{"guid": "c4d5fd3d-4d16-48c8-a1be-25d6d0302add:682cf9f9-5fe6-4240-9157-1795168aab04", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2011200080.7", "spisova_znacka": "20S/2/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/2/2011 z 25. 4. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. apríla 2012, sp. zn. 20S/2/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2011200080.7", "identifikacne_cislo": "2011200080", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2012-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-2.odsek-4", "nazov": "§ 2 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-2.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/549/#paragraf-6.odsek-6", "nazov": "§ 6 ods. 6 zákona č. 549/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/549/#paragraf-6.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/549-2004/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/135#paragraf-2", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/549#paragraf-6", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/682cf9f9-5fe6-4240-9157-1795168aab04", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2011200080.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2011200080.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2011200080.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/2/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200080
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200080.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobkyne E. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Štefanom Bugalom, J. Fándlyho 32, Trnava proti žalovanému
Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Vajanského 2, Trnava, za účasti stavebníka
Obec Dechtice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10/05545/Ja zo dňa 8. decembra
2010 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
Trnava č. 10/05545/Ja zo dňa 8. decembra 2010 a rozhodnutie Obce Dechtice Č.: Výst.: 1197/2003-
a/Ná-67 zo dňa 6. júla 2010  z r u š u j e   podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec  mu vracia na
ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 1 462,46 eur na účet
zastupujúceho advokáta žalobkyne JUDr. Štefana Bugalu,  č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v W. G.
N. a.s., pobočka Y. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníkovi konania Obci Dechtice sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 11.2.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania druhostupňového rozhodnutia
č. 10/05545/Ja zo dňa 8.12.2010, ktorým žalovaný v odvolacom konaní zamietol odvolanie žalobkyne
a rozhodnutie prvostupňového orgánu Obce Dechtice Č.: Výst.:1197/2003-a/Ná-67 zo dňa 6.7.2010,
ktorým táto povolila zmenu nedokončenej časti stavby „Rekonštrukcia námestia a priľahlej časti Obce
Dechtice“ v rozsahu úpravy zastávkového pruhu a chodníka na pozemku parc.č. 48 v k.ú. O., potvrdil.

V žalobných dôvodoch poukázala na to, že žalovaný nemal súhlas Ministerstva dopravy pôšt a
telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len MDPaT SR) na udelenie výnimky č. 08/2010-SCDPK na
odlišné technické riešenie od STN 736425: Stavby pre dopravu, autobusové, trolejbusové a električkové
zastávky vydanej pod č. 06921/2010-SCDPK-10900 zo dňa 16.3.2010 v súvislosti so skrátením dĺžky
zastávkového pruhu na miestnej komunikácii funkčnej triedy B 3 z požadovanej hodnoty 33 m na hodnotu
30,35 m, na zúženie šírky zastávkového pruhu miestnej zbernej komunikácii z požadovanej hodnoty 3,25
m na hodnotu 2,40 m a na zvýšenie hodnoty priečneho sklonu nástupišťa v dĺžke 5,5 m z požadovanej



