Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/2/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200080 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200080.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobkyne E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Štefanom Bugalom, J. Fándlyho 32, Trnava proti žalovanému Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Vajanského 2, Trnava, za účasti stavebníka Obec Dechtice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10/05545/Ja zo dňa 8. decembra 2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie žalovaného Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Trnava č. 10/05545/Ja zo dňa 8. decembra 2010 a rozhodnutie Obce Dechtice Č.: Výst.: 1197/2003- a/Ná-67 zo dňa 6. júla 2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 1 462,46 eur na účet zastupujúceho advokáta žalobkyne JUDr. Štefana Bugalu, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v W. G. N. a.s., pobočka Y. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Účastníkovi konania Obci Dechtice sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 11.2.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania druhostupňového rozhodnutia č. 10/05545/Ja zo dňa 8.12.2010, ktorým žalovaný v odvolacom konaní zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie prvostupňového orgánu Obce Dechtice Č.: Výst.:1197/2003-a/Ná-67 zo dňa 6.7.2010, ktorým táto povolila zmenu nedokončenej časti stavby „Rekonštrukcia námestia a priľahlej časti Obce Dechtice“ v rozsahu úpravy zastávkového pruhu a chodníka na pozemku parc.č. 48 v k.ú. O., potvrdil. V žalobných dôvodoch poukázala na to, že žalovaný nemal súhlas Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len MDPaT SR) na udelenie výnimky č. 08/2010-SCDPK na odlišné technické riešenie od STN 736425: Stavby pre dopravu, autobusové, trolejbusové a električkové zastávky vydanej pod č. 06921/2010-SCDPK-10900 zo dňa 16.3.2010 v súvislosti so skrátením dĺžky zastávkového pruhu na miestnej komunikácii funkčnej triedy B 3 z požadovanej hodnoty 33 m na hodnotu 30,35 m, na zúženie šírky zastávkového pruhu miestnej zbernej komunikácii z požadovanej hodnoty 3,25 m na hodnotu 2,40 m a na zvýšenie hodnoty priečneho sklonu nástupišťa v dĺžke 5,5 m z požadovanej hodnoty 2% na 7,9%. V tejto súvislosti poukázala na to, že umiestnenie zastávky je v rozpore s ust. § 6 ods. 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z.z. (ďalej len vyhláška MŽP), nakoľko nie je dodržaná vzdialenosť priečelí budov, od okien obytných miestností, ktorá má byť najmenej 3 metre od okraja pozemnej komunikácie, nie chodníka. Ďalej nesúhlasila so záverom Obce Dechtice a žalovaného, že zastávku nemožno premiestniť do inej vhodnej časti obce, a to za križovatku, kde sa nachádzajú obecné pozemky a ich vzdialenosť od domov je viac ako 40 m. Namietala, aby navrhovaná zmena stavby nebola realizovaná tak, že zastávka bude umiestnená v mieste vjazdu do priestorov jej rodinného domu, bez toho, aby boli rešpektované ustanovenia týkajúce sa eliminácie nepriaznivých vplyvov dopravy z predmetnej komunikácie na životné prostredie a priľahlé budovy, a to pokiaľ ide o hluk, prach, splodiny a otrasy. Uviedla, že MDPaT SR udelilo súhlas len na skrátenie a zúženie zastávkového pruhu a zmenu sklonu nástupišťa, pričom nebol udelený súhlas s technickým riešením odlišným od STN 73 6425 č. 06921/2010 - SCDPK - 10900 zo dňa 16.3.2010 z článku 5.3.1.3. Poukázala na to, že pozemná komunikácia sa skladá z cestného telesa a jeho súčastí, pričom podľa normy čl. 12 STN 73 6100 autobusové nástupište je súčasťou vybavenia pozemnej komunikácie, z čoho vyplýva, že požiadavka dodržania vzdialenosti troch metrov od priečelia budov sa týka aj nástupišťa, keď táto vzdialenosť sa nepredpokladá až od zastávkového pruhu ako tvrdí stavebný úrad - Obec Dechtice. Ďalej namietala, že tak žalovaný ako aj Obec Dechtice neprihliadali na vypracovaný protokol o meraní imisií hluku v stavbách č.: 10/2006-200/Tn zo dňa 12.4.