Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/7/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200047 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200047.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: M. C., nar. X.X.XXXX, bytom R., N. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Peružekom, Hlohovec, Cintorínska 1 proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.11.2012 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX zo dňa 14. novembra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 283,30 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.11.2012 odporkyňa podľa ust. § 65 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) navrhovateľovi od 3.7.2012 priznala starobný dôchodok v sume 244,10 eur mesačne. Starobný dôchodok priznala s poukazom na čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že navrhovateľ dôchodkový vek (62 rokov) podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 555/2007 Z.z. dovŕšil 3.7.2012, pričom k tomuto dátumu získal 5 690 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 15 rokov a 215 dní dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, keď rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok bola 236,30 eur mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (priemerný osobný mzdový bod 1,5433 x 15,5891 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 = 236,30 eur mesačne) zvýšený o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z. (3,3%) vo výške 7,80 eur mesačne, čo celkom u navrhovateľa predstavovalo 244,10 eur mesačne. V súvislosti s priznaním starobného dôchodku odporkyňa poukázala na čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, keď doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len ČSFR) sa považujú za doby zabezpečenia toho štátu, na území ktoré mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom, pričom ku dňu rozdelenia ČSFR (31.12.1992) bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa, so sídlom na území ČR, a preto všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 1.1.1993 boli považované za doby zabezpečenia ČR a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia (ďalej len ČSSZ). Navrhovateľ napadol správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným odporkyni 18.12.2012 a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Namietal, že odporkyňa navrhovateľovi uznala iba 5 690 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom v zmysle čl. 20 Zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou považovala ostatné doby poistenia získané do 31.12.1992 za doby získané na území ČR, napriek tomu, že pracoval pre zamestnávateľa, ktorý mal vždy sídlo na území SR, čo vyplýva z potvrdenia vydaného „Výstavba elektráren ŘV Jaslovské Bohunice“. Ďalej namietal nesprávny výpočet osobného mzdového bodu podľa ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, keď uviedol, že od roku 1984 do 2011 (okrem obdobia 7.2.1994 do 31.1.1998) odpracoval na území SR 22 rokov. Mal za to, že odporkyňa v rozpore s uzavretou zmluvou medzi ČR a SR neuznala výkon práce pre zamestnávateľa so sídlom na území SR a súčasne nesprávne vypočítala osobný mzdový bod za roky 2004 a 2005 (0,3909, resp. 0,6122), pričom v informácii o zmenách stavu individuálneho účtu zo dňa 13.5.2010 mal navrhovateľ uvedený osobný mzdový bod za rok 2004 0,9871 a za rok 2005 1,1766, čo nekorešponduje s rozhodnutím vydaným odporkyňou. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.1.2013 žiadala rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, že podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia bol navrhovateľ ku dňu rozdelenia ČSFR zamestnaný u zamestnávateľa ENERGOSTROJ Mochovce, s.r.o., ktorý mal ku dňu 31.12.1992 sídlo na území ČR, a preto aj dôchodok za uvedené doby je príslušná poskytnúť ČSSZ. K námietke týkajúcej sa nesúladu napadnutého rozhodnutia s informáciou o zmenách stavu individuálneho účtu uviedla, že údaje za kalendárne roky 2004 a 2005 nie sú správne, údaje o dobrovoľnom dôchodkovom poistení sú uvedené dvakrát a duplicitne sú uvedené aj jednotlivé kalendárne mesiace a vymeriavacie základy, čo má za následok nesprávny výpočet osobného mzdového bodu. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaniach podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľom je dôvodné. Podľa článku odsek 2 písm. c) Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 sa budú uplatňovať určité ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty do dátumu uplatňovania tohto nariadenia za predpokladu, že sú výhodnejšie pre príjemcov dávok alebo ak vyplývajú z osobitných historických okolností a majú obmedzený časový účinok, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe III. V prílohe č. III. Nariadenia je uvedené, že v zmysle článku odsek 2 písm. c) Nariadenia sa naďalej uplatňujú články 12, 20 a 33 Zmluvy o sociálnom zabezpečení medzi SR a ČR z 29. októbra 1992. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. V zmysle článku 46 ods. 2 písm. a) Nariadenia inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá osoba uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby poistenia, ktoré sa jej započítajú podľa právnych predpisov členských štátov, ktoré sa na pracovníka vzťahovali, sa dosiahli v danom štáte podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania dávky a v súlade s článkom 46 ods. 2 písm. b) následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky a podľa pomeru trvania doby poistenia dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia, k celkovému trvaniu doby poistenia dosiahnutej pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov. Predovšetkým je potrebné uviesť, že rozdelenie ČSFR je osobitnou historickou udalosťou a preto aj uplatňovanie článku 20 Zmluvy má obmedzený časový účinok, keďže v určitom časovom okamihu doby spred 1. januára 1993 už nebudú pripadať do úvahy ako doby poistenia. Vzhľadom na to je uplatňovanie článku 20 Zmluvy v súlade s článkom odsek 2 písm. c) Nariadenia. Nie je preto potrebné skúmať alternatívu výhodnosti uplatňovania článku 20 Zmluvy pri postupe podľa Nariadenia. V danom prípade bolo zistené, že navrhovateľ v období od 1.8.1979 do 31.7.1993 bol zamestnancom spoločnosti Škoda Praha (viď potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 23.4.2013 nachádzajúce sa na č.l. 53 spisu), pričom z ďalšieho potvrdenia pri zmene zamestnania (zápočtový list) vystaveného spoločnosťou ENERGOSTROJ Mochovce s.r.o. zo dňa 22.6.1995 vyplýva, že navrhovateľ bol ich zamestnancom od 1.8.1979 do 30.6.1995. Z výpisu obchodného registra ohľadne tejto spoločnosti (ENERGOSTROJ Mochovce s.r.o.) bolo zistené, že táto bola zapísaná v obchodnom registri SR dňa 2.7.1993, a teda bez ohľadu na skutočnosť, že navrhovateľ vykonával k 31.12.1992 zamestnanie na území SR (z potvrdenia z ČSSZ vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný v Českej republike od 7.2.1994 až 31.1.1998), ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že sídlo jeho zamestnávateľa k 31.12.1992 na účely výpočtu jeho dôchodku podľa Nariadenia bolo na území SR, napriek tomu, že v skutočnosti vykonával navrhovateľ k 31.12.1992 zamestnanie na území SR. Zo všetkých týchto dokladov a potvrdení mal súd preukázané, že sídlo zamestnávateľa navrhovateľa k 31.12.1992 bolo na území ČR. Z rozhodnutia odporkyne ďalej vyplýva, že táto na predmetnú vec vôbec neaplikovala pravidlá uvedené v čl. 47 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a za tohto stavu ani nerealizovala teoretický výpočet starobného dôchodku u navrhovateľa. Okolnosť, že dňom 1.1.1993 došlo k rozdelenie ČSFR, nemôže byť navrhovateľovi ako občanovi bývalej ČSFR a teraz občanovi SR na ujmu. Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR. Poistenie, získané do 31.12.1992 za existencie spoločného štátu na území Českej republiky preto nemožno považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl. 46 Nariadenia a z tohto dôvodu nie je možné s takými občanmi zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávateľa mali za existencie spoločného štátu do 31.12.1992 sídlo na území SR. Taký postup by podľa názoru súdu bol v rozpore s čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR č. 461/1992 Zb. . Na tom nič nemení okolnosť, že zo žiadneho právneho predpisu zatiaľ nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať takej osobe dorovnanie rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý by mala nárok v SR ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. Znamená to, že ak dôchodcovi, ktorý žiada o priznanie starobného dôchodku zo slovenského systému sociálneho poistenia vznikne nárok na dávku len vtedy, ak sa mu započíta aj doba poistenia (zamestnania) v cudzine, treba výšku jeho starobného dôchodku vypočítať podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/72 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. V takýchto prípadoch pri určení výšky dôchodku treba určiť teoretickú sumu starobného dôchodku, na ktorú by vznikol v danom prípade navrhovateľovi nárok, ak by všetky doby poistenia získal podľa právnych predpisov SR a následne určiť skutočnú sumu starobného dôchodku podľa pomeru trvania dôb poistenia získaných na území SR k celkovému obdobiu dôchodkového poistenia získaného na území zmluvných štátov. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu, bude preto potrebné, aby opätovne rozhodla o nároku navrhovateľa, pričom v novom rozhodnutí okrem zistenia skutočných údajov o dobrovoľnom dôchodkovom poistení dá do súladu aj pochybenia spočívajúce v nesprávnom uvedení počtu kalendárnych mesiacov ako aj vymeriavacích základov (odporkyňa totiž duplicitne uvádzala jednotlivé kalendárne mesiace a vymeriavacie základy), za účelom, aby výpočet osobného mzdového bodu bol správny. Ďalej jej úlohou bude dostatočným spôsobom vysvetliť a náležite odôvodniť aj to, ktoré z pravidiel uvedených v čl. 47 ods. 1 Nariadenia na výpočet teoretickej výšky dôchodku uvedenej v čl. 46 ods. 2 písm. a) Nariadenia je potrebné aplikovať vo vzťahu k navrhovateľovi a na základe príslušného pravidla určiť skutočnú sumu starobného dôchodku. Vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní mu súd postupom podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1/13 výpočtového základu za jeden úkon právnej služby, a to 1x 58,69 eur + 1x 7,63 režijný paušál za podaný návrh, 1x 60,07 eur za účasť na pojednávaní dňa 5.11.2013 + 1x 7,81 eur režijný paušál a 1x 61,84 eur za účasť na ďalšom pojednávaní dňa 11.2.2014 + 1x 8,04 eur režijný paušál, ďalej náhradu hotových výdavkov - náhradu za stratu času 52,82 eur a to za 4 x polhodiny pri účasti na pojednávaniach dňa 5.11.2013 a 11.2.2014 (2x 13,01 eur a 2x 13,40 eur) ako aj cestovné za účasť na 2 pojednávania v celkovej výške 26,40 eur. Celkom teda trovy konania navrhovateľa predstavovali 283,30 eur, ktoré je povinná odporkyňa poukázať na účet právneho zástupcu navrhovateľa, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v peňažnom ústave U. H., a.s. . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.