Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 28Sa/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200432 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200432.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. D. R., PhD., v právnej veci žalobkyne: MUDr. F. L., bytom U. XXX, XXX XX U., právne zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Rastislav Munk, PhD., so sídlom Podpriehradná 3, 821 07 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 11.09.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 20.11.2017 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, č. XXXXX-X/XXXX- BA zo dňa 11.09.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho v celom rozsahu odvolanie žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 06.03.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) - žalobkyni - nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29.02.2008, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30.06.2010, z dôvodov, že žalobkyňa aj po 29.02.2008 disponovala licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. C vydanou dňa 24.05.2005 Slovenskou lekárskou komorou, v dôsledku čoho podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) bola v rozhodnom období považovaná za SZČO a za roky 2007 a 2008 dosiahla príjem vyšší ako je zákonom požadovaná hranica príjmu zakladajúceho obligatórnu účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení SZČO s poukazom na § 21 ods. 1 a § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení. 2. Podanou správnou žalobou požadovala žalobkyňa zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobkyni trovy konania. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné a vydaním napadnutých rozhodnutí boli porušené ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Citujúc viaceré ustanovenia zákona o sociálnom poistení žalobkyňa uviedla, že predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Zo skutočností uvedených v správnej žalobe je podľa žalobkyne zrejmé, že predmetom tohto konania je rozhodovanie o spornom zániku sociálneho poistenia, nakoľko potvrdenie Sociálnej poisťovne o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne bolo vydané ku dnu 29.02.2008. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o tom, že sociálne poistenie žalobkyne nezaniklo ku dňu 29.02.2008, ale ku dňu 30.06.2010, čiže je zrejmé, že zánik sociálneho poistenia u žalobkyne je sporný. Z vyššie uvedených skutkových tvrdení zreteľne vyplýva, že sa na predmetné konanie vzťahujú ustanovenia §172 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Podľa § 173 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení je žalobkyňa účastníkom konania a účastník konania spolupracuje s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa bola ochotná spolupracovať s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne, avšak Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín ju nevyzvala na spoluprácu, na doplnenie podkladov pre rozhodnutie ani na iný obdobný úkon. Sociálna poisťovňa žalobkyňu taktiež nevyzvala na odstránenie nedostatkov podania odhlášky zo sociálneho poistenia, čím Sociálna poisťovňa porušila svoju právnu povinnosť. 3. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania, a teda odhlášky zo Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa v konaní o vydanie potvrdenia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne porušila ustanovenie §186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tým, že ju nevyzvala, aby odstránila nedostatky podania, ani jej nepomohla odstrániť nedostatky podania - odhlášky zo sociálneho poistenia. Žalobkyňa vyjadrila názor, že v prípade podania odhlášky zo sociálneho poistenia mala byť vyzvaná na odstránenie nedostatkov podania podľa §186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, a to doloženia dokladov potrebných na rozhodnutie - dokladu o zániku oprávnení na prevádzkovanie živnosti. Ak by Sociálna poisťovňa dodržala zákonom ustanovený postup, k uvedenej spornej situácii by nedošlo. V prípade neodstránenia nedostatkov v lehote určenej Sociálnou poisťovňou bola Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, povinná konanie zastaviť. Naopak Sociálna poisťovňa pobočka Trenčín, vydala potvrdenie o odhlásení žalobkyne zo sociálneho poistenia, čím bola žalobkyňa uvedená do omylu a bol porušený princíp právnej istoty ako základ demokratickej spoločnosti. Na základe už uvedených skutočností, a to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, vydala potvrdenie o odhlásení a zániku sociálneho poistenia žalobkyne zo sociálneho poistenia bez potrebných dokladov, bolo porušené ustanovenie § 195 zákona o sociálnom poistení, nakoľko Sociálna poisťovňa mala povinnosť pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, že presne a úplne zistí skutočný stav veci, a na tento účel obstaráva potrebné podklady na rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, nezistila skutočne a presne skutočný stav veci, nakoľko nemala k dispozícii doklad o zániku oprávnení na prevádzkovanie živnosti, ktorý bol potrebný na zánik sociálneho poistenia podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, zo dňa 06.03.2017. Nakoľko Sociálna poisťovňa vydala potvrdenie o odhlásení žalobkyne zo sociálneho poistenia bez výzvy na doplnenie dokladov a vyžiadania si dokladu o zániku oprávnení na prevádzkovanie živnosti, sa Sociálna poisťovňa nemohla v rozhodnutí zo dňa 06.03.2017 odvolávať na ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. 