-2006 (meranie bolo vykonané akreditovaným laboratórium hluku a vibrácií, Inžinierske služby, spol. s r.o.), pričom pri posudzovaní súladu výsledkov merania imisií hluku z celkovej dopravy tak pre denný ako aj nočný čas boli prípustné hodnoty ekvivalentnej hladiny hluku a zvuku prekročené. Nepovažovala za objektívne meranie hlučnosti vykonané Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Trnave, nakoľko toto meranie bolo realizované vo vonkajšom prostredí iba dňa 4.12.2008 v čase od 14.00 až 14.55 hod. s konštatovaním, že zistené zvýšené hodnoty sú spôsobené celkovou dopravou na ceste druhej triedy v oboch smeroch. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s udelením súhlasu na technické riešenie odlišné od STN 736425 „Stavby pre dopravu, autobusové, trolejbusové a električkové zastávky“ a teda aj so zmenou stavby zastávky pred jej dokončením súhlasili všetky dotknuté orgány a organizácie, pričom pokiaľ ide o udelenie súhlasu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na udelenie výnimky z čl. 5.3.1.3 STN 73 6425 tento nebol potrebný, pretože v tomto článku je uvedené, kde sa zastávky nemajú umiestňovať a nie kde sa zastávky nesmú umiestňovať. V tejto súvislosti uviedol, že v Obci Dechtice nie je možné, vzhľadom na okolitú zástavbu rodinných domov, nájsť také miesto na zastávku, kde by neboli vjazdy na susedné nehnuteľnosti. Mal za to, že podľa povolenej zmeny stavby zastávky by bolo priečelie domov od obrubníka vozovky zastávkového pruhu vzdialené minimálne 3,35m, čím by bola dodržaná minimálna vzdialenosť 3 m podľa § 6 ods. 6 vyhlášky MŽP. Ďalej poukázal na to, že navrhovaná stavba tým, že je umiestnená v miestach vjazdov domov nie je v rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov pre neudelenie výnimky zo strany Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, nakoľko udelenie výnimky z STN na umiestnenie zastávky v mieste vjazdov do domov nie je potrebné, pretože STN 736425 v čl. 5.3.1.3 taxatívne nezakazuje umiestnenie zastávky aj v miestach vjazdov. Tento článok iba odporúča, kde sa zastávky nemajú umiestňovať, ale nie kde sa zastávky nesmú umiestňovať. Pokiaľ ide o zistenú hlučnosť Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Trnave, ktorá preniká do vonkajšieho priestoru rodinného domu žalobkyne z autobusov prichádzajúcich na zastávku, tak poukázal na to, že táto nie je vyššia ako najvyššie prípustné hodnoty pre referenčné časové intervaly podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z. . Ďalej uviedol, že v stavebnom konaní ani po vydaní stavebného povolenia na predmetnú stavbu žalobkyňa neuplatnila žiadne opravné prostriedky podľa zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, keď územné konanie ako aj stavebné konanie sa uskutočnilo na vecne a miestne príslušnom stavebnom úrade, pričom tieto konania boli ukončené právoplatnými rozhodnutiami. Uznesením zo dňa 30.11.2011 bol za účastníka konania pribratý stavebník Obec Dechtice postupom podľa § 250 ods. 1 O.s.p. . Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom zástupca žalobkyne poukázal na žalobné dôvody a skutočnosti uvedené v žalobe, rozhodnutie žalovaného ako aj stavebníka - Obce Dechtice žiadal zrušiť podľa § 250j ods. 2 O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na dôvody uvedené vo svojom vyjadrení k žalobe. Starosta Obce Dechtice žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že obec investovala nemalé finančné prostriedky (cca 10 mil. Sk) pokiaľ ide o úpravu zastávkového pruhu a chodníka pred rodinným domom žalobkyne, pričom umiestnenie zastávky na tomto mieste má pre obec značný význam, tak z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky ako aj jej polohy. Poukázala na to, že prípadné premiestnenie zastávky by nebolo pre obec prospešné z dôvodu vynaložených finančných prostriedkov na jej vybudovanie. Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie a konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p (§ 244 ods. 1,2,3 a § 247 ods. 1,2)., oboznámením sa kompletným administratívnym spisom, týkajúcim sa povolenia zmeny nedokončenej stavby „Rekonštrukcia námestia a prihľahlej časti Obce Dechtice“ v rozsahu úpravy zastávkového pruhu a chodníka na pozemku parc.č. 48 (t.č. 48/2) v k.ú. O. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Prvostupňovým rozhodnutím Č.: Výst.: 1197/2003-a/Ná-67 zo dňa 6.7.2010 Obec Dechtice ako stavebný úrad vydala rozhodnutie, ktorým povolila zmenu nedokončenej časti stavby „Rekonštrukcia námestia a priľahlej časti Obce Dechtice“ v rozsahu úpravy zastávkového pruhu a chodníka na pozemku parc.č. 48 v k.ú. O. tak, že úprava zastávkového pruhu bude v dĺžke cca 21m, jeho dĺžka sa zúži z 2,90m na 2,40m, pričom o šírku 0,50m sa zároveň rozšíri existujúci chodník, a to podľa projektovej dokumentácie overenej v konaní o tejto zmene. V odôvodnení tohto rozhodnutia bola konštatované, že Obec Dechtice ako stavebník požiadala o vydanie rozhodnutia na zmenu nedokončenej stavby v rozsahu úpravy zastávkového pruhu a chodníka na pozemku parc.č. 48 katastrálneho územia O.. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala voči rozhodnutiu Obce Dechtice Č.: Výst.: 1197/2003-a/Ná-10 zo dňa 16.2.2009, ktorým táto povolila zmenu nedokončenej stavby, odvolanie, v ktorom uvádzala rovnaké dôvody ako v žalobe. Následne žalovaný vyššie uvedené rozhodnutie Obce Dechtice rozhodnutím č. 09/01391/Ja/2 zo dňa 15.6.2009 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní Obec Dechtice predložila súhlas č. 08/2010-SCDTK na technické riešenie odlišné od STN 73 6425, vydaný MDPaT SR pod č. 06921/2010/SCDTK-10900 dňa 16.3.2010. K žiadosti o udelenie súhlasu boli doložené stanoviská dotknutých orgánov, pričom po miestnej obhliadke obce sa zúčastnené subjekty, resp. ich zástupcovia zhodli, že iné technicky vhodné ako i majetkovo- právne vysporiadané miesto na umiestnenie zastávky nie je . Ďalej bolo v odôvodnení rozhodnutia konštatované, že umiestnenie zastávky je v súlade so schválením územným plánom Obce Dechtice, odstavný pruh pre zastávku je v súlade s právoplatným územným rozhodnutím a stavebným povolením, pričom tiež je zabezpečený aj možný prestup na tri smery (Dobrá Voda, Chtelnica a Trnava). Na miestnej obhliadke bolo dohodnuté technické riešenie úpravy odstavného pruhu tak, aby bola dodržaná vzdialenosť priečelí rodinných domov od okraja pozemnej komunikácie s poukazom na ust. § 6 ods. 6 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. súčasne stavebný orgán v rozhodnutí konštatoval, že povolením zmeny stavby nie sú ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Žalovaný rozhodnutím č.: 10/05545/Ja zo dňa 8.12.2010 odvolanie žalobkyne zo dňa 3.8.2010 zamietol a rozhodnutie Obce Dechtice Č.: Výst.: 1197/2003-a/Ná-67 zo dňa 6.7.2010 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia opísal celkový priebeh správneho konania, pričom skonštatoval, že na umiestnenie stavby „Rekonštrukcia námestia a priľahlých častí v Obci Dechtice“ súčasťou, ktorej bola aj autobusová zastávka na pozemku parc.č. 48 pred domami č. XX,XX a XX bolo Okresným úradom v Trnave, odborom životného prostredia vydané územné rozhodnutie pod Č.: G2001/02630/ŽP-SP/Pa zo dňa 12.7.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.8.2001. Na realizáciu uvedenej stavby bolo Okresným úradom v Trnave, odborom dopravy a cestného hospodárstva vydané stavebné povolenie pod č. L/02/08187/SP/Va zo dňa 14.5.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.6.2002. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na to, že voči vyššie uvedenému územnému rozhodnutiu a stavebnému povoleniu neboli účastníkmi územného konania ani účastníkmi stavebného konania podané odvolania a ani podnety na preskúmanie uvedených rozhodnutí v rámci mimoodvolacieho konania. Na základe správoplatnenia vyššie uvedeného územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia došlo k realizovaniu uvedenej stavby. Až v priebehu kolaudačného konania boli žalobkyňou vznesené námietky, táto podala voči kolaudačnému rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/309/2005-47 zo dňa 27. apríla 2006 zrušené súčasne s rozhodnutím žalovaného a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p., pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.7.2006. Tieto rozhodnutia boli zrušené z dôvodu, že technické parametre zastávkového pruhu podľa zmeny č. 1 projektu neboli v súlade s ustanoveniami STN 75 6425, pričom