Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/77/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311214050 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311214050.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci navrhovateľa: WELDAS spol. s.r.o., Matúškovská cesta 884, Galanta, IČO: 36 258 580, zastúpený advokátskou spoločnosťou: Čibrik & Blazsek s.r.o., Hlavná 14, Šaľa, IČO: 46 255 010, proti odporcovi: H. H., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, I., zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Krčmárik, Štefánikova 43, Nitra, o náhradu škody 1.565,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 20Cb 133/2011-111 zo dňa 17. októbra 2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í nasledovne:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 181,11 eur s 8%-ným úrokom z omeškania od 16.11.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi pomernú náhradu trov konania vo výške 727,58 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám advokáta odporcu.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd výrokom I. návrh zamietol, výrokom II. navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 711,20 eur, ako trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 81, 177, 178 ods. 1, 2, 179 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) vecne tým, že navrhovateľ odôvodnil porušenie pracovných povinností odporcu ako zamestnanca tým, že odporca riadne neohodnotil technický stav vozidla a pokračoval v jazde napriek úniku oleja, čím spôsobil zadretie motora a vznik preukázanej škody. Súd považoval za preukázané, že použitie predmetného motorového vozidla zo strany odporcu bolo v priamej súvislosti s plnením jeho pracovných úloh ako obchodného zástupcu. V tejto súvislosti je však dôležité podotknúť a dať za pravdu odporcovi, ktorý poukázal na to, že dohodnutým druhom práce bola činnosť obchodného zástupcu, s ktorou priamo nesúvisia osobitné požiadavky na znalosti technickej stránky vozidiel nad rámec povinností bežného vodiča, odporca nebol profesionálnym vodičom či automechanikom, preto v súvislosti s používaním motorového vozidla bolo možné od neho vyžadovať len plnenie povinností v rozsahu bežného vodiča. Odporca podrobne popísal, akým spôsobom dňa 23.06.2010 vykonal jazdu a ako došlo k vzniku škody, nepovažoval za preukázané, že by z jeho strany došlo k porušeniu nejakej povinnosti. Naopak navrhovateľ trval na tom, že odporca pri jazde, pri ktorej došlo k opakovanému úniku oleja, nesprávne vyhodnotil situáciu, keď pokračoval v jazde.
Základnou povinnosťou vodiča je pred každou jazdou skontrolovať stav vozidla a aj počas jazdy venovať náležitú pozornosť vozidlu. V súvislosti so vzniknutou škodou bolo povinnosťou odporcu ako vodiča sledovať okrem iného kontrolku stavu oleja, podľa odporcu túto kontrolku aj sledoval a po jej rozsvietení, signalizujúcom nedostatočnú hladinu oleja, kúpil a dolial olej, a to dva krát. Podľa súdu odporca týmto dostatočne splnil svoju povinnosť primeranej starostlivosti o technický stav vozidla. Vychádzajúc zo svedeckej výpovede D. R., ktorý následne po škodovej udalosti opravoval predmetné vozidlo, a ktorý uviedol, že trubky od motora, cez ktoré prechádzal olej do olejového chladiča boli prakticky zhnité, odtiaľ presakoval olej, skutočná príčina úniku oleja boli tieto trubky, považoval súd za preukázané, že priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody bol technický stav vozidla, konkrétne stav trubiek od motora, za ktorý nezodpovedá odporca ale navrhovateľ. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na všeobecnú prevenčnú povinnosť zamestnanca podľa § 178 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, tejto predchádza, resp. koreluje všeobecná prevenčná povinnosť zamestnávateľa podľa § 177 Zákonníka práce, podľa ktorej zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku a ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. Bolo teda prvoradou povinnosťou navrhovateľa ako zamestnávateľa poskytnúť odporcovi motorové vozidlo vo vyhovujúcom technickom stave. Pokiaľ sa teda na tomto vozidle vyskytla závada spočívajúca vo vadných trubkách, za takúto vadu nemôže zodpovedať odporca a nebolo ani v jeho možnostiach takúto vadu rozpoznať v rámci prevenčnej povinnosti. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, jej existencia musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nestačí ju len predpokladať. Treba pritom rozlišovať medzi príčinami hlavnými, či priamymi a príčinami vedľajšími, či nepriamymi. Ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu, protiprávne konanie musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin, vzťah medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. V danom prípade takouto priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody bol technický stav predmetného vozidla. V otázke skúmania danosti príčinnej súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 292/2006 (publikovaný pod č. 2 ZSP 1/2008), podľa ktorého atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) sa v právnej teórii definuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba preto škodu „izolovať“ od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina ju vyvolala, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R 21/1992). Pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Vzhľadom na to, že v danej veci nebola preukázaná danosť podmienok vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle § 179 ods. 1 Zák. práce, súd návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. odporcovi ako v konaní úspešnému účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu trov konania, a to v celkovej výške 711,20 eur, a to ako trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia vo výške 711,20 eur za 5 úkonov (prevzatie a príprava, štúdium spisu, účasť na pojednávaní 03.02.2012, 29.06.2012, 26.09.2012) po 71,37 eur, 3 úkony (porada s klientom 08.12.2011, 25.06.2012, 13.09.2012) po 23,79 eur, režijný paušál 2 x 7,41 eur a 3 x 7,63 eur, náhrada za stratu času cestou na pojednávanie Nitra - Galanta a späť dňa 06.12.2011 4 polhodiny po 12,35 eur, dňa 03.02.2012 4 polhodiny po 12,71 eur, dňa 29.06.2012 4 polhodiny po 12,71 eur, dňa 26.09.2012 4 polhodiny po 12,71 eur, cestovné náhrady za použitie vozidla na trase Nitra - Galanta a späť, 75,6 km, spotreba 10,1 l/100 km, dňa 06.12.2011 pri cene paliva 1,392 eur náhrada 10,629 eur, dňa 03.02.2012 pri cene paliva 1,412 eur náhrada 10,781 eur, dňa 29.06.2012 pri cene paliva 1,395 eur náhrada 10,651 eur, dňa 26.09.2012 pri cene paliva 1,478 eur náhrada 11,285 eur, podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, 5, § 15, § 16, § 17, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne aby rozsudok zmenil a návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Ako odvolací dôvod uviedol § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Odvolateľ má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Príčinnú súvislosť, ktorej absenciu súd v odôvodnení rozsudku uvádzal, považuje odvolateľ za preukázanú, nakoľko zlý technický stav vozidla, tak ako vo svojej výpovedi jasne uvádza svedok, nespôsobil zadretie motora a teda škodu. Škodu spôsobilo nedbanlivostné konanie odporcu a to pokračovanie v jazde a priliatie 2 krát 4 litra motorového oleja do motora v čase, keď vozidlo jasne signalizovalo chybu a to nedostatok tlaku oleja. Odporca si bol vedomý, že hrozí poškodenie vozidla, nakoľko bol na túto skutočnosť upozornený svietiacou kontrolkou a bez primeraných znalostí prilieval opakovane do motora olej a v jazde pokračoval. Odporca nepodnikol kroky, ktorými by predišiel vzniku škody na motorovom vozidle, ale dokonca postupoval v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce a neupozornil vedúceho zamestnanca, ani nevyhľadal profesionálnu pomoc pri riešení problému. Odporcovi bol odovzdaný návrh na obsluhu motorového vozidla, pričom možno požadovať od ktoréhokoľvek vodiča, že ak vozidlo signalizuje v krátkom čase chybu, aby s vozidlom nepokračoval v jazde a o tejto skutočnosti informoval zamestnávateľa. Rovnako nemožno zadretie motora dávať do príčinnej súvislosti výlučne s unikaním motorového oleja cez prehnuté trúbky. Odvolateľ poukázal na výpoveď svedka R., ktorý vypovedal, že ako náhle začal unikať olej a znížil sa tlak, musela sa rozsvietiť kontrolka... a v tom momente musí dôjsť k tomu, že auto buď sa vypne a doleje sa olej alebo sa zoberie do servisu, okrem toho, keď sa ojnica odtrhla istý čas ešte fungoval, avšak buchotal a podľa mojich skúseností a až následne dochádza k tomu, že sa motor zadrie. Z výpovede svedka vyplýva, že nie únik motorového oleja, ale pokračovanie v jazde zo strany odporcu bolo príčinou zadretia motora. Kauzálny nexus je jednoznačne daný, odporca v jazde nemal nepokračovať, len samotný úniku motorového oleja nespôsobí zadretie vozidla, teda škodu. Bolo namieste od odporcu požadovať prevenciu vzniku možnej škody, aby v jazde nepokračoval a o chybe informoval zamestnávateľa. Odporca tak neučinil, preto v plnom rozsahu zodpovedá za vznik škody na strane zamestnávateľa. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že zamestnanec súhlasil s tým, že bude poberať príplatok k mzde za to, že sa o predmetné vozidlo bude starať.
Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal odporcovi náhradu trov konania. Navrhovateľ odôvodňoval porušenie pracovných povinností odporcu tým, že zo strany odporcu nebol riadne ohodnotený technický stav vozidla a odporca mal pokračovať v jazde napriek tomu, že olej z motorového vozidla unikal, čím mal spôsobiť navrhovateľovi škodu tým spôsobom, že došlo k zadretiu motora. Odporca ani nie je profesionálnym vodičom, ani nie je technicky zdatným nad rámec povinností bežného vodiča. Výsluchom svedka Hipíka bolo podľa názoru odporcu preukázané, že motorové vozidlo, bolo v deň udalosti v zlom technickom stave, nakoľko svedok uviedol, že trubky od motora, cez ktoré prechádzal olej do olejového chladiča boli prakticky zhnité, odtiaľ presakoval olej, pretože po zložení motora cez tieto trubky slzil olej, skutočná príčina úniku oleja boli trubky, cez ktoré olej unikal. Zo svedeckej výpovede je ďalej zrejmé, že predmetné motorové vozidlo bolo v zlom technickom stave, dokonca je tu predpoklad, že olej z motorového vozidla unikal aj v čase, keď na motorovom vozidla nikto nejazdil. Odporca poukázal na § 177 ods. 1 Zákonníka práce. Povinnosťou navrhovateľa bolo poskytnúť odporcovi na plnenie jeho pracovných úloh ako zamestnanca motorové vozidlo, ktoré je vo vyhovujúcom technickom stave. Odporca nemôže zodpovedať za vadu, ktorá spočíva v prehnitých trubkách od motora a taktiež nemohlo byť v schopnostiach odporcu z pozície bežného vodiča rozpoznať takúto závadu. Správanie odporcu pri jazde možno hodnotiť ako správanie bežného účastníka premávky, keď sa mu rozsvietila kontrolka, ktorá signalizovala nižšiu hladinu oleja, odporca zastavil, olej do motorovej časti dolial v zmysle priloženého návodu na obsluhu motorového vozidla a po zhasnutí kontrolky v jazde pokračoval. Nie je pravdou, že by odporca o tejto skutočnosti neinformoval nadriadeného pracovníka, ktorým bol konateľ navrhovateľa. V tejto súvislosti odporca poukázal na výpoveď konateľa navrhovateľa.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť. Odvolací súd oboznámil účastníkov konania v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. s možným právnym posúdením a aplikáciou § 187 ods. 1 a § sa 188 Zákonníka práce, ktoré doposiaľ neboli predmetom interpretácie či aplikácie zo strany súdu prvého stupňa.
Navrhovateľ na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že v konaní bola preukázaná zodpovednosť za škodu na strane odporcu, a čo sa týka aplikácie týchto ustanovení v zmysle argumentácie navrhovateľa za vzniknutú škodu v plnom rozsahu zodpovedá odporca, zamestnávateľ neporušil svoju povinnosť plynúcu mu zo Zákonníka práce, respektíve zmluvného dojednania so zamestnancom. V prípade ak súd má zato, že je na mieste aplikovať aj tieto ustanovenia Zákonníka práce, a teda aj zamestnávateľ porušil nejaké svoje povinnosti voči zamestnancovi, je namieste uvedené ustanovenia aplikovať, nakoľko súd nie je viazaný právnym posúdením v návrhu na začatie konania. V takomto prípade však má navrhovateľ za to, že miera zodpovednosti za škodu na strane zamestnávateľa je iba minimálna.
