Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/45/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200096 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3020200096.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: G., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Fraňom, LL.M., advokátom so sídlom Haškova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 1924/2019-3 zo dňa 29. januára 2020, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 31.03.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trenčín (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. k. ZZ/2581/2018/014, SK 10/2019 zo dňa 28.10.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 59 ods. 2 Z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní o uložení pokuty vo výške 1.000,- eur podľa § 50 ods. 1 písm. u) z. č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti za potvrdenie nepravdivých údajov v dokladoch sprevádzajúcich poštové holuby pri ich premiestňovaní na športové účely (preteky) v k.ú. obce W. P., SR na miesto ich vypustenia na území Českej republiky a Nemecka v dňoch XX.XX.XXXX - miesto vypustenia holubov B. X, 24.05.2018 - F. L., 27.05.2018 - U. X, 03.06.2018 - F. L. a Z. X, 10.06.2018 - U. X a 17.06.2018 Q.. Prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 8 ods. 3 písm. d) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom do 31.08.2018 (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“) v súlade s § 46 nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), že žalobca porušil zdravotné požiadavky pri premiestňovaní zvierat, a to že zvieratá možno premiestňovať, ak spĺňajú požiadavky ustanovené zákonom o veterinárnej starostlivosti a osobitnými predpismi podľa § 20 zákona o veterinárnej starostlivosti, vrátane požiadavky, aby nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti B prílohy I NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 576/2013 z 12. júna 2013 o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat a zrušení nariadenia (ES) č. 998/2003 (ďalej len „nariadenie EÚ č. 576/2013“) bolo sprevádzané veterinárnym osvedčení, alebo v prípadoch, kde sa takéto osvedčenie nevyžaduje osvedčením vydaním prevádzkovateľom, ktorý potvrdzuje, že dotyčné zvieratá nejavia v dobe odoslania žiadny zjavný príznak choroby a že ich prevoz nepodlieha obmedzujúcim veterinárnym opatreniam podľa článku 9 nariadenia EÚ č. 576/2013 v spojení s článkom 4 SMERNICE RADY 92/65/EHS z 13. júla 1992, ktorou sa ustanovujú veterinárne požiadavky na obchodovanie so zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami, na ktoré sa nevzťahujú veterinárne požiadavky ustanovené v osobitných právnych predpisoch spoločenstva uvedených v prílohe A oddiely I smernice 90/425/EHS (ďalej len „smernica Rady 92/65/EHS“), tým, že ako subjekt organizačne zabezpečujúci účasť a prepravu poštových holubov na medzinárodné preteky, vydal „Sprievodný doklad pre holuby určené na športové účely odosielané zo Slovenskej republiky do iných členských štátov EÚ“, na základe, ktorého sa uskutočnil presun holubov na športové účely (preteky) z katastrálneho územia obce W. P., Slovenská republika na miesto ich vypustenia na území Českej republiky (ďalej len „ČR“) a M., a to dňa 20.05.2018 na miesto vypustenia B., ČR, dňa 24.05.2018 na miesto vypustenia F. L., ČR, dňa 27.05.2018 na miesto vypustenia U., ČR, dňa 03.06.2018 na miesto vypustenia F. L., ČR a Z. 1, M., dňa 10.06.2018 na miesto vypustenia U., ČR, dňa 17.06.2018 na miesto vypustenia Q.. M., M. a dňa 17.06.2018 na miesto vypustenia B., ČR, a ktorým potvrdil nepravdivé údaje, že chov holubov nepodlieha obmedzujúcim veterinárnym opatreniam a holuby pochádzajú z hospodárstva alebo zóny nepodrobeným obmedzeniam v rámci boja proti nákaze pseudomoru hydiny, hoci mal vedomosť o tom, že prvostupňový správny orgán dňa 16.04.2018 rozhodnutím č. j. ZZ/910/2018/001 nariadil veterinárne opatrenia, ktorými v pásme dohľadu o polomere 10 km okolo ohniska nákazy pseudomoru hydiny v chove hydiny v obci F., okres S., ČR zakázal presuny hydiny, vajec a iného vtáctva mimo pásma pre katastrálne územie obce W. P. a R. - časť C. v termíne od 16.04.2018 do odvolania, pričom veterinárne opatrenie bolo zrušené dňa 22.06.2018, teda presuny holubov sa uskutočnili v čase platnosti nariadených opatrení, čím žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona o veterinárnej starostlivosti, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 1.000,00 eur. 2. Žalobca v správnej žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu, pričom uviedol, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní predmetného veterinárneho opatrenia vychádzal výlučne zo zistenia nákazy v obci F. a v tej súvislosti z mimoriadneho veterinárneho opatrenia Štátnej veterinárnej správy pre Zlínsky kraj. Skutočnosť, že iný dôvod na vydanie predmetného veterinárneho opatrenia prvostupňový správny orgán nemal, je veľmi podstatná aj z hľadiska trvania ohrozenia chráneného veterinárnym opatrením, ale aj z hľadiska možného porušenia opatrení z toho ohrozenia vyplývajúcich. Prvostupňový správny orgán vykonal podľa názoru žalobcu rozsiahle a dôkladné dokazovanie, v ktorom bolo zistené, že žalobca predmetné veterinárne opatrenia rešpektoval v celom rozsahu po celý čas trvania ohrozenia, ktoré bolo dôvodom na jeho vydanie. Žalobca aj napriek tomu, že nebol subjektom, ktorému bolo predmetné veterinárne opatrenie určené a adresované sa v záujme predchádzania akémukoľvek ohrozeniu verejného záujmu aktívne o situáciu zaujímal. Žalobca sa aktívne zaujímal o trvanie dôvodov a počas tohto obdobia nepovolil a ani iným spôsobom nezrealizoval presun hydiny z pásma dohľadu. Žalobca sa taktiež aktívne zaujímal o trvanie dôvodov na vydanie mimoriadneho veterinárneho opatrenia a keď zistil, že nariadením Štátnej veterinárnej správy pre Zlínsky kraj zo dňa 14.05.2018 bolo mimoriadne veterinárne opatrenie zrušené, odpadol dôvod na trvanie veterinárneho opatrenia prvostupňového správneho orgánu. Túto skutočnosť zobral žalobca za smerodajnú a riadil sa ňou. Štátna veterinárna správa pre Zlínsky kraj zrušila mimoriadne veterinárne opatrenie, nakoľko uplynula stanovená 21-dňová doba pre ochranné pásmo a 30-dňová lehota pre pásmo dozoru. Táto lehota sa počítala od vykonania predbežného čistenia a dezinfekcie infikovaného hospodárstva. Okrem jedného malochovu sliepok v obci F. nebol potvrdený žiadny iný ďalší prípad nákazy. Mimo zasiahnutého chovu bolo po zvážení situácie utratené len jedno priamo susediace hospodárstvo, kde bolo vysoké riziko rozšírenia nákazy. 3. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného sú nedôvodné a neopodstatnené. Konaním žalobcu nedošlo k porušeniu žiadneho zákonom chráneného spoločenského záujmu v oblasti veterinárnej starostlivosti, ktorý by mal byť dôvodom na vydanie tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia a uloženie sankcie, pričom uloženú sankciu považuje taktiež za neprimerane prísnu. Podľa názoru žalobcu nie je podstatné, že prvostupňový správny orgán sa o dôvodoch zániku vydania veterinárneho opatrenia Štátnej veterinárnej správy pre Zlínsky kraj až dňa 19.06.2018. Z uvedených skutočností vyplýva, že neexistovalo nebezpečenstvo, ktoré bolo veterinárnym opatrením prvostupňového správneho orgánu chránené, a preto nemohlo ani dôjsť zo strany žalobcu k porušeniu žiadneho chráneného záujmu. Len porušenie chráneného záujmu môže byť dôvodom na sankcionovanie. Podľa názoru žalobcu je v rozpore nielen s logikou, ale aj s účelom sankcie, sankcionovať kohokoľvek za niečo, čo už stratilo opodstatnenie. Prvostupňový správny orgán konal podľa názoru žalobcu neoperatívne. Oficiálne sa o zániku dôvodu, teda o zrušení mimoriadneho veterinárneho opatrenia Štátnej veterinárnej správy pre Zlínsky kraj dozvedel až 19.06.2018 a dňa 20.06.2018 zrušil nariadené veterinárne opatrenie. O zániku dôvodov na vydanie veterinárneho opatrenia sa však prvostupňový správny dozvedel podstatne skôr, a to priamo od žalobcu tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia č. k. ZZ/2581/2018/003, SK 10/2019 zo dňa 10.04.2019. 4. Podstatnou skutočnosťou, ktorú prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia opomenul a žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu nesprávne vyhodnotil je podľa žalobcu taktiež to, že prvostupňový správny orgán opomenul existenciu 21-dňovej doby trvania opatrenia pre chránené pásmo a 30-dňovej doby pre pásmo dozoru. Veterinárne opatrenie prvostupňového správneho orgánu, ktoré malo byť konaním žalobcu porušené bolo vydané dňa 16.04.2018 v čase, kedy malo dôjsť k jeho porušeniu, uplynuli uvedené zákonné doby trvania opatrenia pre chránené pásmo v zmysle predpisov práva EÚ. Prvostupňový správny orgán mal po uplynutí uvedených ochranných dôb veterinárne opatrenie zrušiť tak ako Štátna veterinárna správa pre Zlínsky kraj. 5. Rovnako podstatnou skutočnosťou je podľa žalobcu taktiež to, že veterinárne opatrenie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.04.2018 nebolo adresované a nariadené žalobcovi, ale iba dvom právnickým osobám v ňom taxatívne uvedeným, a to obci W. P. a obci R.. Inej právnickej osobe nebolo adresované a nariadené. Ďalej bolo nariadené fyzickým osobám bez špecifikácie, a to vlastníkom chovov hydiny, holubov a vtákov chovaných v zajatí v uvedených obciach. Žiadny iný subjekt nemal týmto opatrením nič nariadené, a teda ani žalobca. S uvedenou skutočnosťou sa stotožnil aj žalovaný, ktorý v rozhodnutí č. k. 1924/2019-2 zo dňa 15.07.2019 uviedol, že podľa jeho názoru je nepochybné, že predmetné opatrenia neboli uložené žalobcovi a preto ani nemôže byť sankcionovaný za to, že ich v určenej lehote nevykonal. