Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/19/2011 z 19. 12. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. decembra 2011, sp. zn. 20S/19/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2011200420.2
Krajský súd Trnava | 20S/19/2011 | ECLI:SK:KSTT:2011:2011200420.2 | 2011-12-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (543/2010 Z. z.), § 57 ods. 2 zákona č. 543/2010 Z. z., § 48 ods. 2 zákona č. 543/2010 Z. z., § 53 zákona č. 543/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/40b6c577-ea7a-4c88-b19b-5ba5f03726d6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2011200420.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/19/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200420
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2011200420.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobkyne E. J., nar. X.X.XXXX, bytom
P., D. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., Trnava, Hlavná 31 proti žalovanej
Sociálnej poisťovni-ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia
žalovanej jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu  z a m i e t a.

Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 17.6.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania druhostupňového rozhodnutia
č. 24885-2/2011-BA zo dňa 15. apríla 2011, ktorým žalovaná v odvolacom konaní zamietla odvolanie
žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - pobočky v Trnave a napadnuté rozhodnutie potvrdila.
Uviedla, že dňa 24. januára 2011 si na tlačive označenom ako „Žiadosť o materské“ č. B 0275636
uplatnila nárok na materské za obdobie od 24. januára 2011 do zániku nároku na materské, pričom
namietala, že odporkyňou vypočítaná výška materského vo výške 6,581220 eur za deň je v rozpore s
platným právom Slovenskej republiky. Poukázala na to, že v období od 15.10.2005 do 14.12.2010 mala
prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a od 14.12.2011
do 24.1.2011 z dôvodu dočasnej práceneschopnosti. V tejto súvislosti  poukázala na ustanovenie § 57
ods. 2 druhá veta zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o sociálnom poistení), z ktorého vyplýva, že pravdepodobný denný vymeriavací základ poistenca,
ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, z dôvodu
dočasnej práceneschopnosti alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok je 1/30 vymeriavacieho
základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Tvrdila, že základnou podmienkou pre účely výpočtu
pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 druhá veta zákona
o sociálnom poistení je, že poistenec mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania
rodičovskej dovolenky, pričom toto ustanovenie ďalej neupravuje obmedzenie, z ktorého by vyplývalo,
že v prípade kumulácie dôvodov, pre ktoré mal poistenec prerušené povinné nemocenské poistenie, sa
pravdepodobný denný vymeriavací základ posudzuje podľa prvej vety ustanovenia § 57 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení. Mala za to, že z príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení nevyplýva,
že na účely určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa druhej vety ustanovenia
§ 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je podmienkou, aby poistenec mal prerušené povinné
nemocenské poistenie počas celého rozhodujúceho obdobia. Uviedla, že v predmetnej veci nie je zrejmé
z čoho teda žalovaná vychádzala, keď pravdepodobný denný vymeriavací základ na účely určenia
materského v jej prípade, ktorá mala povinné nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania



rodičovskej dovolenky, posudzovala podľa prvej vety ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení. V tejto súvislosti ďalej zdôraznila, že dočasnú pracovnú neschopnosť si nespôsobila vlastným
zavinením, ale z dôvodu rozhodnutia ošetrujúceho lekára, ktorý dočasnú pracovnú neschopnosť určil
z dôvodu jej rizikového tehotenstva. Mala za to, že odporkyňou uplatnený postup podľa ustanovenia
§ 57 ods. 2 prvej vety zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na prípad, kedy poistenec nemal
v rozhodujúcom období vymeriavací základ nie z dôvodu zániku povinného nemocenského poistenia,
ale z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Za tohto stavu žalobkyňa považovala rozhodnutie
odporkyne za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre neuvedenie relevantných a dostatočných dôvodov
a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.8.2011 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázala na druhú vetu ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, v ktorej je upravená výnimka z prvej vety, pričom táto výnimka sa vzťahuje na poistenca,
ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, alebo
z dôvodu nároku na rodičovský príspevok. V týchto prípadoch sa suma pravdepodobného denného
vymeriavacieho základu určuje ako 1/30 z predpokladaného príjmu za mesiac, v ktorom vznikol dôvod
na poskytnutie nemocenskej dávky. Uviedla, že vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti nedochádza
k prerušeniu povinného nemocenského poistenia, ale len k vylúčeniu povinnosti platiť poistné na
nemocenské poistenie, pričom v tejto súvislosti opätovne zdôraznila, že druhú vetu § 57 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je možné pri výpočte pravdepodobného denného
vymeriavacieho základu aplikovať len v prípade poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské
poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok.
Poukázala na to, že nakoľko žalobkyňa nemala celé rozhodujúce obdobie, t.j. celý kalendárny rok 2010
prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, jej
výška materského je 60% pravdepodobného denného vymeriavaceho základu, určeného podľa prvej
vety § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako 1/30 minimálneho
vymeriavacieho základu platného ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom splnomocnený zástupca žalobkyne
uviedol, že súdom preskúmavané rozhodnutie žalovanej žiada zrušiť podľa § 250j ods. 2 O.s.p. a
vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Namietala nesprávny výpočet materskej dávky, ako aj nesprávnu
aplikáciu príslušného ustanovenia, pričom zdôraznila, že v rozhodujúcom období nemala prerušené
nemocenské poistenie výlučne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ale aj z dôvodu dočasnej
práceneschopnosti, a preto na výpočet pravdepodobného denného vymeriavacieho základu bolo
potrebné aplikovať druhú vetu ustanovenia  § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázala na
svoje písomné vyjadrenie zo dňa 12.8.2011. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nemala celé rozhodujúce
obdobie, t.j. celý kalendárny rok  2010 prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania
rodičovskej dovolenky, na výpočet pravdepodobného denného vymeriavacieho základu nebolo možné
aplikovať druhú vetu ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p.



1/ V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

2/ V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

3/ Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môže byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb, alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 O.s.p.

1/ Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť toho rozhodnutia a postupu.

Podľa § 140 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamestnanec nie je
povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie
v nezamestnanosti okrem iného ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného.

Podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnancovi
sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o
ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na
materské, ak ide o muža.

Podľa § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa
posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenie týchto poistení sa posudzuje rovnako
ako vznik týchto poistení.

Podľa § 54 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. sa pri určení
rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu § 26 ods. 5 nepoužije.

Podľa § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pravdepodobný denný
vymeriavací základ jej 1/30 vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý platí ku dňu,
v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej  dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací
základ poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej
dovolenky, alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok, je 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého
by sa platilo poistné na nemocenské poistenie.



Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si dňa 24. januára 2010 na tlačive
označenom ako „Žiadosť o materské“ uplatnila nárok na materské za obdobie od 24. januára 2011 do
zániku nároku na materské. Bolo zistené, že žalobkyňa v období od 19. mája 2008 do 14. decembra
2010 mala v zmysle § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobkyňa bola v období od 15. decembra 2010 do 23. januára 2011 uznaná za dočasne
práceneschopnú na výkon zárobkovej činnosti, tak nemala v zmysle § 140 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie. Nakoľko
vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti nevzniká podľa zákona o sociálnom poistení prerušenie
nemocenského poistenia, žalobkyňa nemala počas tejto pracovnej neschopnosti prerušené povinné
nemocenské poistenie zamestnankyne, ako to žalobkyňa uvádza v žalobe, ale vylúčenú povinnosť platiť
poistné na nemocenské poistenie v čase trvania nemocenského poistenia. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že 15. december 2010 (deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) je dňom, od ktorého žalobkyni
v zmysle § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení po skončení prerušenia povinného nemocenského
poistenia vzniklo povinné nemocenské poistenie.  Z ustanovenia § 54 ods. 9 zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. vyplýva, že na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie
denného vymeriavacieho základu sa vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia neposudzuje
rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a skončenie prerušenia nemocenského poistenia
sa neposudzuje rovnako ako vznik povinného nemocenského poistenia, rozhodujúcim obdobím na
zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského žalobkyne je v zmysle § 54 ods.
1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. je kalendárny rok  2010. S poukazom na
ustanovenie § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymeriavací základ
na platenie poistného na nemocenské poistenie mesačne najmenej platný na obdobie od 1. januára 2011
do 31. decembra 2011 je po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol v sume 329,06 eur (8 934 eur : 12
rovná sa 7 44,05 eur x 44,2% rovná sa 329,06 eur). Znamená to, že pravdepodobný vymeriavací základ
platný ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského po zaokrúhlení na štyri desatinné
miesta nahor je  10,9687 (329,06 eur : 30).

