Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoKR/16/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216033 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113216033.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne V. U., bytom W. XX, A., zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Hošovským, Mikulášska 1/a, Bratislava proti žalovanému Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, Sladovnícka 13, Trnava, správcovi úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, Trnava, zastúpenému advokátom Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., Námestie Matice Slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie majetku zo súpisu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/16/2013-72 zo dňa 14.05.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e . Dovolanie voči tomuto rozhodnutiu je prípustné. V časti o náhrade trov konania odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa v konaní domáhal vylúčenia nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre kat. úz. A. ako parc. č. 8673/5 - zastavaná plocha (dvor) o výmere 942 m2 a parc. č. 8673/3 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1838 m2 zo súpisu majetku podstát úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze. Poukazovala na to, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa stala na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.03.2012 uzavretej s jej synom D. U., ktorý ich nadobudol do vlastníctva kúpnymi zmluvami zo dňa 24.10.2006 uzavretými so správcom konkurznej podstaty Trnavských automobilových závodov, a.s. v likvidácii JUDr. Dušanom Pohovejom, pričom nehnuteľnosti boli odpredávané na základe verejnej súťaže a kupujúci bez vedomosti o privatizačnom projekte TAZ, š.p. konal vo veci dobromyseľne. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 14.05.2014 žalobu zamietol a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 3.819,46 eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobkyňa v doplnení žaloby zo dňa 17.06.2013 poukazovala na § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci a ďalej uviedla, že ten na koho správca konkurznej podstaty v rámci speňaženia previedol majetok zapísaný do konkurznej podstaty ako vlastníctvo úpadca sa stáva vlastníkom takého majetku bez zreteľa na to, či neskôr vyšlo najavo, že majetok v dobe speňaženia vlastnícky patril niekomu inému. Takto upravený prevod je jedným zo spôsobom nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka a výnimkou zo zásady nemo plus iuris. Dotknuté nehnuteľnosti boli zapísané v katastri nehnuteľnosti ako vlastníctvo úpadcu TAZ, a.s. a boli zapísané aj do konkurznej podstaty TAZ, a.s.. Vzhľadom k tomu právny predchodca žalobkyne D. U. právne nadobudol v súlade so zákonom dotknuté nehnuteľnosti, ktoré mohol ďalej previesť na žalobkyňu, preto je platná aj darovacia zmluva z 22.3.2012, ktorou previedol nehnuteľnosti na žalobkyňu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.2.2014 (č.l. 32 spisu) uviedol, že nadobudnutie vlastníckeho práva prevodom/prechodom k Súpisovým zložkám právnymi predchodcami žalobkyne - Fond národného majetku SR, Trnavské automobilové závody, a.s., a D. U. je absolútne neplatné. Spoločnosť TAZ, a.s. ako právny predchodca (nie bezprostredný) odvodzovala svoje domnelé vlastnícke právo od úpadcu podľa nasledujúcej chronológie. Dňa 11.4.1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu Úpadcu podľa platných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej len „ZoPPMŠ“). Podľa predmetného rozhodnutia predmetom privatizácie bol majetok, ktorý spravoval úpadca ako štátny podnik s právom hospodárenia, a ktorý bol vymedzený (určený) v tomto rozhodnutí (prílohách tohto Rozhodnutia), podkladom, ktorého bol privatizačný projekt úpadcu. V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 ZoPPMŠ, dňom vyňatia vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu ex lege dochádza k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu na FNM SR. V súlade s ustanovením § 15 ods. 1 ZoPPMŠ, vkladom privatizovaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti zriadenej FNM SR dochádza k prevodu vlastníckeho práva k majetku na novozaloženú obchodnú spoločnosť. Dňa 29.4.1992 vznikla obchodná spoločnosť - Trnavské automobilové závody a.s. (od 11.4.1995 zmena obchodného mena: „TAZ SIPOX, a.s.“, neskôr od 2.6.1997 zmena obchodného mena: „TAZ Trnava, Coburgova, a.s.“). Zakladateľom tejto obchodnej spoločnosti bol FNM SR, ktorý do základného imania vložil časť nehnuteľností privatizovaného podniku úpadcu, pričom predmetom vkladu mali byť aj nehnuteľnosti. Dňa 15.9.2007 došlo k zániku spoločnosti - Trnavské automobilové závody a.s., na základe výmazu spoločnosti z obchodného registra. Dňa 1.2.1996 vznikla obchodná spoločnosť - TAZ spol. s r.o. (od 21.10.1997 zmena obchodného mena: „TAZ SIPOX spol. s r.o.“), sídlo: Coburgova 84, Trnava. Dňa 31.12.1996 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o predaji časti podniku medzi TAZ SIPOX, a.s., a TAZ spol. s r.o.. Rozhodnutím valného zhromaždenia spoločníkov zo dňa 02.04.1998 došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie jej premenou na akciovú spoločnosť: TAZ SIPOX, a.s., Trnava, Coburgova 84. Všetky práva, povinnosti a záväzky (i neznáme) zrušenej spoločnosti tak prešli na jej právneho nástupcu. Dňa 14.5.1998 vznikla obchodná spoločnosť - TAZ SIPOX, a.s. (od 1.6.1999 zmena obchodného mena: „TAZ, a.s.