Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/86/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111220288 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2111220288.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., I. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Jana Ondrášiková, so sídlom Levice, Bernolákova 12 a otca: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - F., K. XXXX/XX, v konaní o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.10.2011 č.k. 17P/23/2011-41, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd návrh matky zamietol, p o t v r d z u j e . V časti predbežnej úpravy styku matky s maloletou napadnuté Q. uznesenie m e n í nasledovne: Matka j e o p r á v n e n á stýkať sa s maloletou každý nepárny víkend v kalendárnom roku vždy od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že dieťa v stanovenom čase prevezme a odovzdá pred bydliskom otca. Otec j e p o v i n n ý dieťa na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase a mieste matke odovzdať. Matka j e p o v i n n á dieťa v stanovenom čase otcovi v mieste jeho bydliska vrátiť. V prípade, že sa styk v stanovenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, rodič j e p o v i n n ý oznámiť túto skutočnosť bezodkladne druhému rodičov, najneskôr do 24 hodín pred začiatkom styku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia v časti, v ktorej žiadala, aby bol otec zaviazaný odovzdať jej maloletú Q. do jej osobnej starostlivosti zamietol. V časti návrhu na úpravu styku nariadil predbežné opatrenie tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou Q. každý nepárny týždeň v roku od piatku od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že otec je povinný maloletú na tento styk riadne pripraviť, odovzdať ju matke v mieste svojho bydliska a matka je povinná v čase skončenia styku maloletú Q. na tom istom mieste vrátiť otcovi. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 102 ods. 1 a 2 a § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. vecne odôvodnil v podstate tým, že vyhovel návrhu a upravil styk matky s maloletou tak, ako to vyplýva z výroku, pretože mal za to, že v tomto smere sa rodičia nevedia dohodnúť a je treba upraviť pomery účastníkov tak, aby maloleté dieťa do rozhodnutia súdu vo veci samej bolo v pravidelnom styku s matkou, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa, pretože v súčasnosti maloletá býva s otcom a je s ním v dennodennom styku, avšak matka musí o tento styk otca prosiť a len keď jej tento styk dovolí, môže ho matka zrealizovať. Súd nevyhovel návrhu matky v časti, ktorou sa domáhala, aby bol otec zaviazaný odovzdať maloletú do jej osobnej starostlivosti s poukazom na to, že maloletá je na prostredie, v ktorom v súčasnosti býva, zvyknutá a až po vykonaní dokazovania vo veci samej súd rozhodne, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie matka maloletej, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že otca zaviaže odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti matke alternatívne, aby zmenil rozsah styku a rozhodol tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v roku od piatku od 16.30 hod. do nedele 18.00 hod. a od 1.1.2012 od 10.00 hod. do 15.1.2012 do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný maloletú na tento styk riadne pripraviť, odovzdať ju matke v mieste svojho bydliska a matka je povinná v čase skončenia styku maloletú na tom istom mieste otcovi vrátiť. Ako odvolacie dôvody matka uviedla, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam i to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala, že súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jej argumentáciou a listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložila. Napríklad, že na základe dohody rodičov zostala pracovať v X., zachránila finančnú situáciu rodiny a z toho dôvodu odišla z Trnavy, že kvôli pracovnej vyťaženosti nemohla byť v úzkom kontakte s dcérou a otec toto zneužil, že otec odmietol priviesť dcéru za matkou, že nie je pravdivým tvrdenie otca, že za dcérou bola len štyrikrát, že otec vymenil na matkinom dome v K. zámky, že musela volať pomoc hliadky OO PZ v Trnave, aby sa mohla dostať k dcére a pod. že správanie otca a jeho prístup k dieťaťu súd v rozhodnutí nevyhodnotil a neodôvodnil atď. oponovala tiež, že súd pri svojom rozhodnutí neprihliadol na čl. 18 