Odporca nesúhlasil s aplikáciou ustanovení § 187 ods. 1 a § 188 Zákonníka práce na daný prípad. Odporca odmieta akékoľvek zavinenie z jeho strany v súvislosti s poškodením motorového vozidla, na ktorom jazdil počas obdobia výkonu svojho pracovného zaradenia u navrhovateľa. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že motorové vozidlo bolo vo veľmi zlom technickom stave a bolo povinnosťou navrhovateľa ako zamestnávateľa zabezpečiť bezproblémovú technickú prevádzku motorového vozidla. Odporca postupoval v súlade s pokynmi navrhovateľa a taktiež jeho postup ako bežného vodiča možno považovať za správny. Nie je pravdou, že by odporca nepostupoval v súlade s priloženým návodom na obsluhu, nakoľko po rozsvietení kontrolky nízkej hladiny oleja, motorové vozidlo odstavil a dolial motorový olej. Po opätovnom naštartovaní motorového vozidla kontrolka nízkej hladiny motorového oleja zhasla až potom odporca pokračoval v jazde, až následne po desiatich kilometrov jazdy sa kontrolka nízkej hladiny motorového oleja rozsvietila, avšak s ohľadom na masívny odtok oleja v krátkom čase v dôsledku prehnitých trubiek, nemohol odporca tejto udalosti zabrániť. Zároveň bolo preukázané, že predmetné motorové vozidlo používali okrem odporcu aj iní zamestnanci navrhovateľa. Prehnité trubky, cez ktoré masívne unikal olej boli už predtým, ako bolo motorové vozidlo odovzdané odporcovi zvárané namiesto toho, aby ich navrhovateľ vymenil za nové. Odporca odmieta akúkoľvek spoluúčasť na poškodení motorového vozidla a preto aplikácia týchto ustanovení Zákonníka práce nebola dôvodná, pretože odporca v žiadnom prípade nezapríčinil škodovú udalosť a nemá na nej žiaden podiel.
Z výpovede navrhovateľa pred odvolacím súdom vyplýva, že odporca mal zverené motorové vozidlo, za ktorý poberal príplatok a mal sa o vozidlo starať. Navrhovateľ mal byť informovaný o skutočnosti, že odporca dolial 2 x 4 litre oleja, pretože k takejto udalosti počas dlhodobého užívania vozidla odporcom nedošlo. Poukázal na okolnosti za ktorých došlo ku vzniku škody ako aj na skutočnosť, že odporcovi počas užívania motorového vozidla sa rozsvietila kontrolka, po prvýkrát kúpil olej, ktorý dolial do motora avšak po ďalšej jazde v trvaní 20 až 30 km sa znovu kontrolka rozsvietila, pričom odporca tvrdí, že nie je odborník a vtedy mal byť o tejto udalosti informovaný navrhovateľ. V konaní však bolo preukázané, že navrhovateľ odporcom informovaný o tejto udalosti nebol. Konateľ navrhovateľa uviedol, že o tejto udalosti sa dozvedel až pred skončením pracovnej doby. Servisné prehliadky motorového vozidla sa vykonávali u p. D. I. v Y.. Zároveň konateľ navrhovateľa poprel, že by odporca mu oznámil pri ich stretnutí, že má s vozidlom problém, nepovedal, že tečie olej na vozidle. Uplatnený úrok z omeškania navrhovateľ žiada priznať od 16.11.2010 z dôvodu, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu 444,- eur dňa 15.10.2010 a sumu 170,- eur uhradil 15.11.2010 teda začiatok omeškania je potom od nasledujúceho dňa od 16.11.2010.