V zmysle § 53 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov výška materského je 60%
pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, čo v prípade žalobkyne
predstavuje sumu 6,58122000 eur za kalendárny deň.

Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 200-003379-
CA04/2011 zo dňa 8. februára 2011 priznala žalobkyni ako zamestnankyni podľa § 48 ods. 2, § 53 a §
57 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov materské od 24. januára 2011 do zániku
nároku na materské vo výške 6,58122000 eur za deň.

V odvolaní žalobkyňa nesúhlasila s vypočítanou výškou materského. Mala za to, že odporkyňou
vypočítaná výška materského je v rozpore s platným právom Slovenskej republiky, pričom žiadala o
prepočet a úpravu výšky materského.

Žalovaná v odvolacom konaní napadnutým rozhodnutím č. 24885-2/2011-BA zo dňa 15. apríla 2011
odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdila. V rozhodnutí opísala priebeh
konania, zistené skutočnosti vyhodnotila s poukazom na platnú právnu úpravu a dospela k záveru, že
rozhodnutie prvostupňového orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave je v súlade so zákonom
č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Konštatovala, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa
nemala v rozhodujúcom období, od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010, prerušené povinné



nemocenské poistenie výhradne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ale od 15. decembra 2010
do 31. decembra 2010 mala vylúčenú povinnosť platiť poistné z iného dôvodu (dočasnej pracovnej
neschopnosti), tak sa na výpočet pravdepodobného vymeriavacieho základu nevzťahuje druhá veta
ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Krajský súd, ktorý pri svojom rozhodovaní vo veci bol viazaný rozsahom žalobných dôvodov, dospel
k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa predovšetkým namietala tú skutočnosť, že
žalovaná v danom prípade nesprávne uplatnila prvú vetu ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení a tvrdila,  že podľa ustanovenia druhej vety § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení jedinou
podmienkou pri určovaní pravdepodobného denného vymeriavacieho základu je skutočnosť, že dôvod
prerušenia povinného nemocenského poistenia je čerpanie rodičovskej dovolenky.

Na základe zistených skutočností  súd dospel k záveru (je nesporné, že žalobkyňa nemala celé
rozhodujúce obdobie, t.j. celý kalendárny rok 2010 prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu
čerpania rodičovskej dovolenky), že na výpočet pravdepodobného denného vymeriavacieho základu
nie je možné aplikovať druhú vetu § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, teda nie je možné sumu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určovať ako
1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac, v
ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.  Čo sa týka výnimky ustanovenej v druhej vete § 57
ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tak túto je možné aplikovať len v
prípadoch, ak ide o zamestnanca, ktorý nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ, pretože mal
vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského a následne
mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania materskej dovolenky, alebo mal celý
predchádzajúci kalendárny rok prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej
dovolenky, alebo o zamestnanca, ktorému dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v deň
skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

Preto tak prvostupňový, ako druhostupňový orgán pri svojom rozhodovaní postupovali správne, pokiaľ
výšku materského určili ako 60% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa
prvej vety § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to ako 1/30
minimálneho vymeriavacieho základu platného ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej
dávky. Znamená to, že výpočet pravdepodobného denného vymeriavacieho základu 1/30 z /44,2% x
(8 934 eur : 12 mesiacov/ rovná sa 1/30 z 329,06 eur rovná sa 10,9687 eur po zaokrúhlení na štyri
desatinné miesta nahor, čo znamená, že denný vymeriavací základ žalobkyne, ako zamestnanca je v
sume 10,9687 eur a výška materského z tejto sumy je 6,58122000 eur za kalendárny deň.

Súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku nie dostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovanej,
nakoľko v rozhodnutí bolo jednoznačne uvedené, na základe akých ustanovení druhostupňový správny
orgán rozhodol, z akých skutočností pri určení výšky materského vychádzal, a akým spôsobom dospel
k jej výške.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.



O  trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p., keď procesne neúspešnej žalobkyni
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho  doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.