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa, pričom základným zmyslom ich starostlivosti musí byť najlepší záujem dieťaťa. Súd neprihliadol na to, že maloletá je len štvorročné dievčatko, veľmi citovo viazané na matku a biologicky s ňou späté. Nebral zreteľ na zarážajúco arogantné, násilné a nezodpovedné správanie otca a preto vec nesprávne právne posúdil. Podľa odvolateľky odôvodnenie rozhodnutia nie je v zmysle § 167 ods. 2 a § 157 ods. 2 postačujúce a presvedčivé, keďže súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s argumentáciou matky pri žiadosť o predbežné odovzdanie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Konanie súdu tak tým trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala, že zamietnutie jej návrhu z dôvodu, že dieťa je na prostredie kde žije, zvyknuté, nie je dostatočným argumentom. Dieťa totiž pozná dobre prostredie aj v X., kde žilo od svojho narodenia, zvyknuté na svojich súrodencov i starých rodičov. Matka má pritom vhodné bytové podmienky a medzičasom sa i zamestnala. Poukázala na to, že po doručení predbežného opatrenia sa domáhala styku, avšak otec jej oznámil, že dieťa je choré a umožnil jej iba dve hodiny hrať sa s dieťaťom v byte, pričom známky ochorenia na ňom nebadala. K odvolaniu matka pripojila listinné dôkazy o platbách, ktoré vynakladala na vedenie spoločnej domácnosti po tom, ako sa odsťahovala do X. a predpokladala, že ich spoločná domácnosť naďalej trvá, o cestách do Trnavy a vyvracia tým tvrdenie otca, že dcéru opustila. Poukázala tiež na finančne nezodpovedné správane sa otca. Uviedla, že dieťa je od matky násilím odlúčené, otec dieťaťa porušuje Zákon o rodine a Dohovor o právach dieťaťa. Je preto v záujme maloletej Q., aby odvolací súd dočasne upravil pomery tak, že dieťa bude odovzdané do osobnej starostlivosti matke a predbežne bude upravený styk dieťaťa s otcom. Pokiaľ by odvolací súd nezdieľal argumentáciu odvolateľky a dieťa matke neodovzdal, matka má výhrady a odvoláva sa aj proti úprave styku. V tejto súvislosti poukázala na to, že cesta z Trnavy do X. trvá hodinu a pol a je treba, aby dieťa už od 18.00 hod. bolo v X., aby sa mohli navzájom sebe venovať a aby bolo pripravené na kľudný spánok. Rovnako termín odovzdania dcéry otcovi v nedeľu o 15.00 hod. nie je v súlade s režimom a záujmom dieťaťa. Dieťa sa totiž ledva stačí naobedovať a už sa musí chystať na cestu do K.. Keďže ešte nechodí do školy, považovala za objektívny čas privezenia dieťaťa o 18.00 hod. Keďže nie je predpoklad skorého ukončenia konania vo veci samej, považovala za potrebné, aby súd upravil zároveň styk v období vianočných sviatkov, zimných prázdnin, v dovolenkovom období a domáhala sa tiež úpravy styku v čase od 1.1.2012 od 10.00 hod. do 15.1.2012 do 18.00 hod. K odvolaniu matka pripojila množstvo listinných dôkazov. Otec odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu matky predložil písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Odvolanie matky označil za nedôvodné, neobsahujúce ako skutkové, tak ani právne argumenty, nespôsobilé preukázať nesprávnosť, či nezákonnosť napadnutého uznesenia. Podľa otca súd správne rozhodol, keď nevyhovel návrhu na zverenie dcéry do starostlivosti matky. Dcéra totiž býva dlhodobo v F. v jeho domácnosti, kde prežila prevažnú časť svojho života, na toto prostredie je zvyknutá, tu chodí do škôlky a má tu kamarátov. Správne súd tiež skonštatoval, že otázku komu bude dieťa zverené je potrebné riešiť až v konaní v rámci veci samej po vykonaní dôkazov. Podľa otca matka si dostatočne neuvedomuje charakter predbežného opatrenia a jeho vzťah ku konaniu vo veci samej. Nepopiera právo matky na úpravu styku s dieťaťom a preto v tejto časti aj súhlasil s nariadením predbežného opatrenia i keď zastáva názor, že styk mal byť predbežne upravený len v minimálnom rozsahu, v rozpore s tým súd podľa jeho názoru styk upravil v plnohodnotnom rozsahu, ako keby mal rozhodnúť vo veci samej. Matke ale stretávanie v stanovenom rozsahu umožní. Pokiaľ ide o ďalšiu časť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, poukázal na to, že uložiť rodičovi odovzdať dieťa prichádza do úvahy iba vtedy, ak zo strany rodiča, ktorý má dieťa u seba je starostlivosť nedostatočná a zdravie, či duševný vývoj dieťaťa je ohrozený či aspoň nedostatočne zabezpečený. Tieto podmienky ale v danom prípade splnené nie sú. Zopakoval, že matka sa začala aktivizovať vo vzťahu k dcére