nebol na technické riešenie odlišné od STN udelený súhlas MDPaT SR. V rozhodnutí súdu bolo ďalej konštatované, že v zázname z konania o odvolaní žalobkyne, ktoré sa uskutočnilo dňa 3.6.2009 za účasti všetkých dotknutých subjektov bolo ako najpriateľnejšie riešenie daného problému navrhnuté zrušenie zastávkového pruhu pre autobusy s tým, že autobusy SAD budú zastavovať na vozovke cesty II/560, tak ako pred vybudovaním tohto pruhu, avšak obec ako stavebník (investor) danej stavby takýto návrh neakceptovala. K námietkam, ktoré žalobkyňa vzniesla voči prenikajúcej hlučnosti a prašnosti z autobusov prichádzajúcich na zastávku, a ktorá preniká do jej vonkajších priestorov rodinného domu tak žalovaný konštatoval, že zistené hodnoty pokiaľ ide o hlučnosť nie sú vyššie ako najvyššie prípustné hodnoty pre referenčné časové intervaly podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, pričom tieto skutočnosti potvrdil Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave, ktorý súčasne uviedol, že dominantným zdrojom hluku na ceste II. triedy je celková doprava. Pokiaľ ide zastavovanie iných motorových vozidiel pred nehnuteľnosťou žalobkyne, ktoré zabraňujú žalobkyni výjazd z jej rodinného domu, tak uviedol, že ide o porušenie ust. § 25 ods. 1 písm. f) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pričom postihovanie vodičov za porušovanie tohto ustanovenia je v kompetencii príslušníkov polície SR. Podľa § 2 ods. 4 zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon) navrhovanie pozemných komunikácií sa vykonáva podľa platných slovenských technických noriem, technických predpisov a objektívne zistených výsledkov výskumu a vývoja pre cestnú infraštruktúru. Podľa STN 73 6425 „Stavby pre dopravu, autobusové, trolejbusové a električkové zastávky“ bodu 5.1.2. písm. c) zastávky sa majú umiestňovať tak, aby v návrhovom období vyhovovali požiadavkám najvyššie prípustných hodnôt hluku a škodlivín v ovzduší (STN 73 0531). Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z. ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty. Podľa § 6 ods. 6 Vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestnosti, musí byť najmenej 3m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Na základe vykonaného súdneho prieskumu, pri ktorom je súd viazaný rozsahom žalobných dôvodov ako aj skutkovým stavom zisteným v čase vydania druhostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie tak druhostupňového ako aj prvostupňového správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Už v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, ktorý rozsudkom č.k. 14S/309/2005-47 zo dňa 27. apríla 2006 rozhodnutie žalovaného č. A/05/02068/Ja/2 a kolaudačné rozhodnutie Obce Dechtice č. Výst. 1197/2003/Ná-37 zo dňa 20.6.2005 podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, bolo konštatované, že správny orgán sa dostatočným spôsobom nezaoberal námietkami v tom čase dvoch žalobkýň, čím im odňal právo na správny proces, ktorá skutočnosť zakladá nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia Obce Dechtice. V rozhodnutí bolo žalovanému vytýkané, okrem toho, že nebol dostatočne zistený skutočný stav aj to, že žalovaný sa náležite neriadil príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, a to v súvislosti so vzdialenosťou umiestnenia autobusovej zastávky od okien obytných miestností, čím nebola zaistená bezpečnosť a ochrana ich zdravia ako aj ich životného prostredia. Ďalej bolo v rozhodnutí konštatované, aby správny orgán rešpektoval vyššie uvedené skutočnosti a zaoberal sa tým, aby autobusovú zastávku umiestnil na iné vhodné miesto. Aby rozhodnutie správneho orgánu mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady vyplývajúce z § 46 Správneho poriadku. Keďže rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a tiež i s ostatnými právnymi predpismi, znamená to, že správny orgán je povinný pri svojom rozhodovaní rešpektovať i právne predpisy, ktoré nie sú zákonmi. V danom prípade bola zastávka autobusu umiestnená v rozpore s usta. § 6 ods. 6 Vyhl. MŽP č. 532/2002 Z.z., nakoľko vzdialenosť priečelia (okien) rodinného domu žalobkyne od okraja pozemnej komunikácie nebola dodržaná (táto musí byť najmenej 3m), pričom už chodník, ktorý je v tomto prípade súčasne autobusovým nástupišťom sa podľa § 7 ods. 1 písm. d) Vyhl.