Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/117/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200517 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200517.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XX-XXX R., Poľsko, občan Poľskej republiky, právne zast.: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7950-3/2013-BA zo dňa 30.07.2013, t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 7950-3/2013-BA zo dňa 30. júla 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 340,89 eur na účet právneho zástupcu V 4 Legal, s.r.o., Žilina, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 14.10.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 7950-3/2013-BA zo dňa 30.07.2013, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 22904-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako zamestnancovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.09.2010. Žalobca namietal, že žalovaná rozhodla v rozpore s požiadavkou na aplikáciu čl. 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len Nariadenie), v zmysle ktorého sa na žalobcu vzťahujú uplatniteľné predpisy Slovenskej republiky, s poukazom na čl. 13 ods. 3 Nariadenia, nakoľko žalobca vykonával činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky. Za pochybenie považuje to, že žalovaná vo svojom procesnom postupe neúplne zistila skutkový stav veci a aplikovala naň nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnila, keď iba poukázala na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadala s individuálnou situáciou žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala iba to, že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané, že by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia neboli relevantné zistenia kontroly jeho zamestnávateľa, počas ktorej bola správnemu orgánu predložená všetka existujúca dokumentácia zamestnanca, čím bolo vyčerpané dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom činnosti žalobcu. Zdôraznil, že koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je okrem iného založená na princípe rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni občania dotknutého štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo žalovaný porušuje svojim diskriminačným postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska. K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým, že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za rovnakých pracovných podmienok Sociálna poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatíve ako legislatívne uplatniteľnej. Diskriminačný charakter má tiež oznámenie žalovaného týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenska vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy, podľa ktorého: „u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom podliehajú, pričom na základe kontrol vykonaných Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv. schránkové firmy a na území SR nedochádza k reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie o nevzniknutí poistenia, t.j., že nepodliehajú slovenským právnym predpisom“. Uvádzané podľa žalobcu evokuje a smeruje k vydávaniu rozhodnutí šablónového charakteru, bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2014 navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že riešenie zamestnancov zamestnávateľa J. Q. PROJEKT PLUS, Sobotište, prebiehalo pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú. Pre určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle Nariadenia č. 883/2004 v spojení s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 a vykonávacím Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 je rozhodujúce preukázanie nadväznosti na reálny výkonu činnosti, ako jeden zo základných faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Rovnako zásadný význam má aj preukázanie naplnenia kritéria registrovaného sídla zamestnávateľa v zmysle čl. 14 vykonávacieho nariadenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica sa dňa 24.06.2011 pokúsila vykonať u zamestnávateľa žalobcu kontrolu, pričom zistila, že prenájom objektu, kde sídlil zamestnávateľ bol zrušený a nebolo preukázané, že jeho zamestnanci počas trvania pracovnoprávneho vzťahu prácu skutočne vykonávali. V dňoch 21. - 22.09.2011 vykonala u zamestnávateľa kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie za obdobie 01.08.2010. - 30.06.2011 a z protokolu, podpísaného aj povereným zástupcom zamestnávateľa bolo zistené, že zamestnávateľ dňom začatia výkonu kontroly ukončil podnikateľskú činnosť. Táto skutočnosť však nemá vplyv na závery v otázke uplatniteľnej legislatívy. Z pracovných zmlúv predložených až po vydaní rozhodnutia vo veci vzniku sociálneho poistenia bolo zistené, že tieto boli uzatvárané s dojednaním pracovného pomeru na kratší pracovný čas - 8 hodín mesačne, pričom zamestnanci mali priznanú mesačnú mzdu vo výške 30 eur. Vznik a zánik povinného poistenia v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky, tieto majú iba deklaratórnu povahu, nemôžu zakladať povinné sociálne poistenie, ani deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. S námietkou oneskoreného vydania rozhodnutia v odvolacom konaní sa vysporiadala tak, ho považuje za vydané včas, nakoľko v období prerušenia odvolacieho konania lehoty na vydanie rozhodnutia neplynuli. Poukázala na právnu úpravu obstarávania podkladov a hodnotenia dôkazov Sociálnou poisťovňou, návrh príslušnej poľskej inštitúcie zo dňa 10.10.2013 na uzatvorenie dohody o určení poľského zákonodarstva a vyvrátila námietku, že vo vzťahu k žalobcovi ako občanovi Poľskej republiky bolo postupované diskriminačne pri určovaní uplatniteľnej legislatívy, nakoľko k jeho prípadu pristupovala rovnakým spôsobom, ako k ostatným zamestnancom, cudzím štátnym príslušníkom, v obdobnom postavení. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa účastníci po predchádzajúcom ospravedlnení nezúčastnili, súd preto vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní, v ktorom bola u zamestnávateľa J. Q., PROJEKT PLUS, vykonaná kontrola zameraná na preukázanie skutočného výkonu činností každého zamestnanca na území Slovenskej republiky, pričom sa nepodarilo preukázať, že prideľoval prácu zamestnancom počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, ani, že zamestnanci prácu na území hodín mesačne a mzdou Slovenskej republiky reálne vykonávali. Na základe toho bolo vydané prvostupňové rozhodnutie č. 22904-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako zamestnancovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.09.2010. Až v súvislosti s ďalšou kontrolou 21. - 22.09.2011 vykonávanou pobočkou Senica za účelom preverenia platenia odvodov na sociálne poistenie boli predložené pracovné zmluvy dojednané na kratšiu pracovnú dobu 8 hodín mesačne a mzdu 30 eur mesačne. Zároveň ku dňu začatia kontroly zamestnávateľ ukončil podnikateľskú činnosť. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že pracoval v zmysle predloženej zmluvy ako marketingový a reklamný poradca, pričom ako doklad o výkone práce zamestnávateľovi predkladal dochádzkové listy a za prácu, distribúciu reklamných letákov dostával dojednanú odmenu. Žalovaná ako druhostupňový správny orgán vo veci rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila s odôvodnením, že na základe výsledkov vykonanej kontroly nebolo preukázané, že by žalobca reálne vykonával činnosť na území Slovenskej republiky a preto nemôže byť poistený na území SR podľa čl. 11 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 a čl. 13. ods. 3 základného nariadenia (Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 a vykonávacie nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004). V odôvodnení uviedla, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia, ZUS Varšava, bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, (s uvedením výnimiek). Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 sú povinne nemocensky poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 sú povinne dôchodkovo poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1 a 2. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972. Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“). Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp., aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha: a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch, alebo b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich činností v členskom štáte svojho bydliska. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia. Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Napadnuté rozhodnutie, prieskumu ktorého sa žalobca domáhal, bolo vydané na základe kontroly vykonanej u zamestnávateľa žalobcu za účelom preverenia reálnosti výkonu pracovnej činnosti žalobcu, prihláseného v Registri poistencov Sociálnej poisťovne dňom 01.09.2010 s prihliadnutím na dôvodnosť aplikácie právnych predpisov Slovenskej republiky vo veciach sociálneho poistenia. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu organizačnej zložky sociálnej poisťovne zo dňa 22.08.2011, v odôvodnení ktorého absentujú podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.. O odvolaní rozhodujúca žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísala vnútroštátnu i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky i spôsob vykonávania šetrenia v tomto konkrétnom prípade, v konečnom dôsledku však svoje potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnila iba tým, že výsledkami kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území Slovenskej republiky reálne vykonával činnosť ako zamestnanec. Do odôvodnenia rozhodnutia boli prevzaté závery z vykonanej kontroly, paušálne zahŕňajúce všetkých zamestnancov kontrolovaného zamestnávateľa, ktorý medzičasom ukončil podnikateľskú činnosť na území SR. Nakoľko sa však rozhodnutie týka konkrétnych práv žalobcu ako konkrétnej osoby, musí tomu zodpovedať aj dostatočne určité odôvodnenie. Bola teda posúdená ako dôvodná námietka, žalobcu že došlo k pochybeniu v tom, že pri posudzovaní výkonu činnosti občanov Poľskej republiky u zamestnancov na území Slovenskej republiky nebola posudzovaná každá dotknutá osoba individuálne. Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009, ak existuje neistota vo veci určenia uplatnených právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcii určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ust. článku 14 vykonávacieho nariadenia. Aj keď zo žiadneho predpisu nevyplývajú formálne náležitosti takejto dohody, rozhodne musí byť z jej obsahu objektívne preukázateľné, na ktoré subjekty (zamestnancov a zamestnávateľov) sa vzťahuje. Za takúto dohodu nemožno považovať list z 10.12.2013, ktorým žalovaná akceptovala návrh na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS, v súlade s článkom 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej je v prípade 1236 osôb určené poľské zákonodarstvo a takto určené zákonodarstvo má konečnú platnosť. Z uvedeného listu totiž nevyplýva, že či určenie poľského zákonodarstva platí aj pre prípad zamestnanca J. Q.. To, že žalovaná považovala za takúto dohodu ohľadne osoby žalobcu list zo dňa 10.12.2013, súd to považuje za nesprávne právne posúdenie tejto skutočnosti. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. ako prijaté na základe nesprávneho právneho posúdenia, nedostačujúceho zistenia skutkového stavu a súčasne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere v zmysle ust. § 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Procesne úspešnému žalobcovi súd priznal v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. súd právo na náhradu trov konania v rozsahu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spolu v sume 340,89 eur. Priznaná náhrada pozostáva z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby po 130,16 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby), 2 x paušálnej náhrady po 7,81 eur a DPH z celkovej náhrady. Vo zvyšnej časti vyčíslenej náhrady (námietky a podanie na KS Bratislava) súd nepovažoval vyčíslenú náhradu za účele uplatnenú, aj vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o obdobné podania vo viacerých veciach. Celú priznanú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.