“), Coburgova 84, Trnava ako právny nástupca premenenej obchodnej spoločnosti TAZ spol. s r.o., Dňa 24.10.2006 uzatvoril JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii s D. U. kúpne zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Dňa 19.3.2013 uzatvoril D. U. so žalobkyňou Darovaciu zmluvu, na základe ktorej D. U. previedol svoje domnelé vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V danom prípade nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k súpisovým zložkám majetku z dôvodu priameho rozporu prechodu vlastníckeho práva k súpisovým zložkám majetku s rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992 o schválení privatizačného projektu Úpadcu (ďalej len „Rozhodnutie o schválení privatizačného projektu“) a Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 16.06.1992 o schválení privatizačného projektu úpadcu, ktorých predmetom nebol prechod/prevod Súpisovej zložky majetku od úpadcu na FNM SR a následné prevody/prechody vlastníckeho práva súpisovej zložky majetku na ďalšie osoby. Prechod vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre priamy rozpor s platnými ustanoveniami § 1 (vecná pôsobnosť zákona o veľkej privatizácii), ďalej ust. § 5 (zákonné podmienky prevodu majetku štátu v rámci veľkej privatizácie), ďalej ust. § 6 ods. 1 písm. a (obsahová náležitosť privatizačného projektu - určenie majetku), ďalej ust. § 11 ods. 2 (prechod vlastníckeho práva k majetku štátu na FNM) a iných ustanovení ZoPPMŠ a je v priamom rozpore s platnými ustanoveniami § 39 OZ (dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov - priamy rozpor so zákonom), ďalej ustanovenie § 132 ods. 1 OZ (zákonné vymedzenie právnych titulov nadobudnutia vlastníckeho práva - rozhodnutie správneho orgánu). FNM SR ako právny predchodca žalobkyne previedol na iného majetok, ktorého nebol vlastníkom a preto v tejto časti je špecifikácia majetku vstupujúceho do TAZ a.s., ktorá jej súčasťou notárskej zápisnice N 72/92, NZ 75/92 zo dňa 21.04.1992 absolútne neplatná Uvedená notárska zápisnica pôvodne neobsahovala žiadne prílohy. V súlade so schváleným privatizačným projektom mal do novozaloženej akciovej spoločnosti prejsť iba ten nehnuteľný majetok, ktorý je uvedený v I. špecifikácii nehnuteľností š.p. TAZ Trnava vstupujúci do akciovej spoločnosti. Medzi založením akciovej spoločnosti a návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností však neznáma osoba alebo osoby na FNM SR k notárskej zápisnici N 72/92, NZ 75/92 neoprávnene pripojili prílohu „Špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ Trnava“. Následne bol povolený vklad vlastníckeho práva TAZ, a.s. Z porovnania špecifikácií nehnuteľností je zrejmé, že neoprávnene pripojená špecifikácia obsahuje viac nehnuteľností ako bolo určené v Rozhodnutí o schválení privatizačného projektu. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, nakoľko na nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom sa vyžaduje okrem iného uplynutie desaťročnej vydržacej lehoty (so zákonnou možnosťou započítať si do vydržacej doby dobu, po ktorú mali právny predchodcovia vec v dobromyseľnej držbe). Žalobkyňa nadobudla domnelé vlastnícke právo Darovacou zmluvou v roku 2012. Bezprostredný právny predchodca - D. U. nadobudol domnelé vlastníckeho právo Kúpnymi zmluvami v roku 2006 od TAZ, a.s.. Spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii vystupujúca v právnych vzťahoch prostredníctvom správcu JUDr. Dušana Pohoveja nebola dobromyseľná v držbe nehnuteľností, keďže medzi úpadcom a spoločnosťou TAZ, a.s./JUDr. Dušanom Pohovejom sa od roku 1999 vedie na Okresnom súde Trnava konanie o určenie vlastníckeho práva, sp. zn. 13C/279/1999 o.i. aj k nehnuteľnostiam (pozn. toho času pozemok parc.č. 8673/5 bol súčasťou pozemku parc. č. 8673/2, odčlenený na základe geometrického plánu vyhotoveného Ing. T. N. č. 97/2004 zo dňa 08.06.2004, čo vyplýva aj zo samotnej Kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2006), o ktorých vylúčenie zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu žalobkyňa žiada. Pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a dobromyseľnosť TAZ, a.s. v likvidácii táto nie je daná aj s ohľadom na prebiehajúce súdne konania, ktorých účastníkom je správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., a to konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/279/1999 a konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2000. JUDr. Dušan Pohovej tak celkom zjavne odpredával nehnuteľnosti, ktoré v čase predaja boli predmetom viacerých súdnych konaní, ktoré spochybňovali vlastnícke právo TAZ, a.s. k nim. Do oprávnenej držby Žalobcu tak nemožno započítať držbu právneho predchodcu Žalobcu - TAZ, a.s. v likvidácii. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalovaný, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 16.4.2014 (č.l. 61 spisu) doplnila, že ustanovenie § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. je účinné od 1.1.2006 a preto je žalobkyňa toho názoru, že obe kúpne zmluvy z 24.10.2006 o prevode dotknutých nehnuteľností treba posúdiť podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia tohto právneho úkonu. Ďalej uviedla, že JUDr. Pohovej oznámil D. U., že výsledky ponukového konania boli zaslané na schválenie súdu a že tieto výsledky súťaže boli schválené. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/65/2008, ktorý k otázke súhlasu súdu na predaj majetku zapísaného do konkurznej podstaty uviedol: „Vzhľadom na to, že opatrenie konkurzného súdu má charakter riadneho súdneho rozhodnutia, ktoré je po právoplatnosti zásadne nezmeniteľné a záväzné, súdy nie sú oprávnené preskúmavať vecnú správnosť tohto rozhodnutia v inom konaní. Opačným postupom by sa zasiahlo do princípu právnej istoty a dôvery v súdne rozhodnutia“. Uvedený záver platí aj pre toto konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.4.2014 (č.l. 59 spisu) k aplikácii § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. uviedol, že bezprostredný právny predchodca žalobkyne nadobudol nehnuteľnosti ich speňažením v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu TAZ, a.s., konanie ktoré je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3K/105/1999. Toto konkurzné konanie začalo v roku 1999 a spravuje sa ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“). Aplikáciu § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZoKR“) na predmetné právne vzťahy (speňažovanie uvedeného majetku v konkurze) nevylučuje len samotná výslovná úprava intertemporality v § 206 ZoKR, podľa ktorej konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov, ale aj základné princípy právneho štátu, medzi ktoré patrí inter alia aj zákaz priamej retroaktivity. Je absolútne vylúčené a právne neudržateľné, aby sa na speňažovanie majetku v konkurznom konaní podľa ZKV aplikovali ustanovenia ZoKR (resp. len niektoré ustanovenia ZoKR podľa uváženia žalobkyne). Ak by to tak totiž bolo, ani správca v konaní začatom podľa ZKV by nemohol majetok zapísaný do súpisu, pokiaľ sa o jeho vylúčení vedie spor, speňažiť (§ 78 ods. 6 ZoKR). Žalovaný akcentuje skutočnosť, že na