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jeho povinnosťou v zmysle zákona je iba kontrolovať povinnú vakcináciu všetkých holubov vo vakcinačných preukazoch prostredníctvom základných organizácií a v tejto oblasti mu neboli vytýkané žiadne nedostatky. 6. Sankciu uloženú prvostupňovým správnym orgánom a potvrdením rozhodnutím žalovaného považuje žalobca za veľmi prísnu a neprimeranú, vzhľadom na všetky okolnosti, najmä na zistenie, že dôvod na vydanie veterinárneho opatrenia v čase, keď malo dôjsť k jeho porušeniu už neexistoval. Podľa názoru žalobcu prvostupňový správny orgán náležite neodôvodnil výšku uloženej pokuty a žalovaný následne pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia túto skutočnosť nesprávne posúdil. Žalobca je toho názoru, že keďže za daných okolností nedošlo fakticky ku žiadnemu následku, ku žiadnemu porušeniu chráneného záujmu, nemala byť uložená žiadna sankcia. 7. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom vo vyjadrení zopakoval celý priebeh konania. Podľa žalovaného sú žalobné námietky totožné s námietkami prednesenými žalobcom v rámci vyjadrenia k upovedomeniu o začatí správneho konania a v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom žalovaný tieto námietky dôsledne posúdil a vyhodnotil, preto neopakoval svoje úvahy a zotrval na záveroch podrobne popísaných v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný má za to, že pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti a správnym poriadkom. Rozhodnutie je zákonné, zrozumiteľné, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky predpísané náležitosti. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 8. Žalobca sa ďalej písomne (replikou) už nevyjadril k vyjadreniu žalovaného. 9. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreným žalovaného ako aj s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech. 10. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 1924/2019-3 zo dňa 29.01.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. k. ZZ/2581/2018/014, SK 10/2019 zo dňa 28.10.2019, ktorým rozhodol podľa § 8 ods. 3 písm. d) zákona o veterinárnej starostlivosti v súlade s § 46 nasl. správneho poriadku, že žalobca porušil zdravotné požiadavky pri premiestňovaní zvierat, tým, že ako subjekt organizačne zabezpečujúci účasť a prepravu poštových holubov na medzinárodné preteky, vydal „Sprievodný doklad pre holuby určené na športové účely odosielané zo Slovenskej republiky do iných členských štátov EÚ“, na základe, ktorého sa uskutočnil presun holubov na športové účely (preteky) a ktorým potvrdil nepravdivé údaje, že chov holubov nepodlieha obmedzujúcim veterinárnym opatreniam napriek tomu, že mal vedomosť o nariadenom opatrení zakazujúcom presun hydiny, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona o veterinárnej starostlivosti, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 1.000,00 eur. 11. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 16.04.2018 žalovaný informoval prvostupňový správny orgán, že dňa 13.04.2018 kompetentná česká autorita informovala žalovaného o potvrdení výskytu Newcastleskej choroby (pseudomoru hydiny) v chove hydiny. Nákaza bola potvrdená v chove hydiny v obci F., v okrese Zlín, ČR, pričom 10 km pásmo dohľadu zasahuje aj na územie Slovenskej republiky (okres A.). Hydina v ohnisku bola utratená, pričom v pásmach okolo ohniska platí zákaz premiestňovania hydiny a taktiež v pásmach v rámci vydaných opatrení boli zakázané výstavy, burzy, zvody zvierat a trhy. 12. Prvostupňový správny orgán dňa 16.04.2018 nariadil v zmysle § 9 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 314/2003 Z. z. o zavedení opatrení na tlmenie pseudomoru hydiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 314/2003 Z. z.“) opatrenia na kontrolu chorôb zvierat č. j. ZZ/910/2018/001 pre právnické osoby obec R. a W. a fyzické osoby - vlastníkov chovov hydiny, holubov a vtákov chovaných v zajatí v uvedených obciach a to vymedzením pásma dohľadu o polomere 10 km okolo ohniska nákazy pre katastrálne územie obce W. a v pásme dohľadu zákaz presunov hydiny, vajec a iného vtáctva mimo pásma, presunov použitej podstielky a trusu hydiny mimo pásma, konania trhov, výstav a iného zhromažďovania hydiny alebo iných vtákov v obci v termíne od 16.04.2018 do odvolania. 13. Dňa 26.04.2018 bola na prvostupňový správny orgán doručená žiadosť žalobcu zo dňa 25.04.2018 zaevidovaná pod č. 976/2018, pričom predmetom žiadosti bolo udelenie výnimky z mimoriadneho veterinárneho opatrenia pre chovateľov poštových holubov s bydliskom v obci W. P. s odôvodnením, že títo chovatelia majú svoje chovy dlhodobo vakcinované proti Newcastleskej chorobe, čo je možné doložiť veterinárnym preukazom a potvrdením veterinárneho lekára a preto žiadajú o udelenie výnimky, aby sa mohli zúčastňovať pretekov poštových holubov v roku 2018. Prvostupňový správny orgán dňa 04.05.2018 zaslal žalobcovi odpoveď na uvedenú žiadosť, v ktorej uviedol, že nemôže vyhovieť predmetnej žiadosti, nakoľko v ohnisku nákazy v chove hydiny v obci F. v okrese Zlín v ČR neboli opatrenia zrušené. 14. Žalobca sa na základe informácii od Českomoravského zväzu chovateľov poštových holubov o ukončení mimoriadnych veterinárnych opatrení v ČR ku dňu 14.05.2018 telefonicky informoval u prvostupňového správneho orgánu o ukončení veterinárnych opatrení na území katastra W. P.. Prvostupňový správny orgán v tom čase nebol oprávnený veterinárne opatrenia zrušiť, nakoľko kompetentné orgány ČR neinformovali príslušné orgány Slovenskej republike o ukončení mimoriadnych opatrení na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazy v ČR. Žalovaný dňa 19.06.2018 obdržal informáciu od Štátnej veterinárnej správy v ČR o ukončení mimoriadnych veterinárnych opatrení č. SVS/2018/058164-Z zo dňa 14.05.2018, ktorú dňa 21.06.2018 žalovaný zaslal prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý následne dňa 22.06.2018 zrušil veterinárne opatrenie č. ZZ/910/2018/001 zo dňa 16.04.2018. 15. Dňa 05.12.2018 bolo na prvostupňový správny orgán doručené od žalovaného anonymné podanie týkajúce sa podozrenia z porušenia veterinárneho opatrenia na kontrolu chorôb zvierat nariadených prvostupňovým správnym orgánom č. ZZ/910/2018/001 zo dňa 16.04.2018, 16 chovateľmi holubov v obci W. P., a to tým, že sa v čase platnosti nariadeného veterinárneho opatrenia opakovane zúčastnili na pretekoch poštových holubov v členských štátoch EÚ bez platného veterinárneho osvedčenia. 16. Prvostupňový správny orgán dňa 06.12.2018 požiadal žalobcu o súčinnosť vo veci zaslania menného zoznamu chovateľov holubov, ktorí sú registrovaní v organizácii a ktorí sa zúčastnili pretekov poštových holubov v členských štátoch EÚ v období od 16.01.2018 do 22.06.2018 a zároveň požiadal žalobcu o uvedenie ich adries a kontaktov a tiež o zoznam pretekov s miestom a dátumom konania. Súčasne prvostupňový správny orgán požiadal o súčinnosť Slovensky zväz chovateľov poštových holubov, so sídlom Akademická 4, 949 01 Nitra, IČO: 31 790 852 (ďalej len „SZCHPH“) vo veci zaslania pretekových výsledkov chovateľov poštových holubov registrovaných v Základnej organizácii chovateľov poštových holubov W. P., so sídlom W. P. XXX, XXX XX W. P. (ďalej len „ZOCHPH“), ktorí sa zúčastnili pretekov poštových holubov v členských štátoch EÚ v období od 16.01.2018 do 22.06.2018. 17. Dňa 12.12.2018 prvostupňový správny orgán obdržal odpoveď na súčinnosť od SZCHPH, v ktorej bolo uvedená evidencia chovateľov poštových holubov organizovaných v ZOCHPH patriacej pod žalobcu, ktorý bol v tomto prípade organizátorom pretekov poštových holubov, pričom knihy výsledkov od jednotlivých organizátorov nevyžadujú, nakoľko výsledky archivujú na webovej stránke a preto nie je možné zaslať takúto oficiálnu knihu výsledkov. Z toho dôvodu boli zaslané iba interné výsledky ZOCHPH z inkriminovaného obdobia vytlačené priamo z webovej stránky. Potvrdenie správnosti výsledkov ako aj knihu výsledkov v papierovej podobe je možné žiadať u C. B., ktorý je predsedom a zároveň štatutárnym zástupcom žalobcu, ktorý organizoval preteky poštových holubov. 18. Prvostupňový správny orgán dňa 14.12.2018 obdržal od žalobcu odpoveď na žiadosť o súčinnosť s uvedeným zoznamom chovateľov poštových holubov v obci Horná Súča, ktorí sa v konkrétnom období zúčastňovali pretekov poštových holubov. Dňa 19.12.2018 predseda žalobcu, C. B., doručil prvostupňovému správnemu orgánu vzor tlačiva s názvom „Sprievodný doklad pre holuby určené na športové účely odosielané zo Slovenskej republiky do iných členských štátov EÚ“, ktorý používajú pri organizovaní pretekov poštových holubov v rámci EÚ. Zároveň predložil kópie sprievodných dokladov za obdobie od 16.04.2018 do 22.06.2019, pričom pretekov sa zúčastnili chovatelia uvedení v doručenom zozname od žalobcu zo dňa 14.12.2018. Ďalej boli uvedené miesta vypustenia holubov, konkrétne išlo o vypustenie holubov dňa 20.05.2018 z miesta B., N., dňa 24.05.2018 z miesta F. L., ČR, dňa 27.05.2018 z miesta U., ČR, dňa 03.06.2018 z miesta F. L., ČR, dňa 10.06.2018 z miesta U., ČR, dňa 17.06.2018 z miesta Q.. M. a dňa 17.06.2018 z miesta B., N.. 19. Následne prvostupňový správny orgán začal priestupkové konanie vo veci podozrenia zo spáchania priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ktorého sa mali dopustiť obvinení chovatelia poštových holubov tým, že nevykonali nariadené veterinárne opatrenie a to tým, že uskutočnili presun holubov na športové účely v čase platnosti nariadených opatrení. Počas ústneho pojednávania obvinení chovatelia uviedli, že nie sú si vedomí spáchania priestupku, z ktorého sú obvinení, opatrenie a ani zrušenie opatrenia osobne nedostali, informáciu obdržali len cez žalobcu, na základe informácii od žalobcu sa nezúčastňovali pretekov v rámci EÚ v čase opatrení od 13.04.2018 do 13.05.2018 vydaných v ČR, v dobrej viere sa pretekov zúčastnili až po 13.05.2018 na základe informácii od žalobcu, informácii z médií a informácii zo strany českej veterinárnej správy, ktorá na svojich verejne dostupných webových stránkach zrušila veterinárne opatrenia, pričom nemôžu za to, že prvostupňový správny orgán príslušné opatrenia na základe oneskorenej informácie zo strany žalovaného zrušil mesiac po zrušení opatrení v ČR. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že zo strany obvinených nedošlo k zavinenému porušeniu nariadeného veterinárneho opatrenia, pretože pretekov sa zúčastnili na základe sprievodného dokladu vystaveného a potvrdeného žalobcom. Priestupkové konanie bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvineným z priestupku preukázané. 20. Následne prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 07.03.2019 pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorého sa mal dopustiť tým, že v rozpore s § 37 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona o veterinárnej starostlivosti nedodržal povinnosti, ktoré nariadil orgán veterinárnej správy v pásme dohľadu pri výskyte pseudomoru hydiny v obci F. ČR. Dňa 10.04.2019 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. k. ZZ/2581/2018/003, SK 10/2019, ktorým rozhodol, že žalobca nevykonal v určenej lehote nariadeného opatrenie orgánu veterinárnej správy, čo bolo zistené pri šetrení postúpeného podania od žalovaného zo dňa 05.12.2018 týkajúceho sa podozrenia z porušenia opatrení na tlmenie pseudomoru hydiny nariadených prvostupňovým správnym orgánom č. ZZ/910/2018/001 zo dňa 16.04.2018 chovateľmi poštových holubov v obci W. P., a to tým, že nariadené veterinárne opatrenie v pásme dohľadu o polomere 10 km okolo ohniska nákazy pre katastrálne územie obce W. P. a R., časť C. - zákaz presunov hydiny, vajec a iného vtáctva mimo pásma v termíne od 16.04.2018 do odvolania - nebolo dodržané uskutočnením presunov holubov na športové účely (preteky) chovateľmi poštových holubov v obci W. P. v čase platnosti nariadených opatrení na základe vystaveného a potvrdeného „Sprievodného dokladu pre holuby určeného na športové účely odosielané zo Slovenskej republiky do iných členských štátov EÚ“ žalobcom riadiaceho prácu základne organizácie SZCHPH a zabezpečujúceho plnenie úloh, ktoré pre zväz vyplývajú zo stanov, uznesení vyšších orgánov a vlastných uznesení ako aj ostatných všeobecne záväzných noriem a interných predpisov. Pri priestupkovom konaní s chovateľmi poštových holubov v obci W. P. bolo zistené, že zo strany chovateľov poštových holubov nedošlo k úmyselnému porušeniu nariadeného opatrenia, nakoľko pretekov sa zúčastnili na základe vystaveného a potvrdeného sprievodného dokladu žalobcom. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom do 31.08.2018, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 1.000,00 eur. 21. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. k.: ZZ/2581/2018/003, SK 10/2019 zo dňa 10.04.2019 podal žalobca odvolanie, pričom žalovaný dňa 15.07.2019 o odvolaní rozhodol rozhodnutím č. k.: 1924/2019-2 tak že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. k. ZZ/2581/2018/003, SK 10/2019 zo dňa 10.04.2019 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe uvedeného rozhodnutia žalovaného, prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi upovedomenie o zmene v skutkovom a právnom posúdení veci a následne vyjadrenie sa ohľadom predmetnej zmeny v skutkovom a právnom posúdení veci, pričom uviedol, že žalobca porušil zdravotné požiadavky pri premiestňovaní zvierat - zvieratá možno premiestňovať, ak spĺňajú požiadavky ustanovené podľa § 20 zákona o veterinárnej starostlivosti, vrátane požiadavky, aby nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti B prílohy I nariadenia EÚ č. 576/2013 bolo sprevádzané veterinárnym osvedčení, alebo v prípadoch, kde sa takéto osvedčenie nevyžaduje osvedčením vydaním prevádzkovateľom, ktorý potvrdzuje, že dotyčné zvieratá nejavia v dobe odoslania žiadny zjavný príznak choroby a že ich prevoz nepodlieha obmedzujúcim veterinárnym opatreniam podľa článku 9 nariadenia EÚ č. 576/2013 v spojení s článkom 4 smernice Rady 92/65/EHS, a na ich dovoz do spoločenstva, tým, že ako subjekt organizačne zabezpečujúci účasť a prepravu poštových holubov na medzinárodné preteky, vydal „Sprievodný doklad pre holuby určené na športové účely odosielané zo Slovenskej republiky do iných členských štátov EÚ“, na základe, ktorého sa uskutočnil presun holubov na športové účely (preteky) z katastrálneho územia obce W. P., Slovenská republika na miesto ich vypustenia na území ČR a Nemecka a ktorým potvrdil nepravdivé údaje, že chov holubov na uvedenom katastrálnom území nepodlieha obmedzujúcim veterinárnym opatreniam a holuby pochádzajú z hospodárstva alebo zóny nepodrobeným obmedzeniam v rámci boja proti newcastleskej chorobe, hoci mal vedomosť o tom, že prvostupňový správny orgán dňa 16.04.2018 nariadil veterinárnej opatrenie, ktorým v pásme dohľadu o polomere 10 km okolo ohniska nákazy pseudomoru hydiny v chove hydiny v obci F., okres Zlín, ČR - katastrálne územie obce W. - časť C. zakázal presuny hydiny, vajec a iného vtáctva mimo pásma v termíne od 16.04.2018 do odvolania, pričom veterinárne opatrenie bolo zrušené dňa 22.06.2018, teda presuny holubov sa uskutočnili v čase platnosti nariadeného opatrenia. 22. Dňa 28.10.2019 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. k. ZZ/2581/2018/014, SK 10/2019, ktorým rozhodol podľa § 8 ods. 3 písm. d) zákona o veterinárnej starostlivosti v súlade s § 46 nasl. správneho poriadku, že žalobca porušil zdravotné požiadavky pri premiestňovaní zvierat a to na skutkovom základe uvedenom bode 1. tohto rozsudku, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona o veterinárnej starostlivosti za čo mu bola uložená pokuta vo výške 1.000,00 eur. Prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí okrem uvedenia celého priebehu konania uviedol, že dňom 01.09.2018 nadobudol účinnosť zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov a zákona č. 184/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2007/39/> Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V prípadoch správneho trestania platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity novej právnej normy, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Novšia právna úprava, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí teda spätne na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna norma posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Prvostupňový správny orgán po porovnaní jednotlivých právnych úprav konštatoval, že prejednávané protiprávne konanie je iným správnym deliktom podľa právnej úpravy účinnej v čase vykonania predmetných úradných kontrol, pričom zároveň posúdil, ktorá právna norma je pre žalobcu priaznivejšia, preto v konaní postupoval podľa zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom do 31.08.2018. 23. Čo sa týka odôvodnenia výšky pokuty prvostupňový správny orgán v prvostupňový rozhodnutí uviedol, že pri určovaní jej výšky dostatočne prihliadal na práva žalobcu, ale zároveň prihliadal na právom chránené požiadavky pri chove a držaní zvierat, zabezpečenia ich ochrany a pohody, pričom uložená pokuta vo výške 1.000,00 eur spĺňa podľa prvostupňového správneho orgánu primeraný represívny, ale aj preventívny účinok. Výška pokuty bola stanovená na dolnej hranici možnosti uložiť pokutu za naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá je od 400,00 eur do 3.500,00 eur. Prvostupňový správny orgán pri určovaní pokuty zohľadnil dĺžku trvania protiprávneho stavu, ktorý preukázateľne trval v čase od 20.05.2018 do 17.06.2018, pričom prihliadol aj na minulosť žalobcu a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. V minulosti nebolo zo strany prvostupňového správneho orgánu vedené voči žalobcovi správne konanie za naplnenie znakov skutkovej podstaty iného právneho deliktu podľa zákona o veterinárnej starostlivosti. 24. Na základe odvolania žalobcu žalovaný ako odvolací orgán dňa 29.01.2020 napadnutým rozhodnutím č. k.: 1924/2019-3 rozhodol podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Podľa názoru žalovaného bolo prvostupňové rozhodnutie vydané oprávnene, nakoľko pravidlá pre nekomerčné premiesťovanie zvierat vymedzuje nariadenie EÚ č. 576/2013, ktoré je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch EÚ. Podľa článku 1 nariadenia EÚ č. 576/2013 sa uvedeným nariadením stanovujú veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a pravidlá týkajúce sa kontrol dodržiavania podmienok v súvislosti s týmto premiestňovaním. V čl. 3 sú definované pojmy, pričom „nekomerčným premiestňovaním“ je každé premiestňovanie, ktorého cieľom nie je predaj spoločenského zvieraťa a ani zmena jeho vlastníctva a „spoločenským zvieraťom“ je zviera druhov uvedených v prílohe I sprevádzajúce svojho vlastníka alebo oprávnenú osobu počas nekomerčného premiestňovania. Medzi spoločenské zvieratá podľa prílohy I, časť B patria aj vtáky a to iné druhy ako tie, ktoré sa uvádzajú v článku 2 SMERNICE RADY 2009/158/ ES z 30. novembra 2009 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín, teda aj holuby chované na športové účely. Ďalej v článku 9 nariadenia EÚ č. 576/2013 sú upravené podmienky nekomerčného premiestňovania vzťahujúce sa na spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti B prílohy I, pričom v zmysle ods. 1 je uvedené, že „pokiaľ Komisia prijala delegovaný akt podľa článku 19 ods. 1, týkajúci sa spoločenských zvierat niektorého z druhov uvedených v časti B prílohy I, nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat týchto druhov do členského štátu z iného členského štátu musí byť v súlade s podmienkami ustanovenými v odseku 2 tohto článku.