Z výpovede odporcu pred odvolacím súdom vyplýva, že odporca postupoval podľa návodu, dolial olej potom čo sa rozsvietila kontrolka, pričom došlo k masívnemu úniku oleja a škodová udalosť bola zapríčinená zlým technickým stavom motorového vozidla. Nemožno od odporcu požadovať, aby mohol zistiť, že trubky sú prehnité prípadne je problém s vaničkou. Príplatok za auto vo výške 300,- Sk mesačne sa týkal čistoty vozidla. Odporca uviedol, že medzi prvým a druhým doliatím oleja prešiel 70 až 80 km a s konateľom navrhovateľa sa stretol v Kráľovom Brode povedal mu, že tečie olej, ale že to vydrží, pričom konateľ navrhovateľa mu dal príkaz, aby zavolal p. I. a aby auto objednal na kontrolu, pričom odporca aj p. I. počas nasledujúcej jazdy telefonoval. Odporca dôvodil tým, že auto neužíval iba on, ale aj skladník, konateľ navrhovateľa ako aj jeho syn. V čase keď druhýkrát dolieval olej do motora si pomyslel, že všetko zrejme nie je v poriadku, avšak mal pred sebou ešte ďalšie objednávky, dúfal, že auto vydrží do Komárna, čo predstavovalo 70 až 80 km a znovu olej doleje čo vydrží počas cesty naspäť. Zdôraznil, že o poruche vozidla vedieť nemohol.
Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po použití omamných látok alebo psychotropných látok. Podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinnosti aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
Aplikácia § 187 ods. Zákonníka práce prichádza do úvahy len vtedy, ak je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany zamestnávateľa a vznikom škody. Nie každé porušenie povinnosti zamestnávateľa musí mať za následok vznik škody. Pri určení pomernej účasti na spôsobenej škode zákon vychádza zo zásady, že ak škodu spôsobil porušením povinnosti aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody, a to v závislosti od miery svojho zavinenia. Závažnosť porušenia povinnosti zamestnávateľom vo vzťahu k určeniu pomernej časti na spôsobenej škode nie je v zákone bližšie definovaná. Pri určení pomernej účasti na spôsobenej škode a následnej účasti zamestnanca na náhrade škody však treba prihliadať na mieru zavinenia zamestnanca, ako aj na závažnosť porušenia povinnosti zamestnávateľom z hľadiska vzniku škody a jej rozsahu.
Citované ust. § 186 v ods. 1 upravuje spôsob náhrady škody spôsobenej zamestnancom v tom zmysle, že zamestnanec, ktorý za škodu zodpovedá, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Zákon dáva prednosť naturálnej reštitúcie pred náhradou škody v peniazoch. Odsek 2 vyjadruje zásadu, že zodpovednosť za škodu je v zásade ohraničená štvornásobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorý spôsobil zamestnancovi škodu. Pod priemerným zárobkom treba rozumieť hrubý mesačný zárobok. Zamestnanec, ktorý zodpovedá zamestnávateľovi za škodu podľa zásad o všeobecnej zodpovednosti, je povinný mu nahradiť skutočnú škodu. A ak však skutočná škoda presahuje sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, je v tomto prípade povinný zaplatiť najviac štvornásobok jeho priemerného zárobku.
Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. Z vykonaného a doplneného dokazovanie mal odvolací súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.2007. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť pri plnení pracovných úloh zo strany odporcu, keď škoda mala vzniknúť pri jazde odporcu motorovým vozidlom patriacim navrhovateľovi, pri ktorej došlo k závade a škode v celkovej výške 3.900,57 eur. Navrhovateľ preukázal vznik škody faktúrami na sumy 3.548 eur, 225,01 eur a 288,66 eur. Jedná sa o pracovnoprávnu zodpovednosť za škodu zamestnanca podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce. Základnými zákonnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú 4 podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, t.j. nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok, že nie je daný zodpovednostný vzťah - 1. porušenie
povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, 4. zavinenie na strane zamestnanca. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že je daná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany zamestnávateľa a vznikom škody, teda škodu spôsobil porušením povinnosti aj zamestnávateľ. Súd prihliadol na mieru zavinenia odporcu ako aj na závažnosť porušenia povinnosti zamestnávateľa z hľadiska vzniku škody a jej rozsahu. Porušenie povinností zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že nezabezpečil také pracovné podmienky, aby mohol zamestnanec riadne plniť svoje pracovné úlohy, teda v danom prípade na plnenie úloh odovzdal odporcovi motorové vozidlo v nevyhovujúcom technickom stave. Zavinenie odporcu predstavuje jeho podiel účasti na spôsobení škody a je daný i mierou jeho zavinenia. Zavinenie odporcu spočíva v opakovanom naliatí oleja do motora a to napriek tomu, že išlo už o opakovanú poruchu v krátkom čase, pričom odporca sa rozhodol pokračovať v jazde, počas ktorej sa motor zadrel a auto sa stalo nepojazdným. Podľa názoru odvolacieho súdu však nemožno vytýkať odporcovi reagovanie na náhlu poruchu, keď kontrolka signalizovala zníženú hladinu oleja v motore a odporcu kúpil olej a dolial 4 litre do motora. Keď sa totožná porucha objavila v krátkom čase opakovane, odporca znovu kúpil motorový olej, dolial do motora znovu 4 litre a pokračoval v jazde, pričom zavinenie odporcu spočíva v tom, že po vzniku totožnej poruchy v krátkom čase na motorovom vozidle, pokračoval v jazde. Odporca disponujúci znalosťami bežného vodiča mal na popísanú situáciu reagovať tým spôsobom, že s motorovým vozidlom mal zastaviť a oznámiť uvedenú skutočnosť zamestnávateľovi. Tvrdenie odporcu, že informoval konateľa navrhovateľa o vzniku poruchy neboli preukázané, pretože konateľ navrhovateľa poprel, že odporca ho ústne informoval o veci počas ich osobného stretnutia v Kráľovom Brode. Odporca zodpovedá za škodu do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, pričom zo strany účastníkov konania výpočet štvornásobku priemerného mesačného zárobku odporcu namietaný nebol a predstavuje sumu 1.159,872 eur. Výška skutočnej škody na motorovom vozidle predstavuje podľa tvrdenia navrhovateľa a predložených listinných dôkazov sumu 3.900,57 eur. V danom prípade štvornásobok priemerného mesačného zárobku je v rozsahu spôsobenej škody navrhovateľovi. Vychádzajúc z vyššie uvedenej účasti navrhovateľa na spôsobenej škody (ktorá spočíva v tom, že nezabezpečil také pracovné podmienky, aby mohol zamestnanec riadne si plniť svoje pracovné úlohy, teda v danom prípade naplnenie úloh odovzdal odporcovi motorové vozidlo v nevyhovujúcom technickom stave) a zavinenia odporcu (ktoré spočíva v opakovanom naliatí oleja do motora a to napriek tomu, že išlo o opakovanú poruchu vzniknutú v krátkom čase, pričom odporca sa rozhodol pokračovať v jazde, počas ktorej sa motor zadrel a auto sa stalo nepojazdným), výška pomernej účasti účastníkov na spôsobenej škode je u navrhovateľa 80% a u odporcu je 20%. Vzhľadom na určenú mieru účasti odporcu na škode, potom 20% zo sumy 3.900,57 eur (tvrdenej a nenamietanej výšky škody) predstavuje sumu 975,14 eur. Súd prihliadol na plnenie poskytnuté odporcom z tohto titulu navrhovateľovi vo výške 594,- eur a preto odporca je povinný zaplatiť sumu 186,11 eur predstavujúcu rozdiel sumy 975,14 eur a sumy 594 eur. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nakoľko terajší Zákonníka práce a ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu úroku z omeškania, treba postupovať v takomto prípade podľa občianskoprávnych predpisov.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Navrhovateľovi súd priznal aj úroky z omeškania tak ako boli navrhovateľom uplatnené od 16.11.2010 z dôvodu, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu 444,- eur dňa 15.10.2010 a sumu 170,- eur uhradil 15.11.2010 teda začiatok omeškania je od nasledujúceho dňa od 16.11.2010. Výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie.