rozdiel od speňaženia vecí zapísaných v súpise podľa ZoKR, pri speňažení vecí zapísaných v súpise a speňažených správcom v konaní podľa ZKV, nie je prelomená zásada nemo plus iuris..., a preto sa skutočný vlastník môže voči nadobúdateľovi veci speňaženej v konkurze podľa ZKV s úspechom domáhať určenia vlastníckeho práva, ak ho správca speňažil podľa príslušných ustanovení ZKV, hoci nešlo o majetok podliehajúci konkurzu. Správca podľa ZKV tak nemôže platne speňažiť majetok nepodliehajúci konkurzu, hoci v súpise zapísaný bol. Odhliadnuc od uvedeného, konkurzný súd i správca vedeli, že vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti prebiehajú súdne spory. Dôvody, prečo napriek tomu nehnuteľnosť speňažili/umožnili speňažiť, nie sú žalovanému známe. K tvrdeniu žalobkyne, že výsledky ponukového konania boli konkurzným súdom schválené uviedol, že konkurzný súd pri schvaľovaní speňažovania podľa ZKV skúma len dodržanie formálno-procesného postupu správcu (príp. ďalších osôb) pre speňažovaní; konkurzný súd pri takomto schvaľovaní neskúma existenciu vlastníckeho práva úpadcu. Odhliadnuc od uvedeného, predmetom tohto konania nie je preskúmavanie (a to ani len vo forme prejudiciálnej otázky) schvaľovania postupu speňažovania v konkurze vyhlásenom na majetok TAZ, a.s. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kúpnymi zmluvami, darovacou zmluvou, listami vlastníctva, súpisovou zložkou, žalobami, privatizačným projektom, rozhodnutím o schválení privatizačného projektu, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKR/4/2008, ako i s celým obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že právny predchodca žalobkyne uvedené nehnuteľnosti získal kúpou v roku 2006 od vtedajšieho správcu konkurznej podstaty TAZ, a.s. JUDr. Pohoveja a nevedel a ani nemohol vedieť o tom, že sú tu nejaké prekážky spojené s konkurzným konaním. Právny predchodca žalobkyne nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania, pretože nielen on ale aj SKP bol dobromyseľný, že vec patrí TAZ, a.s. a v tejto súvislosti uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 13C/279/1999 ide o určenie vlastníckeho práva a podľa ustálenej judikatúry takýto spor nie je rozhodujúci a nemá význam pre konkurzné konanie. Podľa poznámky na LV č. XXXX, toto konanie je prerušené Uznesením OS, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.10.2001. Okrem toho, TAZ a.s. bol vedený ako vlastník dotknutých nehnuteľností v katastri nehnuteľností v zmysle § 70 a nasl. Katastrálneho zák. č. 162/1995 Zb., tieto údaje sú záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak a takýto opak doteraz preukázaný nebol, pretože konania týkajúce sa vylúčenia dotknutých nehnuteľností zo súpisu neboli skončené. Spor vedený na tunajšom OS pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 sa netýka dotknutých nehnuteľností, ktoré nadobudol zmluvou D. U.. Podľa jeho názoru aj na tento prípad možno použiť ust. § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Zb.z. a prechodné ust. uvedené v § 206 ods. 1 tohto zákona sa nevzťahuje na prípady speňaženia majetku podľa zákona 328/1991 Zb., pretože zmluva uzavretá D. U. v roku 2006 sa netýka právneho vzťahu súvisiaceho s konkurzom. Okrem toho aj zákon č. 328/1991 Zb. umožňoval nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré nepatrili úpadcovi a boli zapísané do súpisu majetku úpadcu. Podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č.k. 29Odo/394/2002 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/65/2008, ktorý pojednáva o tom, že ak súd schválil opatrením prevod majetku a súvisiace opatrenia vykonané SKP, že je potrebné toto rozhodnutie rešpektovať, lebo ide o súdne rozhodnutie, ktoré je nezmeniteľné a záväzné a súdy nie sú oprávnené preskúmavať vecnú správnosť tohto rozhodnutia v inom konaní. Opačným postupom by sa zasiahlo do jedného základných princípov a to do princípu právnej istoty a dôvery v súdne rozhodnutie. Nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobkyne bolo oprávnené. Žalobkyňa sa pridržala výpovede svojho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný žiada žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu práva, ktoré by zapísanie dotknutého majetku do súpisu úpadcu TAZ š.p. spochybňoval. Právny predchodca žalobkyne nenadobudol vlastnícke právo platne, keďže tento majetok nebol určený v rozhodnutí o schválení privatizačného projektu a ani v samom privatizačnom projekte úpadcu na privatizáciu. K otázke dobromyseľnosti a nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom vydržaním, uviedol, že vydržanie predstavuje subjektívny psychický postoj držiteľa v oprávnenosť držby a to s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré možno objektívne posudzovať. Z predložených a označených dôkazov jednoznačne vyplýva, že JUDr. Pohovej, SKP úpadcu TAZ a.s. preukázateľne od roku 1999 vedel o dôvodoch spornosti vlastníckeho práva úpadcu TAZ a.s. okrem iného aj k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu. Ide o konanie tunajšieho súdu sp. zn. 13C/279/1999 a ďalej konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 68Cbi/10/2000. Z týchto konaní vyplýva, že JUDr. Pohovej preukázateľne vedel o dôvodoch spornosti vlastníckeho práva úpadcu TAZ a.s.. Okamihom, keď sa JUDr. Pohovej dozvedel o týchto skutočnostiach, stratil dobrú vieru v držbu týchto nehnuteľností. Otázka právoplatne neskončených konaní vo vzťahu k trvaniu dobromyseľnosti JUDr. Pohoveja je právne irelevantná. K nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobkyne vydržaním nedošlo, keďže ani k pripočítaniu možnej oprávnenej držby jej bezprostredného právneho predchodcu D. U. neuplynula zákonná 10-ročná vydržacia lehota. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, neboli predmetom súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007, ale vykonanie dôkazu obsahom tohto spisu má pre dané konanie význam v tom, že súčasťou tohto súdneho spisu 44Cbi/6/2007 sú okrem iného aj privatizačný projekt, rozhodnutie o schválení privatizačného projektu a ďalšie relevantné listiny súvisiace s privatizáciou majetku TAZ š.p. a z ktorých vyplývajú skutočnosti tvrdené žalovaným o tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, neboli predmetom privatizácie a vlastnícke právo platne neprešlo na právnych predchodcov žalobkyne. Pokiaľ ide o interpretáciu aplikácie § 93 ods. 3 ZoKR na právne vzťahy súvisiace s prevodom nehnuteľností v roku 2006 kúpnou zmluvou na kupujúceho D. U., žalovaný zotrváva na svojom právnom názore, ktorý vyjadril vo svojom podaní zo dňa 17.4.2014, že dotknutú právnu normu nie je možné aplikovať na uvedený právny vzťah. Pokiaľ ide o žalobcom uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z roku 2002, k tomu uviedol, že závery tohto rozhodnutia nevyplývajú zo žiadnej platnej a účinnej právnej normy v právnom poriadku SR v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 2006. Podľa ZKV nadobúdateľ majetku speňaženého počas konkurzného konania sa nestáva zo zákona vlastníkom týchto nehnuteľností ak vlastníkom týchto nehnuteľností nebol ani samotný úpadca. Tieto právne závery vyplývajú z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu ako aj z relevantnej judikatúry. Možnosť nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka v konkurznom konaní bolo upravené až v novej právnej úprave a to v zák. č. 7/2005 Zb. z., zákon ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2006 a právna úprava, ktorá sa vzťahuje v súlade so zákazom priamej retroaktivity len na konania začaté po 1.1.2006. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že právoplatné opatrenie súdu, ktorým schválil speňaženie je záväzné a nezmeniteľné a nie je možné ho v iných súdnych konania spochybňovať, uviedol, že odhliadnuc od toho, že žalovaný nebol účastníkom konkurzného konania, v ktorom bolo opatrenie vydané a teda žalovaného nezaväzuje, v tomto opatrení sa otázka vlastníckeho práva úpadcu TAZ a.s. a to ani len vo forme prejudiciálnej otázky nepreskúmavala. Týmto opatrením sa len skúmalo dodržanie všetkých podmienok pri speňažovaní majetku zapísaného do súpisu. Otázka vlastníckeho práva bola a je skúmaná v konaniach o vylúčenie majetku zo súpisu, v tomto prípade v konaní sp. zn. 68Cbi/10/2000, konanie ktoré bolo vyvolané tým, že správca zapísal majetok, ktorý je predmetom aj tohto konania, do súpisu majetku úpadcu. Podľa právneho názoru žalovaného súd v tomto konaní uvedené opatrenie, ktorým sa schváli postup speňažovania, preskúmavať nebude. Z kúpnej zmluvy (č.l. 4 spisu) súd zistil, že dňa 24.10.2006 uzavrel JUDr. Dušan Pohovej ako správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii ako predávajúci a D. U. ako kupujúci kúpnu zmluvu v zmysle § 588 a nasl. OZ, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a to novovytvorenej parcely č. 8673/5 vo výmere 942 m2 - zastavané plochy (dvor), ktorá bola vytvorená z parcely č. 8673/2 vo výmere 2544 m2 zapísaná na LV č. XXXX Správy katastra Trnava za kúpnu cenu 440.000 Sk. Z kúpnej zmluvy (č.l. 6 spisu) súd zistil, že dňa 24.10.2006 uzavrel JUDr. Dušan Pohovej ako správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii ako predávajúci a D. U. ako kupujúci kúpnu zmluvu v zmysle § 588 a nasl. OZ, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a to parcely č. 8673/3 vo výmere 1838 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísaná na LV č. XXXX Správy katastra Trnava za kúpnu cenu 857.600 Sk. Z výpisu z LV č. XXXX (č.l. 8 spisu) súd zistil, že na predmetnom LV bol vedený ako vlastník nehnuteľností parcely č. 8673/3 a 8673/5 D. U., ktoré nadobudol na základe kúpnych zmlúv. Z darovacej zmluvy (č.l. 9 spisu) súd zistil, že dňa 19.3.2012 uzavreli darca D. U. a obdarovaná V. U. rodená L. darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve darcu a to parcely č. 8673/3 a 8673/5, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísaných na LV č. XXXX, Správa katastra Trnava. Z výpisu z LV č. XXXXX (č.l. 11 spisu) súd zistil, že na predmetnom LV je vedený ako vlastník nehnuteľností parcely č. 8673/3 a 8673/5 žalobkyňa, ktorá nadobudla nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy. Z listu zo dňa 19.12.2012 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu oznámila žalovanému, že nesúhlasí so zápisom nehnuteľností parcely č. 8673/3 a 8673/5 do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ š.p., nakoľko vlastnícke právo nadobudla vydržaním. Z výzvy zo dňa 30.5.2013 (č.l. 13 spisu) súd zistil, že žalovaný adresoval žalobkyni výzvu na podanie vylučovacej žaloby v lehote 30 dní od jej doručenia, nakoľko sa nestotožnil s dôvodmi nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedenými žalobkyňou. Zo súpisovej zložky majetku (č.l. 14-15 spisu) súd zistil, že je v nej zapísaný majetok parcela č. 8673/3 a 8673/5 s poznámkou sporného zápisu v prospech osoby V. U., ktorej svedčia pochybnosti sporného zápisu. Zo žaloby (č.l. 41 spisu) súd zistil, že dňa 18.11.1999 bola na tunajší súd podaná žalobcom Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii podaná žaloba proti žalovaným v 1. rade TAZ a.s. v likvidácii a v 2. rade Lisovňa, a.s. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to okrem iným aj k parcele č. 8673/2 a 8673/3 zapísaných na LV č. XXXX. Konanie je vedené pod sp. zn. 13C/279/1999. Zo žaloby zo dňa 2.2.2010 (č.l. 46 spisu) súd zistil, že na Krajský súd Bratislava bola podaná žaloba žalobcu Trnavské automobilové závody š.p. proti žalovanému JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ a.s. o vylúčenie veci z konkurznej podstaty medzi ktoré patria aj nehnuteľnosti parcela č. 8673/2 a 8673/3. Predmetné konanie je vedené pod sp. zn. 68Cbi/10/00. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že jej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný zapísal do súpisu majetku úpadcu, ktorého je žalovaný správcom, a preto by mali byť tieto nehnuteľnosti zo súpisu vylúčené. Vlastnícke právo nadobudla k dotknutým nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 134 OZ, pričom do vydržacej doby si započítala aj dobu, po ktorú nehnuteľnosti držali ako oprávnení držitelia aj jej právni predchodcovia syn D. U. a správca JUDr. Pohovej. Zároveň podľa právneho názoru žalobkyne je možné pri jej nadobudnutí vlastníckeho práva aplikovať aj § 93 ods. 3. Zák. č. 7/2005 Z.z.. Žalovaný v konaní poprel právne dôvody nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou ale aj jej právnymi predchodcami. Uvedené zostalo medzi účastníkmi sporné. V konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa ako obdarovaná uzavrela dňa 19.3.2012 so synom D. U. ako darcom darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností parcely č. 8673/3 a 8673/5, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísaných na LV č. XXXX, Správa katastra Trnava. Darca získal predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnych zmlúv zo dňa 24.10.2006 od predávajúceho JUDr. Dušana Pohoveja ako správcu konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii. Základom rozhodnutia vo veci je posúdenie, či žalobkyňa uplatňujú právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Aj napriek tomu, že v danom konaní žalobkyňa netvrdila, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla prevodom na základe darovacej zmluvy od predchádzajúceho vlastníka - syna D. U., tak súd pokladá za potrebné, a to aj vzhľadom na použitú argumentáciu žalovaného v konaní uviesť nasledovné. Po oboznámení sa s obsahom privatizačného projektu (z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.:44Cbi/6/2007, ktorého je súčasťou) súd zistil, že tento privatizačný projekt obsahuje časť označenú ako „Privatizačný projekt TAZ, š.p. Trnava“, časť „Komentáre, vysvetlivky, prílohy, tretia časť projektu majetkoprávna a doklad č. 2 - konkurenčný projekt Zlievareň TAZ Trnava. Prvá časť projektu charakterizuje podnik a jeho majetok v Kčs, v účtovných cenách. Na strane 14 je uvedené založenie akciovej spoločnosti, pričom je uvedená výška základného kapitálu a.s. 846.657 tis. Kčs. Nachádza sa tam aj návrh zakladateľskej listiny a.s. a jej stanov. V tejto časti nie je uvedený majetok či hnuteľný alebo nehnuteľný. V druhej časti projektu je uvedená špecifikácia nehnuteľností štátneho podniku TAZ Trnava vstupujúcich do akciovej spoločnosti. Nehnuteľnosti uvedené v žalobe sa tu nenachádzajú zapísané. Časť tretia majetkoprávna obsahuje identifikácie parciel a listov vlastníctva, ktoré boli vystavené v roku 1995, pričom projekt bol schválený v roku 1992. Privatizačný projekt bol schválený rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č.j. 329/92 zo dňa 11.4.1992 v ktorom sa uvádza: „Privatizačný projekt, registrovaný pod registračným č. 329 schvaľujem. Základné údaje schváleného privatizačného projektu sú nasledovné: 1/ Do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje časť majetku podniku. 2/ Spôsob privatizácie podľa jednotlivých privatizačných výstupov - založenie a.s., - verejná dražba, - priamy predaj časti majetku - 7 x. Priamy predaj časti majetku podlieha schváleniu vlády SR. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nie je možné proti nemu odvolanie. Rozhodnutie je dokladom pre FNM SR na vykonanie úkonov spojených s realizáciou privatizačného projektu a podkladom, na základe ktorého zruší zakladateľ š.p., resp. vyčlení časť majetku z existujúceho š.p. Podnik je povinný predložiť FNM SR účtovnú závierku pred založením akciovej spoločnosti.“ Z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý privatizačný projekt a ktoré časti boli schválené, nakoľko privatizačný projekt pod reg. č. 329 obsahoval aj konkurenčný projekt. Nie je zrejmé aký majetok, teda jeho časť vstupuje do privatizácie a akým spôsobom sa bude ktorá časť majetku privatizovať. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní, ale na základe tohto rozhodnutia malo prejsť vlastníctvo na FNM SR podľa § 11 ods. 3 zákona č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Privatizačný projekt č. 329 a rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992, ktorým bol privatizačný projekt schválený, nie sú právnymi úkonmi v zmysle § 34 Obč. zák. pričom preskúmavanie uvedeného rozhodnutia súdu neprislúcha. Napriek tomu sa jedná o listiny, ktorých obsah bolo potrebné posúdiť v súvislosti s preukazovaním práva žalobcu ku konkrétnemu, v žalobnom návrhu uvedenému majetku. Pre dané konanie bolo z hľadiska právneho posúdenia rozhodujúce nie preskúmanie zákonnosti privatizačného projektu, ale oboznámenie sa s jeho obsahom ako aj s obsahom rozhodnutia o jeho schválení a zistenie, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania bola predmetom privatizácie. Pri skúmaní obsahu aktov súvisiacich s privatizáciou, najmä stotožnenia nehnuteľností vstupujúcich do majetku Trnavské automobilové závody, a.s. prostredníctvom FNM SR s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe nie je možné vzhľadom na obsahovú nedôslednosť aktov súvisiacich s privatizáciou, ako aj na dodatočnú neoprávnenú manipuláciu s dokladmi, ich dopĺňaním, ako to vyplýva z návrhu Trnavských automobilových závodov š.p., FNM SR, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii na začatie katastrálneho konania zo dňa 22.12.1999. Na základe uvedeného rozhodnutia neboli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti na FNM SR a následne na TAZ a.s. a nezistená osoba doplnila privatizačný projekt a bola dodatočne vytvorená „upresnená špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ /čiastková/“ z dôvodu „dopracovania technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do KN“., Z uvedeného vyplýva, že pôvodný privatizačný projekt a tým aj rozhodnutie o schválení privatizačného projektu trpelo takými vadami, pre ktoré nebolo možné identifikovať majetok vstupujúci do akciovej spoločnosti a zapísať ho do katastra nehnuteľností. Aj keď neskôr došlo k zápisu na listy vlastníctva, vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané, že zápis vlastníctva žalobkyne je nedôvodný, nakoľko vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti (resp. nehnuteľnosti, ktorej bola pôvodne pred odčlenením súčasťou) neprešlo na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na FNM SR, preto FNM SR nemohol preniesť vlastnícke práva na právnych predchodcov žalobkyne. V prejednávanej veci ide o vadu rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k prevodu majetku štátneho podniku na FNM, následne na akciovú spoločnosť Trnavské automobilové závody a.s.