“ V zmysle ods. 2 je uvedené, že „spoločenské zvieratá druhov uvedených v odseku 1 sa môžu premiestňovať do členského štátu z iného členského štátu, len ak spĺňajú tieto podmienky: a) sú označené alebo opísané v súlade s požiadavkami prijatými podľa článku 17 ods. 2; b) sú v súlade s preventívnymi zdravotnými opatreniami pre choroby alebo infekcie iné ako besnota prijatými v súlade s článkom 19 ods. 1; c) sú vybavené riadne vyplneným identifikačným dokumentom vydaným v súlade s článkom 29.“ V zmysle ods. 3 je uvedené, že „členské štáty môžu do prijatia príslušných delegovaných aktov uvedených v odseku 1 na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti B prílohy I na ich územie z iného členského štátu uplatňovať vnútroštátne predpisy za podmienky, že tieto predpisy a) sú uplatňované úmerne rizikám pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat spojeným s nekomerčným premiestňovaním spoločenských zvierat týchto druhov a b) nie sú prísnejšie ako pravidlá pre obchod so zvieratami týchto druhov v súlade so smernicami 92/65/EHS alebo 2006/88/ES.“ 25. Žalovaný uviedol, že nakoľko delegované akty podľa článku 19 ods. 1 nariadenia EÚ č. 576/2013 doteraz prijaté neboli, nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat uvedených v časti B prílohy I na územie členského štátu z iného členského štátu sa riadi vnútroštátnymi predpismi/ požiadavkami členského štátu, na územie ktorého majú byť zvieratá premiestnené, ktoré však nemôžu byť prísnejšie ako podmienky určené v smernici Rady 92/65/EHS, pričom v zmysle článku 4 je uvedené, že „členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na to, aby v zmysle uplatňovania článku 4 (1) a) smernice 90/425/EHS zvieratá uvedené v článkoch 5 až 10 tejto smernice bez toho, aby to malo vplyv na článok 13 a na zvláštne pokyny, ktoré treba prijať v rámci uplatňovania článku 24, mohli byť predmetom obchodu len vtedy, ak vyhovujú podmienkam stanoveným v článkoch 5 až 10 a ak pochádzajú z hospodárstva alebo obchodov uvedených v článku 12 (1) a (3) tejto smernice, ktoré sú zaregistrované príslušným úradom a ktoré sa zaručujú pravidelne vyšetrovať držané zvieratá v súlade s článkom 3 (3) smernice 90/425/EHS, okrem výskytu nákaz podliehajúcich povinnému hláseniu oznámiť príslušnému úradu aj výskyt nákaz uvedených v prílohe B, pre ktoré príslušný členský štát zaviedol program boja proti nim alebo ich monitorovania, rešpektovať špecifické národné opatrenia proti nákaze, ktorá je pre daný členský štát mimoriadne významná a ktorá je predmetom programu vypracovaného podľa článku 14 alebo rozhodnutia podľa článku 15 (2), uviesť na trh na účel obchodu len zvieratá, ktoré sú bez príznaku chorôb a pochádzajú z hospodárstiev alebo zón nepodliehajúcich žiadnemu obmedzujúcemu opatreniu z veterinárnych dôvodov, a pokiaľ ide o zvieratá nesprevádzané veterinárnym osvedčením alebo obchodným dokladom uvedeným v článkoch 5 až 11, že v tomto prípade budú zvieratá sprevádzané osvedčením vydaným prevádzkovateľom, ktorý potvrdzuje, že dotyčné zvieratá nejavia v dobe odoslania žiadny zjavný príznak choroby a že jeho prevoz nepodlieha obmedzujúcim veterinárnym opatreniam, rešpektovať požiadavky umožňujúce zabezpečenie dobrého stavu držaných zvierat.“ V zmysle bodu A. článku 7 je uvedené, že „členské štáty dbajú na to, aby iné vtáky ako sú uvedené v smernici 90/539/EHS mohli byť predmetom obchodu len vtedy, ak vyhovujú požiadavkám všeobecného charakteru, a to, že a) pochádzajú z hospodárstva, v ktorom nebol diagnostikovaný mor hydiny v priebehu 30 dní predchádzajúcich odoslaniu; b) pochádzajú z hospodárstva alebo zo zóny nepodrobených obmedzeniam v rámci opatrení boja proti newcastleskej chorobe. V čase očakávania uplatnení opatrení spoločenstva uvedených v článku 19 smernice 90/539/EHS sa naďalej uplatňujú národné požiadavky boja proti newcastleskej chorobe, a to v súlade so všeobecnými pokynmi zmluvy; c) ak boli importované z tretej krajiny, boli podrobené v súlade s článkom 10 (1), tretia zarážka, smernice 91/496/EHS, karanténe v hospodárstve, do ktorého boli dovezené po vstupe na územie spoločenstva. Okrem toho pokiaľ ide o papagáje tak, a) nepochádzajú z hospodárstva alebo neboli v styku so zvieratami z hospodárstva, v ktorom bola diagnostikovaná psitakóza (Chlamydia psittaci). Dĺžka zákazu musí byť najmenej dva mesiace od posledného diagnostikovaného prípadu a od liečby vykonanej pod veterinárnou kontrolou, uznanou podľa postupu uvedeného v článku 26; b) sú označené v súlade s článkom 3 (1) c) smernice 90/425/EHS. Metódy označovania papagájov a najmä chorých papagájov sa stanovia podľa postupu uvedeného v článku 26; c) sú sprevádzané obchodným dokladom podpísaným úradným veterinárom alebo veterinárom, ktorý má na starosti hospodárstvo alebo obchod pôvodu a na ktorého príslušný úrad delegoval túto kompetenciu.“ 26. Žalovaný konštatoval, že rovnako ako v ostatných členských štátoch, aj v Slovenskej republike bola smernica Rady 92/65/EHS transformovaná do vnútroštátnej legislatívy, a to do nariadenia vlády č. 313/2003 Z. z. o požiadavkách na zdravie zvierat pri premiestňovaní, obchode s členskými štátmi a dovoze zvierat, spermy, oocytov a embryí z tretích krajín v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 313/2003 Z. z.“), pričom v zmysle § 4 je uvedené, že „na účely použitia osobitného predpisu môžu byť predmetom obchodov bez dotknutia § 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/313/20141228> a rozhodnutí na vykonanie § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/313/20141228> iba zvieratá uvedené v § 5 až 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/313/20141228>, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v § 5 až 10 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/313/20141228>, ak pochádzajú z chovu alebo prevádzky uvedenej v § 12 ods. 1 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/313/20141228>, ktorá je registrovaná príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou a ktorá sa zaväzuje a) mať pravidelne vyšetrené držané zvieratá v súlade s osobitným predpisom; b) ohlásiť štátnej veterinárnej a potravinovej správe okrem výskytu chorôb podliehajúcich povinnému hláseniu výskyt chorôb uvedených v osobitnom predpise, pre ktoré je zavedený program kontroly a monitoringu; c) rešpektovať špecifické národné opatrenia na kontrolu choroby, ktorá je pre Slovenskú republiku mimoriadne významná a ktorá je predmetom programu vypracovaného podľa § 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/313/20141228> alebo rozhodnutia podľa § 15 ods. 2; d) uvádzať na trh na účely obchodov iba zvieratá, ktoré sú bez príznakov chorôb a pochádzajú z chovov alebo oblastí, ktoré nepodliehajú žiadnemu zákazu z dôvodov týkajúcich sa zdravia zvierat; ak ide o zvieratá, ktoré nesprevádza zdravotný certifikát alebo obchodný doklad podľa § 5 až 11 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/313/20141228> (ak ide o zvieratá sprevádzané vlastným certifikátom vydaným prevádzkovateľom), ktorý potvrdzuje, že tieto zvieratá nejavia v čase odoslania žiadne viditeľné príznaky ochorenia a že ich chov nepodlieha žiadnym obmedzeniam týkajúcim sa zdravia zvierat; e) rešpektovať požiadavky umožňujúce zabezpečiť ochranu a pohodu držaných zvierat.“ V zmysle § 7 ods. 1 je uvedené, že „predmetom obchodov s členskými štátmi môžu byť iba vtáky iné, než sú vtáky uvedené v osobitnom predpise, ak spĺňajú tieto požiadavky, a to a) pochádzajú z chovu, v ktorom nebol diagnostikovaný mor hydiny počas 30 dní pred odoslaním; b) pochádzajú z chovu alebo z oblasti, na ktorú sa nevzťahujú obmedzenia vyplývajúce z opatrení prijatých na eradikáciu pseudomoru hydiny; c) ak boli dovezené z tretej krajiny, musia byť umiestnené v súlade s osobitným predpisom v karanténe v chove, do ktorého boli odoslané po vstupe na územie Slovenskej republiky.“ V zmysle § 7 ods. 2 je uvedené, že „papagáje a) nemôžu pochádzať z chovu alebo neboli v kontakte so zvieratami z chovu, v ktorom bola diagnostikovaná psitakóza (Chlamydia psittaci); dĺžka zákazu od posledného zaznamenaného prípadu a dĺžka liečby pod veterinárnym dohľadom uznanej v súlade s rozhodnutím Európskej komisie musia byť najmenej dva mesiace; b) musia byť označené a registrované tak, aby bolo možné určiť prevádzkareň pôvodu alebo trhoviska; c) musia byť sprevádzané obchodným dokladom podpísaným úradným veterinárnym lekárom alebo veterinárnym lekárom zodpovedným za chov alebo obchodný podnik pôvodu a povereným na tieto účely príslušným orgánom.