4. Podľa žalobkyne došlo v prípade napadnutých rozhodnutí k porušeniu zásady materiálnej rovnosti. Zásada materiálnej rovnosti vychádza z ústavného princípu rovnosti pred zákonom a je reakciou na princípy dobrej správy a ich aplikáciu v praxi, ktoré sa v činnosti správnych orgánov prejavujú rešpektovaním kontinuity práva a rozhodovania. Vychádza z ustálenej súdnej praxe Súdneho dvora Európskej únie, kde platí, že rovnaké prípady za rovnakých podmienok je potrebné posudzovať rovnako. Posudzovanie materiálnej rovnosti subjektov konania prichádza do úvahy najmä v tých prípadoch, kde sa bude aplikovať právna norma, ktorá obsahuje správne uváženie (diskrečnú právomoc). 5. Podľa žalobkyne sú napadnuté rozhodnutia aj v rozpore s princípom dobrej správy, medzi ktoré patrí nezaťažovanie účastníkov konania nadmernou byrokraciou, prieťahmi v konaní a eliminácia prípadov zjavnej nespravodlivosti pri rozhodovaní. Žalobkyňa zdôraznila, že si ku dňu 29.02.2008, t.j. ku dňu skončenia výkonu činnosti ako SZČO splnila všetky povinnosti za účelom ukončenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a preto aj Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, vydala potvrdenie, na základe ktorého je zrejmé, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne zaniklo dňa 29.02.2008. Je nutné zdôrazniť, že žalobkyňa vzhľadom na vydané potvrdenie Sociálnej poisťovne bola v dobrej viere až do momentu doručenia prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo až dňa 30.06.2010. Žalobkyňa vzhľadom na skutočnosť, že samotná Sociálna poisťovňa jej potvrdila, že jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 29.02.2008, nemohla za žiadnych okolností ani len pochybovať, že by tomu tak nebolo a ani pri najlepšej a najpredvídavejšej vôli vzhľadom na uvedené okolnosti a na osobné pomery žalobkyne táto za žiadnych okolností nemala a ani nemohla vedieť o tom, žeby jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo. Vzhľadom na uvedené okolnosti nie je spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby niesla za daný stav zodpovednosť. Pokiaľ tomu tak nemá byť (ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia aj napadnuté rozhodnutia), tak omeškanie s platením povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, resp. riadneho neukončenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, vzniklo len z dôvodu klamlivého konania Sociálnej poisťovne a nedostatočného zistenia skutočného stavu zo strany Sociálnej poisťovne, ktorá vydala potvrdenie, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne zaniklo dňa 29.02.2008. Preto nemožno spravodlivo požadovať od žalobkyne, aby za obdobie uvedené v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín a Sociálnej poisťovne, ústredie, platila povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, nakoľko z dôvodu konania Sociálnej poisťovne si bola istá, že jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 29.02.2008. 6. Záverom správnej žaloby žalobkyňa zhrnula, že Sociálna poisťovňa si nesplnila všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení, vydaním potvrdenia o zániku poistenia porušila princíp právnej istoty, uvedúc žalobkyňu do omylu, keďže vzhľadom na obsah potvrdenia si žalobkyňa bola istá, že jej poistenie ku dňu 29.02.2008 zaniklo. 7. K správnej žalobe sa pomerne podrobne písomne vyjadril žalovaný. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že na účely sociálneho poistenia sa za SZČO považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení. Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010, sa považoval výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na vykonávanie určenej činnosti podľa osobitného predpisu. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 nevymedzoval žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia SZČO. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t.j. ak má napr. oprávnenie prevádzkovať živnosť, ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status SZČO, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva. Žalobkyňa bola podľa žalovaného v spornom období považovaná za SZČO na základe § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, pretože bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobkyňa nebola držiteľkou živnostenského oprávnenia. 8. Za osobitný právny predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu SZČO na účely sociálneho poistenia podľa názoru žalovaného považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávať (a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, (b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, (c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, (d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti, (e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia, považujú povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. 