Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/19/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200420 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2011200420.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobkyne E. J., nar. X.X.XXXX, bytom P., D. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., Trnava, Hlavná 31 proti žalovanej Sociálnej poisťovni-ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovanej jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 17.6.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania druhostupňového rozhodnutia č. 24885-2/2011-BA zo dňa 15. apríla 2011, ktorým žalovaná v odvolacom konaní zamietla odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - pobočky v Trnave a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Uviedla, že dňa 24. januára 2011 si na tlačive označenom ako „Žiadosť o materské“ č. B 0275636 uplatnila nárok na materské za obdobie od 24. januára 2011 do zániku nároku na materské, pričom namietala, že odporkyňou vypočítaná výška materského vo výške 6,581220 eur za deň je v rozpore s platným právom Slovenskej republiky. Poukázala na to, že v období od 15.10.2005 do 14.12.2010 mala prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a od 14.12.2011 do 24.1.2011 z dôvodu dočasnej práceneschopnosti. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 57 ods. 2 druhá veta zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), z ktorého vyplýva, že pravdepodobný denný vymeriavací základ poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, z dôvodu dočasnej práceneschopnosti alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok je 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Tvrdila, že základnou podmienkou pre účely výpočtu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 druhá veta zákona o sociálnom poistení je, že poistenec mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, pričom toto ustanovenie ďalej neupravuje obmedzenie, z ktorého by vyplývalo, že v prípade kumulácie dôvodov, pre ktoré mal poistenec prerušené povinné nemocenské poistenie, sa pravdepodobný denný vymeriavací základ posudzuje podľa prvej vety ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Mala za to, že z príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že na účely určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa druhej vety ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je podmienkou, aby poistenec mal prerušené povinné nemocenské poistenie počas celého rozhodujúceho obdobia. Uviedla, že v predmetnej veci nie je zrejmé z čoho teda žalovaná vychádzala, keď pravdepodobný denný vymeriavací základ na účely určenia materského v jej prípade, ktorá mala povinné nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, posudzovala podľa prvej vety ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti ďalej zdôraznila, že dočasnú pracovnú neschopnosť si nespôsobila vlastným zavinením, ale z dôvodu rozhodnutia ošetrujúceho lekára, ktorý dočasnú pracovnú neschopnosť určil z dôvodu jej rizikového tehotenstva. Mala za to, že odporkyňou uplatnený postup podľa ustanovenia § 57 ods. 2 prvej vety zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na prípad, kedy poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ nie z dôvodu zániku povinného nemocenského poistenia, ale z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Za tohto stavu žalobkyňa považovala rozhodnutie odporkyne za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre neuvedenie relevantných a dostatočných dôvodov a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.8.2011 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na druhú vetu ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v ktorej je upravená výnimka z prvej vety, pričom táto výnimka sa vzťahuje na poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok. V týchto prípadoch sa suma pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určuje ako 1/30 z predpokladaného príjmu za mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Uviedla, že vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti nedochádza k prerušeniu povinného nemocenského poistenia, ale len k vylúčeniu povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, pričom v tejto súvislosti opätovne zdôraznila, že druhú vetu § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je možné pri výpočte pravdepodobného denného vymeriavacieho základu aplikovať len v prípade poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok. Poukázala na to, že nakoľko žalobkyňa nemala celé rozhodujúce obdobie, t.j. celý kalendárny rok 2010 prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, jej výška materského je 60% pravdepodobného denného vymeriavaceho základu, určeného podľa prvej vety § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako 1/30 minimálneho vymeriavacieho základu platného ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že súdom preskúmavané rozhodnutie žalovanej žiada zrušiť podľa § 250j ods. 2 O.s.p. a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Namietala nesprávny výpočet materskej dávky, ako aj nesprávnu aplikáciu príslušného ustanovenia, pričom zdôraznila, že v rozhodujúcom období nemala prerušené nemocenské poistenie výlučne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ale aj z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, a preto na výpočet pravdepodobného denného vymeriavacieho základu bolo potrebné aplikovať druhú vetu ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázala na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 12.8.2011. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nemala celé rozhodujúce obdobie, t.j. celý kalendárny rok 2010 prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, na výpočet pravdepodobného denného vymeriavacieho základu nebolo možné aplikovať druhú vetu ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 O.s.p. 1/ V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 2/ V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). 