Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trenčín 5Co/88/2024 3823219040 18. 12. 2024 JUDr. Mária Vrtochová ECLI:SK:KSTN:2024:3823219040.2
Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Denisa Vékonyho a Mgr. Marka Anovčina v právnej veci navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. D. XXX, právne zastúpená Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou, Mierové nám. 93, Ilava, IČO: 42, 152 321 proti evidovaným vlastníkom nehnuteľnosti: 1/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G., H. I. X/X, prechodne bytom J. I., H. XXX/XX, 2/ K. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., J. XXXX/X, 3/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. D. XXX, 4/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. D. XXX, 5/ neznámi dedičia po zomrelom H. G. zast. J. H. M., 6/ J. H. M., so sídlom v C., C. XX, IČO: XX XXX XXX, 7/ N. J. O., P. H., so sídlom v C. C., F. J. X, IČO: XX XXX XXX, organizačná zložka Q. H., so sídlom v Trenčíne, Hodžova č. 38, 8/ R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - H., H. XXXX/XX, 9/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. XXX, 10/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., J. XXXX/XX, 11/ K. G. C., nar. XX.XX.XXXX, C. - L. B., H. XXXX/XX, o potvrdenie vydržania, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. októbra 2024, č. k. 5Vyd/1/2023-56, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania. Výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, doručeným súdu dňa 04.08.2023 domáhala, aby súd vydal uznesenie, ktorým potvrdí vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľky (v celosti) k nehnuteľnosti, a to parc. reg. „C“ č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 652 m2. Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Prievidza, obec B. C., katastrálne územie B. C., a to stavby - rodinný dom so súpisným číslom: XXX, postavený na pozemku par. číslo: XXX/X. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudla navrhovateľka po smrti svojej matky, a to darovacou zmluvou od svojej sestry A. E. O. N. a svojho brata A. A. N., a začala ju užívať spoločne so svojím manželom v dobrej viere, mysliac si, že je aj vlastníkom pozemku pod uvedenou nehnuteľnosťou - pozemku par. číslo: XXX/X. Za uvedený pozemok uhrádzala dane z nehnuteľnosti. Uviedla, že presvedčenie, že vlastní uvedený pozemok vyplývalo z toho, že jej nebohý otec L. N. a sused T. J. uzavreli ústnu dohodu na základe ktorej si dohodli užívanie parciel č. XXX U. D. XXX. Po smrti T. J. si jeho dedičia spoločne s manželkou U. J.
dali vypracovať geometrický plán v ktorom do parcely XXX/X zlúčili skutočne užívané výmery z parciel č. XXX U. D. XXX (z parcely č. XXX, kde boli spoluvlastníkmi v jednej polovici si z celku 816 m2 - 1 je 408 m2 vyčlenili skutočne užívaných 365 m2 a z parcely č. XXX - spoločný dvor, pôvodná výmera 284 m2, patriaci pred 3 domy, si vyčlenili 80 m2 (pritom v pôvodnej kúpnej zmluve im omylom pridelili celý spoločný dvor a až neskôr opravným uznesením o dedičstve po nebohom T. J. im bola správne určená 1/3- ina, čo predstavovalo asi 95 m2), teda z parciel č. XXX U. D. XXX si vyčlenili takmer celý svoj vlastnícky podiel, pritom do parcely XXX/X začlenili aj 9 m2 parcely XXX, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve otca navrhovateľky L. N.. V návrhu uvádza, že na základe vyhotoveného geometrického plánu si dali notárke I. B. vypracovať formou Notárskej zápisnice č. N 127/97, N7 118/98 Osvedčenie o právne významnej skutočnosti, na základe ktorej im Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor zapísal vlastníctvo k parcele č. XXX/X, ktorú neskôr spolu s rodinným domom predali. Pri zápise predmetnej notárskej zápisnice Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor nezohľadnil, že dedičia T. J. si svoje vlastnícke podiely z parciel č. XXX U. D. XXX predali, ale ponechal ich zapísaných v pôvodných vlastníckych podieloch, hoci ich vyčlenené vlastnícke podiely z pôvodnej výmery parciel odpísal. Navrhovateľka uvádza, že ona, jej rodičia, brat a sestra užívali zastavaný pozemok parcelné číslo XXX/X v dobrej viere viac ako 10 rokov. Pre vlastnícke vysporiadanie parciel č. XXX/X bol v roku 1998 vyhotovený I. T., súkromným geodetom, geometrický plán č. 30043221-081/98, ktorý bol aktualizovaný Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 12.10.2017 pod č. 4469/2017, na základe ktorého parc. č. XXX/X o výmere 652 m2 pozostáva z nasledovných dielov: diel 1 - výmera 33 m2 od parcely XXX - výmera 40 m2, vlastník L. N., diel 2 výmera 36 m2, od parcely XXX - výmera 68 m2, vlastník G. H., v správe SPF, diel 3 - výmera 133 m2 od parcely XXX - výmera 284 m2, spoločný dvor, diel 4 - výmera 450 m2 od parcely XXX - výmera 816 m2, vlastník L. N. 1 a T. J. - 1). Na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorú uzavrel L. N. s H. G., otec navrhovateľky odkúpil 2 domy, a k tomu zodpovedajúci podiel spoločného dvora pozemku parc. č. XXX. Nakoľko podľa zákona spoločný dvor prináleží k domu, musel L. N. odkúpiť 2 podiely spoločného dvora, zapísali mu len jeden. Navrhovateľka ďalej uvádza, že medzi účastníkmi konania je vedená aj U. J., O. L., ktorá darovala všetky svoje spoluvlastnícke podiely z nehnuteľností nachádzajúcich v katastrálnom území B. C. svojej dcére E. C.. Tento údaj je uvedený v Notárskej zápisnici N 127/97 a NZ 118/97, kde notárka konštatovala, že zmluvu nebolo možné zapísať v predmetných parcelách č. XXX U. XXX z dôvodu neidentičnosti parciel v teréne. Uvádza, že účastníci konania boli vyrozumení doporučeným listom o podanom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva. Navrhovateľka má za to, že boli overené predpoklady vzniku vlastníckeho práva, najmä oprávnenosť držiteľa, historicko-právne súvislosti, spôsobilosť predmetu navrhovateľa, potencionálne nároky zo strany dotknutých osôb, sila konkurenčných práv iných subjektov, ktorú skutočnosť zákon k vydržaniu vyžaduje, ako aj oprávnenosť dobromyseľnosti držiteľa nehnuteľnosti o užívaní najmenej desať rokov. 2. Uznesením č. k. 5Vyd/1/2023-24 zo dňa 7.9.2023 Okresný súd Prievidza konanie voči evidovanému vlastníkovi nehnuteľnosti v 5. rade zastavil. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, prípadne aby toto rozhodnutie zmenil a vyhovel jej návrhu v plnom rozsahu. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 17Co/90/2032-31 zo dňa 27.10.2023, právoplatným dňa 29.11.2023 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesením č. k. 5Vyd/1/2023-43 zo dňa 05.06.2024 Okresný súd Prievidza pribral do konania N. J. O., P. H., so sídlom v C. C., F. J. X, IČO: XX XXX XXX, organizačná zložka Q. H., so sídlom v T., E. D. XX, ako účastníka v 7. rade, R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - H., H. XXXX/XX, ako účastníka konania v 8. rade, S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. XXX, ako účastníka konania v 9. rade, H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - O., J. XXXX/XX, ako účastníka konania v 10. rade a K. G. C., nar. XX.XX.XXXX, C. B., H. XXXX/XX, ako účastníka konania v 11. rade. Dňa 16.08.2024 doručila navrhovateľka podanie označené ako „doplnenie dodatkov k uzneseniu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5Vyd/1/2023-43“, v závere uvádza, že žiada vylúčiť z konania o potvrdení vydržania účastníkov vedených pod č. I., II., III., IV. a V.. K podaniu pripojila prílohy: Notársku zápisnicu N 127/97, NZ 118/97, Opravné uznesenie D1151/1989-61, Dnot 1/93, PKV č. 242, 243. 3. Z dôkazov pripojených k návrhu vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou, a to pozemku parc. č. XXX o výmere 32 m2 a stavby: rodinný dom, súp. č. XXX postavenej