č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon považuje za pozemnú komunikáciu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že zo strany MDPaT nebol udelený súhlas z čl. 5.3.1.3 súhlas s technickým riešením odlišným od STN 73 6425 č. 06921/2010- SCTPK-10900 zo dňa 16.3.2010. Ďalším pochybením správnych orgánov bolo nerešpektovanie, resp. neprihliadanie na to, aby bola zabezpečená bezpečnosť a ochrana zdravia žalobkyne v súvislosti s hlučnosťou a imisiami, ktoré vznikajú v dôsledku prichádzania autobusov na zastávku. Z protokolu o meraní imisií hluku v stavbách, vypracovaným na základe objednávky žalobkyne spoločnosťou Inžinierske stavby, spol. s r.o. dňa 25.4.2006 vyplýva, že najvyššie prípustné hodnoty ekvivalentnej hladiny hluku, či už z celkovej dopravy ako aj hluku z autobusovej dopravy boli pre denný a nočný čas prekročené. Súd tento posudok považoval za smerodajný a objektívny, nakoľko merania hluku a imisií boli vykonávané počas celého dňa, a nie iba na základe vykonaného merania hlučnosti realizovaného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Trnave vo vonkajšom prostredí dňa 4.12.2008 v čase od 14.00 až 14.55 hod. s konštatovaním, že zvýšené hodnoty hluku sú spôsobené celkovou dopravou na ceste II. triedy v oboch smeroch. V súvislosti s prípadným umiestnením zastávky na iné miesto súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ stavebník - Obec Dechtice nenašla iné vhodné riešenie na umiestnenie autobusovej zastávky bolo potrebné, aby sa správny orgán zaoberal možnosťou prípadného zrušenia zastávkového pruhu pre autobusy s tým, že by autobusy SAD zastavovali na vozovke cesty II./560, tak ako to bolo praktizované pre vybudovaním tohto zastávkového pruhu. Takéto riešenie dokonca vyplýva zo spísaného záznamu zo dňa 3.6.2009, kedy sa stretli účastníci správneho konania so zástupcami jednotlivých orgánov, ktorí sa vyjadrovali k umiestneniu autobusovej zastávky, pričom toto riešenie sa im javilo ako najprijateľnejšie a jeho následkom by bolo nielen oddialenie autobusov SAD a čakajúcich cestujúcich od nehnuteľnosti žalobkyne, a tým aj zníženie obťažovania hlukom a imisiami, ale aj znemožnenie odstavovania iných vozidiel a tým bránenia v prístupe k domovej nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj v konaní predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu je nezákonné, čo predstavuje zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol súd postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúci v trovách právneho zastúpenia uplatnených podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pri piatich úkonoch zastupujúceho advokáta (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach v dňoch 24.11.2001, 29.3.2012 a za účasť na vyhlásení rozsudku dňa 26.4.2012) po 3x 123,50 eur + 3x režijný paušál 7,41 eur a 1x 127,16 eur + 1x režijný paušál 7,63 eur, keď hodnota jedného úkonu právnej služby podľa § 11 ods. 4 vyššie uvedenej vyhlášky predstavuje 1/6 z výpočtového základu, čo v roku 2011 činilo 123,50 eur a v roku 2012 127,16 eur a za účasť na vyhlásení rozsudku vo výške 31,79 eur + 1x režijný paušál 7,63 eur, nakoľko podľa § 14 ods. 5 vyššie uvedenej vyhlášky mu patrí len 1/4 odmeny. Ďalej súd priznal žalobkyni náhradu hotových výdavkov vo výške 66 eur za zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby, ďalej 829,52 eur ako náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti so zaplatením protokolu o meraní imisií hluku v stavbách, vypracovaným spoločnosťou Inžinierske služby, spol s r.o., pričom zaplatenie týchto nákladov preukázala fotokópiou poštovej poukážky. Žalobkyňou celkom uplatnené trovy konania teda predstavovali 1 462,46 eur, ktoré budú po právoplatnosti tohto rozsudku poukázané na účet zastupujúceho advokáta žalobkyne JUDr. Štefana Bugalu. Účastníkovi konania Obci Dechtice súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto si žiadne trovy konania neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.