hodnoty 2% na 7,9%. V tejto súvislosti poukázala na to, že umiestnenie zastávky je v rozpore s ust. § 6
ods. 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z.z. (ďalej len vyhláška MŽP), nakoľko nie
je dodržaná vzdialenosť priečelí budov, od okien  obytných miestností, ktorá má byť najmenej 3 metre od
okraja pozemnej komunikácie, nie chodníka. Ďalej nesúhlasila so záverom Obce Dechtice a žalovaného,
že zastávku nemožno premiestniť do inej vhodnej časti obce, a to za križovatku, kde sa nachádzajú
obecné pozemky a ich vzdialenosť od domov je viac ako 40 m. Namietala, aby navrhovaná zmena stavby
nebola realizovaná tak, že zastávka bude umiestnená v mieste vjazdu do priestorov jej rodinného domu,
bez toho, aby boli rešpektované ustanovenia týkajúce sa eliminácie nepriaznivých vplyvov dopravy z
predmetnej komunikácie na životné prostredie a priľahlé budovy, a to pokiaľ ide o hluk, prach, splodiny
a otrasy.  Uviedla, že MDPaT SR udelilo súhlas len na skrátenie a zúženie zastávkového pruhu a
zmenu sklonu nástupišťa, pričom nebol udelený súhlas s technickým riešením odlišným od STN 73
6425 č. 06921/2010 - SCDPK - 10900 zo dňa 16.3.2010 z článku 5.3.1.3. Poukázala na to, že pozemná
komunikácia sa skladá z cestného telesa a jeho súčastí, pričom podľa normy čl. 12 STN 73 6100
autobusové  nástupište je súčasťou vybavenia pozemnej komunikácie, z čoho vyplýva, že požiadavka
dodržania vzdialenosti troch metrov od priečelia budov sa týka aj nástupišťa, keď táto vzdialenosť sa
nepredpokladá až od zastávkového pruhu ako tvrdí stavebný úrad - Obec Dechtice. Ďalej namietala, že
tak žalovaný ako aj Obec Dechtice neprihliadali na vypracovaný protokol o meraní imisií hluku v stavbách
č.: 10/2006-200/Tn zo dňa 12.4.-2006 (meranie bolo vykonané akreditovaným laboratórium hluku a
vibrácií, Inžinierske služby, spol. s r.o.), pričom pri posudzovaní súladu výsledkov merania imisií hluku
z celkovej dopravy tak pre denný ako aj nočný čas boli prípustné hodnoty ekvivalentnej hladiny hluku
a zvuku prekročené. Nepovažovala za objektívne meranie hlučnosti vykonané Regionálnym úradom
verejného zdravotníctva v Trnave, nakoľko toto meranie bolo realizované vo vonkajšom prostredí iba dňa
4.12.2008 v čase od 14.00 až 14.55 hod. s konštatovaním, že zistené zvýšené hodnoty sú spôsobené
celkovou dopravou na ceste druhej triedy v oboch smeroch.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s udelením súhlasu na technické riešenie odlišné
od STN 736425 „Stavby pre dopravu, autobusové, trolejbusové a električkové zastávky“ a teda aj so
zmenou stavby zastávky pred jej dokončením súhlasili všetky dotknuté orgány a organizácie, pričom
pokiaľ ide o udelenie súhlasu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na udelenie
výnimky z čl. 5.3.1.3 STN 73 6425 tento nebol potrebný, pretože v tomto článku je uvedené, kde sa
zastávky nemajú umiestňovať a nie kde sa zastávky nesmú umiestňovať. V tejto súvislosti uviedol,
že v Obci Dechtice nie je možné, vzhľadom na okolitú zástavbu rodinných domov, nájsť také miesto
na zastávku, kde by neboli vjazdy na susedné nehnuteľnosti. Mal za to, že podľa povolenej zmeny
stavby zastávky by bolo priečelie domov od obrubníka vozovky zastávkového pruhu vzdialené minimálne
3,35m, čím by bola dodržaná minimálna vzdialenosť 3 m podľa § 6 ods. 6 vyhlášky MŽP. Ďalej poukázal
na to, že navrhovaná stavba tým, že je umiestnená  v miestach vjazdov domov nie je v rozpore so
zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov
pre neudelenie výnimky zo strany Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, nakoľko
udelenie výnimky z STN na umiestnenie zastávky v mieste vjazdov do domov nie je potrebné, pretože
STN 736425 v čl. 5.3.1.3 taxatívne nezakazuje umiestnenie zastávky aj v miestach vjazdov. Tento
článok iba odporúča, kde sa zastávky nemajú umiestňovať, ale nie kde sa zastávky nesmú umiestňovať.
Pokiaľ ide o zistenú hlučnosť Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Trnave, ktorá preniká do
vonkajšieho priestoru rodinného domu žalobkyne z autobusov prichádzajúcich na zastávku, tak poukázal
na to, že táto nie je vyššia ako najvyššie prípustné hodnoty pre referenčné časové intervaly podľa
vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z.  . Ďalej uviedol, že v stavebnom konaní ani po vydaní stavebného
povolenia na predmetnú stavbu žalobkyňa neuplatnila žiadne opravné prostriedky podľa zák.č. 71/1967
Zb. o správnom konaní, keď územné konanie ako aj stavebné konanie sa uskutočnilo na vecne a miestne
príslušnom stavebnom úrade, pričom tieto konania boli ukončené právoplatnými rozhodnutiami.

