Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoE/241/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406215962 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:1406215962.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, zast. : JUDr. Martin Máčaj, advokát, Trnavská cesta 70, Bratislava, proti povinnému: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. L. R., zast. ustanovenou opatrovníčkou R. Y., zamestnankyňou Okresného súdu Skalica, o vymoženie sumy 1.306,51 eur s prísl., o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, o odvolaní pôvodného súdneho exekútora JUDr. Branislava Plška proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. 6 Er/215/2007- 26 zo dňa 19. januára 2010 v časti náhrady trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora, takto
r o z h o d o l :
Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a zbavil tak povinnosti vykonávať ďalšie úkony v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 299/2006 súdneho exekútora JUDr. Branislava Plška a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého, keď zároveň zaviazal povinného zaplatiť trovy exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi vo výške 136,86 eur.
Rozhodnutie v časti náhrady trov exekúcie pôvodného exekútora odôvodnil ustanovením § 44 ods. 8,9, § 203 ods. 1, § 197 ods.1 Exekučného poriadku vychádzajúc z uplatnenia tejto náhrady samotným exekútorom, ktorú náhradu súd určil s odkazom na ustanovenie § 14 ods.1 v spojení s §15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, pričom v odôvodnení špecifikoval rozsah priznaných trov a zdôvodnil i prečo niektoré uplatnené trovy exekútorovi nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal pôvodný súdny exekútor odvolanie v časti náhrady trov exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi a žiadal zaviazať k tejto náhrade trov oprávneného, keďže práve na jeho procesný návrh došlo k zmene exekútora a to s odkazom na ustanovenia § 44 ods. 8, § 203 ods. 1 a §202 ods. 1 Exekučného poriadku. Rovnako žiadal priznať v celom rozsahu ním uplatnenú odmenu, keď poukázal, že odmenu za nepriznané úkony exekučnej činnosti vykonal zo zákona a spočítavanie minút pri priznávaní hodinovej odmeny nemá oporu v žiadnom ustanovení Exekučného poriadku a ani v cit. vyhláške. Nepriznanie odmeny za viacnásobné doručovanie je taktiež neodôvodnené, nakoľko vyhláška jednoznačne určuje, že za tieto úkony exekučnej činnosti má exekútor nárok a pri jednotlivých spôsoboch exekúcie Exekučný poriadok taxatívne vymedzuje, ktorým osobám sa jednotlivé druhy rozhodnutí doručujú. Súdny exekútor žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a zaviazať oprávneného nahradiť mu trovy exekúcie v uplatnenej výške 220,15 eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal účastník konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku, § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) skúmal, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť odvolaním a dospel k záveru, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému odvolanie nie je prípustné.
Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou prípustnosti odvolania a dospel k záveru, že proti uzneseniu v časti výroku o priznaní trov exekúcie pôvodného exekútora pri zmene súdneho exekútora v priebehu exekučného konania odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Citované ustanovenie § 201 upravuje procesnú legitimáciu k podaniu odvolania a vymedzuje subjektívne podmienky prípustnosti odvolania. Na rozdiel od podmienok subjektívnych, objektívne podmienky prípustnosti odvolania sú vymedzené zákonom stanovenou lehotou, dodržaním všetkých náležitosti odvolania, napadnutím výroku a nie len dôvodov rozhodnutia a tým, že proti napadnutému rozhodnutiu nie je odvolanie vylúčené. Z ustanovenia § 202 ods. 2 vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť napadnúť rozhodnutie súdu riadnym opravným prostriedkom. Exekučný poriadok výslovne pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiam vydaným v tomto druhu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Rozhodovanie súdu o zmene exekútora v priebehu exekučného konania na návrh oprávneného upravuje § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Odsek 9 cit. zákonného ustanovenia potom upravuje ako sa vypočítajú trovy pôvodného exekútora, keď takéto rozhodnutie súdu je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. Nakoľko Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o náhrade trov exekúcie pôvodného exekútora pri zmene exekútora v priebehu exekučného konania, keď odvolanie je prípustné len proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) (zastavenie exekučného konania), odvolanie proti tomuto rozhodnutiu v napadnutej časti nie je objektívne prípustné. Odvolací súd napokon poukazuje aj na to, že využitie práva na zmenu exekútora nemožno považovať za zavinenie oprávneného, teda ani za dôvod, pre ktorý by mal platiť trovy exekúcie Totiž, pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Samotné uplatnenie (resp. využitie) práva na zmenu v osobe exekútora nezakladá zavinenie vo vyššie uvedenom zmysle (R 2/2007).
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Z citovaného ustanovenia vyplýva odmietnutie odvolania v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, ako je tomu v danej veci. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberal obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.
Odvolací súd po zistení, že proti uzneseniu - v časti výroku, ktorým bola priznaná náhrada trov exekúcie pôvodného exekútora pri zmene exekútora v priebehu exekučného konania, nie je odvolanie prípustné, postupujúc podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolanie proti predmetnému uzneseniu v tejto časti odmietol pre neprípustnosť.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.