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 44 Cbi 6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 21 CoKR 4/2008-767 zo dňa 23.09.2008, ktoré riešilo obdobné otázky súvisiace s privatizačným rozhodnutím a projektom, aké sa riešia v tejto veci, kde bolo konštatované, že privatizované nehnuteľnosti neboli jednoznačne stotožnené, pričom k totožnému záveru súd dospel po vykonanom dokazovaní aj v danej veci. Pre určenie privatizovaného majetku podľa zákona o veľkej privatizácii je rozhodujúce jeho vymedzenie v rozhodnutí podľa § 11 ods. 2 zákona č. 92/91 Zb.. V konaní nebolo preukázané, žeby vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu prešlo na Fond národného majetku SR, neexistuje právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k privatizovanému majetku na Fond. Predmetom privatizácie podľa rozhodnutia neboli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu a ktoré podliehali právu hospodárenia úpadcu ako štátneho podniku, pretože nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu neboli vymedzené v rozhodnutí ani jeho prílohách ako majetok určený na privatizáciu. Bolo preukázané, že nehnuteľnosti nepredstavovali majetok, ktorý by bol v privatizačnom projekte úpadcu ako štátneho podniku určený na privatizáciu, preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva Fondu národného majetku SR k nehnuteľnosti a preto Fond nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zároveň neexistoval žiaden iný právny titul v prospech Fondu, ktorý by zakladal právne účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na Fond. Ak určitý majetok nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku a predmetný majetok nebol určený privatizačným projektom na privatizáciu a nebol schválený na privatizáciu na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu (v tom čase Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR), potom predmetom privatizácie nebol tento majetok a následne tento majetok ani nebol predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva k majetku v prospech obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporového konania, je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“, pretože právny predchodcovia žalobkyne ako putatívneho vlastníka, spoločnosť TAZ, a.s., a ani D. U. neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností (ani sa nimi nikdy nestali). Neplatnosť prvotnej zmluvy o prevode vlastníctva (resp. v danom prípade absencia akéhokoľvek nadobúdacieho titulu k privatizovanému majetku - spornej nehnuteľnosti na Fond) totiž vzhľadom na derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva nemôže byť ,,zhojená" ani následným prevodom veci na ďalšieho ,,domnelého vlastníka", čo je prejavom už spomenutej zásady, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Ak je prvotný úkon absolútne neplatný (a o to viac v prípade ako v danej veci, ak akýkoľvek nadobúdací titul - právny úkon absentuje, preto ako je aj nižšie zdôvodnené je možné analogicky aplikovať právne situácie súvisiace s absolútnou neplatnosťou úkonov), nestal sa prvý nadobúdateľ (FNM) nikdy vlastníkom nehnuteľností a v prípade ich ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (žalobkyne) vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého nadobúdateľa. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acquirendi). Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Predmetný právny názor bol vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010-11(uznesenie riešilo obdobný prípad ako v prejednávanej veci, kde sťažovatelia nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere od osoby, ktorá bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako jediný vlastník bez akéhokoľvek obmedzenia) ako aj v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 250/2009, podľa ktorého „princíp nabytí vlastnického práva v dobré víře nelze uplatnit v případě absolutní neplatnosti právního úkonu, tedy nelze jím vytěsňovat zákonné důsledky, kdy účastníky sledovaný věcněprávní vztah prostřednictvím předmětné kupní smlouvy nebyl vůbec založen (na rozdíl od hmotněprávní situace, kdy od platně uzavřené smlouvy účastník po právu odstoupil a došlo tak k jejímu zrušení od samého počátku ve smyslu § 48 ods. 2 OZ), neboť uvedená smlouva - coby dvoustranný právní úkon - byla postižena absolutní neplatností“. Analogická právna situácia, v ktorej sa ocitol žalobca, bola predmetom aj konania pred Ústavným súdom Českej republiky sp. zn. II. ÚS 349/2003, na ktorého závery možno poukázať. Z odôvodnenia tohto nálezu možno uviesť tieto závery: „Dále se Ústavní soud zabýval námitkou stěžovatelky, dle níž kupní smlouvu na předmětnou nemovitost uzavřela v dobré víře, spoléhajíc na správnost údajů obsažených v katastru nemovitostí. Ani tuto námitku však neshledal Ústavní soud důvodnou, neboť zásadně nelze trvat na zachování právní jistoty, jež byla, ač v dobré víře, nabyta v rozporu s právem. Vklad práva do katastru nemovitostí je nutno vnímat jen jako jednu z podmínek pro platný převod vlastnického práva k nemovitosti. Dobrá víra stěžovatelky je rozhodná pouze potud, že jí lze přiznat veškerá práva a povinnosti oprávněného držitele tak, jak vyplývají z ustanovení § 129 a násl. občanského zákoníku. S dobrou vírou však stávající právní úprava žádné jiné právní následky než výše uvedené nespojuje, a tudíž ochrana, již poskytuje nabyvateli dobrá víra, není takové intenzity, aby zabránila vlastníku nemovitosti účinně uplatňovat své absolutní právo. Jinými slovy, pokud zápis v katastru nemovitostí neodpovídá skutečnosti, má tato převahu nad katastrem “. Možno teda uzavrieť, že platí vyvratiteľná domnienka, podľa ktorej údaje, zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za platné, kým sa nepreukáže opak. Kupujúci, ktorý nadobudol vec od nevlastníka, nemôže namietať len tým, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od predávajúceho ako výlučného a neobmedzeného vlastníka podľa údajov na liste vlastníctva evidovaných v katastri nehnuteľností. Preto ak predávajúcemu nesvedčí v čase ďalšieho prevodu aprobovane nadobudnutý vlastnícky titul, nemôže previesť viac práv ako má sám. V takom prípade síce nadobudnutiu nehnuteľnosti a samotnému prevodu je daný modus - rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností, ale jasne chýba titulus - platne uzavretá zmluva medzi scudziteľom a nadobúdateľom ex tunc. Právny predchodca žalobkyne spoločnosť TAZ,a.s. a D. U., nenadobudol vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, a preto v rámci zásady nemo plus iuris in alium transferre potest, quam ipse habet nemohli nehnuteľnosti previesť na svojich právnych nástupcov teda ani