Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/86/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311200460 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2311200460.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého G. Y., nar. X.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov: otec -N. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, G., zast. JUDr. Alexandrou Machanovou, advokátkou, Lichnerova 22, Senec a matka - I. Y., rod. I., zomrelá XX.X.XXXX, o návrhu starej matky J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O. XXXX, M., zastúpenej Mgr. Alexandrom Molnárom, bytom Probstnerova cesta 1375/3, Levoča, na úpravu styku s maloletým, o odvolaní starej matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 13P/7/2011-149 zo dňa 28. júla 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh starej matky na úpravu jej styku s maloletým G. tak, že táto by bola oprávnená s dieťaťom sa stýkať každý nepárny víkend v kalendárnom roku od 8.00 hod. v sobou do 19.00 hod. v nedeľu, počas letných prázdnin prvé dva júlové a prvé dva augustové týždne, každý nepárny rok od 1.1. od 8.00 hod. do 6.1. do 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov od veľkonočného piatka od 8.00 hod. do nedele 19.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin a od 24.12. od 8.00 hod. do 31.12. do 19.00 hod. a súčasne súd zamietol návrh starej matky na uloženie povinnosti otcovi dieťaťa informovať ju o všetkých okolnostiach, týkajúcich sa maloletého dieťaťa, najmä o jeho zdravotnom stave a školských výsledkoch. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že stará matka mala a má umožnený styk s maloletým dieťaťom a v tomto jej nikdy nikto nebránil. Po slovnom incidente s družkou otca dieťaťa, ktorý podľa názoru súdu nebol taký závažný, aby stará matka prestala dieťa navštevovať, táto maloletého prestala navštevovať, nijakým spôsobom sa o neho nezaujímala, a to ani po pojednávaniach vedených na súde prvého stupňa sa ani raz rodinných príslušníkov neopýtala na zdravotný stav dieťaťa, alebo čo s dieťaťom je. Súd mal ďalej jednoznačne preukázané, že dieťa je veľmi vážne choré, je pripútané na invalidný vozík, je potrebné ho kŕmiť, pije len zo striekačky, pričom je mu potrebné zabezpečiť dostatok tekutín denne, dieťa je plienkované, polohované, je mu potrebné so 100% istotou podávať lieky, dieťa trpí nadváhou, pri jeho prenášaní sú potrebné špeciálne pomôcky, je potrebné s dieťaťom denno-denne cvičiť. Súd zároveň poukázal i na závery lekárskych správ, ktoré odporúčajú celodennú starostlivosť v prostredí dieťaťu známom, s osobami, ktorým dieťa dôveruje. Maloletý už od svojich 3,5 roka žije v spoločnej domácnosti s otcom a jeho družkou u jej rodičov, teda stará matka sa od tej doby nepodieľa na celodennej starostlivosti o dieťa, túto zabezpečuje otec dieťaťa so svojou družkou a jej rodinnými príslušníkmi, ku ktorým má dieťa dobrý vzťah a dôveruje im. Zmena prostredia by podľa názoru súdu mala negatívny vplyv na psychiku dieťaťa. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie stará matka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietla, že záver súdu, že mala a má umožnený styk s maloletým dieťaťom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, predovšetkým z jej výpovedi, z ktorej vyplýva, že po odsťahovaní sa jej exzaťa z jej domácnosti, napriek jej dopytom a žiadostiam o možnosť kontaktovania sa s vnukom, bolo jej to umožnené až po pol roku, koncom januára 2008, potom jej bol kontakt s vnukom umožnený sporadicky až po tretej operácii mala možnosť sa o neho starať. Nemožnosť jej ďalších návštev maloletého v mieste jeho bydliska bola preukázaná tiež svedeckou výpoveďou sociálnej pracovníčky Mgr. R.. Vykonaným dokazovaním podľa jej názoru nebola preukázaná nemožnosť, či nevhodnosť jej starostlivosti o maloletého v jej domácom prostredí. Poukázala tiež na zanedbanie zdravotnej starostlivosti o maloletého zo strany jeho otca. Uviedla, že súd mal posudzovať predmetnú vec podľa ust. § 36 ods. 2 Zákona o rodine v spojitosti s § 25 Zákona o rodine, keďže návrh podala z dôvodu smrti matky maloletého ako jeho najbližšia príbuzná z matkinej strany. Otec maloletého je v súčasnej dobe jediným zákonným zástupcom maloletého dieťaťa a jeho družka ani jej príbuzní nepožívajú žiadnu ochranu práv a právom chránených záujmov voči maloletému. K odvolaniu starej matky sa písomne vyjadril otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie starej matky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13P/7/2011 bola úprava styku starej matky s maloletým G., nar. X.XX.XXXX, ako i uloženie povinnosti otcovi informovať starú matku o všetkých okolnostiach týkajúcich sa maloletého. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh starej matky zamietnutý. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenie ods. 1-4 sa použijú primerane. Súčasná právna úprava, ktorá plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a podobne. Súd však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a podobne tak týchto príbuzných, ako aj dieťaťa. Zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa jeho rodičia. Záujem dieťaťa však nie je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na to, že sám prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými zo strany starej matky, pričom s prihliadnutím na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnuté rozsudku. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hladov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.