až 4 mesiace po odchode zo spoločnej domácnosti. Doma nie je dieťa vystavované žiadnemu psychickému napätiu alebo stresom, vyrastá v riadnom a stabilnom prostredí, kde má skutočný domov. Je presvedčený, že má všetko, čo pre svoj zdravý, duševný a fyzický vývoj potrebuje, riadne sa o ňu stará zo všetkých svojich síl, dieťa nestráda. Práca otca ako podnikateľa mu umožňuje, aby si svoj čas usporiadal tak, aby dcéra netrpela nedostatkom záujmu z jeho strany. Taktiež jeho matka sa vie plnohodnotne o dieťa postarať, pričom má k vnučke vrúcny vzťah. Na spornú otázku komu má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti navrhol v konaní vo veci samej znalecké dokazovanie. Keďže táto otázka je zložitá, nie je možné ju riešiť predbežný opatrením v stanovenej krátkej dobe. Je presvedčený, že uvedená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov preukázaná nebola a okresný súd dospel správne k rovnakému záveru. Takýmto okamžitým rozhodnutím by súd neprimerane zasiahol predovšetkým do života dieťaťa, narušil by doteraz fungujúci existujúci stav a vytrhnutím z jej doterajšieho zabehnutého spôsobu života a denného režimu by dieťaťu spôsobil neprimeranú psychickú ujmu. Zároveň by súd neprípustne prejudikoval svoje rozhodnutie vo veci samej. Za nedôvodnú označil i námietku matky v rozsahu stretávania sa s dieťaťom. Súdom stanovený rozsah označil za nadštandardný aj v rámci rozhodnutia vo veci samej, o to viac je rozsiahly v rámci predbežného opatrenia. Ani kolízny opatrovník odvolanie proti preskúmavanému uzneseniu nepodal. K doručenému odvolaniu matky predložil písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že vo veci samej je vedené dokazovanie, v zmysle výsledkov ktorého bude prijaté konečné rozhodnutie vo veci zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti. Navrhujú prizvať do konania znalca z odboru detskej psychológie. Pokiaľ ide o úpravu styku, kolízny opatrovník uviedol, že je v záujme maloletej Q., aby sa realizoval styk minimálne v takom rozsahu, ako žiada matka v odvolaní. Poukázal pritom na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E., v zmysle ktorej matka má vhodné bytové podmienky, obýva 4-izbový byt v X., domácnosť je udržiavaná a v čistote. Kolízny opatrovník k svojmu vyjadreniu pripojil správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. zo dňa 7.12.2011, z ktorého vyplýva, že šetrením rodinných pomerov v domácnosti matky dňa 14.11.2011 bolo zistené, že matka obýva 4-izbový byt v jej osobnom vlastníctve, domácnosť je pekne zariadená a udržiavaná v čistote a poriadku. Matka aj jej plnoletý syn I. X., ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti, sú obaja zamestnaní. Matka zamestnancom úradu uviedla, že dieťa mala cez víkend od 11. do 13. novembra 2011, maloletá je povedala, že sa nechce vrátiť späť do domácnosti otca, chce zostať s matkou. Matka tiež uviedla, že s maloletou je v telefonickom kontakte a na jej výživu prispieva sumou 60,- Eur mesačne. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je v podstatnom správne a iba sčasti v rozsahu úpravy styku je dôvodné napadnuté uznesenie zmeniť. V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V zmysle § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov. Podľa ods. 9 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. zakotvuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení čo do ich obsahu, je preto možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu. Podľa písm. b) cit. ust. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. Ustanovenie je ale na prípady predbežnej úpravy styku rodiča s dieťaťom nenáležité a neaplikovateľné. Keďže dočasnú úpravu styku rodiča s dieťaťom nie je možné subsumovať ani pod jedno z demonštratívne vymenovaných predbežných opatrení pod písm. a) až h) citovaného ustanovenia, predbežné opatrenie o úprave styku sa preto spravuje všeobecne ust. § 76 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 75 ods. 5 ak sú rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do 7 dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa ods. 2. V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov ..., súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie... I keď sa to v citovanom ust. § 102 ods. 1 O.s.p. výslovne neuvádza, v kontexte s ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že po začatí konania súd nariadi predbežné opatrenie buď za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo za účelom zaistenia budúceho výkonu rozhodnutia. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane. V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Z obsahu spisu bolo zistené, že otec maloletej sa návrhom predloženým prvostupňovému súdu dňa 13.9.2011 domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. tak, že dieťa bude zverené do jeho osobnej starostlivosti, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, matka bude zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou 50,- Eur a zároveň bude upravený styk matky s maloletou na každý párny víkend od piatku 18.00 hod. do nedele 15.00 hod. V priebehu tohto konania podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 13.10.2011 matka podala návrh na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a že ona ju bude zastupovať a spravovať jej majetok s tým, že otec bude zaviazaný platiť na výživu maloletej od 13.9.2011 neurčenú sumu a zároveň bude upravený styk otca s maloletou tak, že sa s ňou bude stýkať každý párny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele 15.00 hod. Zároveň sa týmto podaním matka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uloží otcovi povinnosť maloletú odovzdať do osobnej starostlivosti matke a zároveň upraví styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s dcérou stýkať každý párny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele 15.00 hod., s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť, odovzdať otcovi vo svojom byte a otec je povinný v určenom čase maloletú na tom istom mieste odovzdať matke. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že situácia, v ktorej sa dieťa nachádza, nemôže pozitívne vplývať na jeho zdravý psychický a fyzický vývin, dieťa je od matky násilím odlúčené, otec porušuje ustanovenia Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa, keď dieťaťu upiera práva na druhého rodiča a vytvára nátlakové situácie, ktoré môžu dieťaťu privodiť vážnu psychickú traumu. Dieťa podľa matky nevyrastá v stabilnom prostredí, je vystavované psychickému napätiu, brané z kolektívu detí len preto, aby nemala k nemu prístup. Je otcom strážené a zamykané bez vážneho dôvodu. Konanie otca nasvedčuje zneužívaniu dieťaťa pre vlastné zámery. Matka poukázala tiež na to, že otec dieťaťa je psychicky nevyrovnaný, sebecký, manipuluje ľudí, vykresľuje sa rád v lepšom svetle, jeho zdravotný stav je komplikovaný, je závislým hráčom na hracích automatoch. Kvôli jeho nezodpovednému správaniu sa rodina dostala do vážnej ekonomickej a finančnej situácie, už pri uzavretí manželstva mal množstvo dlhov. Podľa matky zakaždým, keď od dieťaťa odchádza, dieťa plače. S dcérou sú citovo naviazané, potrebuje matku, lebo je útlom veku, má pritom vytvorené vhodné podmienky, aby sa o dieťa starala ona. Z obsahu spisu vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo zatiaľ predbežne osvedčené (teda nie nepochybne preukázané, čo ale pre potreby predbežného opatrenia postačuje), že po narodení maloletej žila rodina v domácnosti matky dieťaťa a neskôr od novembra 2009 do apríla 2011 žila rodina v dome u matky otca dieťaťa. V máji 2011 matka odišla zo spoločnej domácnosti (pre potreby predbežného opatrenia nie je rozhodujúce, aby bolo preukázané z akých dôvodov) a otec zostal bývať s maloletou. O dieťa sa stará spoločne so svojou matkou - starou matkou maloletej. V konaní bolo tiež osvedčené, že matka maloletej má vo svojom 4-izbovom byte v X. vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa. V konaní neboli ničím preukázané, ani osvedčené tvrdenia matky, že výchovné prostredie u otca negatívne vplýva na dieťa a je v rozpore s jeho záujmami. Túto skutočnosť nepotvrdil ani kolízny opatrovník dieťaťa. Z dosiaľ osvedčeného je zrejmé, že doterajší styk matky s dieťaťom neprebiehal bezproblémovo a rodičia majú ťažkosť sa na ňom dohodnúť. S prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ preukázané resp. osvedčené okolnosti prípadu odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v tej časti, ktorou sa matka domáhala uloženia povinnosti otcovi odovzdať dieťa do starostlivosti matky. I odvolací súd považoval za daných okolností za vhodnejšie, aby bol zachovaný doterajší status quo a aby maloletá v jej útlom veku bola ponechaná v prostredí, na ktoré je zvyknutá a v blízkosti ľudí (otca, starej matky, kamarátov), ku ktorým