Uznesením zo dňa 30.11.2011 bol za účastníka konania pribratý stavebník Obec Dechtice postupom
podľa § 250 ods. 1 O.s.p. .



Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom zástupca žalobkyne poukázal na žalobné
dôvody a skutočnosti uvedené v žalobe, rozhodnutie žalovaného ako aj stavebníka - Obce Dechtice
žiadal zrušiť podľa § 250j ods. 2 O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na dôvody uvedené vo svojom vyjadrení
k žalobe.

Starosta Obce Dechtice žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že obec investovala nemalé
finančné prostriedky (cca 10 mil. Sk) pokiaľ ide o úpravu zastávkového pruhu a chodníka pred rodinným
domom žalobkyne, pričom  umiestnenie zastávky na tomto mieste má pre obec značný význam, tak z
hľadiska bezpečnosti cestnej premávky ako aj jej polohy.

Poukázala na to, že prípadné premiestnenie zastávky by nebolo pre obec prospešné z dôvodu
vynaložených finančných prostriedkov na jej vybudovanie.

Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie a konanie predchádzajúce jeho
vydaniu postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p (§ 244 ods. 1,2,3 a § 247 ods. 1,2).,
oboznámením sa kompletným administratívnym spisom, týkajúcim sa povolenia zmeny nedokončenej
stavby „Rekonštrukcia námestia a prihľahlej časti Obce Dechtice“ v rozsahu úpravy zastávkového pruhu
a chodníka na pozemku parc.č. 48 (t.č. 48/2) v k.ú. O. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Prvostupňovým  rozhodnutím Č.: Výst.: 1197/2003-a/Ná-67 zo dňa 6.7.2010 Obec Dechtice  ako
stavebný úrad vydala rozhodnutie, ktorým povolila zmenu nedokončenej časti stavby „Rekonštrukcia
námestia a priľahlej časti Obce Dechtice“ v rozsahu úpravy zastávkového pruhu a chodníka na pozemku
parc.č. 48 v k.ú. O. tak, že úprava zastávkového pruhu bude v dĺžke cca 21m, jeho dĺžka sa zúži z
2,90m na 2,40m, pričom o šírku 0,50m sa zároveň rozšíri existujúci chodník, a to podľa projektovej
dokumentácie overenej v konaní o tejto zmene. V odôvodnení tohto rozhodnutia bola konštatované,
že Obec Dechtice ako stavebník požiadala o vydanie rozhodnutia na zmenu nedokončenej stavby
v rozsahu úpravy zastávkového pruhu a chodníka na pozemku parc.č. 48 katastrálneho územia O..
Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala voči rozhodnutiu Obce Dechtice Č.: Výst.:
1197/2003-a/Ná-10 zo dňa 16.2.2009, ktorým táto povolila zmenu nedokončenej stavby, odvolanie, v
ktorom uvádzala rovnaké dôvody ako v žalobe. Následne žalovaný vyššie uvedené rozhodnutie Obce
Dechtice rozhodnutím č. 09/01391/Ja/2 zo dňa 15.6.2009 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie.

