Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/81/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111220616 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111220616.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľky L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., S. XX, zastúpenej JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou, Levice, Bernolákova 12, proti odporcovi L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.- L., A. XX, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletej P. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, z ich manželstva na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 29. mája 2013, č. k. 20P/252/2011 -163, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o osobnej starostlivosti o maloletú, jej zastupovania a správy majetku m e n í tak, že maloletú na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a vo výroku o úprave styku m e n í tak, že odporca je oprávnený sa s maloletou stýkať v každý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 13.00 hod. do 2.1. po ňom nasledujúceho párneho roka do 17.00 hod. a každý párny rok od 24.12. od 13.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. a počas letných prázdnin v mesiaci júl každý druhý a tretí týždeň so začiatkom styku od pondelka prvého týždňa od 10.00 hod. do nedele druhého týždňa do 18.00 hod. a každý druhý a tretí týždeň v mesiaci august od pondelka prvého týždňa od 10.00 hod. do nedele druhého týždňa do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom v určenom čase pripraviť a v mieste svojho bydliska ju otcovi odovzdať a otec je povinný maloletú v určenom čase v mieste jej bydliska matke vrátiť. Vo výrokoch o výživnom na maloletú a o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzavreté 26.8.2006 pred Mestským úradom v Trnave, vedeným v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava vo zväzku 74 ročník 2006, na str. 144, pod poradovým č. 250, rozviedol. Maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporcu, ktorému priznal oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach do dňa jej plnoletosti. Navrhovateľke uložil povinnosť na čas po rozvode manželstva platiť na výživu maloletej 100 eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporcu. Zároveň upravil vo výroku rozsudku styk navrhovateľky s maloletou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletej tak, že navrhovateľka sa bude s maloletou stýkať v každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že navrhovateľka si maloletú v čase začatia styku prevezme pred bytom odporcu a odporcovi ju aj po skončení styku vráti a odporca je povinný maloletú na stretnutie s navrhovateľkou riadne pripraviť a navrhovateľka je povinná dodržiavať presný začiatok i koniec stretnutí s maloletou. V prípade, že sa stretnutie navrhovateľky s maloletou nebude môcť uskutočniť, či už zo strany navrhovateľky alebo maloletej, sú povinní navrhovateľka i odporca sa o týchto skutočnostiach navzájom informovať a dohodnúť si náhradný termín stretnutia, ktorý bude prebiehať v takom rozsahu, ako neuskutočnené stretnutie. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil ust. § 22 a § 23 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a tým, že navrhovateľka a odporca, keďže nemali záujem obnoviť záujem manželské spolužitie a chceli sa rozviesť, súd preto ich manželstvo rozviedol. Rozhodnutie vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti odporcu odôvodnil ust. § 24 ods. 1 a2 zákona o rodine a tým, že prostredie, kde maloletá v súčasnosti vyrastá je pokojnejšie a kľudnejšie a vyhovujúcejšie pre ďalší psychický vývoj maloletej, v ktorom je zvyknutá, má kamarátov a bolo by v neprospech maloletej, ak by bola z tohto prostredia násilne vytrhnutá a daná do nového prostredia, v ktorom sa nachádza len sporadicky, pri návštevách svojej matky. Navyše v prostredí, v ktorom v súčasnosti žije, má aj po citovej stránke veľmi dobré zázemie, nakoľko stará matka zo strany otca je na maloletú veľmi citovo naviazaná a maloletá má veľmi hlboký citový vzťah k svojej starej matke. Taktiež aj k odporcovi má maloletá veľmi hlboký citový vzťah a on k nej. V domácnosti, v ktorej maloletá v súčasnosti žije, je obklopená ľuďmi, ktorí ju majú radi a ktorí jej vytvárajú veľmi dobré, príjemné a ľudské prostredie. Naproti tomu navrhovateľka síce má vytvorené podmienky, aby maloletá mohla ísť bývať k nej, čo vyplýva aj z vyjadrenia sociálnej pracovníčky, ktorá prešetrovala pomery u navrhovateľky, navrhovateľka ale naďalej udržuje kontakt s ľuďmi, ktorí sú závislí na alkohole a nebolo by vhodné, aby maloletá prišla do takéhoto prostredia, ktoré by nevhodne na ňu vplývalo. Vychádzal tiež zo znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že pokiaľ navrhovateľka nebude mať vyriešenú práve túto otázku, nebude možné dať jej do opatery a starostlivosti maloletú. Matka síce býva sama, ale s týmito ľuďmi udržuje kontakt, teda podmienky, za ktorých by mala mať maloletú vo svojej opatere, splnila iba čiastočne, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa považoval hlavným dôvodom, prečo maloletú nezveril navrhovateľke do osobnej starostlivosti. Uviedol, že pokiaľ si navrhovateľka vyrieši otázku kontaktu s týmito osobami, bude možné jej maloletú zveriť do osobnej starostlivosti. Vyslovil názor, že nie je mysliteľné, aby maloletá vyrastala v nevhodnom prostredí, ktoré by mohlo mať nepriaznivé následky po psychickej stránke na maloletú. Práve život s alkoholikmi, ktorí sa navyše nepovažujú alkoholikmi a neliečia sa, je pre maloletú nielenže nevyhovujúci, ale dokonca nebezpečný. Výrok o výživnom odôvodnil ust. § 62 ods. 1 a 2 zák. o rodine a zárobkovými možnosťami a schopnosťami a primeranosťou výživného, vzhľadom na fyzický vek maloletej na úhradu nákladov, ktoré otec s maloletou má, ale aj vzhľadom na zárobok navrhovateľky, pretože po úhrade výživného môže navrhovateľka si uhrádzať aj ďalšie náklady, ktoré má so svojou osobou. Výrok o styku navrhovateľky s maloletou odôvodnil