Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sd/7/2013 z 10. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. februára 2014, sp. zn. 43Sd/7/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2013200047.3 Krajský súd Trnava | 43Sd/7/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2013200047.3 | 2014-02-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0, /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/30373df8-bd8c-40ba-a57a-da3e2cf1d55c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200047.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sd/7/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200047
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200047.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci
navrhovateľa: M. C., nar. X.X.XXXX, bytom R., N. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom
Peružekom, Hlohovec, Cintorínska 1 proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.11.2012 takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX zo
dňa 14. novembra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie
konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 283,30 eur do troch dní po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.11.2012 odporkyňa podľa ust. § 65 a § 82 zák.č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom
poistení) navrhovateľovi od 3.7.2012 priznala starobný dôchodok v sume 244,10 eur mesačne. Starobný
dôchodok priznala s poukazom na čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že navrhovateľ
dôchodkový vek (62 rokov) podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 555/2007
Z.z. dovŕšil 3.7.2012, pričom k tomuto dátumu získal 5 690 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j.
15 rokov a 215 dní dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, keď
rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku patriaca za
obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok bola 236,30 eur mesačne a je
určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty (priemerný osobný mzdový bod 1,5433 x 15,5891 rokov obdobia dôchodkového
poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 = 236,30 eur mesačne) zvýšený o percentuálnu
sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z. (3,3%) vo
výške 7,80 eur mesačne, čo celkom u navrhovateľa predstavovalo 244,10 eur mesačne. V súvislosti
s priznaním starobného dôchodku odporkyňa poukázala na čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o
sociálnom zabezpečení, keď doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky (ďalej len ČSFR) sa považujú za doby zabezpečenia toho štátu, na území ktoré
mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom, pričom
ku dňu rozdelenia ČSFR (31.12.1992) bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa, so sídlom na
území ČR, a preto všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 1.1.1993 boli považované za doby
zabezpečenia ČR a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia
(ďalej len ČSSZ).



Navrhovateľ napadol správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným odporkyni
18.12.2012 a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Namietal, že odporkyňa
navrhovateľovi uznala iba 5 690 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom v zmysle čl. 20 Zmluvy
medzi Českou a Slovenskou republikou považovala ostatné doby poistenia získané do 31.12.1992 za
doby získané na území ČR, napriek tomu, že pracoval pre zamestnávateľa, ktorý mal vždy sídlo na území
SR, čo vyplýva z potvrdenia vydaného „Výstavba elektráren ŘV Jaslovské Bohunice“. Ďalej namietal
nesprávny výpočet osobného mzdového bodu podľa ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, keď
uviedol, že od roku 1984 do 2011 (okrem obdobia 7.2.1994 do 31.1.1998) odpracoval na území SR 22
rokov. Mal za to, že odporkyňa v rozpore s uzavretou zmluvou medzi ČR a SR neuznala výkon práce
pre zamestnávateľa so sídlom na území SR a súčasne nesprávne vypočítala osobný mzdový bod za
roky 2004 a 2005 (0,3909, resp. 0,6122), pričom v informácii o zmenách stavu individuálneho účtu zo
dňa 13.5.2010 mal navrhovateľ uvedený osobný mzdový bod za rok 2004 0,9871 a za rok 2005 1,1766,
čo nekorešponduje s rozhodnutím vydaným odporkyňou.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.1.2013 žiadala rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne. Uviedla, že podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia bol navrhovateľ ku dňu
rozdelenia ČSFR zamestnaný u zamestnávateľa ENERGOSTROJ Mochovce, s.r.o., ktorý mal ku dňu
31.12.1992 sídlo na území ČR, a preto aj dôchodok za uvedené doby je príslušná poskytnúť ČSSZ. K
námietke týkajúcej sa nesúladu napadnutého rozhodnutia s informáciou o zmenách stavu individuálneho
účtu uviedla, že údaje za kalendárne roky 2004 a 2005 nie sú správne, údaje o dobrovoľnom
dôchodkovom poistení sú uvedené dvakrát a duplicitne sú uvedené aj jednotlivé kalendárne mesiace a
vymeriavacie základy, čo má za následok nesprávny výpočet osobného mzdového bodu.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaniach podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v
spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľom
je dôvodné.

Podľa článku odsek 2 písm. c) Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 sa budú uplatňovať určité ustanovenia
dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty do dátumu uplatňovania tohto
nariadenia za predpokladu, že sú výhodnejšie pre príjemcov dávok alebo ak vyplývajú z osobitných
historických okolností a majú obmedzený časový účinok, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe III.

V prílohe č. III. Nariadenia je uvedené, že v zmysle článku odsek 2 písm. c) Nariadenia sa naďalej
uplatňujú články 12, 20 a 33 Zmluvy o sociálnom zabezpečení medzi SR a ČR z 29. októbra 1992.

Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú
za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu
rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom.

V zmysle článku 46 ods. 2 písm. a) Nariadenia inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si
mohla dotknutá osoba uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby poistenia, ktoré sa jej započítajú
podľa právnych predpisov členských štátov, ktoré sa na pracovníka vzťahovali, sa dosiahli v danom štáte
podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania dávky a v súlade s článkom 46 ods. 2 písm.
b) následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky a podľa pomeru trvania doby
poistenia dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto
inštitúcia, k celkovému trvaniu doby poistenia dosiahnutej pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych
predpisov dotknutých členských štátov.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že rozdelenie ČSFR je osobitnou historickou udalosťou a preto aj
uplatňovanie článku 20 Zmluvy má obmedzený časový účinok, keďže v určitom časovom okamihu doby
spred 1. januára 1993 už nebudú pripadať do úvahy ako doby poistenia. Vzhľadom na to je uplatňovanie



článku 20 Zmluvy v súlade s článkom odsek 2 písm. c) Nariadenia. Nie je preto potrebné skúmať
alternatívu výhodnosti uplatňovania článku 20 Zmluvy pri postupe podľa Nariadenia.