9. Žalobkyni bolo na základe rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja č. A./XXXX/XXXXX/zdrav.-X, zo dňa 22.07.2005, udelené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v špecializačnom odbore pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast a v odbore dorastové lekárstvo. Toto povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s účinnosťou ku dňu 29.02.2008 na žiadosť žalobkyne rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja, číslo: A./XXXX/XXXXX/zdrav.-X, zo dňa 21.01.2008 (právoplatné dňa 28.01.2008), zrušené. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č. A./XXXX/ XXXXX/zdrav.-X, zo dňa 22.07.2005, bola držiteľkou aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo: C ktorú žalobkyni vydala Slovenská lekárska komora. Predmetná licencia L1A bola žalobkyni zrušená bola ku dňu 16.08.2017. 10. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z.) vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z., označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Vyslovený právny názor podľa žalovaného prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“ zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A)“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk) zverejnila tiež článok „Problémy licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na internetovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. G. F. zverejnené na internetovej stránke komory dňa 15.04.2008, z ktorého vyplýva, že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva samostatne zárobkovo činnou osobou - podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadať na Štatistickom úrade o pridelenie IČO.“ Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalovaného zrejmé, že žalobkyňa bola zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaná, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere a taktiež táto licencia nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. Na uvedené je v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania označovaná ako licencia L1B. 11. Žalovaný ďalej pokračoval, že samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa v rozhodnom čase platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“) alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak SZČO nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. jej povinné poistenie zaniká. 12. Žalovaný ďalej prezentoval výklad, že vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. l a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Vychádzajúc z uvedeného, ak SZČO dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. l a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2006 až 2008 boli vyššie ako zákonom stanovená hraničná suma, bola žalobkyňa povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO aj po 29.02.2008. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako SZČO, zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dňom 30.06.2010, z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2009, nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.07.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 aj po 29.02.2008, kedy bolo žalobkyni Trenčianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobkyni dňom 29.02.2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. S poukazom na uvedené má Sociálna poisťovňa za to, že aj po 29.02.2008 žalobkyňa spĺňala právnu definíciu statusu SZČO účinnej do 31.12.2010, t.j. bola držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 578/2004 Z.z.) a zároveň jej ako SZČO trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jej príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. 13. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení SZČO uvedenej v § 5 písm. b) a c) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy dňom zániku týchto oprávnení a SZČO uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO uvedenej v § 5 písm. c). Z dikcie predmetného ustanovenia citovaného zákona teda vyplýva, že k zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak SZČO má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. l a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. V prípade fyzickej osoby, ktorá má status SZČO na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zákon o sociálnom poistení upravuje okrem vyššie uvedeného aj iný spôsob zániku povinného poistenia, a to taký, keď SZČO, ktorá je síce naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu (t.j. nedošlo k zániku všetkých oprávnení), avšak toto oprávnenie potrebuje len pre výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 595/2003 Z.z. (t.j. oprávnenie, na základe ktorého by inak jeho držiteľ mohol dosahovať príjem podľa § 6 ods. l a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., potrebuje len pre výkon činnosti zamestnanca). Uvedené však nemožno aplikovať v prípade žalobkyne, pretože v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A), teda oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu, na základe ktorého sa žalobkyňa považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 aj v období po 29.02.2008, nepotrebovala pre výkon činnosti v pracovnom pomere. Pre výkon zdravotníckej činnosti v pracovnom pomere zákon č. 578/2004 Z.z. ustanovuje povinnosť byť držiteľom licencie na výkon zdravotníckeho povolania (licencia L1B) a/alebo licencie na výkon odborného zástupcu (licencie L1C), teda nie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie L1A). 14. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa síce dňa 26.02.2008 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, vysunuté pracovisko Nové Mesto nad Váhom, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom zániku povinného poistenia 29.02.2008. Avšak z dôvodu, že žalobkyňa pri predložení predmetného registračného listu neuviedla pobočke Sociálnej poisťovne všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či jej ako SZČO v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku prijala. V opačnom prípade, teda ak by žalobkyňa uviedla, že disponuje aj ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ju informovala, že k zániku jej povinného poistenia nemohlo v deň 29.02.2008 dôjsť. 15. Skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo C zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, až z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci, Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-TN, zo dňa 06.03.2017, podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodla o nezániku sociálneho poistenia žalobkyne k 29.02.2008 a o zániku jej sociálneho poistenia dňa 30.06.2010, ako o spornom prípade. Spornosť prípadu spočívala v tom, že žalobkyňa dňa 26.02.2008 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, vysunuté pracovisko Nové Mesto nad Váhom, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dňom zániku sociálneho poistenia dňa 29.02.2008, avšak po dodatočnom preskúmaní veci bolo zistené, že žalobkyni vzhľadom na existenciu platnej licencie číslo: C a dosiahnutého príjmu v rozhodujúcom období, dňa 29.02.2008 nezaniklo povinné poistenie. Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Ak by žalobkyňa Sociálnej poisťovni oznámila, že je držiteľkou licencie L1A, mohla pobočka Sociálnej poisťovne konať a rozhodnúť o zániku jej sociálneho poistenia dňom 30.06.2010 skôr. V zmysle § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení bola práve žalobkyňa povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, avšak pri predložení daného registračného listu fyzickej osoby tak neurobila, a teda porušila svoju povinnosť, ktorú jej ukladá zákon o sociálnom poistení. 16. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne stanovených v § 21 zákona o sociálnom poistení, t.j. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nezávisí od podania Registračného listu fyzickej osoby. Registračný list fyzickej osoby - prihláška, resp. odhláška má len deklaratórne účinky, tzn. že len deklaruje právne skutočnosti, ktoré nastali priamo zo zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu žalobkyni nezaniklo povinné poistenie SZČO podaním Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky zo sociálneho poistenia, ako uvádza žalobkyňa, ale vznikom právnej skutočnosti, ktorá podmienila zánik povinného nemocenského poistenia a povinne dôchodkového poistenia žalobkyne, ako SZČO, dňa 30.06.2010. Právnou skutočnosťou, ktorej dôsledkom bol zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňa 30.06.2010, bolo nedosiahnutie zákonom o sociálnom poistení ustanovenej hranice príjmu za rozhodujúce obdobie (t.j. za rok 2009). S uvedeným právnym názorom Sociálnej poisťovne sa stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27.06.2017, uviedol: „Prihláška samostatne zárobkovo činnej osoby do povinného poistenia, ako aj odhláška z tohto poistenia, sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť do ôsmich dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie, resp. zánik oprávnenia na podnikanie.“ 17. Podľa žalovaného žalobkyňa v správnej žalobe nespochybňuje tú skutočnosť, že bola v spornom období držiteľkou oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (t.j. platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) a ani to, že jej ako SZČO v období po 29.02.2008 trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, v správnej žalobe poukazuje len na procesné pochybenia, ktorých sa podľa jej názoru dopustila Sociálna poisťovňa vo veci zániku jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Po doručení Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky z povinného poistenia ku dňu 29.02.2008, žalobkyňa dňa 10.03.2008 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, vysunuté pracovisko Nové Mesto nad Váhom, rozhodnutie číslo: A., zo dňa 21.01.2008, z ktorého bolo zrejmé, že Trenčiansky samosprávny kraj žalobkyni zrušil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č. TSK/XXXX/XXXXX/zdrav.-X, zo dňa 22.07.2005, t.j. oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Sociálna poisťovňa mala teda za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobkyňa stratila na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, čím jej zaniklo aj povinné poistenie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v danom čase neoznámila pobočke Sociálnej poisťovne, že je držiteľkou aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, nemala dôvod pochybovať o správnosti dátumu zániku povinného poistenia žalobkyne, uvedeného v Registračnom liste fyzickej osoby - odhlášky zo dňa 26.02.2008. Vychádzajúc z údajov vtedy známych správnemu orgánu Sociálna poisťovňa považovala zánik povinného poistenia žalobkyne ku dňu 29.02.2008 za nesporný. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že práve žalobkyňa bola v zmysle § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, a nie, ako to nesprávne uvádza žalobkyňa v správnej žalobe, Sociálna poisťovňa. Zákon o sociálnom poistení v spornom období neukladal Sociálnej poisťovni túto povinnosť. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný vyjadrenie žalobkyne, že zo strany Sociálnej poisťovne došlo vo vzťahu k nej ku klamlivému konaniu, za právne irelevantné. Ak by si žalobkyňa splnila vyššie spomínanú zákonnú povinnosť a oznámila by Sociálnej poisťovni všetky skutočnosti relevantné pre zánik, resp. nezánik jej povinného poistenia, nedošlo by k akceptácii Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky Sociálnou poisťovňou, pobočka Trenčín. 18. Po zistení, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou), Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, opätovne na základe novozistených skutočnosti preskúmala skutkový stav veci a z dôvodu spornosti prípadu v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení vydala rozhodnutie číslo: XXXXX-X/XXXX-TN, zo dňa 06.03.2017. Žalobkyňa využila svoje právo a proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 11.09.2017. Z dôvodu, že v čase vydania potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, zo dňa 05.04.2017, na ktoré žalobkyňa v správnej žalobe poukazuje, nebolo konanie vo veci zániku jej povinného poistenia právoplatne ukončené, Sociálna poisťovňa sa pri jeho vydaní nemohla opierať o neprávoplatné rozhodnutie. Okrem toho potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, nie je právne záväzné a nemožno ho považovať za rozhodnutie. 19. Žalovaný tiež vysvetlil, že konanie vo veciach sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkové konanie, ktoré vzhľadom na ustanovenie § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podľa ustanovenia § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010, zo dňa 24.02.2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“ Zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. Správneho poriadku. 20. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať aj z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (ustanovenie § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného vypláva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, resp. či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia preukazovali, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný a riadne právne posúdený. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. V prípade, ak by odvolací orgán zistil, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, resp. skutkový stav veci nie je dostatočne preukázaný, napadnuté rozhodnutie by zmenil, zrušil, resp. zrušil a vec by vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie za účelom došetrenia relevantných skutočností. 21. V súvislosti s procesnými pochybeniami, ktoré žalobkyňa namieta v správnej žalobe, žalovaný poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove vo veciach sp. zn. 5Sa/7/2017 a sp. zn. 5Sa/8/2017, v ktorých menovaný správny súd uviedol, že „zákon o sociálnom poistení ako zákon lex specialis Sociálnej poisťovni neukladá povinnosť upovedomiť účastníka konania o začatí konania, nemá ani povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia a umožniť mu navrhovať dôkazy, alebo navrhovať doplnenie, ako je to v správnom poriadku. Neukladá jej ani povinnosť v rozhodnutí uviesť dátum začatia nedávkového konania.“ 22. K námietke žalobkyne, že postup Sociálnej poisťovne sa prieči myšlienke spravodlivosti, žalovaný uviedol, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, pričom platí, že normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. sú prikazujúce a zakazujúce, čo znamená, že od príslušnej právnej normy sa nemožno odchýliť, ak to zákonná úprava neumožňuje. Z uvedeného dôvodu je Sociálna poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu, aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania rovnako. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžso/81/2014, zo dňa 31. mája 2016, z ktorého taktiež vyplýva, že „právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva tak, ako ju prezentuje krajský súd, nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uvádza, že „...idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu ale k extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a redistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach Johna Rawlsa, Dworkina či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty, ako hlavnej funkcie objektívneho práva.“ Predmetným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/306/2013-36, zo dňa 18.06.2014, v ktorom krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutia sú zjavne nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach, tak, že žalobu zamietol. 23. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe podala písomnú repliku žalobkyňa, v ktorom zopakovala a zdôraznila základné tézy správnej žaloby. 24. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 26. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 27. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), nariadil správny súd na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o to požiadal žalovaný (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP). 28. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na právnej argumentácii zachytenej v ich písomných podaniach. 29. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil nasledovné: Dňa 05.01.1995 prijala Sociálna poisťovňa prihlášku žalobkyne, ako SZČO, s prideleným IČO: XX XXX XXX, na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie so vznikom účasti na poistení ku dňu 01.01.1995. 30. Trenčiansky samosprávny kraj rozhodnutím č. A./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 22.07.2005, vydal žalobkyni povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie - v špecializačnom odbore pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast a v odbore dorastové lekárstvo. 31. Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. A./XXXX/XXXXX/zdrav-X zo dňa 21.01.2008, bolo ku dňu 29.02.2008 žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie - v špecializačnom odbore pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast a v odbore dorastové lekárstvo, ktoré jej bolo udelené rozhodnutím č. A./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 22.07.2005. Ako dôvod zrušenia správny orgán uviedol zmenu právnej formy poskytovania všeobecnej zdravotnej starostlivosti, a to v budúcnosti prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. 32. Dňa 26.02.2008 podala žalobkyňa na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia a za dátum zániku poistenia označila deň 29.02.2008. 33. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni orgánmi správy daní vyplýva, že príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti deklarovala žalobkyňa za rok 2006 v sume 1.462.394,- Sk, príjmy za rok 2007 v sume 1.891.942,- Sk a príjmy za rok 2008 v sume 572.545,- Sk. 34. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni Slovenskou lekárskou komorou vyplýva, že licencia č. C bola žalobkyni udelená s účinnosťou ku dňu 24.05.2005 a zanikla ku dňu 16.08.2017. 35. Dňa 05.04.2017 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín „Potvrdenie“, ktorým potvrdila okrem iného aj to, že žalobkyňa bola evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako SZČO v období od 01.01.1995 do 29.02.2008. 36. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 06.03.2017 rozhodla, že žalobkyni - samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. F. L. - nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29.02.2008, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30.06.2010. Pri rozhodovaní vychádzala z toho, že žalobkyňa aj po 29.02.2008, ku ktorému dátumu jej na základe rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja č. A./XXXX/XXXXX/zdrav-X zo dňa 21.01.2008 zaniklo povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, disponovala aktívnou licenciou č. C udelenou jej Slovenskou lekárskou komorou, čo v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 zakladalo naďalej jej status SZČO pre účely sociálneho poistenia. Taktiež bolo zistené, že za roky 2006 až 2008 dosiahla žalobkyňa príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou v sume vyššej ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu určeného na príslušné roky a preto s poukazom na § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení trvala u žalobkyne obligatórna účasť na povinnom nemocen-skom poistení a povinnom dôchodkovom poistení aj za roky 2008 a 2009 a čiastočne aj v roku 2010, a to konkrétne do 30.06.2010, nakoľko bolo zistené, že v roku 2009 žalobkyňa nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou v sume vyššej ako bol 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu určeného na rok 2009. 37. Na odvolanie žalobkyne ako účastníka administratívneho konania vedeného Sociálnou poisťovňou, v ktorom argumentačne čiastočne obsahovo anticipovala neskôr podanú správnu žalobu, žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 11.09.2017 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, potvrdil, pričom zotrval na právnej argumentácii prvostupňového rozhodnutia. 38. Podľa § 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia (bod 1.) činnosť zamestnanca, (bod 2.) činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená. 39. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. 40. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinne nemocensky poistená je aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 41. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinne dôchodkovo poistená je ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 42. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). 44. Podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2009 vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. 45. Podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2010 do 31.12.2010 vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. 46. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. 47. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. 48. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 49. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. 50. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. 51. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 52. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 53. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. 54. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 55. Podľa § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia. 56. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "povolenie") (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. 57. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)]. 58. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. 59. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. licencie sa vydávajú a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ, b) na výkon zdravotníckeho povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár. 60. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonmi, najmä zákonom o sociálnom poistení, a za súladný s právnymi predpismi možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Správne orgány z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení príslušných právnych predpisov. 61. Medzi účastníkmi konania je spornou otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne pre účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia po 29.02.2008, ku ktorému dátumu jej rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. A./XXXX/XXXXX/zdrav- X zo dňa 21.01.2008 bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. V administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola od 24.05.2005 držiteľom platnej licencie typu L1A, ktorá ju aj po 29.02.2008, keďže ňou aj po tomto dátume disponovala, oprávňovala na výkon, resp. prevádzkovanie činnosti subsumovateľnej pod ustanovenie § 3 písm. a) bod. 2 zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru správneho súdu licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, udeľovaná v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. (tzv. licencia typu L1A), predstavuje v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, čo žalobkyni zakladalo status SZČO na účely sociálneho poistenia aj po 29.02.2008. Táto skutočnosť, t.j. trvajúca dispozícia aktívnou (nezrušenou) licenciou typu L1A, je podľa názoru správneho súdu rozhodujúcou právnou skutočnosťou pre vyvodenie právneho záveru o nadobudnutí postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, resp. o nezániku tohto postavenia, ak k jeho získaniu došlo skôr na základe inej právnej skutočnosti (napr. udelením povolenia fyzickej osobe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia). K zániku povinného poistenia dochádza len vtedy, ak SZČO má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy subsumovateľné pod ustanovenie § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. 62. Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie fakticky nevyužívať túto licenciu pre účely zárobkovej činnosti nemá pre kvalitatívnu stránku statusu SZČO právnu relevanciu. Rovnako nemá právnu relevanciu ani zmena právnej formy poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorú sa po 29.02.2008 žalobkyňa rozhodla poskytovať prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným a pre ktorú nie je vyžadovaná dispozícia licenciou typu L1A. Čo sa týka právnej povahy odhlášky fyzickej osoby zo sociálneho poistenia, aj správny súd zastáva názor, že tento dokument má len deklaratórne účinky vo vzťahu k právnym skutočnostiam, ktoré nastali priamo zo zákona, a to do času, kým nebol preukázaný opak na základe dôkazov neskôr zabezpečených Sociálnou poisťovňou. Obdobný záver je možné vysloviť aj ohľadne potvrdenia, ktoré žalobkyni vystavila Sociálna poisťovňa. Ide o listinu s iba informačnou hodnotou, nemajúcu povahu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 63. Na to, aby fyzickej osobe popri ustálení jej právneho statusu SZČO aj vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, je však potrebné tiež to, aby takáto osoba jednak dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z.) a súčasne aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica na príslušný kalendárny rok (mechanizmus jej výpočtu vyplýva z § 21 ods. 1 v spojení s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010). V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia SZČO dosiahla v príslušnom roku kvalifikovaný príjem, ale skutočnosť, že tento príjem dosiahla ako SZČO. Žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že licenciu L1A nikdy nevyužívala a teda z nej nedosahovala príjmy, nemá vplyv na právne posúdenie povinnosti platiť poistné. Z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že medzi držbou licencie ako oprávnenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a príjmom posudzovaným pre účely § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, by mal byť vzťah príčinnej súvislosti, t.j. že by malo ísť o príjem pochádzajúci práve z držby tejto licencie. Zákon vníma povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako jedno poistenie. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantných pre vznik, resp. trvanie poistenia, nie je rozhodujúce, či SZČO dosiahla tento príjem zo živnosti, alebo z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý zakladá osobe status SZČO. Ak napr. SZČO dosahovala príjmy z viacerých činností a ak pri týchto príjmoch je možné ustáliť, že boli dosiahnuté „z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu“ alebo ak ide „o výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou“, tak pre výpočet poistného na sociálne poistenie sa vychádza z celkového príjmu, ktorý osoba dosiahla zo všetkých týchto činností spolu. Preto nie je pre vznik poistenia rozhodujúce, či žalobkyňa dosahovala alebo nedosahovala z licencie typu L1A v rozhodnom období príjem, ak je preukázané, že mala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, a to najmenej vo výške upravenej ustanovením § 21 ods. 1 v spojení s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Z údajov poskytnutých Sociálnej poisťovni daňovými orgánmi vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti boli v roku 2006, 2007 a 2008 v každom z uvedených rokov vo výške presahujúcej minimálny vymeriavací základ určený na príslušné roky, a preto žalobkyňa bola v období po 29.02.2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, a to až do 30.06.2010, nakoľko bolo preukázané, že v roku 2009 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, ani výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vo výške presahujúcej dvanásťnásobok minimálneho vymeriavacieho základu určeného na rok 2009. Preto po 30.06.2010 nebola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. 64. V súvislosti s procesom zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom síce žalobkyňa oznámila pobočke Sociálnej poisťovne formou Registračného listu - odhlášky - z povinného poistenia, že jej poistenie zaniká ku dňu 29.02.2008, avšak u žalobkyne nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bola aj naďalej držiteľom platnej licencie typu L1A. Preto odhlášku z povinného poistenia nie je v súvislosti so skutočnosťou, že žalobkyňa následne vykonávala povolanie lekára prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, možné stotožňovať s vyhlásením o nevykonávaní činnosti SZČO podávaným podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, majúcim na následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Nejde a logicky ani nemohlo ísť o vyhlásenie k licencii č. C keďže k jej zrušeniu nedošlo a žalobkyňa do 30.06.2010 ani neiniciovala jej zrušenie, ale o oznámenie vecne nadväzujúce na zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom. 65. Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Treba pritom zdôrazniť, že pobočka Sociálnej poisťovne, ktorej bola koncom vo februári 2008 doručená odhláška žalobkyne, nedisponovala príslušnými informáciami o stále platnej licencii L1A žalobkyne až do momentu, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedela z informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Dovtedy Sociálna poisťovňa nemala v podstate reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu L1A. 66. Ohľadne námietky porušenia procesných práv žalobkyne ako účastnícky administratívneho konania vedeného Sociálnou poisťovňou, správny súd uvádza, že prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 67. Ani prípadná nevedomosť o tom, že trvajúca držba licencie typu L1A zakladá status SZČO, nezbavuje žalobkyňu zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinnosti vyplývajúcej z tohto právneho postavenia. Z písomných podkladov predložených žalovaným vyplýva, že o povinnostiach vyplývajúcich z držby licencií boli členovia Slovenskej lekárskej komory nie raz informovaní rôznymi spôsobmi, najmä boli na rezortnej úrovni opakovane zverejňované články a informácie týkajúce sa tejto problematiky s rovnakými rezultátmi, k akým neskôr dospel žalovaný. 68. Preskúmaním veci nedospel správny súd k záveru o tom, že by postup žalovanej v danej veci bol príliš formalistický, nespravodlivý, v rozpore s princípmi právneho štátu. Zákon o sociálnom poistení je právnym predpisom úzko spätým so sociálnou politikou štátu, ktorá je vždy odrazom nielen politického, ekonomického a historického vývoja istého spoločenstva, ale aj prostriedkom, akým štát presadzuje svoje aktuálne dominantné sociálnopolitické predstavy a v otázke predpisovania a výberu poistného aj svoje aktuálne finančno-hospodárske ciele. Podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú právnymi normami verejného práva, t.j. ide o kogentné právne normy, ktorým nie sú vlastné ustanovenia upravujúce zmierňovanie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov. 69. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 70. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobkyni spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne. V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.