na pozemku parc. č. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. C.. Z uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že právny vzťah k pozemku parcelné číslo XXX/X pod stavbou súp. číslo XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva. V predmetnej veci navrhovateľka síce tvrdí, že nehnuteľnosť - pozemok parcelné číslo XXX/X využívali už jej právni predchodcovia a ona nadviazala na výkon ich práva a konala tak v dobrej viere, že nadobudla vlastnícke právo vydržaním. Ako právny titul, ktorý by viedol k nadobudnutiu vlastníckeho práva uviedla ústnu dohodu jej otca L. N. so susedom T. J.. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. B. C. na LV č. XXXX, a to rodinného domu J. D. XXX H. F. H. D. XXX/X. Túto nehnuteľnosť získala po smrti svojej matky darovacou zmluvou od svojej sestry A. E. a svojho brata A. A. N.. So svojím manželom začala užívať nehnuteľnosť rodinný dom súpisné číslo 532 a parcelu číslo XXX/X pod ním dobrej viere, mysliac si, že je aj vlastníčkou pozemku parc. č. (XXX/X) pod uvedenou nehnuteľnosťou. Navrhovateľka odvodzuje v podanom návrhu oprávnenosť svojej držby k nehnuteľnosti dobrou vierou, že jej nehnuteľnosť pod rodinným domom patrí, jej vnútorným presvedčením, ústnou dohodou jej otca so susedom, pričom vzhľadom na podanú žalobu vedenú na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 11C/30/2010 o určenie vlastníckeho práva - ktorým mala záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov vedela, že formálne nie sú vzťahy k nehnuteľnosti - pozemku parcelné číslo XXX/X evidované na príslušnom štátnom orgáne. Neexistuje preto objektívny dôvod, na základe ktorého by sa navrhovateľka mohla domnievať, že na podklade dedičského rozhodnutia a darovacej zmluvy v nich označených nehnuteľnostiach nadobudla aj ďalší majetok - parcelu číslo XXX/X. U navrhovateľky absentuje podmienka dobromyseľnosti držby. Ako bolo už vyššie uvedené dobrá viera je vnútorný psychický vzťah účastníka, ktorá sa hodnotí vzhľadom na objektívne okolnosti prípadu. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že vydržala do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť - pozemok parcelné číslo XXX/X ku ktorému právny vzťah nie je evidovaný na liste vlastníctva, tak z objektívneho hľadiska nemohla byť v dobrej viere, že jej táto nehnuteľnosť patrí, keďže v roku 2010 podala žalobu na určenie vlastníctva, kde vo svojom stanovisku zo dňa 02.12.2013 uviedla, že: „navrhovateľom je známe, že par. č. XXX/X nie je vysporiadaná, práve týmto konaním je docieliť, aby po vyriešení vlastníctva bolo možné zrealizovať obnovu príslušnej parcely a založiť list vlastníctva pozemku parc. č. XXX/X parcely registra „C“ nakoľko táto je vedená v registri „E“. Navrhovateľka sa aj mohla uchopiť držby predmetnej hnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/X, avšak pokiaľ odvíja svoju dobromyseľnosť od darovacej zmluvy, na základe ktorej jej bol darovaný rodinný dom, nemohla byť v dobrej viere, že sa stala výlučnou vlastníčkou pozemku pod ním. Ak sa uchopila držby pozemku na základe darovacej zmluvy, muselo jej byť zrejmé, že je vlastníčkou len rodinného domu. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré u neho objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Navrhovateľka už pri uzatváraní darovacej zmluvy musela vedieť, že nenadobudla predmetný pozemok parcelné číslo XXX/X pod ním do svojho výlučného vlastníctva. Vzhľadom na to, že konanie o potvrdení vydržania je konaním mimosporovým, v ktorom súd skúma či návrh spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila, že splnila predpoklady pred nadobudnutie vlastníctva vydržaním, čím neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia a preto bolo potrebné návrh zamietnuť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 4. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka z dôvodu, že súd riadne nezistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, napadnuté uznesenie považuje za zmätočné, nepreskúmateľné a predčasné. Uviedla, že sa návrhom domáhala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - k pozemku parc. KN C č.XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 652 m2 k. ú. B. C. v celosti v podiele 1/1. Na tomto pozemku parc. KN C č. XXX/X k. ú. B. C. je postavený rodinný dom súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX k. ú. B. C.. Rodinný dom nadobudla do svojho výlučného vlastníctva po smrti matky tým, že časť zdedila a časť jej bola darovaná sestrou a bratom. Rodinný dom užíva spoločne s manželom. Za predmetný pozemok uhrádza po celý čas dane. Má zato, že súd nesprávne posúdil, že od tohto času mala zato, že jej okrem rodinného domu patrí aj pozemok pod týmto domom. Za titul vydržania nepovažuje dedičstvo po matke a dar od súrodencov, ale za titul vydržania považuje, že jej nebohý otec L. N. a sused T. J. uzatvorili ústnu dohodu, na základe ktorej si dohodli -rozdelili užívanie parciel XXX a XXX k. ú. B. C.. Za právne významnú skutočnosť považuje, že jej otec L. N. kúpil od H. G. L. zmluvou č. 66/1952 zo dňa 24.06.1952 nehnuteľnosti PKV č. XXX, parc. XXX, XXX, dva domy p. č. XXX U. XXX s dvorom v celosti a záhradu - parc. č. XXX v polovici a k tomu zodpovedajúci podiel k spoločnému dvoru, pričom ku každému
z týchto domov patril aj podiel na dvore, čiže otec odkúpil dva podiely dvora k dvom domom, ale zapísali mu len jeden podiel na dvore a jeden dom. Avšak súd vôbec nezobral do úvahy, že na Žiadosti o udelenie súhlasu na zbúranie starej budovy č. p. XXX U. XXX je uvedené, že L. N. - jej otec kúpil dva domy (aj keď tam nie je uvedená PKV č. XXX), preto otec musel v zmysle zák. č. 162/1995 Z. z. kúpiť dva podiely spoločného dvora. Na základe týchto skutočností Katastrálny úrad v Prievidzi v rámci ROEP zapísal H. G. ako vlastníka v podiele 1/3 pozemku parc. č. XXX neoprávnene. Z týchto titulov mala ona ako aj jej právni predchodcovia za to, že pozemok parc. KNC č. XXX/X vydržali, pričom do vydržania treba započítať aj dobu nerušenej a dobromyseľnej držby jej právnymi predchodcami - rodičmi. V tomto smere súd nesprávne vec skutkov aj právne vyhodnotil, že za titul vydržania považovala darovaciu zmluvu od súrodencov. Takto to ani nevyplýva z jej podaného návrhu. Súd vôbec nebral do úvahy a v odôvodení napadnutého uznesenia sa vôbec nevysporiadal s tým, že jej otec L. N. a T. J. sa ústne dohodli na užívaní pozemkov parc. č. XXX U. XXX. Teda už jej právni predchodcovia dobromyseľne užívali pozemok parc. KN C č. XXX/X pod domom súp. č. XXX a mali zato, že im tento pozemok pod domom patrí. Teda do vydržania je potrené zahrnúť aj dobrú vieru právnych predchodcov, čo súd neurobil