má vytvorený citový vzťah a to za situácie, že v konaní nebolo dosiaľ ničím osvedčené, že by výchovné prostredie u otca bolo po hocakej stránke v rozpore so záujmami dieťaťa. Je zrejmé, že vzťahy medzi oboma rodičmi sú zložité, pričom obaja sa domáhajú zverenia dieťaťa do svojej starostlivosti poukazujúc na nedostatky druhého rodiča, v dôsledku toho bude zrejme nevyhnutným tak, ako to navrhoval otec i kolízny opatrovník, aby súd v rámci rozhodnutia o veci samej, za účelom posúdenia ktorému z rodičov je vhodné zveriť maloletú do osobnej starostlivosti, nariadil znalecké dokazovanie. Až jeho výsledky preukážu, ktoré výchovné prostredie je pre dieťa vhodnejšie. I z tohto dôvodu rozhodnúť už v tomto štádiu konania v rámci nariadenia predbežného opatrenia bez náležitého dokazovania o tom, že dieťa bude vytrhnuté z doterajšieho prostredia, včlenené do prostredia matky, ktoré dobre nepozná, by mohlo dieťaťu spôsobiť ujmu, prípadne aj traumu. Vzhľadom na uvedené bolo potom nevyhnutným uzavrieť, že v danom prípade neboli osvedčené základné zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a ani existencia bezprostredne hroziacej ujmy právam dieťaťa. Za danej situácie je preto i odvolací súd toho názoru, že je vhodné do rozhodnutia vo veci samej ponechať dieťa v doterajšom výchovnom prostredí a preto nebolo dôvodným vyhovieť návrhu matky a uložiť otcovi povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti matke. I pokiaľ ide o úpravu styku sa odvolací súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku matky s maloletou. Bolo osvedčené, že vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine priznané právo matky, ale i dieťaťa na stretávanie sa je dané, pričom maloletá Q. sa už dlhodobo s matkou stretáva iba sporadicky a preto tieto práva sú bezprostredne ohrozené. Keďže vo veci ešte len prebieha konanie o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej a zrejme v ňom bude nariadené i znalecké dokazovanie, je dôvodné očakávať, že vo veci samej bude rozhodnuté až s istým časovým odstupom. Vzhľadom na to je daná naliehavá potreba úpravy styku matky s dieťaťom predbežným opatrením. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťahy medzi matkou a dieťaťom sú dobré, maloletá je útleho veku, pričom bolo zistené, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa, i odvolací súd považoval za žiaduce, aby bol styk upravený v čo najširšom rozsahu tak, aby umožnil jednak výchovné pôsobenie matky na dieťa i utužovanie ich vzájomných citových väzieb, ako i väzieb medzi maloletou a rodinou zo strany matky. I odvolací súd považoval za primeranú okolnostiam daného prípadu úpravu styku predbežným opatrením tak, ako ju nariadil prvostupňový súd, teda každý druhý víkend od piatku popoludnia do nedele popoludnia. Odvolací súd pritom ale zohľadnil odôvodnené námietky matky obsiahnuté v odvolaní ohľadne počiatku a ukončenia styku. Je totiž dôležité, aby maloletá vo svojom útlom veku mala jednak po premiestnení sa do domácnosti matky i po jej návrate naspäť do domácnosti otca pred večerným spánkom dostatok času na potrebnú aklimatizáciu. Odvolací súd preto zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v časti styku iba v čase, kedy je matka oprávnená dieťa prevziať a odovzdať, pričom za primerané, i vzhľadom na vzdialenosť bydliska matky a otca, považoval určiť jednotný čas 17.00 hod. Odvolací súd zároveň spresnil znenie tohto výroku tak, aby bol jednoznačnejším. Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk oboch rodičov odvolací súd považoval tiež za vhodné uložiť rodičom povinnosť v prípade vzniku vážnej prekážky realizácie styku túto skutočnosť bezodkladne druhému rodičovi oznámiť, podľa možnosti najneskôr do 24 hodín pred začiatkom styku. Žiada sa dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad ÚS SR sp. zn. III.ÚS209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu (i vzhľadom na charakter inštitútu predbežného opatrenia), irelevantným, pripomienkam, námietkam, tvrdeniam a dôkazom uplatňovaným matkou maloletej. Preto odvolací súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, boli splnené podmienky, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako v podstate vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s tým, že vo svojom rozhodnutí iba zmenil a spresnil okolnosti styku (s použitím § 220 O.s.p.), spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.