V ďalšom konaní Obec Dechtice predložila súhlas č. 08/2010-SCDTK na technické riešenie odlišné
od STN 73 6425, vydaný MDPaT SR pod č. 06921/2010/SCDTK-10900 dňa 16.3.2010. K žiadosti
o udelenie súhlasu boli doložené stanoviská dotknutých orgánov, pričom po miestnej obhliadke obce
sa zúčastnené subjekty, resp. ich zástupcovia zhodli, že iné technicky vhodné ako i majetkovo-



právne vysporiadané miesto na umiestnenie zastávky nie je . Ďalej bolo v odôvodnení rozhodnutia
konštatované, že umiestnenie zastávky je v súlade so schválením územným plánom Obce Dechtice,
odstavný pruh pre zastávku je v súlade s právoplatným územným rozhodnutím a stavebným povolením,
pričom tiež je zabezpečený aj možný prestup na tri smery (Dobrá Voda, Chtelnica a Trnava). Na
miestnej obhliadke bolo dohodnuté technické riešenie úpravy odstavného pruhu tak, aby bola dodržaná
vzdialenosť priečelí rodinných domov od okraja pozemnej komunikácie s poukazom na ust. § 6 ods.
6 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. súčasne stavebný orgán v rozhodnutí konštatoval, že povolením
zmeny stavby nie sú ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.

Žalovaný rozhodnutím č.: 10/05545/Ja zo dňa 8.12.2010 odvolanie žalobkyne zo dňa 3.8.2010 zamietol
a rozhodnutie Obce Dechtice Č.: Výst.: 1197/2003-a/Ná-67 zo dňa 6.7.2010 potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia opísal celkový priebeh správneho konania, pričom skonštatoval, že na umiestnenie stavby
„Rekonštrukcia námestia a priľahlých častí v Obci Dechtice“ súčasťou, ktorej bola aj autobusová
zastávka na pozemku parc.č. 48 pred domami č. XX,XX  a XX  bolo Okresným úradom v Trnave,
odborom životného prostredia vydané územné rozhodnutie pod Č.: G2001/02630/ŽP-SP/Pa zo dňa
12.7.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.8.2001. Na realizáciu uvedenej stavby bolo Okresným
úradom v Trnave, odborom dopravy a cestného hospodárstva vydané stavebné povolenie pod č.
L/02/08187/SP/Va zo dňa 14.5.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.6.2002. V tejto súvislosti poukázal
žalovaný na to, že voči vyššie uvedenému územnému rozhodnutiu a stavebnému povoleniu neboli
účastníkmi územného konania ani účastníkmi stavebného konania podané odvolania a ani podnety na
preskúmanie uvedených rozhodnutí  v rámci mimoodvolacieho konania. Na základe správoplatnenia
vyššie uvedeného územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia došlo k realizovaniu uvedenej
stavby.  Až v priebehu kolaudačného konania boli žalobkyňou vznesené námietky, táto podala
voči kolaudačnému rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
14S/309/2005-47 zo dňa 27. apríla 2006 zrušené súčasne s rozhodnutím žalovaného a vec bola
žalovanému vrátená na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p., pričom rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 11.7.2006. Tieto rozhodnutia boli zrušené z dôvodu, že technické parametre
zastávkového pruhu podľa zmeny č. 1 projektu neboli v súlade s ustanoveniami STN 75 6425, pričom
nebol na technické riešenie odlišné od STN udelený súhlas MDPaT SR. V rozhodnutí súdu bolo ďalej
konštatované, že v zázname z konania o odvolaní žalobkyne, ktoré sa uskutočnilo dňa 3.6.2009 za
účasti všetkých dotknutých subjektov bolo ako najpriateľnejšie riešenie daného problému navrhnuté
zrušenie zastávkového pruhu pre autobusy s tým, že autobusy SAD budú zastavovať na vozovke cesty
II/560, tak ako pred vybudovaním tohto pruhu, avšak obec ako stavebník (investor) danej stavby takýto
návrh neakceptovala. K námietkam, ktoré žalobkyňa vzniesla voči prenikajúcej hlučnosti a prašnosti z
autobusov prichádzajúcich na zastávku, a ktorá preniká do jej vonkajších priestorov rodinného domu tak
žalovaný konštatoval, že zistené hodnoty pokiaľ ide o hlučnosť nie sú vyššie ako najvyššie prípustné
hodnoty pre referenčné časové intervaly podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách
na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, pričom tieto skutočnosti potvrdil
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave, ktorý súčasne uviedol, že dominantným zdrojom
hluku na ceste II. triedy je celková doprava. Pokiaľ ide zastavovanie iných motorových vozidiel pred
nehnuteľnosťou žalobkyne, ktoré zabraňujú žalobkyni výjazd z jej rodinného domu, tak uviedol, že ide o
porušenie ust. § 25 ods. 1 písm. f) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
pričom postihovanie vodičov za porušovanie tohto ustanovenia je v kompetencii príslušníkov polície SR.