O náhrade trov tohto konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomerný čiastočný úspech oboch účastníkov konania súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. Navrhovateľ uplatňoval zaplatenie sumy 1.565,87 eur, súd vyhovel v časti 181,11 eur, úspech navrhovateľa je 11,5% a odporcu 88,5%, čistý úspech odporcu predstavuje 77%. Odporca si uplatnil náhradu trov konania podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, 5, § 15, § 16, § 17, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby (ďalej len „vyhláška“), odmenu za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 23.11.2011, štúdium spisu 06.12.2011, porada s klientom 45 min. 08.12.2011, pojednávanie 03.02.2011, porada s klientom 40 min. 25.06.2012, pojednávanie 29.06.2012, porada s klientom 13.09.2012, pojednávanie 26.09.2012, porada s klientom 15.11.2012, písomné podanie vyjadrenie k odvolaniu 19.11.2012, porada s klientom 06.02.2012, vyjadrenie k výzve krajského súdu 07.02.2012, pojednávanie na Krajskom súde v Trnave 19.02.2014, odmena advokáta 785,07 eur, 2 x režijný paušál 7,41 eur, 4 x 7,63 a 2 x 8,04, náhrada cestovných výdavkov za cestu Nitra, Galanta a späť 60.12.2011, spotreba litrov na 100 km 10,1, cena za jeden liter paliva 1,392 eur - 10,629, Nitra, Trnava a späť 03.02.2012 75,6 km, spotreba na 100 km 10,1, cena za liter paliva 1,412 eur - 10,781 eur, za cestu Nitra, Galanta a späť 29.06.2012 75,6 km spotreba na 100 km 10,1, cena za liter paliva 1,478 - 11,285, Nitra, Trnava a späť 19.02.2014 99,6 km 10,1, spotreba litrov na 100 km cena paliva 1,358 - 13,661 a náhrada cestovného 57,01, náhrada za stratu času, pojednávanie 06.02.2011, za cestu Nitra, Galanta a späť štyri pol hodiny, náhrada za každú začatú polhodinu 12,35 eur - 49,40 eur, za cestu na pojednávanie 03.02.2012 4 pol hodiny po 12,71 eur - 51,84 eur, 29.06.2012, 4 polhodiny po 12,71 eur - 50,84 eur, 26.09.2012 za 4 pol hodiny po 12,71 eur - 50,84 eur, 19.02.2014 za 4 pol hodiny po 13,40 eur - 53,60 eur, náhrada za stratu času 255,92 eur. Spolu uplatnené trovy predstavujú 1.159,02 eur. Súd nepovažoval za účelné a preukázané trovy konania za porady s klientom 8.12.2011 v rozsahu 45 minút, 25.6.2012 v rozsahu 40 minút, 13.9.2012 v rozsahu 60 minút, 15.11.2012 v rozsahu 40 minút a 7.2.2012 v rozsahu 53 minút, nakoľko právny zástupca odporcu nepreukázal, že sa v uvedených dňoch porada s klientom uskutočnila. Trovy právneho zastúpenia boli súdom priznané (podľa § 10 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, 5, § 15, § 16, § 17, § 18 ods. 3 vyhlášky) za 8 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom zo dňa 23.11.2011, štúdium spisu 6.12.2011, účasť na pojednávaní 03.02.2012, 29.06.2012, 26.09.2012 a 19.2.2014, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.11.2012 a vyjadrenie k výzve odvolacieho súdu zo dňa 7.2.2014) po 71,37 eur, čo predstavuje 570,96 eur. Režijný paušál 2 x 7,41 eur, 4 x 7,63 eur a 2 x 8,04 eur, spolu 61,42 eur. Náhrada za stratu času cestou na pojednávanie Nitra - Galanta a späť dňa 06.12.2011 4 polhodiny po 12,35 eur, dňa 03.02.2012 4 polhodiny po 12,71 eur, dňa 29.06.2012 4 polhodiny po 12,71 eur, dňa 26.09.2012 4 polhodiny po 12,71 eur a dňa 19.02.2014 za 4 pol hodiny po 13,40 eur, celkovo 255,52 eur. Cestovné náhrady za použitie vozidla na trase Nitra - Galanta a späť, 75,6 km, spotreba 10,1 l/100 km, dňa 06.12.2011 pri cene paliva 1,392 eur náhrada 10,629 eur, dňa 03.02.2012 pri cene paliva 1,412 eur náhrada 10,781 eur, dňa 29.06.2012 pri cene paliva 1,395 eur náhrada 10,651 eur, dňa 26.09.2012 pri cene paliva 1,478 eur náhrada 11,285 eur, dňa 19.02.2014 99,6 km 10,1, spotreba litrov na 100 km cena paliva 1,358 - 13,661 eur, spolu náhrada cestovného 57,01 eur. Súhrnne náhrada trov konania odporcu predstavuje 944,91 eur a priznaná pomerná náhrada 77% predstavuje sumu 727,58 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. bola náhrada trov konania priznaná na účet advokáta odporcu.
Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.