Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/6/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211206929 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211206929.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a.s., Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného advokátom: JUDr. Alan Strelák, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, proti odporcovi: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. P., X.. M. I. XXXX/XX, o zaplatenie 265,50 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 7. decembra 2011, č.k. 12C/102/2011-24 v zamietajúcej časti včítane závislého výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti včítane závislého výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 24,- Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 13.12.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. V zamietajúcej časti prvostupňový súd argumentoval právne použitím § 39, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a), b), § 4 ods. 2 písm. g) a písm. i), ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Zb., a vecne tým, že v zmysle uzavretej formulárovej úverovej zmluvy zo dňa 02.02.2009 poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 350,- Eur, s tým, že odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi poskytnutý úver 350,- Eur, ako aj celkový poplatok za správu úveru 241,50 Eur v 13 mesačných splátkach po 45,50 Eur s určenou splatnosťou prvej splátky 10. deň po uzavretí zmluvy a ďalších splátok v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená v obchodných podmienkach vo výške 206,73% RPMN. V bode 1 sa v obchodných podmienkach (OP) úveru uvádza, že úroková sadzba je 20% z istiny ročne a podľa bodu 3 OP sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške mesačného poplatku za správu úveru a na paušálnej náhrade nákladov za vymáhanie dlžnej čiastky, mimo nákladov rozhodcovského, alebo iného konania. Listom zo dňa 13.01.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi zosplatnenie záväzku ku dňu 12.12.2009 pre omeškanie so splácaním úveru s tým, že dlh predstavuje 354,08 Eur a vyzval na zaplatenie tohto dlhu. Súd konštatoval, že zmluva o úvere bola dohodnutá v zmysle ust. Obchodného zákonníka (§ 497). Táto zmluva bola uzavretá odporcom ako spotrebiteľom, preto na daný vzťah sa vzťahujú ust. zák. č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, preto skúmal, či má zmluva podľa obsahu všetky citovaným zákonom požadované náležitosti. Navrhovateľ predložil formulár, v zmysle ktorého bol odporcovi poskytnutý úver. Zmluva účastníkov však neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Zb. a to: konečnú splatnosť úveru a termíny jednotlivých splátok, preto úver treba považovať za poskytnutý bez poplatkov a bezúročný. Pre tento nedostatok potom návrh považoval za dôvodný iba čiastočne a to na vrátenie poskytnutého úveru 350,- Eur, z čoho odporca uhradil 326,- Eur, takže návrh považoval za dôvodný do výšky 24,- Eur s uplatneným úrokom z omeškania. V ostatnej časti návrh zamietol, vrátane nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu, keď túto si navrhovateľ uplatnil z „poplatku“, na ktorý navrhovateľovi nevznikol nárok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, keďže mu nevznikli. Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu výlučne v zamietajúcej časti, podal odvolanie navrhovateľ, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si v prílohe k odvolaniu prostredníctvom advokáta i vyčíslil. Argumentoval, že v čl. II. zmluvy je uvedené, že dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátanie poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných splátkach 13 mesačných splátkach (počet splátok vrátane útoku a poplatkov) po 45,50 Eur (výška splátky vrátane úroku a poplatku), pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky (termíny splátok istiny vrátane úroku a poplatkov), ďalej poukázal tiež na bod 2. obchodných podmienok, podľa ktorého konečnou splatnosťou úveru sa rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne. Vyslovil názor, že predmetný rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania - teda v zamietajúcej časti, ako i dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. Predmetom odvolacieho konania vymedzeným odvolacími dôvodmi navrhovateľa bolo vyriešiť otázku, či predmetná zmluva o úvere obsahuje zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, pričom v konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola dňa 02.02.2009 uzavretá Zmluva o úvere č. 120090165, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a spravuje sa normami práva Slovenskej republiky slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, medzi inými i zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) v čase uzavretia zmluvy účinného zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať i konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Okrem toho v zmysle písm. i) tohto ustanovenia i výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak potom zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti, okrem iných i podľa § 2 písm. g), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z predmetnej zmluvy z jej (bližšie neoznačených) záverečných ustanovení vyplýva, že dlžník/spoludlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach vo výške 45,50 Eur (1.370,73 Sk), pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z obchodných podmienok nachádzajúcich sa na druhej strane tejto zmluvy z bodu 2. vyplýva, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo aj uhradenie do pokladne spoločnosti. Posúdiac vyššie citované ustanovenie zmluvy a jej obchodných podmienok za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa cit. § 4 ods. 2 písm. g) aj i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Vyššie citovaná veta v záverečnej časti zmluvy, že dlžník/ spoludlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane poplatku za správu v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach vo výške po 45,50 Eur..., pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, obsahuje iba určenie výšky, počtu a termínov splátok úveru v zmysle cit. § 4 ods. 1 písm. i) zák. č. 258/2011 Z.z. V tomto texte nie je obsiahnutý žiaden údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. Text rieši iba prvú splátku a každú ďalšiu splátku, avšak vôbec neobsahuje žiaden údaj, ktorý by sa dal považovať za konečnú splatnosť úveru. S poukazom na znenie uvedeného zákonného ustanovenia nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade splnené nebolo. Údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru potom nie je obsiahnutý ani v obchodných podmienkach v bode 2., na ktoré poukazoval odvolateľ, ktorý iba úplne všeobecne a bez ohľadu na konkrétne podmienky danej úverovej zmluvy hovorí fakticky to, že konečná splatnosť úveru sa rovná zaplateniu poslednej splátky, a to bez ohľadu na to, či včas alebo s omeškaním. Toto ustanovenie obchodných podmienok, ale neuvádza aká je konečná splatnosť daného konkrétneho spotrebiteľského úveru. Odvolací súd sa pritom zhoduje s názorom odvolateľa, ktorý vyplýva z jeho odvolania, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nutne uvedený iba konkrétny dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ale konečná splatnosť môže byť v zmluve určená i iným spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorým je nesporne a jednoznačne určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky. V predmetnej zmluve, ale údaj o konečnej splatnosti úveru nie je uvedený žiadnym spôsobom. Ak by súd prijal argumentáciu odvolateľa, že konečná splatnosť úveru sa dá vypočítať, tak potom údaj konečnej splatnosti úveru by nemusel byť obsiahnutý v žiadnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, pretože ak sa v nej uvedú základné náležitosti iba podľa písm. i) citovaného zákona, dátum konečnej splatnosti úveru je vypočítateľný vždy. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom v konaní bolo nesporne preukázané, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 350,- Eur a dosiaľ uhradil sumu 326,- Eur, v dôsledku mu zostal dlh na istine vo výške 24,- Eur, ktorý mu súd správne priznal spolu so zákonným úrokom z omeškania a v ostatnej časti návrh týkajúci sa iných nárokov ako istiny a zákonného úroku z omeškania bolo dôvodným zamietnuť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku, včítane závislého výroku o náhrade trov konania ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil. I v odvolacom konaní bol plne úspešný odporca a preto jemu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Keďže, ale odporca si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli), odporcovi nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.