hoci na to v návrhu po celý čas poukazovala. Súd teda nemal posudzovať primárne jej držbu a dobrú vieru, ale oprávnenú držbu a dobrú vieru právnych predchodcov. Na uvedenom nič nemení ani fakt, že v minulosti podala určovaciu žalobu vedenú pred Okresným súdom Prievidza pod č. k. 11C/30/2010. V tom čase predsa neplatil Civilný mimosporový poriadok v zmysle ktorého si podala tento návrh. §359a CMP bol do právneho poriadku SR zakotvený až po roku 2016. Navyše aj v tomto konaní uvádzala skutočnosti, ktoré preukazovali vydržanie predmetného pozemku parc. KN C č. XXX/X k. ú. B. C.. Súdne konanie sa ale týkalo jej nie jej pr. predchodcov. V podstate celý problém bol zapríčinený tým že, po smrti T. J. si jeho dedičia spoločne s manželkou U. J. dali vypracovať geometrický plán, v ktorom do parcely XXX/X zlúčili skutočne užívané výmery parciel č. XXX U. D. XXX, z parcely č. XXX, kde boli spoluvlastníci v jednej polovici si z celku 816 m2 - l/2je 408 m2 vyčlenili skutočne užívaných 365 m2 a z parcely č. XXX (spoločný dvor) pôvodná výmera 284 m2 patriaci pre tri domy, si vyčlenili 80 m2 (pritom v pôvodnej kúpnej zmluve im omylom pridelili celý spoločný dvor a až neskôr opravným uznesením o dedičstve po nebohom T. J. im bola správne určená 1/3 - ina, čo predstavuje cca 95 m2); teda z parciel XXX a XXX si vyčlenili takmer celý svoj vlastnícky podiel, pritom do parcely XXX/X začlenili aj 9 m2 parcely XXX, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve L. N. – jej otca. Následne dedičia po T. J. si dali u notárky I. B. na základe Geometrického plánu Notárskou zápisnicou č. N 127/97, N7 118/98 osvedčiť právne významnú skutočnosť, na základe čoho im Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor zapísal vlastníctvo k parcele č. XXX/X, ktorú neskôr aj s rodinným domom predali. Pri zápise tejto notárskej zápisnice katastrálny odbor v Prievidzi nezohľadnil, že dedičia T. J. si podiely na parc. XXX a XXX predali a ponechali ich zapísaných v pôvodných vlastníckych podieloch, hoci ich vyčlenené vlastnícke podiely z pôvodnej výmery parciel odpísal. Ona, jej súrodenci a rodičia užívali zastavený pozemok parc. XXX/X dobromyseľne viac ako 10 rokov. Pre vlastnícke vysporiadanie parc. XXX/X bol v roku 1998 vypracovaný geodetom I. T. GP č. 30043221-081/98, ktorý bol aktualizovaný OÚ Prievidza, katastrálny odbor pod č. 4469/2017, na základe ktorého parc. č. XXX/X o výmere 652 m2 pozostáva z týchto dielov: diel 1 - výmera 33 m2 od parcely XXX výmera 40 m2, vlastník L. N., diel 2 - výmera 36 m2, od parcely XXX - výmera 68 m2, vlastník G. H., v správe SPF, diel 3 - výmera 133 m2 od parcely XXX - výmera 284 m2, spoločný dvor, diel 4 - výmera 450 m2 od parcely XXX - výmera 816 m2 vlastník L. N. 1/2 a T. J. 1/2. Pre úplnosť dodáva, že časť parcely č. XXX (diel 2 na GP) nebol odkúpený, ale užíval sa ako záhrada a užíva sa až doteraz. Jej predkovia ako to bolo zvykom si užívanie pozemkov rozdelili a každý bral za to, že to čo užíva mu aj patrí. Do pozornosti dáva, že U. J. manželka po T. J. darovala svojej dcére E. C. svoje podiely pričom v Notárskej zápisnici N 127/97 a NZ 118/97 sa jasne konštatuje, že zmluvu nebolo možné zapísať v predmetných parcelách č. XXX U. XXX z dôvodu neidentičnosti parciel v teréne. Táto notárska zápisnica sa nachádza v súdnom spise a konštatuje sa v nej, že ... na základe ústnej dohody s L. N. si T. J. a spol. vyčlenili z parcely č. XXX skutočne užívaných 365 m2, zbytok parcely č. XXX vo výmere 451 m2 bol užívaný L. N. .... Taktiež za právne významnú skutočnosť treba považovať opravné Uznesenie notárky I. G. V.