Podľa § 2 ods. 4 zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon) navrhovanie
pozemných komunikácií sa vykonáva podľa platných slovenských technických noriem, technických
predpisov a objektívne zistených výsledkov výskumu a vývoja pre cestnú infraštruktúru.



Podľa STN 73 6425 „Stavby pre dopravu, autobusové, trolejbusové a električkové zastávky“ bodu 5.1.2.
písm. c) zastávky sa majú umiestňovať tak, aby v návrhovom období vyhovovali požiadavkám najvyššie
prípustných hodnôt hluku a škodlivín v ovzduší (STN 73 0531).

Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z. ochrana zdravia pred hlukom,
infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku
a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty.

Podľa § 6 ods. 6 Vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná
obytných miestnosti, musí byť najmenej 3m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí
pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Na základe vykonaného súdneho prieskumu, pri ktorom je súd viazaný rozsahom žalobných dôvodov
ako aj skutkovým stavom zisteným v čase vydania druhostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že
rozhodnutie tak druhostupňového ako aj prvostupňového správneho orgánu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Už v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, ktorý rozsudkom č.k. 14S/309/2005-47 zo dňa 27. apríla
2006 rozhodnutie žalovaného č. A/05/02068/Ja/2 a kolaudačné rozhodnutie Obce Dechtice č. Výst.
1197/2003/Ná-37 zo dňa 20.6.2005 podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, bolo konštatované, že správny orgán sa dostatočným spôsobom nezaoberal
námietkami v tom čase dvoch žalobkýň, čím im odňal právo na správny proces, ktorá skutočnosť
zakladá nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia Obce Dechtice. V rozhodnutí bolo
žalovanému vytýkané, okrem toho, že nebol dostatočne zistený skutočný stav aj to, že žalovaný sa
náležite neriadil príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, a to v súvislosti so vzdialenosťou
umiestnenia autobusovej zastávky od okien obytných miestností, čím nebola zaistená bezpečnosť a
ochrana ich zdravia ako aj ich životného prostredia. Ďalej bolo v rozhodnutí konštatované, aby správny
orgán rešpektoval vyššie uvedené skutočnosti a zaoberal sa tým, aby autobusovú zastávku umiestnil
na iné vhodné miesto.



Aby rozhodnutie správneho orgánu mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady
vyplývajúce z § 46 Správneho poriadku. Keďže rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so
zákonmi a tiež i s ostatnými právnymi predpismi, znamená to, že správny orgán je povinný pri svojom
rozhodovaní rešpektovať i právne predpisy, ktoré nie sú zákonmi. V danom prípade bola zastávka
autobusu umiestnená v rozpore s usta. § 6 ods. 6 Vyhl. MŽP č. 532/2002 Z.z., nakoľko vzdialenosť
priečelia (okien) rodinného domu žalobkyne od okraja pozemnej komunikácie nebola dodržaná (táto
musí byť najmenej 3m), pričom už chodník, ktorý je v tomto prípade súčasne autobusovým nástupišťom
sa podľa § 7 ods. 1 písm. d) Vyhl.č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon považuje za
pozemnú komunikáciu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že zo strany MDPaT nebol
udelený súhlas z čl. 5.3.1.3 súhlas s technickým riešením odlišným od STN 73 6425 č. 06921/2010-
SCTPK-10900 zo dňa 16.3.2010. Ďalším pochybením správnych orgánov bolo nerešpektovanie, resp.
neprihliadanie na to, aby bola zabezpečená bezpečnosť a ochrana zdravia žalobkyne v súvislosti s
hlučnosťou a imisiami, ktoré vznikajú v dôsledku prichádzania autobusov na zastávku. Z protokolu
o meraní imisií hluku v stavbách, vypracovaným na základe objednávky žalobkyne spoločnosťou
Inžinierske stavby, spol. s r.o. dňa 25.4.2006 vyplýva, že najvyššie prípustné hodnoty ekvivalentnej
hladiny hluku, či už z celkovej dopravy ako aj hluku z autobusovej dopravy boli pre denný a nočný čas
prekročené. Súd tento posudok považoval za smerodajný a objektívny, nakoľko merania hluku a imisií
boli vykonávané počas celého dňa, a nie iba na základe vykonaného merania hlučnosti realizovaného
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Trnave vo vonkajšom prostredí dňa 4.12.2008 v čase
od 14.00 až 14.55 hod. s konštatovaním, že zvýšené hodnoty hluku sú spôsobené celkovou dopravou
na ceste II. triedy v oboch smeroch.