V danom prípade bolo zistené, že navrhovateľ v období od 1.8.1979 do 31.7.1993 bol zamestnancom
spoločnosti Škoda Praha (viď potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 23.4.2013 nachádzajúce sa na č.l. 53
spisu), pričom z ďalšieho potvrdenia pri zmene zamestnania (zápočtový list) vystaveného spoločnosťou
ENERGOSTROJ Mochovce s.r.o. zo dňa 22.6.1995 vyplýva, že navrhovateľ bol ich zamestnancom od
1.8.1979 do 30.6.1995.

Z výpisu obchodného registra ohľadne tejto spoločnosti (ENERGOSTROJ Mochovce s.r.o.) bolo zistené,
že táto bola zapísaná v obchodnom registri SR dňa 2.7.1993, a teda bez ohľadu na skutočnosť, že
navrhovateľ vykonával k 31.12.1992 zamestnanie na území SR (z potvrdenia z ČSSZ vyplýva, že
navrhovateľ bol zamestnaný v Českej republike od 7.2.1994 až 31.1.1998), ničím nepreukázal svoje
tvrdenie, že sídlo jeho zamestnávateľa k 31.12.1992 na účely výpočtu jeho dôchodku podľa Nariadenia
bolo na území SR, napriek tomu, že v skutočnosti vykonával navrhovateľ k 31.12.1992 zamestnanie
na území SR. Zo všetkých týchto dokladov a potvrdení mal súd preukázané, že sídlo zamestnávateľa
navrhovateľa k 31.12.1992 bolo na území ČR.

Z rozhodnutia odporkyne ďalej vyplýva, že táto na predmetnú vec vôbec neaplikovala pravidlá uvedené
v čl. 47 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a za tohto stavu ani nerealizovala teoretický výpočet
starobného dôchodku u navrhovateľa. Okolnosť, že dňom 1.1.1993 došlo k rozdelenie ČSFR, nemôže
byť navrhovateľovi ako občanovi bývalej ČSFR a teraz občanovi SR na ujmu. Slovenská republika je
právnym nástupcom ČSFR.

Poistenie, získané do 31.12.1992 za existencie spoločného štátu na území Českej republiky preto
nemožno považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl. 46 Nariadenia a z tohto dôvodu nie
je možné s takými občanmi zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávateľa mali za existencie
spoločného štátu do 31.12.1992 sídlo na území SR. Taký postup by podľa názoru súdu bol v rozpore s
čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR č. 461/1992 Zb. . Na tom nič nemení okolnosť, že zo žiadneho právneho
predpisu zatiaľ nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať takej osobe dorovnanie rozdielu medzi
výškou dôchodku, na ktorý by mala nárok v SR ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. Znamená to, že ak
dôchodcovi, ktorý žiada o priznanie starobného dôchodku zo slovenského systému sociálneho poistenia
vznikne nárok na dávku len vtedy, ak sa mu započíta aj doba poistenia (zamestnania) v cudzine, treba
výšku jeho starobného dôchodku vypočítať podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/72 o
uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné
osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. V takýchto prípadoch pri určení výšky
dôchodku treba určiť teoretickú sumu starobného dôchodku, na ktorú by vznikol v danom prípade
navrhovateľovi nárok, ak by všetky doby poistenia získal podľa právnych predpisov SR a následne určiť
skutočnú sumu starobného dôchodku podľa pomeru trvania dôb poistenia získaných na území SR k
celkovému obdobiu dôchodkového poistenia získaného na území zmluvných štátov.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu, bude preto potrebné, aby opätovne
rozhodla o nároku navrhovateľa, pričom v novom rozhodnutí okrem zistenia skutočných údajov o
dobrovoľnom dôchodkovom poistení dá do súladu aj pochybenia spočívajúce v nesprávnom uvedení
počtu kalendárnych mesiacov ako aj vymeriavacích základov (odporkyňa totiž duplicitne uvádzala
jednotlivé kalendárne mesiace a vymeriavacie základy), za účelom, aby výpočet osobného mzdového
bodu bol správny. Ďalej jej úlohou bude dostatočným spôsobom vysvetliť a náležite odôvodniť aj to, ktoré
z pravidiel uvedených v čl. 47 ods. 1 Nariadenia na výpočet teoretickej výšky dôchodku uvedenej v čl. 46
ods. 2 písm. a) Nariadenia je potrebné aplikovať vo vzťahu k navrhovateľovi a na základe príslušného
pravidla určiť skutočnú sumu starobného dôchodku.



Vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní mu súd postupom podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1/13 výpočtového základu za jeden úkon právnej služby, a
to 1x 58,69 eur + 1x 7,63 režijný paušál za podaný návrh, 1x 60,07 eur za účasť na pojednávaní dňa
5.11.2013 + 1x 7,81 eur režijný paušál a 1x 61,84 eur za účasť na ďalšom pojednávaní dňa 11.2.2014
+ 1x 8,04 eur režijný paušál, ďalej náhradu hotových výdavkov - náhradu za stratu času 52,82 eur a
to za 4 x polhodiny pri účasti na pojednávaniach dňa 5.11.2013 a 11.2.2014 (2x 13,01 eur a 2x 13,40
eur) ako aj cestovné za účasť na 2 pojednávania v celkovej výške 26,40 eur. Celkom teda trovy konania
navrhovateľa predstavovali 283,30 eur, ktoré je povinná odporkyňa poukázať na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v peňažnom ústave U. H., a.s. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.