ust. § 25 ods. 1 zák. o rodine a tým, že jej umožnil styk v rozsahu a spôsobe doterajšom, pretože je primeraným vzhľadom na fyzický vek maloletej. Zohľadnil aj to, aby maloletá nebola často s osobami, s ktorými sa navrhovateľka sporadicky stretáva, a preto v čase, keď maloletá k navrhovateľke príde, je navrhovateľka povinnou zamedziť prístup týmto osobám a byť s maloletou iba sama. Vychádzal z toho, že navrhovateľka sama uviedla, že jej syn za ňou prichádza na návštevu, ktorý aj občas u nej prespáva. Ak si navrhovateľka vyrieši otázku vzťahu k týmto osobám, potom môže byť navrhovateľke rozšírený styk s maloletou. Nateraz však nie je vzhľadom na jej správanie a chovanie voči týmto osobám, ktoré ju sporadicky navštevujú, primerané stretávanie. Uvedenú úpravu styku odôvodnil tým, aby sa úplne navrhovateľka i maloletá voči sebe neodcudzili, a aby bol zachovaný citový vzťah medzi ňou a maloletou. Odporca na druhej strane musí umožniť stretnúť sa navrhovateľke s maloletou tak, ako súd určil. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O. s. p. vzhľadom k tomu, že ide o rozvod manželstva, v ktorom prípade účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka, ktorá uviedla, že podáva odvolanie proti celému výroku rozsudku z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 O. s. p., písm. a), pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) nakoľko účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, písm. h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, písm. b) lebo konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. c) pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f) lebo súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v prípade, že podmienky na zrušenie rozsudku nezistí, aby napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O. s. p. tak, že maloletú na čas po rozvode zverí do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach do dňa jej plnoletosti, odporcovi uloží platiť výživné na maloletú vo výške 50 eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a upraví styk odporcu s maloletou v každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., počas prvého a druhého týždňa v mesiaci júl a počas druhého a tretieho týždňa v mesiaci august každý rok, každý párny rok od 24.12. od 13.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. s tým, že odporca si prevezme maloletú od navrhovateľky pred bytom navrhovateľke v mieste jej bydliska a odovzdá maloletú navrhovateľke na rovnakom mieste. Navrhovateľka následne spresnila, že jej odvolanie nesmerovalo aj proti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Podľa odvolateľky súd prvého stupňa pri rozhodovaní vzal do úvahy len niektoré skutkové okolnosti, ktoré zistil navyše neúplne a nedôsledne. Svoje rozhodnutie oprel najmä o svedeckú výpoveď starej matky maloletej najmä, že maloletá je na ňu citovo viazaná, a naopak, je zvyknutá na prostredie, kde žije a je šťastná, s tým, že od septembra 2011 opateru zabezpečuje odporca a ona mu pomáha. Pritom svedeckú výpoveď syna navrhovateľky, S. U., vyhodnotil v rozpore s tvrdeniami svedka a vôbec sa nezaoberal výpoveďou navrhovateľky, ktorá uviedla, že syn nie je závislý na alkohole, že ju navštevuje občas a že maloletá sa ho dožaduje, nakoľko sú súrodenci a od narodenia dieťa vyrastalo v prítomnosti svojho brata, ktorý býval s nimi aj v A.. Nevzal do úvahy tvrdenie navrhovateľky, že syn mal problémové správanie pred niekoľkými rokmi, najmä v dôsledku zlých vzťahov medzi ním a L. P.. Nevzal do úvahy tiež jej tvrdenie, že bývalý manžel ju navštívi len občas s ďalšou staršou dcérou a spoločnou vnučkou, a nie pod vplyvom alkoholu. Namietala, že súd prvého stupňa presvedčivo neodôvodnil, ktoré vykonané dôkazy v konaní ho viedli k tomu, že syna navrhovateľky a brata maloletej označil za neliečeného alkoholika, ktorého viedli k záveru, že jeho občasná prítomnosť v byte navrhovateľky by mohla mať dokonca nepriaznivé následky po psychickej stránke na maloletú, v ktorom videl nebezpečenstvo pre maloletú. Zároveň poukázala na to, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo správu MUDr. B. vyhodnotil ako aktuálnu, hoci S. bol u tejto psychiatričky na vyšetrení v septembri 2007, t. j., či na základe tejto správy možno uvedenú osobu diagnostikovať alkoholikom. Rovnako bez vykonania akéhokoľvek dokazovania a bližšieho odôvodnenia vyslovil súd prvého stupňa záver, že bývalý manžel navrhovateľky je neliečený alkoholik a vplyv tejto osoby môže mať na maloletú nepriaznivé, až nebezpečné následky. Namietala tiež, že súd prvého stupňa pre účely rozhodnutia o zverení maloletej do osobnej starostlivosti odporcovi si osvojil len časť záveru znaleckého posudku znalkyne Mgr. L.J., ktorú interpretoval navyše nesprávne tak, že podľa znalkyne maloletá môže byť zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky iba pod podmienkou, že si vyrieši otázku svojho vlastného bývania, otázku vlastného príjmu a taktiež si vyrieši otázku návštev svojho bývalého manžela a syna, ktorí sú obaja závislí na alkohole. Uvedené namietala z dôvodu, že záver v bode 3 znaleckého posudku obsahuje odlišné znenie, znalkyňa bývalého manžela nespomína a považuje za nutné doriešiť existenčné zabezpečenie (stabilnejší príjem) matky a došetrenie situačných faktorov spojených so spoločným bývaním so synom so suspektnou aktívnou závislosťou od alkoholu, pričom v konaní 17P/23/2011 na pojednávaní znalkyňa vysvetlila, že informáciu v tomto smere čerpala výlučne od otca maloletej, a to, či syn je alebo nie je alkoholik, nemala preukázané. Keďže súd prvého stupňa nevychádzal z vykonaných dôkazov, možno dospieť k záveru, že nedostatočne zistil skutkový stav, čo je dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia podľa písm. h). Vyčítala súdu prvého stupňa, že sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal konaním odporcu pri získaní P. do svojej osobnej starostlivosti a pod svoj vplyv. V konaní bolo preukázané, že na rodinnom dome v A. vymenil zámok a nedovolil matke vojsť do domu a byť s