V súvislosti s prípadným umiestnením zastávky na iné miesto súd považuje za potrebné uviesť, že
pokiaľ stavebník - Obec Dechtice nenašla iné vhodné riešenie na umiestnenie autobusovej zastávky
bolo potrebné, aby sa správny orgán zaoberal možnosťou prípadného zrušenia zastávkového pruhu pre
autobusy s tým, že by autobusy SAD zastavovali na vozovke cesty II./560, tak ako to bolo praktizované
pre vybudovaním tohto zastávkového pruhu. Takéto riešenie dokonca vyplýva zo spísaného záznamu
zo dňa 3.6.2009, kedy sa stretli účastníci správneho konania so zástupcami jednotlivých orgánov, ktorí
sa vyjadrovali k umiestneniu autobusovej zastávky, pričom toto riešenie sa im javilo ako najprijateľnejšie
a jeho následkom by bolo nielen oddialenie autobusov SAD a čakajúcich cestujúcich od nehnuteľnosti
žalobkyne, a tým aj zníženie obťažovania hlukom a imisiami, ale aj znemožnenie odstavovania iných
vozidiel a tým bránenia v prístupe k domovej nehnuteľnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj v
konaní predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu je nezákonné, čo predstavuje zákonný dôvod na
zrušenie rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie
konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu.

O trovách konania rozhodol súd postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnej žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúci v trovách právneho zastúpenia uplatnených podľa
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pri piatich úkonoch zastupujúceho advokáta (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach v dňoch 24.11.2001, 29.3.2012 a za účasť na
vyhlásení rozsudku dňa 26.4.2012) po 3x 123,50 eur + 3x režijný paušál 7,41 eur a 1x 127,16 eur + 1x
režijný paušál 7,63 eur, keď hodnota jedného úkonu právnej služby podľa § 11 ods. 4 vyššie uvedenej
vyhlášky predstavuje 1/6 z výpočtového základu, čo v roku 2011 činilo 123,50 eur a v roku 2012 127,16
eur a za účasť na vyhlásení rozsudku vo výške 31,79 eur + 1x režijný paušál 7,63 eur, nakoľko podľa § 14
ods. 5 vyššie uvedenej vyhlášky mu patrí len 1/4 odmeny. Ďalej súd priznal žalobkyni náhradu hotových
výdavkov vo výške 66 eur za zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby, ďalej 829,52 eur ako náklady,
ktoré jej vznikli v súvislosti so zaplatením protokolu o meraní imisií hluku v stavbách, vypracovaným
spoločnosťou Inžinierske služby, spol s r.o., pričom zaplatenie týchto nákladov preukázala fotokópiou
poštovej poukážky. Žalobkyňou celkom uplatnené trovy konania teda predstavovali 1 462,46 eur, ktoré



budú po právoplatnosti tohto rozsudku poukázané na účet zastupujúceho advokáta žalobkyne JUDr.
Štefana Bugalu.

Účastníkovi konania Obci Dechtice súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto si žiadne trovy
konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho  doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p.  v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}