č. D 1151/1989 - 61, Dnot 1/93, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.05.2009- T. J. s manželkou U. vlastnili 1/3 spoločného dvora- parc. XXX. Je teda zrejmé, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli preukázané rozhodné skutočnosti preto, aby vydržala pozemok parc. KN C č. XXX/X o výmere 652 m2 k. ú. B. C.. Má teda zato, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je predčasné. Otázka dobromyseľnosti bola preukázaná. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uzneseniu okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť. 6. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 7. Podľa § 359c ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 8. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. 9. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. 10. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. 11. Podľa § 359f ods. 1 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie. 12. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Súd prvej inštancie správne ustálil, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. U navrhovateľky absentuje podmienka dobromyseľnosti držby, na podklade ktorej by sa mohla domnievať, že jej vlastnícke právo k označenej nehnuteľnosti patrí. Z dôkazov pripojených k návrhu vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou, a to pozemku parc. č. XXX o výmere 32 m2 a stavby: rodinný dom, súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. C.. Z uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že právny vzťah k pozemku parcelné číslo XXX/X pod stavbou súp. číslo XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva. V predmetnej veci navrhovateľka tvrdí, že nehnuteľnosť - pozemok parcelné číslo XXX/X využívali už jej právni predchodcovia a ona nadviazala na výkon ich práva a konala tak v dobrej viere, že nadobudla vlastnícke právo vydržaním. Ako právny titul, ktorý by viedol k nadobudnutiu vlastníckeho práva uvidela ústnu dohodu jej otca L. N. so susedom T. J.. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. B. C. na LV č. XXXX, a to rodinného domu J. D. XXX H. F. H. D. XXX/X, pričom túto nehnuteľnosť získala po smrti svojej matky darovacou zmluvou od svojej sestry A. E. a svojho brata A. A. N.. So svojím manželom začala užívať nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. XXX
a parcelu číslo XXX/X pod ním v dobrej viere, mysliac si, že je aj vlastníčkou pozemku parc. č. (XXX/X) pod uvedenou nehnuteľnosťou. Navrhovateľka odvodzuje v podanom návrhu ako aj v podanom odvolaní oprávnenosť svojej držby k nehnuteľnosti dobrou vierou, že jej nehnuteľnosť pod rodinným domom patrí, jej vnútorným presvedčením, ústnou dohodou jej otca so susedom, avšak vzhľadom na podanú žalobu vedenú na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 11C/30/2010 o určenie vlastníckeho práva - ktorým mala záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov aj podľa odvolacieho súdu vedela, že formálne nie sú vzťahy k nehnuteľnosti - pozemku parcelné číslo XXX/X evidované na príslušnom štátnom orgáne. Neexistuje preto ani podľa odvolacieho súdu objektívny dôvod, na základe ktorého by sa navrhovateľka mohla domnievať, že na podklade dedičského rozhodnutia a darovacej zmluvy v nich označených nehnuteľnostiach nadobudla aj ďalší majetok - parcelu číslo XXX/X. U navrhovateľky teda aj podľa odvolacieho súdu absentuje podmienka dobromyseľnosti držby. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že vydržala do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť - pozemok parcelné číslo XXX/X ku ktorému právny vzťah nie je evidovaný na liste vlastníctva, tak z objektívneho hľadiska ani podľa odvolacieho súdu nemohla byť v dobrej viere, že jej táto nehnuteľnosť patrí, keďže v roku 2010 podala žalobu na určenie vlastníctva, kde ako už citoval vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, vo svojom stanovisku zo dňa 2.12.2013 uviedla, že: „navrhovateľom je známe, že par. č. XXX/X nie je vysporiadaná, práve týmto konaním je docieliť, aby po vyriešení vlastníctva bolo možné zrealizovať obnovu príslušnej parcely a založiť list vlastníctva pozemku parc. č. XXX/X parcely registra „C“ nakoľko táto je vedená v registri „E“. Navrhovateľka sa aj mohla uchopiť držby predmetnej hnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/X, avšak pokiaľ odvíja svoju dobromyseľnosť od darovacej zmluvy, na základe ktorej jej bol darovaný rodinný dom, nemohla byť v dobrej viere, že sa stala výlučnou vlastníčkou pozemku pod ním. Ak sa uchopila držby pozemku na základe darovacej zmluvy, muselo jej byť zrejmé, že je vlastníčkou len rodinného domu. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré u neho objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Navrhovateľka už pri uzatváraní darovacej zmluvy musela vedieť, že nenadobudla predmetný pozemok parcelné číslo XXX/X pod ním do svojho výlučného vlastníctva. Čo sa týka námietky navrhovateľky uvádzanej v odvolaní, že súd nemal posudzovať primárne jej držbu a dobrú vieru, ale oprávnenú držbu a dobrú vieru právnych predchodcov, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko podľa § 359c ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom túto podmienku navrhovateľka podľa odvolacieho súdu nespĺňa, nakoľko tvrdí, že jej právni predchodcovia sa mali stať jej vlastníkom titulom vydržania. Potom teda navrhovateľke vzhľadom na vyššie uvedené podľa odvolacieho súdu však nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu, a preto podľa odvolacieho súdu navrhovateľka nezvolila správny procesný prostriedok na uplatnenie si svojho práva. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila, že splnila predpoklady pred nadobudnutie vlastníctva vydržaním, čím neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia a preto súd prvej inštancie správne návrh zamietol. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie
nie
je
prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).