dcérou, nedovolil matke dcéru vziať do svojho bytu v U.. Maloletú nepriviedol ani raz za matkou do U., kde ona denne pracovala (v odporcovej obchodnej spoločnosti), hoci on sám cez víkendy do U. za ňou cestoval od jari 2011 až do augusta 2011 a maloletú nepriviedol za navrhovateľkou počas jej hospitalizácie v nemocnici v Leviciach v dôsledku úrazu z havárie, ktorú mali rodičia maloletej v máji 2011. Poukázala na to, že bola s maloletou od útleho veku na materskej dovolenke, po ktorý čas sa o maloletú riadne starala. V období po narodení maloletej sa odporcovi výrazne zhoršil zdravotný stav, niekoľko krát bol hospitalizovaný, podstupoval dlhé obdobie dialýzu a následne transplantáciu obličky a bol dlhodobo práceneschopný a daný do invalidity. Z titulu nepriaznivého zdravotného stavu sa nezapájal do aktivít jeho obchodnej spoločnosti, ale všetko bolo ponechané na navrhovateľku. Najmä kvôli nesplateným záväzkom odporcovej firmy, kvôli jeho hazardovaniu s peniazmi pri hraní automatov, sa musela aktívne zapojiť do zmiernenia zlej finančnej situácie rodiny. Počas trvania manželstva až dosiaľ je nadmieru pracovne vyťažená. Poukázala na to, že nezhody medzi účastníkmi gradovali po dopravnej nehode a vyvrcholili výmenou zámkov na bydlisku navrhovateľky v A.. Prerušením spolužitia navrhovateľka súčasne stratila zamestnanie, keďže pracovala pre manželovu firmu. Následne od správcu bytu zistila, že má na byte v U. vysoký dlh. Súd prvého stupňa absurdne tvrdí, že navrhovateľka si našla bývanie, hoci 4-izbový byt s príslušenstvom vlastnila ešte pred uzavretím manželstva účastníkov konania, v ktorom účastníci konania s maloletou a jej synom z prvého manželstva aj bývali. Namietala aj záver súdu o tom, že sa zamestnala a má príjem, čo evokuje, ako by sa vyhýbala predtým zamestnaniu a zabezpečovaniu rodiny po finančnej stránke. Poukázala aj na závery znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva zistenie, že vzťah matky a maloletej je intenzívnejší, dieťa je na matku citovo pozitívne viazané, vzťah k matke je emocionálne otvorenejší a citovo otvorený záujem je obojstranný. Väzbu matka - maloletá považuje znalkyňa za emočne silnejšiu a autentickejšiu ako medzi maloletou a otcom. Poukázala tiež na zistenie znalkyne, ktorá pri vyšetrení zistila, že v produkcii otca sú frekventné jeho ústne odpovede temer všetkého druhu primárne, sekundárne, paraziticky a uretrálneho charakteru, patriace k podstatným ukazovateľom suspekcie závislého impulzívneho správania, (ktoré je pre vychovávanie dieťaťa nevhodné), nestačia však na potvrdenie diagnózy matkou tvrdeného gamblingu. Ďalej znalkyňa napokon ustálila, že s poukazom na silnejšiu väzbu maloletej na matku, sa nejaví potrebným realizovať znaleckú expertízu o psychiatrické posúdenie, resp. diagnostikovanie patologického hráčstva otca. Súd prvého stupňa sa so zistením znalkyne, pokiaľ ide o ukazovatele impulzívneho správania odporcu, vôbec nezaoberal a nebral do úvahy tvrdenia navrhovateľky, že odporca hrá na automatoch, a aj počas manželstva z tohto dôvodu dostal rodinu do dlhov a zlej finančnej situácie. Pokiaľ súd prvého stupňa uvažoval o zverení maloletej do osobnej starostlivosti odporcovi, hoci v protiklade so závermi znaleckého posudku, ako aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci 17P/23/2011, bolo potrebné doplniť znalecké dokazovanie o psychiatrické posúdenie, resp. diagnostikovanie patologického hráčstva otca. Napokon poukázala aj na to, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že prevažnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje stará matka, ktorá vodí dieťa do školy, k lekárovi, spáva s ňou v jednej izbe a pokiaľ nie je v škôlke, zabezpečuje celodennú starostlivosť a opateru o maloletú (varí, pečie, perie, žehlí a pod.). Otec maloletej ako reprezentant OVB, podnikateľ, nemá žiadnu pravidelnú pracovnú dobu, často absolvuje školenia, zdržiava sa často mimo A. a z titulu svojich podnikateľských aktivít a nepravidelného pracovného času ani nemôže mať dostatok časového priestoru na zabezpečenie intenzívnejšej starostlivosti a opatery o maloletú. Vyčítala súdu prvého stupňa aj hodnotenie výkonu predbežného opatrenia vo veci úpravy styku absurdne, ako sporadické návštevy dcéry, ktorá chodí za svojou matkou. Namietala tiež určenie výživného vo výške 100 eur mesačne v zmysle § 62 ods. 2 zák. o rodine, nakoľko súd prvého stupňa nezisťoval dôvodné potreby výživy maloletej, ktorá je ešte v predškolskom veku a nezistil spoľahlivo majetkové pomery, možnosti a schopnosti oboch rodičov a nezistil tiež výdavky rodičov. Nezaoberal sa príjmami odporcu, nezistil výšku príjmu z jeho invalidného dôchodku, ani spoľahlivo jeho mesačné príjmy z podnikateľskej činnosti. Navrhovateľke, ktorá dosahuje čistý mesačný príjem 400 eur mesačne uložil platiť výživné na maloletú v rozsahu 1/4 jej mzdy s tým, že navrhovateľka musí platiť náklady na bývanie, splácať spoločné úvery, musí z niečoho žiť a už vôbec by jej za takýchto okolností neostali finančné prostriedky na cestu za maloletou. Navrhla určiť výživné vo výške 50 eur mesačne za primerané veku, potrebám dieťaťa, ako aj svojim zárobkovým možnostiam a schopnostiam. Namietala tiež úpravu styku s maloletou, pričom súd prvého stupňa nezohľadnil aj ďalšie predbežné opatrenia, ktorými bol jej styk s maloletou rozšírený. Tým, že súd prvého stupňa nebral do úvahy vyjadrenia navrhovateľky a predložené listinné dôkazy, odňal jej možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a vykonané dôkazy hodnotil v rozpore s ust. § 132 O. s. p. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých výrokoch z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa správne zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že maloletá je dva roky v jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Od momentu, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť (a je irelevantné, či kvôli mimomanželskej známosti, ako to tvrdí on, alebo z dôvodu práce v U., ako to tvrdí navrhovateľka) dcéru vychováva sám, resp. s pomocou svojej matky, zabezpečuje všetky jej materiálne i duševné potreby, vodieva ju do materskej školy, učí ju a pripravuje sa s ňou, hrá sa s ňou, zabezpečuje jej ošatenie a ďalšie veci, chodí s ňou k lekárovi, ošetruje ju, keď je chorá. Nie je pravdou, že rozhodnutie súdu o zverení maloletej do jeho osobnej starostlivosti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Za správne a dôvodné považoval akcentovanie pozitívneho vplyvu jeho matky, ktorá je v očiach maloletej členom najbližšej rodiny a v navrhovateľkou spomínanom teste vzťahov u psychologičky maloletá starú matku postavila na rovnakú úroveň ako jeho a navrhovateľku, t. j. rodičov. Podľa odporcu, navrhovateľka zatiaľ nepreukázala schopnosť plnohodnotne sa sama o maloletú postarať. V dobe, keď bývali v spoločnej domácnosti, sa starali o dcéru spoločne a podstatnú ťarchu starostlivosti o maloletú mala jeho matka, ktorá do veľkej miery suplovala starostlivosť navrhovateľky o maloletú. Už len z uvedeného dôvodu, podľa odporcu vyplýva, že východiskové pozície navrhovateľky a odporcu v otázke starostlivosti o maloletú neboli rovnaké. Na jednej strane je jeho neprerušená osobná starostlivosť o dcéru počas celého života, z toho posledné dva roky výlučná starostlivosť, na druhej strane je navrhovateľka, ktorá sa z piatich rokov života dcéry o túto nestarala osobne posledné dva roky a predchádzajúce roky to bola spoločná starostlivosť s ním a jeho matkou, ktorá navyše suplovala čiastočne rolu navrhovateľky. Navrhovateľka počas konania, podľa odporcu, a v období bezprostredne pred jeho začatím, nemala stabilizovanú príjmovú situáciu, keď pôvodne podnikala ako živnostníčka, ktoré podnikanie pre zlé výsledky ukončila a od uvedenej doby pracovala iba v pracovných pomeroch iba na dobu určitú, pričom zamestnanie menila. Rovnako súd správne akcentoval rizikové faktory v domácnosti navrhovateľky, ako na tieto upozornila znalkyňa vo svojom znaleckom posudku, že jej najbližší príbuzní, ktorí s ňou žili v jednej domácnosti, resp. tam pravidelne boli prítomní, t. j. jej syn z prvého manželstva, S. U. a jej bývalý manžel S. U., mali, či stále majú, vážne problémy s alkoholom. O aktuálnom alkoholizme syna navrhovateľky nie sú dôkazy, avšak označenie súdu syna navrhovateľky ako neliečeného alkoholika, malo dôvodný podklad v správe jeho ošetrujúcej lekárky. Pretrvávajúci alkoholizmus exmanžela navrhovateľky potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi 25.6.2012 samotný jej syn, S.. Navrhovateľka napr. ignoruje skutočnosť, uvádzanú samotnou znalkyňou v posudku, že dcéra pri vyšetrení opakovane verbalizovala preferenciu bývania u odporcu a starej matky, dokonca aj v jej prítomnosti. Výšku výživného 100 eur mesačne považoval primeranou, zodpovedajúcou potrebám maloletej v jej veku. Rozhodnutie o výške výživného však ponechal na zvážení súdu. Pokiaľ ide o úpravu styku, uznal dôvodnosť požiadavky navrhovateľky na stretávanie sa s dcérou aj počas niektorých sviatkov a prázdnin. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že znalecký posudok vypracovala znalkyňa 2.5.2012 a i keď v závere odporúčala zveriť maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktoré závery znaleckého posudku dodatočne znalkyňa potvrdila aj na pojednávaní 15.1.2013, a v zmysle ktorých záverov znaleckého posudku aj kolízny opatrovník dal odporúčanie zveriť maloletú na čas po rozvode manželstva rodičov navrhovateľke, vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od vypracovania znaleckého posudku, ako aj na skutočnosť, že maloletá už viac ako dva roky žije v spoločnej domácnosti s otcom, a nie je isté aký vplyv by na ňu mala zmena výchovného prostredia, odporúčal vrátiť vec na ďalšie konanie za účelom vypracovania aktuálneho znaleckého posudku. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobu - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť. Predmetom konania je osobná starostlivosť spojená so zastupovaním maloletej a spravovaním jej majetku, výživné a styk na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletej. Podľa § 113 ods. 1 O. s. p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 29.5.2013 č. k. 20 P/252/2011 - 163, ktorý nadobudol vo výroku o rozvode manželstva právoplatnosť, bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s ustanovením § 113 ods. 1 O. s. p., keďže rozsudok o rozvode manželstva rodičov maloletej nadobudol právoplatnosť, odvolací súd stanovil počiatok úpravy pomerov manželov k maloletej z ich manželstva na čas po rozvode. Navrhovateľka vo svojom návrhu doručenom súdu prvého stupňa 19.9.2011 si uplatnila právo na rozvod jej manželstva, uzavretého s odporcom 26.8.2006, s ktorým je spojená úprava pomerov manželov k maloletej z ich manželstva na čas po rozvode tak, že navrhla maloletú zveriť na čas po rozvode do svojej osobnej starostlivosti a uložiť odporcovi povinnosť platiť výživné na maloletú 150 eur mesačne. Uviedla, že od júla 2003 bola zamestnaná u odporcu a manželstvo uzavreli po 2 rokoch známosti. Vo firme odporcu pracovala až do pôrodu. U odporcu nastali zdravotné problémy psychického charakteru pred narodením ich spoločnej dcéry v roku 2007, ktoré začali postupne narúšať ich manželský vzťah. V roku 2008 mal odporca vážne zdravotné problémy, o ktorých nebola informovaná dostatočným spôsobom pred uzavretím manželstva. Po hospitalizácii odporcu sama živila rodinu a pracovala v ich firme rok a pol. V roku 2009 zo zdravotných dôvodov odporcu sa presťahovali k rodičom odporcu, kde začali pracovať vo firme OVB a následne v dôsledku vážnych finančných problémov ich manželské spolužitie sa ešte viac narušilo. V apríli 2011 jej odporca navrhol návrat do jeho firmy, kde sa zoznámili, na ktorej prevádzke sa nachádzajú aj výherné automaty, na ktorých odporca prehral aj nemalé čiastky, aj keď vedel o ich finančných problémoch. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky súhlasil s rozvodom manželstva, avšak dôvodmi vážne narušujúcimi manželské spolužitie uviedol mimomanželskú známosť navrhovateľky so susedom z vedľajšieho bytového domu v U.. Uviedol, že navrhovateľka po jednej z ich hádok v máji 2011 sa zbalila a opustila spoločnú domácnosť bez maloletej a odsťahovala sa do svojho bytu v U.. Navrhol maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu nedostatočného záujmu navrhovateľky o maloletú a z dôvodu, že žije v spoločnej domácnosti so svojím starším synom, ktorý má problémy s alkoholom. Vyjadril názor, že navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva až po vedomosti o tom, že on podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletej, ktoré konanie sa vedie Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 17P/23/2011. S navrhovateľkou navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou vyjadril nesúhlas z dôvodu, že by nebolo na prospech maloletej, ktorá by musela každý týždeň meniť prostredie a cestovať 2x po 114 km, t. j. viac ako hodinu a pol s tým, že problematickou by bola aj návšteva materskej školy. Navrhol určiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľke na maloletú vo výške 70 eur mesačne a styk upraviť v každý párny víkend od piatku od 18. hod. do nedele do 15. hodiny, rovnako v čase sviatkov, Vianoce a Veľká noc, navrhol upraviť styk tak, aby navrhovateľka mala právo stretávať sa s dcérou každý druhý rok. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa odseku 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 3 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že súd v rozsudku, ktorým sa rozvádza manželstvo účastníkov, z ktorého pochádza maloleté dieťa, upraví aj zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa rodičmi. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s ustanovením § 28 zákona o rodine. Pojem výchova je potrebné chápať širšie než len ako osobnú starostlivosť, pretože znamená aj rozhodovanie o dieťati v prípadoch, v ktorých dieťa nemôže samo rozhodovať. Práva a povinnosti upravené v ustanovení § 28 majú iba rodičia, ktorí majú rodičovské práva v plnom rozsahu. Rodičia spravujú celý majetok svojich maloletých detí, tvoriaci tak majetkovú podstatu, ako aj výnos z nej. Postupujú pritom podľa zásad riadneho hospodárenia. Ak rodičia v rámci správy majetku dieťaťa urobia opatrenia presahujúce rámec bežnej správy majetku, vyžaduje sa pre perfektnosť takéhoto právneho úkonu schválenie súdom (§ 28 Občianskeho zákonníka a § 110 zákona o rodine). Každému z rodičov patria všetky rodičovské práva a povinnosti. Vykonávajú ich buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Vzhľadom na rýdzo osobnú povahu rodičovských práv, nemôže tieto zásadne vykonávať jeden rodič bez súhlasu druhého rodiča, okrem, ak by druhý rodič rodičovské práva nemal (§ 39 ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti patria iba rodičovi, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Ak bol rodič pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak bol v spôsobilosti na právne úkony obmedzený, prípadne ak mu bol výkon rodičovských práv pozastavený, alebo bol rodičovských práv a povinností pozbavený, rodičovské práva mu nepatria. Súd môže rodičov pozbaviť rodičovských práv, ak sú pre také rozhodnutie splnené zákonom ustanovené podmienky (§ 38 ods. 4). Keďže obaja rodičia maloletej P., aj navrhovateľka aj odporca, majú plnú spôsobilosť na právne úkony, ani im nebol výkon rodičovských práv pozastavený, ani neboli rodičovských práv pozbavení, možno dospieť k záveru, že obom z nich patrí právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Súd prvého stupňa pokiaľ priznal právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach len jednému z rodičov, odporcovi, ktorému maloletú zveril do osobnej starostlivosti, postupoval nesprávne. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní 16.11.2011 uviedla, že manželstvo uzatvorili po 2- ročnej známosti z lásky, ktoré bolo harmonické do septembra 2007, v ktorom období bol odporca konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti. Po narodení dcéry odporca začal chodiť na dialýzu pre zlyhávanie obličiek a ich intímny život prestal. Po dvoch rokoch fyzického veku maloletej sa presťahovali z U. do A. k rodičom odporcu, kde bývali do začiatku septembra 2011. Na naliehanie odporcu sa vrátila do prevádzky v U., kde pracovala do začiatku septembra 2011, v súčasnosti pracuje vo firme Lencos, spol. s r. o., Levice. Uviedla, že odporca hrával na automatoch, kde prehral značnú sumu peňazí. Po výmene zámkov na vchodových dverách domácnosti rodičov odporcu sa v septembri 2011 odsťahovala, keďže sa nemala ako dostať do bytu. Do A. sa odsťahovali aj z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu odporcu, kde sa starala aj o otca odporcu. Na prevádzke v U. začala pracovať v máji 2011. 23.5.2011 obaja mali vážnu dopravnú nehodu, celkovú starostlivosť a opateru o maloletú prevzala matka odporcu, otec maloletú 14.9.2011 odhlásil zo škôlky, aby mala zamedzený prístup k maloletej. Žije so svojím synom vo svojom byte v U. z prvého manželstva, S. U., ktorý je plnoletý a pracuje. Vo firme Lencos pracuje od 17.10.2011 s čistým mesačným zárobkom od 300 do 400 eur mesačne. Odporca úver vo výške 14.000 eur na kúpu domu v obci R. v roku 2006 z N. a 19.5.2011 zrušil platobný príkaz na platenie bytu navrhovateľky v U. v dôsledku čoho vznikol dlh za služby poskytované s ubytovaním v byte vo výške 900 eur. Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní 16.11.2011 uviedol, že hlavným dôvodom rozvodu manželstva je známosť navrhovateľky s iným mužom, ktorého označil F. A., U., S. X. Potvrdil, že od apríla 2011 do septembra 2011 navštevoval každý týždeň počas víkendu navrhovateľku bez maloletej z dôvodu, že si to neželala navrhovateľka, keďže bola po zlomenine hrudníka, obávala sa, že by jej mohlo ublížiť maloleté dieťa, ktoré je hyperaktívne. Kolízny opatrovník na pojednávaní 3.4.2013 navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky v zmysle záverov znaleckého posudku. Stará matka maloletej, N. P., vo svojej výpovedi na pojednávaní 25.6.2012 potvrdila, že po narodení maloletej od jej 5 dní začala chodiť do ich domácnosti do obce U. a pravidelne sa o maloletú starala 4-5 dní v týždni až dovtedy, kým sa nepresťahovali všetci do A.. Uviedla, že navrhovateľka definitívne odišla v apríli 2011 zo spoločnej domácnosti, uviedla, že určitú dobu s rodičmi býval u nej aj syn navrhovateľky S. U., asi 7 mesiacov, ktorý nepracoval, väčšinu dňa prespal alebo pozeral televízor, alkohol však nepožíval. Uviedla tiež, že určitú dobu sa o jej manžela starala navrhovateľka, ktorá aj poberala opatrovateľské. Z výpovede syna navrhovateľky, S. U. vyplýva, že MUDr. B. navštívil z dôvodu, že odporca mu vytýkal, že je alkoholik, v minulosti mal nábeh na požívanie alkoholu vo zvýšenej miere, v ktorom období mal 15 rokov a boli vtedy problémy v rodine, nikdy však odborne liečený nebol a od 17-tich rokov alkohol požíva len príležitostne. Zo správy spoločnosti Hammerbacher SK, a. s., Pukanec z 24.7.2012 vyplýva, že syn navrhovateľky bol u nich zamestnaný od 6.11.2007 do 27.7.2008 s tým, že počas doby jeho zamestnania nebolo uňho zistené požívanie alkoholických nápojov a pracovný pomer bol ukončený dohodou na žiadosť zamestnanca z dôvodu zmeny zamestnania. Zo správy Základnej školy s materskou školou A. - L. z 13.10.2011 vyplýva, že maloletá nastúpila do materskej školy v novembri 2010, priviedli ju rodičia, adaptačný proces bol bez komplikácií a po 2 týždňoch bola maloletá adaptovaná na kolektív detí aj personál materskej školy. Maloletá má osvojené všetky hygienické návyky, je komunikatívna, veselá a priateľská k deťom aj k dospelým. Aktívne sa zapája do všetkých činností, je veľmi bystrá a zároveň citlivá k potrebám svojich rovesníkov. Najčastejšie maloletú vodila do škôlky jej stará mama, ktorá ju aj vyzdvihla v popoludňajších hodinách a na ktorú je veľmi citovo silne naviazaná, nakoľko spolu trávia všetok voľný čas. Zo správy Základnej školy s materskou školou A. - L. z 9.10.2012 vyplýva, že starostlivosť o maloletú P. zabezpečuje otec, ktorý ju pravidelne vodí do MŠ. Z jeho strany vidieť zodpovedný a obetavý prístup a veľmi dobrú vzájomnú citovú väzbu. Maloletá je veľmi šikovná, bystrá, má vysoko rozvinutú emocionálnu inteligenciu. Dokáže nadštandardne komunikovať nielen v kolektíve detí, ale aj s dospelými. Je nekonfliktná, a preto je veľmi obľúbená medzi deťmi. Do materskej školy chodí rada, s nadšením pracuje a učí sa nové veci. Hygienické a stravovacie návyky sú tiež na veľmi dobrej úrovni. Z potvrdenia Materskej školy v U., S. X, 28.11.2012 vyplýva, že v školskom roku 2012-2013 majú voľné miesto v druhej triede pre 4 a 5 ročné deti s nástupom okamžite. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z 18.10.2011 vyplýva, že matka vyslovila svoj nesúhlas so zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca. Maloletá navštevuje škôlku iba u utorok a vo štvrtok, otec pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, stará matka je na invalidnom dôchodku, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletú počas neprítomnosti otca. Rodina obýva rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve starej matky, pozostáva zo 4 izieb s kuchyňou a príslušenstvom. Počas šetrenia zásoby potravín boli v dostatočnom množstve, hygiena bola na požadovanej úrovni, bolo upratané a čisto. Obaja rodičia na odporúčanie uvedeného subjektu navštevujú Referát poradensko- psychologických služieb ÚPSVaR Trnava, otec naďalej spolupracuje s referátom a matka dočasne ukončila spoluprácu s referátom z dôvodu nástupu do nového zamestnania. Z vyjadrenia ÚPSVaR Trnava z 15.12.2011 vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je poznačená negatívnymi emóciami voči sebe, najmä odporcu voči navrhovateľke, k jedinej dohode, ku ktorej prišlo medzi nimi, bol každodenný telefonický kontakt navrhovateľky a maloletej o 7:30 hod. a o 17:00 hod., na ktorékoľvek telefónne číslo používané odporcom. Zo správy ÚPSVaR zo 7.8.2012 vyplýva, že opätovný prešetrením boli zistené rovnaké skutočnosti, ako pri predchádzajúcom prešetrení pomerov v rodine otca, opakované prešetrenie bolo vykonané 30.7.2012. Maloletá je zdravá, nosí okuliare, od septembra bude ďalej navštevovať Materskú školu I. B. v L.. Zo správy ÚPSVaR Levice zo 7.12.2011 vyplýva, že matka býva v 4-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve, ktorý je zariadený a udržiavaný v čistote a poriadku. Poplatky spojené s bývaním sú 150 eur za služby a 20 eur za elektriku. Matka je zamestnaná v spoločnosti Lencos Levice s mesačným príjmom 300 až 400 eur, pracuje na 2 zmeny. V spoločnej domácnosti s ňou býva aj plnoletý syn S. U., nar. XX.X.XXXX, ktorý je zamestnaný v spoločnosti Transformer Components, s. r. o., Krškany, s mesačným príjmom 480 eur v hrubom, ktorý prispieva na domácnosť podľa možnosti a potreby. S maloletou je navrhovateľka v kontakte minimálne raz denne telefonicky a na jej výživu prispieva 60 eur mesačne. Maloletá od 25.10.2011 navštevuje materskú škôlku v A. - L.. Zo správy ÚPSVaR Levice z 24.9.2012 vyplýva odporučenie, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, ktorú mala počas letných prázdnin prvý a druhý júlový týždeň a druhý a tretí augustový týždeň. Z lekárskeho nálezu MUDr. D. F. z 4.6.2012 vyplýva, že syn navrhovateľky, S. U., bol psychiatricky vyšetrený a zistená diagnóza poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu - zneužívaním a bola mu doporučená kontrola pitia alkoholických nápojov, redukcia v pití s tým, že nejde o závislosť od alkoholických nápojov. Zo správy MUDr. M. B., psychiatričky v Leviciach z 21.8.2012 vyplýva, že syn navrhovateľky bol vyšetrený u nej 8.8.2007 pre problémy s alkoholom kvôli závislosti od alkoholu, začal ambulantnú liečbu. Ďalšia kontrola bola 17.8.2007 a na kontrole 4.9.2007 bola zistená recidíva a nasadená nová liečba, na ďalšie stretnutie sa nedostavil. Od toho času už nie je jej pacientom. Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní 29.5.2013 uviedol, že pokiaľ bývali v spoločnej domácnosti so synom navrhovateľky 7 mesiacov, syn navrhovateľky alkoholické nápoje nepožíval. Z výmenného listu poukazu, vystaveného MUDr. L. J., všeobecným lekárom pre dospelých z 26.6.2012 vyplýva, že klinický i laboratórny obraz nepotvrdzujú chronickú závislosť od alkoholu syna navrhovateľky. Z lekárskej správy MUDr. P. z 12.1.2012 vyplýva, že maloletá je evidovaná v jej starostlivosti od novembra 2009, chorá býva sporadicky, ambulanciu navštevuje s otcom alebo starou matkou, preventívne prehliadky a pokyny dodržujú, dispenzarizovaná nie je. Otec aktuálne žiada psychologické poradenstvo pre problémy v správaní maloletej pre vzťahové problémy rodičov. Zo záverov znaleckého posudku č. 17/2012, vypracovaného znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia v konaní 17P/23/2011 vyplýva, že otec je zastúpený v zážitkovom svete maloletej, citová väzba medzi ním a maloletou je obojstranne pozitívna s adekvátnou komunikáciou a schopnosťou zdieľať spoločné emócie, ale s poukazmi nižšej vrelosti a prítulnosti, v prítomnosti otca nie sú u maloletej manifestné prvky anxiety a tenzie, odmietania. Vzájomná citová väzba medzi matkou a maloletou je pozitívna, väzba k matke je u maloletej intenzívnejšia, s otvorenejším prejavom emócií a vzájomného záujmu. Zastúpenie rodiča rovnakého pohlavia v tomto veku je podľa znalkyne dôležité z hľadiska formovania princípov interpohlavnej role imitačným učením. Intenzívnejší záujem o maloletú zo strany oboch rodičov sa začal prejavovať až pri debaklovom vyústení ich manželstva, dovtedy bola ťarcha a zodpovednosť starostlivosti a výchove maloletej v podstatnej miere skôr delegovaná na staré matky. Berúc do úvahy predovšetkým prejavy intenzity a záujmu vzájomnej emočnej väzby maloletej a rodiča spolu s dôrazom na vzťah dievčaťa a matky, ako rodiča rovnakého pohlavia nielen teraz, ale i perspektívne, vhodnejšiu pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti považovala znalkyňa matku. Za nevyhnutné však považuje doriešiť najskôr otázku jej existenčného zabezpečenia (stabilnejší príjem) a došetrenie situačných faktorov spojených so spoločným bývaním so synom so suspektnou aktívnou závislosťou od alkoholu za predpokladu, že by tieto dve okolnosti doriešené neboli, je pre dieťa podľa znalkyne stabilnejšie, istejšie a bezpečnejšie prostredie, na ktoré je teraz zvyknutá, kde výraznou mierou na istote a bezpečí participuje stará matka. Styk navrhla upraviť vzhľadom na vek, záujem, potreby i ostatné okolnosti v každý druhý týždeň od piatku do nedele v každú stredu v čase od ukončenia pobytu v predškolskom zariadení do prípravy k večernému režimu a polovicu prázdnin a sviatkov. S ohľadom na potreby maloletej jej harmonický vývoj nepovažuje znalkyňa za vhodnú s akcentom na vzdialenosť bydliska oboch rodičov, ktorá by v zásadnej miere ovplyvňovala stabilitu denného režimu i sociálneho ukotvenia v inom ako v základnom rodinnom prostredí. Ani u jedného z rodičov nebola preukázaná jednoznačne neprekonateľná a neodstrániteľná prekážka brániaca im spôsobilosti starať sa o maloletú. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania a doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k záveru, že maloletú je potrebné zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľke - matke. Vychádzal pritom so záverov znaleckého posudku, podaného v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Z uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu a starostlivosť o maloletú má navrhovateľka. Záver znaleckého posudku bol založený na vrúcnejšom vzťahu medzi maloletou a navrhovateľkou a tiež na vzťahu matka - dcéra. Podmienky zverenia maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky, navrhovateľka splnila, nakoľko má stabilný príjem zo zamestnania, keď predtým pracovala v spoločnosti odporcu, o ktorú právu prišla v období prerušenia spolužitia rodičov maloletej. Je vlastníčkou štvorizbového bytu v U., v ktorom bývali rodičia s maloletou už v minulosti, preto maloletá má zabezpečené bývanie u navrhovateľky na požadovanej úrovni. Aj návšteva predškolského zariadenia maloletou počas pracovného zaneprázdnenia navrhovateľky v U. je vyriešená, ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenia materskej školy v uvedenom meste. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvého stupňa o alkoholizme syna a bývalého manžela navrhovateľky, nakoľko uvedená skutočnosť z dokazovania nevyplynula. Súd prvého stupňa jednostranne vzal do úvahy správu lekárky z roku 2007, pričom sa nezaoberal ostatnými dvoma správami z roku 2012 o tom, že alkoholizmus u plnoletého syna navrhovateľky nebol zistený. Skutočnosť, že syn navrhovateľky nepožíval alkoholické nápoje, minimálne počas vzájomného spolužitia rodičov maloletej, maloletej a syna navrhovateľky, potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní aj odporca. Z uvedeného vyplýva, že niet dôvodu pre považovanie syna navrhovateľky alkoholikom. Rovnako zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že bývalý manžel navrhovateľky nie je abstinujúcim alkoholikom. Práve naopak, uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj syn navrhovateľky. Keďže sú splnené zákonné podmienky zverenia maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, výpovedí účastníkov konania a lekárskych správ, odvolací súd odlišne od súdu prvého stupňa dospel k záveru o tom, že v najlepšom záujme maloletej je zveriť maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z.). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd prvého stupňa stanovil výživné na maloletú navrhovateľke vo výške 100 eur bez uvedenia svojho myšlienkového postupu vedúceho ho práve k stanoveniu tejto výšky výživného. Za odôvodnenie rozhodnutia o práve výživného nemožno považovať jeho všeobecné závery o zárobkových možnostiach a schopnostiach a primeranosťou výživného vzhľadom na fyzický vek maloletej na úhradu nákladov. Súd prvého stupňa nezisťoval vo veci rozhodné skutočnosti, ktorými sú predovšetkým náklady na výživu maloletej a zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov platiť výživné. Nezistil ani, že otec je poberateľom invalidného dôchodku a ani jeho príjem, i keď v spise sa nachádzajú daňové priznania za roky 2010 až 2012. Nezaoberal sa ani príjmom navrhovateľky, i keď opäť v spise sa nachádzajú správy o jej čistom mesačnom príjme. Neodôvodnením rozhodnutia o výživnom, súd postupoval v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., čím odňal možnosť účastníkom konať pred súdom. Vzhľadom však k tomu, že maloletú zveril odvolací súd navrhovateľke, na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý ju zveril odporcovi, je potrebným, aby o uvedenom práve maloletej a povinnosti odporcu rozhodol aj z dôvodu dvojinštančnosti súdneho konania súd prvého stupňa. Po vrátení veci súd prvého stupňa doplní v danej veci dokazovanie o náklady na výživu maloletej a o zárobkové možnosti a schopnosti rodičov maloletej, a opätovne vo veci spravodlivo rozhodne, ktoré rozhodnutie aj odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné účastníkmi konania i odvolacím súdom. Ustanovenie § 25 má špeciálnu úpravu vo vzťahu k predchádzajúcemu ustanoveniu § 24, ktoré celkove upravuje výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Pritom ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zákon v odseku 1 uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Musí byť uzavretá však pred rozhodnutím o rozvode a nevyžaduje ani schválenie súdom. Ak dohody niet, súd podľa odseku 2 upraví styk s maloletým dieťaťom na čas po rozvode. Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to, aby pri rozhodovaní o styku sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a tiež právo druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného), ich vzťah k manželstvu, rodine, deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Súčasťou výchovného prostredia, ktoré obklopuje deti a pôsobí na ne, sú aj osoby, s ktorými rodičia žijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné primerane skúmať ich osobné a povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k deťom a pod. Rovnako treba zohľadniť aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti od bydliska dieťaťa. Odvolací súd doplnil dokazovanie o aktuálny stav realizácie styku navrhovateľky s maloletou. Zo zhodných výpovedí navrhovateľky i odporcu vyplynulo, že styk navrhovateľky s maloletou sa realizuje v súdom prvého stupňa určených termínoch v zmysle rozsudku napadnutého odvolaním navrhovateľky, t. j. bežný styk v každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Podľa navrhovateľky i odporcu, stretnutia prebiehajú bezproblémovo, počas obdobia ostatných dvoch rokov sa stalo približne 3 krát, že styk sa pre ochorenie maloletej nerealizoval. Z uznesenia Okresného súdu Trnava zo 14.10.2011, č. k. 17P/23/2011 - 41, ktoré bolo čiastočne potvrdené a čiastočne zmenené uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14.12.2011, č. k. 24CoP/86/2011 - 103 vyplýva, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby otcovi bola uložená povinnosť odovzdať jej maloletú do jej osobnej starostlivosti, bol zamietnutý, v ktorom výroku odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a v časti úpravy styku matky s maloletou zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý nepárny víkend v kalendárnom roku vždy od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Z uznesenia Okresného súdu Trnava z 4.4.2012, č. k. 17P/23/2011-152 právoplatného 2.7.2012 vyplýva, že predbežným opatrením bolo rozšírený styk navrhovateľky s maloletou na prvý a druhý týždeň v júli od pondelka od 10.00 hod. do druhej nedele do 18.00 hod. a druhý a tretí týždeň v auguste od pondelka od 10.00 hod. do druhej nedele do 18.00 hod. a každý kalendárny rok na narodeniny maloletej XX.XX. od 16.00 hod. do 17.30 hod. a na meniny maloletej od 16.00 hod. do 17.30 hod. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave z 20.6.2012, č. k. 24CoP/45/2012-186. Uznesením Okresného súdu Trnava z 5.12.2012, č. k. 17P/23/2011-263 bol predbežným opatrením rozšírený styk navrhovateľky s maloletou tak, že sa s ňou môže stretnúť od 31.12.2012 od 13.00 hod. do 4.1.2013 do 17.00 hod. Odvolací súd dospel k záveru, že styk odporcu s maloletou je možné upraviť vzhľadom k dohode oboch rodičov maloletej v každý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 13.00 hod. do 2.1. po ňom nasledujúceho párneho roka do 17.00 hod. a každý párny rok od 24.12. od 13.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. a počas letných prázdnin v mesiaci júl každý druhý a tretí týždeň so začiatkom styku od pondelka prvého týždňa od 10.00 hod. do nedele druhého týždňa do 18.00 hod. a v každý druhý a tretí týždeň v mesiaci august od pondelka prvého týždňa od 10.00 hod. do nedele druhého týždňa do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom v určenom čase pripraviť a v mieste svojho bydliska ju otcovi odovzdať a otec je povinný maloletú v určenom čase v mieste jej bydliska matke vrátiť. Styk odvolací súd upravil v širšom rozsahu, so zohľadnením pracovného režimu odporcu, ktorý má flexibilný pracovný čas, keďže je na prospech aj maloletej, nakoľko opak zistený nebol. Nepochybne počas pravidelného častejšieho styku príde k pokračovaniu, rozvinutiu a upevneniu vzťahu odporcu - otca a maloletej, vzhľadom tiež ku skutočnosti, že odporca, ktorému nebola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, má právo podieľať sa na jej výchove, i keď formou styku s maloletou. Odvolací súd postupujúc podľa § 220 O. s. p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zverení maloletej do osobnej starostlivosti tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a o styku, ktorý upravil medzi odporcom a maloletou v širšom rozsahu a podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom a v závislom výroku o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré po vykonanom dokazovaní odôvodní tak, aby účastníkom z neho vyplýval argumentačný proces rozhodnutia o výživnom a aby bol preskúmateľný odvolacím súdom v prípade účastníkmi podaného odvolania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.