“ 27. Žalovaný je toho názoru, že z uvedeného vyplýva, že na nekomerčné premiestňovanie vtákov sa uplatňuje vnútroštátna legislatíva jednotlivých členských štátov. Podľa požiadaviek jednotlivých členských štátov zásielku vtákov (okrem papagájovitých) nemusí sprevádzať veterinárny certifikát, postačí potvrdenie prevádzkovateľa, že dotyčné zvieratá nejavia v dobe odoslania žiadny zjavný príznak choroby a že jeho prevoz nepodlieha obmedzujúcim veterinárnym opatrenia. Členské štáty však môžu vyžadovať aj v týchto prípadoch vyhotovenie veterinárneho certifikátu a ďalších dokladov (v súčasnosti takéto doklady pri presunoch holubov na športové účely vyžaduje Poľsko) v súvislosti so zásielkami vtákov odosielanými z členských štátov na územie Slovenskej republiky vydal žalovaný usmernenie č. 276/13 - 240, podľa ktorého okrem splnenia požiadaviek uvedených v článku 7 smernice Rady 92/65/EHS sa certifikácia vtákov iných ako papagájovitých mení nasledovne: „zásielky vtákov iných ako papagájovitých budú sprevádzané len osvedčeným vydaným prevádzkovateľom, ktorý potvrdzuje, že dotyčné zvieratá nejavia v dobe odoslania žiadny príznak choroby, a že jeho transport nepodlieha obmedzujúcim veterinárnym opatrenia.“ Na webovej stránke žalovaného je tiež zverejnený vzor sprievodného dokladu pre holuby určené na športové účely odosielané z členských štátov EÚ do Slovenskej republiky, ktorý potvrdzuje prevádzkovateľ - organizácia zodpovedná na tento účel v príslušnom regióne členského štátu. V súvislosti so zásielkami vtákov odosielanými zo Slovenskej republiky na územie ČR a Nemecka vydal dňa 06.06.2013 žalovaný na základe dohody s kompetentnými autoritami v uvedených štátoch v súlade s vnútroštátnou legislatívou týchto štátov Usmernenie pre premiestňovaní holubov určených na športové účely č. 1977/13-240 s nasledovným textom: „Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky v súvislosti s premiestňovaním športových holubov, ktoré budú odoslané zo Slovenskej republiky do iných členských štátov a tam vypustené za účelom spätného doletu do Slovenskej republiky vydáva nasledujúce usmernenie. Pri presune športových holubov odosielaných zo Slovenskej republiky do Českej republiky a Nemecka, a tam vypustených za účelom spätného doletu do Slovenskej republiky, budú takéto zásielky sprevádzané sprievodným dokladom pre holuby určené na športové účely odosielané zo Slovenskej republiky do iných členských štátov. Sprievodný doklad bude podpísaný organizáciou zodpovednou na tento účel v príslušnom regióne v Slovenskej republike. Naviac, takéto zásielky holubov nebudú zaznamenávané ani do systému TRACES. Uvedené usmernenie sa týka zásielok športových holubov, ktoré budú odosielané len do krajín Česká republiky a Nemecko.“ Súčasťou predmetného usmernenia je vzor sprievodného dokladu v slovenčine a angličtine, v ktorom príslušná organizácia (v tomto prípade žalobca) dáva protistrane zdravotné záruky a potvrdzuje, že „vtáky nejavia v dobe odoslania žiadny príznak choroby, a že chov nepodlieha obmedzujúcim veterinárnym opatreniam (pochádzajú z hospodárstva alebo zo zóny nepodrobených obmedzeniam v rámci opatrení boja proti newcastleskej chorobe). Ďalej je v ňom uvedený názov a adresa organizácie zodpovednej na tento účel v príslušnom regióne v SR, počet kusov zvierat, názov a adresa organizácie v členskom štáte určenia, miesto vypustenia holubov v členskom štáte určenia, podpis - príslušný zväz, alebo iná zastrešujúca organizácia, resp. osoba. Vzory týchto sprievodných dokladov sú uverejnené aj na stránkach SZCHPH. Žalobca je organizačnou zložkou SZCHPH s vlastnou právnou subjektivitou a podľa stanov riadi prácu jednotlivých základných organizácii a zabezpečuje plnenie úloh, ktoré pre zväz vyplývajú zo stanov, uznesení vyšších orgánov a vlastných uznesení ako aj ostatných všeobecne záväzných noriem a interných predpisov. S poukázaním na popísané skutočnosti má žalovaný za preukázané, že žalobca porušil zdravotné podmienky, tak ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. 28. Žalovaný preskúmal námietky žalobcu uvedené v odvolaní, pričom s jeho tvrdením, že veterinárne opatrenia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.04.2018 nebolo adresované a nariadené žalobcovi, preto nemožno za jeho vykonanie žalobcu sankcionovať žalovaný nesúhlasí. Na základe oficiálnej informácie o potvrdení výskytu Newcastleskej choroby v chove hydiny v obci Šanov, v okrese Zlín, ČR, vydal prvostupňový správny orgán dňa 16.04.2018 podľa § 8 ods. 3 písm. e) a § 17 ods. 3 zákona o veterinárnej starostlivosti a § 9 ods. 4 nariadenia č. 314/2003 Z. z. opatrenia na kontrolu chorôb zvierat č. j. ZZ/910/2018/001. Podľa názoru žalovaného je nepochybné, že predmetné opatrenia neboli uložené žalobcovi a preto ani nemôže byť sankcionovaný za to, že ich v určenej lehote nevykonal. Žalovaný však zároveň konštatuje, že prvostupňovým rozhodnutím žalobca nebol sankcionovaný za to, že v určenej lehote nevykonal nariadené opatrenie orgánu veterinárnej správy, ale za to, že nesplnil určené veterinárne požiadavky - zdravotné požiadavky pri premiestňovaní, čím porušil § 50 ods. 1 zákona o veterinárnej starostlivosti. Žalovaný nemôže súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že jeho jedinou povinnosťou v zmysle zákona bolo kontrolovať povinnú vakcináciu všetkých holubov vo vakcinačných preukazoch prostredníctvom základných organizácií a v tejto oblasti neboli vytýkané žiadne nedostatky. S poukázaním na skutkové okolnosti a ustanovenia právnych predpisov je zrejmé, že žalobca je subjekt organizačne zabezpečujúci účasť a prepravu poštových holubov na medzinárodné preteky, ktorý vydáva sprievodné doklady, bez ktorých sa presun uskutočniť nemôže a v ktorých potvrdzuje požadované skutočnosti - že dotyčné zvieratá nejavia v dobe odoslania žiadny zjavný príznak choroby, chov nepodlieha obmedzujúcim veterinárnym opatreniam, pochádzajú z hospodárstva, v ktorom nebol diagnostikovaný mor hydiny v priebehu 30 dní predchádzajúcich odoslaniu, pochádzajú z hospodárstva alebo zóny nepodrobených obmedzeniam v rámci opatrení boja proti newcastleskej chorobe. 29. Podľa žalovaného zákon o veterinárnej starostlivosti a predpisy na jeho vykonanie (nariadenie č. 314/2003 Z. z.) dávajú orgánom veterinárnej správny právomoc na vymedzenie ohniska, ochranného pásma a pásma dohľadu pri výskyte pseudomoru hydiny - vysoko nákazlivého vírusového ochorenia domácich a voľne žijúcich vtákov. Legislatíva taktiež oprávňuje v prípade potreby modifikáciu týchto pásiem. Tieto pásma obmedzujú voľný pohyb zvierat a umožňujú podrobnejšie sledovanie ďalších pohybov. Za pripravenosť na výskyt, kontrolu a vymedzenie ochranných pásiem pseudomoru hydiny na miestnej úrovni je zodpovedný regionálny veterinárny lekár - riaditeľ miestnej regionálnej a potravinovej správy, ktorý zodpovedá za veterinárne opatrenia v ohnisku nákazy, v ochrannom pásme a v pásme dohľadu. Veterinárne opatrenia na kontrolu chorôb č. j. ZZ/910/2018/001 zo dňa 16.04.2018, ktoré vydal prvostupňový správny orgán z dôvodu výskytu ohniska pseudomoru hydiny v obci F., v okrese Zlín, ČR zabezpečovali opatrenia v pásme dohľadu, pričom platnosť uvedeného veterinárneho opatrenia bola stanovená od 16.04.2018 do odvolania. Nakoľko uvedené veterinárne opatrenia boli zrušené až dňa 22.06.2018, tak v relevantnom období boli platné. 30. Žalovaný vyjadril v napadnutom rozhodnutí názor, že je absolútne neprijateľné, aby akýkoľvek subjekt rozhodol o tom, že „odpadol dôvod na trvanie veterinárneho opatrenia RPVS Trenčín“ a nariadené opatrenie nerešpektoval s tým, že „sa sám aktívne zaujímal o trvanie dôvodov na vydanie opatrení a keď zistil, že opatrenia nariadené v ohnisku nákazy v Českej republike boli zrušené, túto skutočnosť považoval za smerodajnú a ňou sa riadil.“ Posúdenie splnenia podmienok na nariadenie opatrení na kontrolu určených chorôb zvierat pre územie Slovenskej republiky je výlučne v pôsobnosti orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti a tieto opatrenia sú záväzné a platné až do času ich zrušenia. Žalobca taktiež tvrdí, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadneho chráneného záujmu, keďže dôvodom na vydanie opatrení prvostupňového správneho orgánu bolo zistenie a potvrdenie pseudomoru hydiny v ČR a v tejto súvislosti vydané mimoriadne opatrenie Štátnej veterinárnej správy pre Zlínsky kraj, ktoré žalobca rešpektoval v celom rozsahu a po celý čas jeho platnosti žiadne presuny holubov nerealizoval. Žalovaný však upozorňuje, že uvedená skutočnosť žiadnym spôsobom nezbavuje žalobcu povinnosti rešpektovať opatrenia vydané slovenskými orgánmi veterinárnej správy pre územie Slovenskej republiky. Žalobca sa mylne domnieva, že jediným podkladom pre zrušenie vydaných opatrení prvostupňového správneho orgánu bolo zrušenie opatrení v ČR. K zrušeniu veterinárnych opatrení prvostupňového správneho orgánu však došlo po zohľadnení rozhodnutia o ukončení mimoriadnych veterinárnych opatrení príslušnou českou autoritou a po komplexnom vyhodnotení situácie v chovoch hydiny, holubov a vtákov chovaných v zajatí (nielen poštových holubov) vo vymedzenom pásme dohľadu na území Slovenskej republiky, o ktorej nemohol mať žalobca prehľad. Žalovaný ďalej upozorňuje, že žalobcovi nič nebránilo, aby po získaní informácií o zrušení veterinárnych opatrení v ČR opätovne požiadal prvostupňový správny orgán o udelenie výnimky z nariadených opatrení do času ich zrušenia a po získaní súhlasu legálnym spôsobom realizoval presun poštových holubov z pásma dohľadu 31. Žalobca v odvolaní tvrdil, že prvostupňový správny orgán opomenul 21-dňovú dobu trvania opatrenia pre chránené pásmo a 30-dňovú lehotu pre pásmo dozoru (dohľadu) a teda v čase, keď malo zo strany žalobcu dôjsť k jeho porušeniu, došlo k uplynutiu týchto lehôt a prvostupňový správny orgán mal opatrenie v súlade s právom EÚ automaticky zrušiť tak, ako to urobila kompetentná autorita v ČR. Žalovaný s touto námietkou v napadnutom rozhodnutí nesúhlasil, nakoľko postup orgánov veterinárnej správy v prípade výskytu pseudomoru hydiny je určený v