na žalobkyňu darovacou zmluvou zo dňa 19.3.2012, pretože neboli nositeľmi žiadnych práv k nehnuteľnostiam a teda nemali čo previesť (v čase prevodu predávajúci nie je vlastníkom a preto nemôže previesť viac práv ako sám má.). Rímsko-právna zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet sa dá vyjadriť aj slovami: ,,z nepráva nemôže vzniknúť právo". Podľa uvedenej zásady žalobkyňa nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že ani jej právny predchodca(ovia), teda subjekty, od ktorých by odvodzovala (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, toto právo k predmetným nehnuteľnostiam nikdy nenadobudli, a teda ho ani nemohli na žalobkyňu platne previesť. Zo zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet existuje niekoľko výnimiek. Výnimky sú právnou úpravou konštruované vo výnimočných prípadoch, keď je nevyhnutné, aby prevážila zásada právnej istoty. Ako príklad týchto výnimiek možno uviesť nadobudnutie od nevlastníka v prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, nadobudnutie vlastníctva od nepravého dediča, nadobudnutie cenného papiera podľa zákona o cenných papieroch, prípadne aj nadobudnutie vlastníckeho práva bez zaťaženia zálohom v rámci bežného obchodného styku. Je nutné uviesť, že hmotné právo upravuje aj vzájomné nároky účastníkov z neplatného právneho úkonu, prípadne vrátenie majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. K predmetným nehnuteľnostiam nemohla nadobudnúť žalobkyňa vlastníctvo ako tvrdila ani vydržaním, nakoľko pre vydržanie neboli splnené základné zákonné predpoklady a to oprávnenosť a nepretržitosť držby počas desiatich rokov. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Držiteľ musí byť v dobrej viere nielen v okamžiku, kedy sa stal držiteľom veci, ale po celú vydržaciu dobu. Držiteľ prestáva byť oprávneným držiteľom, akonáhle sa dozvedel, alebo z okolností sa musel dozvedieť, že nie je vlastníkom držanej veci a stáva sa preto držiteľom neoprávneným. Strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti, že mu vec patrí. Strata dobrej viery je jednou z okolností, ktorá má za následok koniec behu vydržacej doby. Žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, nakoľko na nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom sa vyžaduje okrem iného uplynutie desaťročnej vydržacej lehoty so zákonnou možnosťou započítať si do vydržacej doby dobu, po ktorú mali právny predchodcovia vec v dobromyseľnej držbe. Žalobkyňa nadobudla domnelé vlastnícke právo Darovacou zmluvou zo dňa 19.3.2012. Jej bezprostredný právny predchodca - D. U. nadobudol vlastníckeho právo Kúpnymi zmluvami zo dňa 24.10.2006 od TAZ, a.s.. Spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii vystupujúca v právnych vzťahoch prostredníctvom správcu JUDr. Dušana Pohoveja nebola dobromyseľná v držbe nehnuteľností, keďže od roku 1999 sa vedie pod sp. zn. 13C/279/1999 na Okresnom súde Trnava konanie o určenie vlastníckeho práva, a to aj k dotknutým nehnuteľnostiam (pozn. toho času pozemok parc.č. 8673/5 bol súčasťou pozemku parc. č. 8673/2), o ktorých vylúčenie zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu žalobkyňa žiada, a ktorého účastníkom je TAZ, a.s., v zastúpení správcom (v minulosti JUDr. Pohovejom). Pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a dobromyseľnosť TAZ, a.s. v likvidácii táto nie je daná aj s ohľadom na prebiehajúce iné súdne konania, ktorých účastníkom je správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., na konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2000 a JUDr. Dušan Pohovej tak celkom zjavne odpredával nehnuteľnosti, ktoré v čase predaja boli predmetom viacerých súdnych konaní, ktoré spochybňovali vlastnícke právo TAZ, a.s. k nim. Do oprávnenej držby žalobkyne tak nemožno započítať držbu právneho predchodcu - TAZ, a.s. v likvidácii. K nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobkyne vydržaním nedošlo, keďže ani pri započítaní možnej oprávnenej držby jej bezprostredného právneho predchodcu D. U. neuplynula zákonná 10-ročná vydržacia lehota. K aplikácii § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. a k právne argumentácii žalobkyne, že ak súd v minulosti schválil opatrením prevod majetku pri speňažovaní je potrebné toto rozhodnutie rešpektovať, sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom žalovaného. Bezprostredný právny predchodca žalobkyne nadobudol nehnuteľnosti ich speňažením v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu TAZ, a.s., konanie ktoré je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3K/105/1999. Toto konkurzné konanie začalo v roku 1999 a spravuje sa ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. (ZKV). Aplikáciu § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZoKR“) na predmetné právne vzťahy (speňažovanie uvedeného majetku v konkurze) vylučuje úprava intertemporality v § 206 ZoKR, podľa ktorej konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Platí v danom prípade zákaz priamej retroaktivity. Je vylúčené, aby sa na speňažovanie majetku v konkurznom konaní podľa ZKV aplikovali ustanovenia ZoKR (resp. účelovo len niektoré ustanovenia ZoKR). Ďalej konkurzný súd pri schvaľovaní speňažovania podľa ZKV skúma len dodržanie formálno-procesného postupu správcu pri speňažovaní. Konkurzný súd pri takomto schvaľovaní neskúma existenciu vlastníckeho práva úpadcu. V danom prípade, konaní ani súd predmetné opatrenie ani vecne nepreskúmava. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažovalo a nepreukázala existenciu vlastníckeho práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, s tým, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy a po právnej stránke ju nesprávne posúdil. Podľa jej názoru súd nesprávne odmietol argument o aplikácii § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. V tejto súvislosti poukazovala na to, že otázka vlastníckeho práva nadobúdateľa nehnuteľnosti nie je právnym vzťahom súvisiacim s konkurzom, preto neprichádza do úvahy v zmysle § 20b ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. aplikovať ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. na riešenie otázky vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam podľa kúpnych zmlúv zo dňa 24.10.2006, a otázku vlastníctva treba posúdiť podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia tohto právneho úkonu - § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. Namietala, že súd ignoroval jej návrhy na dokazovanie výsluchom svedka D. U., dobromyseľnosť ktorého pri uzavretí zmlúv potvrdzuje rad v konaní uvedených skutočností, ako aj vyžiadaním stanoviska správcu konkurznej podstaty TAZ, a.s., čím by sa objasnilo, ako a kedy o týchto prevodoch rozhodoval konkurzný súd, opatrenie ktorého má podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku 2Cdo/65/2008 zo dňa 29.09.2009 charakter riadneho súdneho rozhodnutia, je po právoplatnosti nezmeniteľné a záväzné a súdy nie sú oprávnené preskúmavať vecnú správnosť tohto rozhodnutia v inom konaní. V tomto prípade nejde o pravú, ale o nepravú retroaktivitu, nakoľko novší zákon uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov, pričom takáto retroaktivita je prípustná aj podľa uznesenia NS SR 4Cdo/98/2010 zo dňa 29.06.2010. Uvádzala, že jej právny predchodca nadobudol nehnuteľnosti v presvedčení, že ide o zákonný proces. Bez možnosti skúmania právnych stránok konkurzného konania vedeného na majetok predávajúceho sa dôvodne spoľahol na informácie zverejnené správcom, ktoré vyplývali z evidencie katastra a ktoré nakoniec schválil aj konkurzný súd. D. U. vynaložil nemalé finančné prostriedky na zaplatenie kúpnych cien, ktorých vrátenie sa javí ako nepravdepodobné, pričom stratou vlastníctva príde najmenej o 166.800,- eur. Ide preto o prípad, pri ktorom by súd mal aplikovať princípy sudcovskej tvorby práva a skúmať, či rigoróznym uplatnením právnych predpisov v zmysle rozhodnutia súdu nejde o uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľka poukazovala na to, že aplikáciou § 3 ods. 1 Obč. zák. možno vylúčiť tvrdosť pri aplikácii občianskoprávnych vzťahov a pripustiť výnimky s prihliadnutím na mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa, s tým, že okolnosti tohto prípadu odôvodňujú aplikáciu princípov zakotvených v § 3 ods. 1 Obč. zák. a poskytnutie ochrany správaniu žalobkyne a jej predchodcu, pretože nekonali v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľka súčasne namietala správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, s tým, že podľa rozhodnutia NS SR 3Obo/262/2007 zo dňa 28.10.2008 v prípade sporov o vylúčenie veci z konkurznej podstaty nie je dôvodné určenie výšky odmeny advokáta podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. nakoľko ide o spor, kde predmet konania nemožno oceniť peniazmi, a na určenie odmeny je potrebné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky (1/13 výpočtového základu). Pre prípad potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolateľka navrhla v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. pripustiť proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o iba čiastočnej dôvodnosti odvolania žalobkyne. Podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a svoje skutkové i právne závery v obsahu odôvodnenia rozsudku ozrejmil jasne a zrozumiteľne, pričom sa vysporiadal s celým rozsahom argumentácie žalobkyne spočívajúcej najmä v tvrdení o naplnení zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním a o potrebe aplikácie ustanovenia § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. umožňujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva aj v prípade, ak úpadca nebol vlastníkom veci zapísanej do súpisu. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil a preto odvolaním napadnutý rozsudok v časti rozhodnutia o veci samej podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Právny vzťah založený kúpnymi zmluvami uzavretými dňa 24.10.2006 medzi D. U. a správcom konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii, zahŕňajúci všetky práva a povinnosti zmluvných strán, vrátane práva kupujúceho nadobudnúť vlastníctvo, je aj podľa názoru odvolacieho súdu právnym vzťahom súvisiacim s konkurzom vyhláseným na majetok TAZ, a.s. v likvidácii podľa zákona č. 328/1991 Zb., ktorá skutočnosť v súvislosti s ustanovením § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. vylučuje možnosť aplikácie ustanovenie § 93 ods. 3 tohto zákona a tým aj nadobudnutie vlastníckeho práva dobromyseľným kupujúcim v prípade, ak úpadca nebol vlastníkom veci zapísanej v súpise. Nakoľko však v prípade otázky aplikovateľnosti ustanovenia § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. aj na posúdenie nadobudnutia vlastníckeho práva k veci zapísanej do súpisu úpadcu, konkurz na majetok ktorého bol vyhlásený podľa zákona č. 328/1991 Zb., je otázkou zásadného charakteru nielen z hľadiska predmetného konania, ale aj ďalších obdobných konaní vyvolaných konkurzom na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, odvolací súd podľa § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil vo vzťahu k nej dovolanie voči tomuto rozhodnutiu, rovnako ako vo vzťahu k otázke rovnakého významu, či všeobecná zásada „nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako sám má“ platí vo všetkých prípadoch nadobúdania vlastníctva od nevlastníka (s výnimkou prípadov upravených zákonom, ako napr. § 93 ods. 3 zák. 7/2005 Z.z.), alebo je možné vo výnimočných prípadoch nepochybnej dobrej viery nadobúdateľa a s prihliadnutím na zásady spravodlivosti a právnej istoty jeho vlastníctvo uznať. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rovnako ako judikatúry súdov Českej republiky, ktorou žalobkyňa argumentovala, nie je v otázke nadobudnutia nehnuteľností dobromyseľným nadobúdateľom od nevlastníka jednotná a nedáva jednoznačný návod na postup súdov pri zohľadňovanými dobromyseľnosti nadobúdateľa v konfrontácii so záujmami skutočného vlastníka nehnuteľnosti, či ako v danom prípade, so záujmami veriteľov úpadcu. Nakoľko pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd prvého stupňa pochybil, keď pri určení výšky odmeny zastupujúceho advokáta za úkon právnej služby neprihliadol na špecifický charakter tohto konania, predmetom ktorého nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ani ich vydanie, a na reálny následok prípadného kladného rozhodnutia vo veci, ktorým je úkon správcu v súpise majetku podliehajúceho konkurzu, ktoré skutočnosti vylučujú určenie peňažnej hodnoty veci v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.