3/ Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môže byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 O.s.p. 1/ Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť toho rozhodnutia a postupu. Podľa § 140 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti okrem iného ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného. Podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide o muža. Podľa § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenie týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. Podľa § 54 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. sa pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu § 26 ods. 5 nepoužije. Podľa § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pravdepodobný denný vymeriavací základ jej 1/30 vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok, je 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si dňa 24. januára 2010 na tlačive označenom ako „Žiadosť o materské“ uplatnila nárok na materské za obdobie od 24. januára 2011 do zániku nároku na materské. Bolo zistené, že žalobkyňa v období od 19. mája 2008 do 14. decembra 2010 mala v zmysle § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v období od 15. decembra 2010 do 23. januára 2011 uznaná za dočasne práceneschopnú na výkon zárobkovej činnosti, tak nemala v zmysle § 140 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie. Nakoľko vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti nevzniká podľa zákona o sociálnom poistení prerušenie nemocenského poistenia, žalobkyňa nemala počas tejto pracovnej neschopnosti prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne, ako to žalobkyňa uvádza v žalobe, ale vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie v čase trvania nemocenského poistenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že 15. december 2010 (deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) je dňom, od ktorého žalobkyni v zmysle § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení po skončení prerušenia povinného nemocenského poistenia vzniklo povinné nemocenské poistenie. Z ustanovenia § 54 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. vyplýva, že na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia neposudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a skončenie prerušenia nemocenského poistenia sa neposudzuje rovnako ako vznik povinného nemocenského poistenia, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského žalobkyne je v zmysle § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. je kalendárny rok 2010. S poukazom na ustanovenie § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie mesačne najmenej platný na obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 je po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol v sume 329,06 eur (8 934 eur : 12 rovná sa 7 44,05 eur x 44,2% rovná sa 329,06 eur). Znamená to, že pravdepodobný vymeriavací základ platný ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 10,9687 (329,06 eur : 30). V zmysle § 53 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov výška materského je 60% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, čo v prípade žalobkyne predstavuje sumu 6,58122000 eur za kalendárny deň. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 200-003379- CA04/2011 zo dňa 8. februára 2011 priznala žalobkyni ako zamestnankyni podľa § 48 ods. 2, § 53 a § 57 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov materské od 24. januára 2011 do zániku nároku na materské vo výške 6,58122000 eur za deň. V odvolaní žalobkyňa nesúhlasila s vypočítanou výškou materského. Mala za to, že odporkyňou vypočítaná výška materského je v rozpore s platným právom Slovenskej republiky, pričom žiadala o prepočet a úpravu výšky materského. Žalovaná v odvolacom konaní napadnutým rozhodnutím č. 24885-2/2011-BA zo dňa 15. apríla 2011 odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdila. V rozhodnutí opísala priebeh konania, zistené skutočnosti vyhodnotila s poukazom na platnú právnu úpravu a dospela k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave je v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Konštatovala, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nemala v rozhodujúcom období, od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010, prerušené povinné nemocenské poistenie výhradne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ale od 15. decembra 2010 do 31. decembra 2010 mala vylúčenú povinnosť platiť poistné z iného dôvodu (dočasnej pracovnej neschopnosti), tak sa na výpočet pravdepodobného vymeriavacieho základu nevzťahuje druhá veta ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Krajský súd, ktorý pri svojom rozhodovaní vo veci bol viazaný rozsahom žalobných dôvodov, dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa predovšetkým namietala tú skutočnosť, že žalovaná v danom prípade nesprávne uplatnila prvú vetu ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a tvrdila, že podľa ustanovenia druhej vety § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení jedinou podmienkou pri určovaní pravdepodobného denného vymeriavacieho základu je skutočnosť, že dôvod prerušenia povinného nemocenského poistenia je čerpanie rodičovskej dovolenky. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru (je nesporné, že žalobkyňa nemala celé rozhodujúce obdobie, t.j. celý kalendárny rok 2010 prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky), že na výpočet pravdepodobného denného vymeriavacieho základu nie je možné aplikovať druhú vetu § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, teda nie je možné sumu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určovať ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Čo sa týka výnimky ustanovenej v druhej vete § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tak túto je možné aplikovať len v prípadoch, ak ide o zamestnanca, ktorý nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ, pretože mal vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského a následne mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania materskej dovolenky, alebo mal celý predchádzajúci kalendárny rok prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, alebo o zamestnanca, ktorému dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v deň skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Preto tak prvostupňový, ako druhostupňový orgán pri svojom rozhodovaní postupovali správne, pokiaľ výšku materského určili ako 60% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa prvej vety § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to ako 1/30 minimálneho vymeriavacieho základu platného ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Znamená to, že výpočet pravdepodobného denného vymeriavacieho základu 1/30 z /44,2% x (8 934 eur : 12 mesiacov/ rovná sa 1/30 z 329,06 eur rovná sa 10,9687 eur po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor, čo znamená, že denný vymeriavací základ žalobkyne, ako zamestnanca je v sume 10,9687 eur a výška materského z tejto sumy je 6,58122000 eur za kalendárny deň. Súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku nie dostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovanej, nakoľko v rozhodnutí bolo jednoznačne uvedené, na základe akých ustanovení druhostupňový správny orgán rozhodol, z akých skutočností pri určení výšky materského vychádzal, a akým spôsobom dospel k jej výške. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p., keď procesne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.