nariadení č. 314/2003 Z. z., ktorým boli do slovenského právneho poriadku prevzaté príslušné právne záväzné akty EÚ. Bližšie je tento postup rozpracovaný v „Národnom pohotovostnom pláne pre prípad podozrenia a výskytu pseudomoru hydiny na území Slovenskej republiky“ (zverejnenom na webovej stránke žalovaného). V uvedenom nariadení je jasne definovaný postup a opatrenia, ktoré musia byť nariadené v infikovanom chove (ohnisku), v ochrannom pásme (minimálny polomer 3 km okolo ohniska) a v pásme dohľadu (minimálny polomer 10 km okolo ohniska). Žalovaný ďalej konštatuje, že zrušenie opatrení v pásme dohľadu je podmienené vykonaním určených úkonov v ohnisku (usmrtenie všetkých vnímavých zvierat v hospodárstve, odvoz kadáverov, čistenia a dezinfekcia), ktoré môže príslušný orgán veterinárnej správy monitorovať a preveriť iba v prípade, že sa infikované hospodárstvo nachádza na území Slovenskej republiky. V prejednávanom prípade bolo ohnisko nákazy pseudomoru hydiny zistené v obci F., v okrese Zlín, ČR. Na území Slovenskej republiky bolo vymedzené iba pásmo dohľadu a to katastrálne územie obce W. P. a obce R. - časť C.. V tomto pásme dohľadu v súlade s § 9 ods. 4 nariadenia č. 314/2003 Z. z. prvostupňový správny orgán nariadil určené veterinárne opatrenie. Podľa § 9 ods. 5 nariadenia č. 314/2003 Z. z. opatrenia v pásme dohľadu možno zrušiť najskôr 30 dní po vykonaní mechanickej očisty a dezinfekcie v infikovanom chove. Z uvedeného vyplýva, že 30-dňová lehota je lehotou minimálnou a zrušenie opatrení je podmienené preukázaním dezinfekcie v infikovanom chove. Lehota sa nepočíta odo dňa nariadení opatrení, ale od vykonania čistenia a dezinfekcie v chove. Keďže ohnisko nákazy sa nachádzalo na území iného členského štátu, prvostupňový správny orgán uvedené skutočnosti nemohol preveriť a nariadené opatrenia mohol zrušiť až po oficiálnom doručení nariadenia príslušnej českej autority o ukončení mimoriadnych veterinárnych opatrení, ktoré okrem iného odôvodnila aj tým, že uplynula 30-dňová lehota pre pásmo dozoru (v SR pásmo dohľadu) po uskutočnení predbežného čistenia a dezinfekcie infikovaného hospodárskeho zariadenia. 32. Žalobca taktiež tvrdil, že prvostupňový správny orgán konal neoperatívne, keď nariadené opatrenia zrušil až dňa 22.06.2018, hoci mimoriadne veterinárne opatrenia v ohnisku nákazy boli ukončené už dňa 14.05.2018. S uvedeným tvrdením žalovaný v napadnutom rozhodnutí taktiež nesúhlasil, nakoľko z predloženého spisu jednoznačne vyplýva, že žalovanému bola oficiálna informácia od Ústrednej veterinárnej správy, Štátnej veterinárnej správy - veterinárna autorita ČR o ukončení mimoriadnych veterinárnych opatrení na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazy Newcastleskej choroby doručená dňa 19.06.2018, ktorú žalovaný dňa 21.06.2018 postúpil prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý nasledujúci deň 22.06.2018 zrušil veterinárne opatrenia č. j. ZZ/910/2018/001 zo dňa 16.04.2018 nariadené chovom hydiny, poštových holubov a ostatných vtákov chovaných v zajatí v pásme dohľadu. 33. Žalobca v podanom odvolaní namietal prísnosť sankcie, nakoľko ju považuje za veľmi prísnu a neprimeranú, pričom výšku uloženej pokuty prvostupňový správny orgán náležite neodôvodnil. Žalobca bol taktiež názoru, že keďže za daných okolností nedošlo fakticky ku žiadnemu následku, ku žiadnemu porušeniu chráneného záujmu, nemala byť uložená žiadna sankcia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti sankciou za porušenie ustanovení zákona je pokuta vo výške určenej v § 50 uvedeného zákona. V prípade dopustenia správneho deliktu kontrolovaným subjektom zákon o veterinárnej starostlivosti neumožňuje príslušnému orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie. V § 50 ods. 1 až 4 zákona o veterinárnej starostlivosti sa uvádza, že „orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu, ak...“ Z tohto znenia zákona vyplýva, že správny orgán pokutu uložiť musí a to v definovanom rozpätí. Tým, že zákonodarca nezakotvil v predmetnom ustanovení text, že správny orgán „môže uložiť pokutu“, vylúčil možnosť aplikovať správne uváženie pri samotnom ukladaní sankcie. Keďže prvostupňový správny orgán zistil neplnenie požiadaviek určených zákonom o veterinárnej starostlivosti, bol povinný uložiť sankciu, pričom pokiaľ by tak nepostupoval, porušil by zákon. Žalovaný posúdil všetky okolnosti a podľa jeho názoru takto učená pokuta je pokutou primeranou, nakoľko prvostupňový správny orgán prihliadal na poľahčujúce okolnosti - minulosť, nepreukázanú opakovanosť konania, nepreukázané úmyselné konanie a skutočnosť, že v dôsledku porušenia povinnosti nedošlo k týraniu a poškodeniu zdravia zvierat, preto uložil sankciu v dolnej časti zákonného rozpätia. Nebolo však dôvodné uložiť pokutu ešte nižšiu, pretože bolo potrebné zohľadniť aj priťažujúce okolnosti, ktorou bola skutočnosť, že žalobca opakovane vystavil sprievodné doklady pri premiestňovaní zvierat, v ktorých poskytol nepravdivé tvrdenia o zdravotnom statuse premiestňovaných holubov, pričom vedome nerešpektoval kompetentnú autoritu. Opatrenia boli nariadené v súvislosti s vysoko nákazlivou vírusovou chorobou domácich a voľne žijúcich vtákov, ktorá predstavuje vážne riziko nielen pre zvieratá, ale aj pre chovateľov hydiny, nakoľko pseudomor je choroba prenosná aj na človeka. Žalovaný zohľadnil spoločenskú neprijateľnosť tohto protiprávneho konania, pričom všetky uvedené skutočnosti a tiež výchovný a preventívny cieľ sankcie ovplyvnili uloženie pokuty. 34. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti tento zákon ustanovuje veterinárne požiadavky na zdravie zvierat, násadové vajcia a na spermu, embryá a vajíčka zvierat z hľadiska zdravia zvierat a na ochranu zvierat, a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo veterinárnej oblasti, ako aj odborné veterinárne činnosti a podmienky ich vykonávania. 35. Podľa § 3 písm. a) a písm. g) zákona o veterinárnej starostlivosti veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20170101.html> sú pri zvieratách, násadových vajciach a zárodočných produktoch 1. kontrola chorôb zvierat, 2. hlásenie chorôb zvierat, 3. identifikácia a registrácia zvierat, 4. zdravotné požiadavky pri premiestňovaní zvierat, násadových vajec a zárodočných produktov, 5. zdravotné požiadavky pri obchode so zvieratami, násadovými vajciami a zárodočnými produktmi a pri vývoze, prevoze a dovoze zvierat, násadových vajec a zárodočných produktov, 6. ochrana zvierat a ďalšie veterinárne požiadavky podľa osobitných predpisov. 36. Podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o veterinárnej starostlivosti orgánmi štátnej správy vo veterinárnej oblasti sú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, regionálne veterinárne a potravinové správy. 37. Podľa § 8 ods. 3 písm. d) a e) zákona o veterinárnej starostlivosti regionálna veterinárna a potravinová správa prejednáva priestupky, ukladá pokuty a opatrenia podľa osobitného predpisu na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti, nariaďuje a zrušuje opatrenia na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti alebo pri podozrení z vážneho alebo bezprostredného ohrozenia zdravia zvierat alebo zdravia ľudí produktmi živočíšneho pôvodu chorobami uvedenými v prílohách č. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20170101.html>, 3 až 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/39/20170101.html> a chorobami podľa osobitného predpisu, krmivami alebo živočíšnymi vedľajšími produktmi alebo pri ohrození bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu, ak sa týkajú individuálne určených právnických osôb a fyzických osôb v jej územnej pôsobnosti. 38. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o veterinárnej starostlivosti zvieratá, násadové vajcia a zárodočné produkty možno premiestňovať, ak spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi a ak pochádzajú zo zariadenia uvedeného v § 8 ods. 3 písm. z) siedmom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20170101.html>, pochádzajú z chovu a regiónu, ktoré sú na účely prevencie a kontroly chorôb zvierat uvedených v prílohe č. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/39/20170101.html> klasifikované podľa zdravotnej situácie vo vzťahu k týmto chorobám. 39. Osobitnými predpismi v zmysle § 20 ods. 1 zákona o veterinárnej starostlivosti je napríklad nariadenie EÚ č. 576/2013 alebo nariadenie č. 313/2003 Z. z. 40. Podľa prílohy č. 4 písm. e) k zákonu o veterinárnej starostlivosti sú choroby hydiny: - Mor hydiny (aviárna influenza); - Pseudomor hydiny (newcastelská choroba). 41. Podľa § 20 ods. 4 zákona o veterinárnej starostlivosti premiestňovanie zvierat, násadových vajec a zárodočných produktov možno vykonať len v súlade s klasifikáciou podľa odsekov 1 a 2. 42. Podľa § 37 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom do 31.08.2018 vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20170101.html>, sú ďalej povinní a) pri kontrole chorôb zvierat a hlásení chorôb 1. bezodkladne hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu uvedenú v § 17 a 18 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20170101.html> a choroby uvedené v prílohách č. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20170101.html>, úhyn zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie, 2. dodržiavať povinnosti, ktoré nariadil orgán veterinárnej správy v prípade výskytu choroby alebo podozrenia na výskyt chorôb uvedených v prvom bode, 3. zabezpečiť prevenciu, kontrolu a eradikáciu chorôb zvierat podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20170101.html> a preukázať výsledky vyšetrení príslušnému orgánu veterinárnej správy, b) pri premiestňovaní zvierat, násadových vajec a zárodočných produktov 1. predložiť na požiadanie orgánom veterinárnej správy certifikáty a doklady, hlásiť príslušnému orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu uvedenú v prílohe č. 4 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20170101.html>, a ak ide o chorobu uvedenú v prílohe č. 5 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20170101.html>, ktorá podlieha národnému programu eradikácie, plniť si túto povinnosť primerane, 2. dodržiavať povinnosti nariadené orgánom veterinárnej správy v prípade výskytu choroby uvedenej v prílohe č. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20170101.html> alebo pri podozrení na ňu, ak ide o chorobu, ktorá podlieha národnému programu eradikácie, plniť si túto povinnosť primerane. 43. Podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona o veterinárnej starostlivosti orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 400 eur do 3500 eur, ak neplní povinnosť vo veterinárnej oblasti súvisiacu s veterinárnymi požiadavkami podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2007/39/20170101.html>. 44. Podľa § 51 ods. 4 zákona o veterinárnej starostlivosti pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania. Pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania orgán veterinárnej správy berie do úvahy jeho povahu, možný vplyv na zdravie zvierat, zdravie ľudí alebo ochranu zvierat, ako aj iné faktory, najmä opakované porušovanie tohto zákona. 45. Podľa § 9 ods. 3 nariadenia č. 314/2003 Z. z. opatrenia v ochrannom pásme možno zrušiť najskôr 21 dní po vykonaní mechanickej očisty a dezinfekcie v infikovanom chove podľa § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/314/20190515>; ochranné pásmo je potom súčasťou pásma dohľadu. 46. Podľa § 9 ods. 5 nariadenia č. 314/2003 Z. z. opatrenia v pásme dohľadu možno zrušiť najskôr 30 dní po vykonaní mechanickej očisty a dezinfekcie v infikovanom chove podľa § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/314/20190515>. 47. Podľa § 4 písm. d) nariadenia č. 313/2003 Z. z. na účely použitia osobitného predpisu môžu byť predmetom obchodov bez dotknutia § 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/313/20141228> a rozhodnutí na vykonanie § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/313/20141228> iba zvieratá uvedené v § 5 až 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/313/20141228>, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v § 5 až 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/313/20141228>, ak pochádzajú z chovu alebo prevádzky uvedenej v § 12 ods. 1 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/313/20141228>, ktorá je registrovaná príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou a ktorá sa zaväzuje uvádzať na trh na účely obchodov iba zvieratá, ktoré sú bez príznakov chorôb a pochádzajú z chovov alebo oblastí, ktoré nepodliehajú žiadnemu zákazu z dôvodov týkajúcich sa zdravia zvierat; ak ide o zvieratá, ktoré nesprevádza zdravotný certifikát alebo obchodný doklad podľa § 5 až 11 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/313/20141228> (ak ide o zvieratá sprevádzané vlastným certifikátom vydaným prevádzkovateľom), ktorý potvrdzuje, že tieto zvieratá nejavia v čase odoslania žiadne viditeľné príznaky ochorenia a že ich chov nepodlieha žiadnym obmedzeniam týkajúcim sa zdravia zvierat. 48. Podľa § 7 nariadenia č. 313/2003 Z. z. predmetom obchodov s členskými štátmi môžu byť iba vtáky iné, než sú vtáky uvedené v osobitnom predpise, ak spĺňajú tieto požiadavky: a) pochádzajú z chovu, v ktorom nebol diagnostikovaný mor hydiny počas 30 dní pred odoslaním, b) pochádzajú z chovu alebo z oblasti, na ktorú sa nevzťahujú obmedzenia vyplývajúce z opatrení prijatých na eradikáciu pseudomoru hydiny, c) ak boli dovezené z tretej krajiny, musia byť umiestnené v súlade s osobitným predpisom v karanténe v chove, do ktorého boli odoslané po vstupe na územie Slovenskej republiky. 49. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Správny súd po vyhodnotený vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že argumentácia žalobcu uvedená v správnej žalobe nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu i žalovaného. 50. V prejednávanej veci správny súd považuje za preukázané, že na základe nariadenia Štátnej veterinárnej správy pre Zlínsky kraj o mimoriadnom veterinárnom opatrení k zamedzeniu šírenia nebezpečnej nákazy - newcastleskej choroby bolo dňa 16.04.2018 prvostupňovým správnym orgánom vydané veterinárne opatrenie na kontrolu chorôb zvierat č. j. ZZ/910/2018/001, ktorým bolo nariadené opatrenie pri zistení a potvrdení choroby - pseudomoru hydiny, ktorá bola potvrdená dňa 13.04.2018 v chove hydiny v obci F., v okrese Zlín, ČR, pričom bolo vymedzené pásmo dohľadu o polomere minimálne 10 km okolo ohniska, to znamená katastrálne územie obce W. - časť C., v ktorom bolo okrem iného zakázaný presun hydiny, vajec a iného vtáctva mimo uvedeného pásma a konanie trhov, výstav a iného zhromaždenia hydiny alebo iných vtákov. Uvedené veterinárne opatrenie bolo zavedené od 16.04.2018, a to až do odvolania, pričom bolo zrušené dňa 22.06.2018. 51. Správny súd konštatuje, že na základe anonymného podnetu prvostupňový správny orgán zistil, že v dňoch 20.05.2018 až 17.06.2018 bol vykonaný presun holubov z katastrálneho územia obce W. do ČR a do Nemecka za účelom účasti na športových pretekoch, a to so sprievodným dokladom pre holuby určené na športové účely odosielané zo Slovenskej republiky do iných členských štátov vydaným žalobcom, ktorým bolo potvrdené, že „vtáky nejavia v dobe odoslania žiadny príznak choroby, a že chov nepodlieha obmedzujúcim veterinárnym opatreniam, pochádzajú z hospodárstva, v ktorom nebol diagnostikovaný mor hydiny v priebehu 30 dní predchádzajúcich odoslaniu, pochádzajú z hospodárstva alebo zo zóny nepodrobených obmedzeniam v rámci opatrení boja proti newcastleskej chorobe.“ 52. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca vystavil vyššie uvedené potvrdenie, resp. sprievodné doklady napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že existuje vydané veterinárne opatrenie na kontrolu chorôb zvierat č. j. ZZ/910/2018/001 prvostupňovým správnym orgánom, ktoré zakazuje presun hydiny, a to práve z dôvodu výskytu newcastleskej choroby hydiny a že toto veterinárne opatrenie nebolo v čase vystavenia sprievodných dokladov zrušené, pričom vystavením sprievodného dokladu žalobca potvrdil nepravdivé informácie a údaje, ktoré v ňom boli uvedené, a to konkrétne, že holuby pochádzajú z hospodárstva alebo zo zóny nepodrobených obmedzeniam v rámci opatrení boja proti newcastleskej chorobe. 53. Správny súd uvádza, že je pravdou, že Štátna veterinárna správa pre Zlínsky kraj zrušila nariadenie o mimoriadnom veterinárnom opatrení k zamedzeniu šírenia nebezpečnej nákazy už dňa 14.05.2018, avšak podstatné je to, kedy bolo zrušené veterinárne opatrenie zo strany prvostupňového správneho orgánu, nakoľko v zmysle § 8 ods. 3 písm. e) zákona o veterinárnej starostlivosti je to práve prvostupňový správny orgán, kto rozhoduje o zrušení nariadených opatrení na našom území a nie Štátna veterinárna správa pre Zlínsky kraj. Nie je preto podstatné a relevantné, kedy opatrenia zrušila Štátna veterinárna správa pre Zlínsky kraj, ale podstatné a relevantné je to, kedy ich zrušil prvostupňový správny orgán ako orgán, ktorý je v tejto oblasti oprávnený rozhodovať o opatreniach. Na základe uvedeného nie je možné považovať za dôvodné námietky žalobcu, že odpadol dôvod na trvanie veterinárneho opatrenia a že zobral za smerodajnú skutočnosť o zrušení nariadených opatrení Štátnou veterinárnou správou pre Zlínsky kraj. V tejto súvislosti je možné sa stotožniť s názorom žalovaného, že skutočnosť o zrušení opatrenia Štátnou veterinárnou správou pre Zlínsky kraj žiadnym spôsobom nezbavuje žalobcu povinnosti rešpektovať opatrenia vydané slovenskými orgánmi veterinárnej správy pre územie Slovenskej republiky, nakoľko posúdenie splnenia podmienok na nariadenie opatrení na kontrolu určených chorôb zvierat pre územie Slovenskej republiky je výlučne v pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky vo veterinárnej oblasti a tieto opatrenia sú záväzné a platné až do času ich zrušenia. 54. Podľa názoru správneho súdu je žalobca v zmysle stanov SZCHPH jeho organizačnou zložkou, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu a koná vo svojom mene, pričom žalobca riadi prácu ZO SZCHPH a zabezpečuje plnenie úloh, ktoré pre Zväz vyplývajú zo stanov, uznesení vyšších orgánov a vlastných uznesení ako aj ostatných všeobecne záväzných noriem a interných predpisov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nezabezpečuje len kontrolu povinnej vakcinácie všetkých holubov vo vakcinačných preukazoch prostredníctvom základných organizácií, tak ako uvádza v správnej žalobe, ale je povinný zabezpečovať aj iné činnosti v zmysle stanov, resp. všeobecne záväzných noriem, ktorým je aj zákon o veterinárnej starostlivosti. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že keďže žalobca potvrdzuje údaje uvedené v sprievodných dokladoch v súvislosti s účasťou holubov na športových podujatiach, bez ktorých nie je možné uskutočniť presun holubov, je povinný si overiť, či ním potvrdzované skutočnosti sú pravdivé, nakoľko práve žalobca je subjektom, ktorý zabezpečuje účasť a prepravu poštových holubov na preteky. Je pravdou, že nariadené opatrenie prvostupňovým správnym orgánom nebolo adresované priamo žalobcovi a preto nemohol byť sankcionovaný v zmysle § 50 ods. 1 písm. t) zákona o veterinárnej starostlivosti za to, že ho v určenej dobe nevykonal. Avšak žalovaný správne poznamenal, že žalobca nebol sankcionovaný za uvedené porušenie, resp. nevykonanie nariadeného veterinárneho opatrenia, ale bol sankcionovaný v zmysle § 50 ods. 1 písm. u) zákona o veterinárnej starostlivosti, za to, že si nesplnil povinnosť vo veterinárnej oblasti súvisiacu s veterinárnymi požiadavkami podľa § 3, ktoré boli určené, a to konkrétne zdravotné požiadavky pri premiestňovaní zvierat, resp. holubov a v rozpore s § 20 zákona o veterinárnej starostlivosti a nariadenia EÚ č. 576/2013 vydal sprievodný doklad, na základe ktorého uskutočnil presun holubov a v ktorom potvrdil, že chov holubov nepodlieha obmedzujúcim veterinárnym opatreniam a holuby pochádzajú z hospodárstva alebo zóny nepodrobeným obmedzeniam v rámci boja proti newcastleskej chorobe, napriek tomu, že v čase vykonania presunu bolo v platnosti veterinárne opatrenie. 55. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný opomenul 30 dňovú lehotu pre pásmo dohľadu a nakoľko veterinárne opatrenie bolo vydané dňa 16.04.2018, tak v čase, kedy malo dôjsť k jeho porušeniu už uplynula uvedená lehota a predmetné veterinárne opatrenie malo byť zrušené. Napriek tomu, že žalobou bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného o správnom delikte žalobcu a nie veterinárne opatrenie žalovaného zo dňa 16.04.2018 (správny súd nepreskúmaval zákonnosť tohto veterinárneho opatrenia žalovaného, ale zákonnosť napadnutého rozhodnutia), tak správny súd považuje za vhodné vyjadriť sa k uvedenej námietke žalobcu, ktorú hodnotí ako zjavne neopodstatnenú, nakoľko v zmysle § 9 ods. 5 nariadenia č. 314/2003 Z. z. opatrenia v pásme dohľadu možno zrušiť najskôr 30 dní po vykonaní mechanickej očisty a dezinfekcie v infikovanom chove, pričom je podstatné kedy bola vykonaná mechanická očista a dezinfekcia a nie kedy bolo vydané veterinárne opatrenie, nakoľko uvedená lehota sa nepočíta od vydania veterinárneho opatrenia. Tak isto zo slovného spojenia „najskôr 30 dní“ vyplýva, že ide o lehotu minimálnu, čiže po uplynutí ktorej je možné zrušiť veterinárne opatrenie, pričom je nevyhnutné počkať na jej uplynutie, nakoľko pred jej uplynutím nie je možné, aby bolo zrušené veterinárne opatrenie. Navyše z gramatického vyjadrenia ustanovenia § 9 ods. 5 nariadenia č. 314/2003 Z. z. vyplýva „možnosť“ zrušiť opatrenia po vykonaní mechanickej očisty a dezinfekcie a nie povinnosť zrušiť veterinárne opatrenia, resp. ako nesprávne uvádza žalobca, že „uplynuli uvedené zákonné doby trvania opatrenia pre chránené pásmo“. Zákon, resp. v tomto prípade podzákonný predpis ponecháva na uvážení príslušnému orgánu v oblasti veterinárnej správy kedy zruší nim nariadené veterinárne opatrenie, pričom stanovuje len dve podmienky, ktorými je vykonanie mechanickej očisty a dezinfekcie v infikovanom chove a minimálna lehota 30 dní od kedy bola tato mechanická očista a dezinfekcia vykonaná. Po splnení týchto podmienok môže príslušný orgán v oblasti veterinárnej správy zrušiť ním nariadené veterinárne opatrenia, avšak nemusí, ak uzná za vhodné, že je ich ešte naďalej potrebné ponechať nariadené, zákon nestanovuje povinnosť zrušiť veterinárne opatrenie po uplynutí stanovenej lehoty. V tejto súvislosti je potrebné sa stotožniť aj s názorom žalovaného, že nakoľko sa ohnisko nákazy nachádzalo v inom členskom štáte, ktorý vykonával mechanickú očistu a dezinfekciu, bolo potrebné doručiť oficiálnu informáciu o vykonaní tejto mechanickej očisty a dezinfekciu od príslušného orgánu v tomto členskom štáte, na to, aby mohlo byť zrušené veterinárne opatrenie zo strany prvostupňového správneho orgánu. V tomto prípade tak bolo učinené až dňa 19.06.2018, kedy Štátna veterinárna správa pre Zlínsky kraj doručila žalovanému nariadenie o ukončení mimoriadneho veterinárneho opatrenia, ktoré žalovaný postúpil prvostupňovému správnemu orgánu a ten následne dňa 22.06.2018 zrušil veterinárne opatrenie č. j. ZZ/910/2018/001 zo dňa 16.04.2018. 56. Čo sa týka žalobcovej námietky ohľadne neprimeranosti uloženej sankcie vo výške 1.000 eur, tak správny súd hodnotí aj túto predmetnú námietku ako nedôvodnú. V tejto súvislosti správny súdu poukazuje na to, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu (tzv. diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v zákonom stanovenom limite uplatní svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Pokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona má spĺňať represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť aj úlohu výchovnú. Je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho majetkové pomery. Neopomenuteľným kritériom pri určení výšky pokuty má byť závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Kritériá, ktorými sa správne orgány pri určení výšky pokuty riadili boli právne relevantné. Pri posúdení vhodnosti a primeranosti uloženej pokuty v danom prípade bola zásadná okolnosť, že rozhodujúce správne orgány adekvátne aplikovali pri určení výšky pokuty dôsledne kritéria ustanovené v § 51 ods. 4 zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom do 31.08.2018. Podľa uvedeného ustanovenia zákona pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania, pričom pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania orgán veterinárnej správy berie do úvahy jeho povahu, možný vplyv na zdravie zvierat, zdravie ľudí alebo ochranu zvierat, ako aj iné faktory, najmä opakované porušovanie tohto zákona. 57. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že z odôvodnení napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný a tak isto aj prvostupňový správny orgán pri určení výšky pokuty prihliadol na všetky právne relevantné skutočnosti i na kritériá vymedzené v § 51 ods. 4 zákona o veterinárnej starostlivosti (tieto dôvody sú bližšie špecifikované na str. 18 prvostupňového rozhodnutia a na str. 20 až 21 napadnutého rozhodnutia ako aj v bodoch 23. a 33. tohto rozsudku). Žalovaný zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil výšku uloženej pokuty tak, že bez pochybností zodpovedá charakteru a rozsahu porušenia povinnosti žalobcom, je uložená stále v spodnej časti zákonnej sadzby (od 400 eur do 3.500 eur). Detailnejšie sa žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán zaoberal závažnosťou protiprávneho konania, pričom pri určovaní výšky pokuty zohľadnil dĺžku trvania protiprávneho stavu, ktorý preukázateľne trval v čase od 20.05.2018 do 17.06.2018. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán prihliadol aj na minulosť žalobcu a na to, či ide o opakované protiprávne konanie, a vzhľadom na to, že v minulosti nebolo zo strany prvostupňového správneho orgánu vedené voči žalobcovi správne konanie za naplnenie znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa zákona o veterinárnej starostlivosti ako aj na skutočnosť, že nebol preukázaný úmysel, a že preukázaním protiprávnym konaním nedošlo k týraniu a poškodeniu zdravia zvierat, určil pokutu vo výške 1.000 eur. Žalovaný z takto vymedzeného rámca jeho diskrečnej právomoci neodklonil, výšku pokuty určil v rámci zákonného rozpätia a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Vzhľadom na uvedené dôvody správny súd považuje rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty za žalobcom spáchaný správny delikt v podobe neplnenia si povinnosti vo veterinárnej oblasti súvisiacu s veterinárnymi požiadavkami v sume 1.000 eur za adekvátne a zodpovedajúce jeho právu na správne uváženie. 58. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že v procesnom postupe prvostupňového správneho orgánu a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia. Správne orgány vec po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnali so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre ich rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané v súlade s hmotnoprávnymi predpismi. Z uvedených dôvodov je možné dospieť k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, nakoľko tieto zodpovedajú zákonu. V prejednávanej veci je možné dospieť k zhodnému záveru ako správne orgány, že žalobca sa dopustila správneho deliktu tak, ako uviedol prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia a správne za spáchanie správneho deliktu žalobcovi uložil sankciu. Správne orgány výšku a charakter sankcie, ako aj svoju správnu úvahu (diskrečnú právomoc) riadne a náležite odôvodnili tak v napadnutom ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Správny súd záverom považuje za potrebné poznamenať, že sankcia v podobe pokuty za spáchaný iný správny delikt vo výške 1.000,00 eur nebola uložená z dôvodu, že žalobca nevykonal v určenej lehote nariadené opatrenie prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 50 ods. 1 písm. t) zákona o veterinárnej starostlivosti ako nesprávne žalobca uvádza v žalobe, ale za porušenie § 50 ods. 1 písm. u) zákona o veterinárnej starostlivosti tým, že uviedol nepravdivé informácie na sprievodných dokladoch, čím si nesplnil svoju povinnosť vo veterinárnej oblasti súvisiacu s veterinárnymi požiadavkami. 59. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správy súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 60. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 62. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil. 63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 SSP (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).