Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/53/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815212030 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815212030.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alici Beňovej v spore žalobcu S. N. M., s.r.o., R. XX XXX XXX, so sídlom v Z., B. 5, zastúpeného Advokátskou kanceláriou G. N., s.r.o., so sídlom Z., B. X proti žalovanej Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Y. XXX/XX, o zaplatenie 1.002,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. júla 2016, č.k. 14C/239/2015-39 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. Žalovaná n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 696,66 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 696,66 EUR od 29.7.2012 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 40% trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť H. J. K., a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 2.2.2012 Zmluvu o pôžičke - internetová, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku 783,66 EUR na financovanie kúpy tovaru - „Nádoby“, v cene 870,66 EUR. Akontácia bola 87,-EUR, výška mesačnej splátky 41,46 EUR, počet splátok 24, ročná úroková sadzba 26,91%, RPMN 26,91%, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (v zmluve uvedené ako: „Celková suma pôžičky bez poistenia“) bola 995,04 EUR a celkové náklady spotrebiteľa 211,38 EUR. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako: (mesiac/rok) 1/2014, termíny jednotlivých splátok v zmluve uvedené nie sú. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi do 9.7.2015 (vypracovanie žaloby) sumu 87,- EUR. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2015 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkom (žalovaná) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného je zároveň v zmysle § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Podľa názoru súdu, ustanovenia Zmluvy o pôžičke zo dňa 2.2.2012 nespĺňajú požiadavku zákona o jasnom a určitom vymedzení termínu konečnej splatnosti úveru a ani o termínoch splatnosti jednotlivých splátok úveru. Tieto údaje musia byť uvedené presným, konkrétnym dátumom. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol už pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V preskúmavanej zmluve je uvedený údaj: „Celková suma Pôžičky: bez poistenia 995,04 EUR“. Článok 1.1 VOP právneho predchodcu žalobcu definuje pojem „Celková suma Pôžičky“ ako: „súčet všetkých Splátok dohodnutých medzi Klientom a Spoločnosťou v Zmluve“. Z obsahu zmluvy vyplýva, že celková čiastka, ktorú musel dlžník (spotrebiteľ) veriteľovi zaplatiť je 995,04 EUR a pozostáva z požičanej istiny a celkových nákladov spotrebiteľa 211,38 EUR. Suma 995,04 EUR je zároveň súčtov všetkých splátok pôžičky (41,46 EUR x 24).V zmluve teda je uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd nepovažoval terminológiu používanú právnym predchodcom žalobcu v zmluve za celkom vhodnú, keďže pojem „celková suma pôžičky“ značne koliduje s údajom o samotnej sume pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanej a môže vyvolávať výkladové nejasnosti, dokonca aj prípadné pochybnosti o platnosti zmluvy z dôvodu nejednoznačného dojednania o jej základnej náležitosti. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na nepravdivé tvrdenie právneho predchodcu žalobcu v žalobe, že žalovanej poskytol „celkovú sumu pôžičky 1.082,04 EUR“. V skutočnosti jej poskytol len pôžičku v sume 783,66 EUR. Z vykonaného dokazovania vplynulo, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sú teda splnené podmienky ustanovené v § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a poskytnutý úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná by si teda v celom rozsahu splnila svoju povinnosť voči žalobcovi už uhradením samotnej istiny pôžičky 783,66 EUR. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná doposiaľ žalobcovi uhradila len sumu 87,- EUR. Po odrátaní uhradenej sumy je teda povinná z poskytnutej istiny uhradiť ešte 696,66 EUR. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, preto zaviazal žalovanú na úhradu uvedenej sumy a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Keďže žalovaná je v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku, žalobca má nárok na úrok z omeškania. Omeškanie žalovanej nastalo od 29.7.2012, po uplynutí lehoty na úhradu svojho záväzku, ktorú jej poskytol právny predchodca žalobcu. Súd preto zaviazal žalovanú, aby žalobcovi uhradila aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z priznanej sumy 696,66 EUR od 29.7.2012 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca si žalobou uplatnil nárok v sume 1.002,88 EUR. Súd mu priznal 696,66 EUR (t.j. 70 % uplatneného nároku) a vo zvyšnej časti 306,22 EUR (30% uplatneného nároku) žalobu zamietol. Čistý úspech žalobcu v konaní je teda 40 % (70% - 30%) a z uvedeného dôvodu má nárok na náhradu 40 % účelne vynaložených trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, a to jeho zamietajúcej časti o zaplatenie 87 eur s príslušenstvom podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak má za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Kúpna cena bola v zmysle zmluvy vo výške 870,66 eur. Nakoľko žalovaná bola povinná v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 87 eur, predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanej bola následne poskytnutá suma vo výške 783,66 eur, ktorú sa zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaná celkovo uhradila sumu 87 eur, to znamená akontáciu. Suma úhrad vo výške 87 eur, ktorú súd započítal na sumu poskytnutej pôžičky zahŕňa aj úhradu akontácie vo výške 87 eur, ktorú súd započítal na sumu už poníženú o akontáciu (783,66 eur). Z uvedeného je zrejmé, že žalovanej bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 870,66 eur a nie v sume 783,66 eur ako uvádza súd. Suma 783,66 eur predstavuje sumu, od ktorej je už odpočítaná akontácia. Zároveň je však akontácia zahrnutá aj medzi platbami v sume 87 eur. Súd teda v danom prípade zohľadnil zaplatenú akontáciu dvakrát, nakoľko akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovanej vo výške 87 eur, ktorú odpočítal súd od sumy 783,66 eur, čo je suma pôžičky už ponížená o akontáciu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutú časť rozsudku tak, že žalovanú popri povinnosti vyplývajúcej z rozsudku súdu prvej inštancie zaviaže aj na zaplatenie sumy vo výške 87 eur s príslušenstvom a opätovne rozhodne o trovách konania. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP v napadnutom rozsahu (vo výrokovej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 87 eur s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ani to nevyžadoval verejný záujem), v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Obč. zákonníka v spojení s § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní zmluvy o úvere dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve absentujú základné obsahové náležitosti, ktoré predpokladá § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sú teda splnené podmienky ustanovené v § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V preskúmavanej zmluve je uvedený údaj: „Celková suma Pôžičky: bez poistenia 995,04 EUR“. Článok 1.1 VOP právneho predchodcu žalobcu definuje pojem „Celková suma Pôžičky“ ako: „súčet všetkých Splátok dohodnutých medzi Klientom a Spoločnosťou v Zmluve“. Z obsahu zmluvy vyplýva, že celková čiastka, ktorú musel dlžník (spotrebiteľ) veriteľovi zaplatiť je 995,04 EUR a pozostáva z požičanej istiny a celkových nákladov spotrebiteľa 211,38 EUR. Suma 995,04 EUR je zároveň súčtov všetkých splátok pôžičky (41,46 EUR x 24).V zmluve teda je uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Poukázal na to, že pojem „celková suma pôžičky“ značne koliduje s údajom o samotnej sume pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanej a môže vyvolávať výkladové nejasnosti, dokonca aj prípadné pochybnosti o platnosti zmluvy z dôvodu nejednoznačného dojednania o jej základnej náležitosti. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na nepravdivé tvrdenie právneho predchodcu žalobcu v žalobe, že žalovanej poskytol „celkovú sumu pôžičky 1.082,04 EUR“. V skutočnosti jej poskytol len pôžičku v sume 783,66 EUR. Súd však mal napriek tomu za to, že v tejto časti bol obsah zmluvy medzi zmluvnými stranami už pri jej uzavretí jasný a nepochybný, pričom pri výklade zmluvných ustanovení postupoval podľa § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého je potrebné vykladať právny úkon najmä podľa vôle tohto, kto právny úkon urobil. Žalovaná by si teda v celom rozsahu splnila svoju povinnosť voči žalobcovi už uhradením samotnej istiny pôžičky 783,66 eur. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná doposiaľ žalobcovi uhradila len sumu 87 eur. Po odrátaní uhradenej sumy je povinná z poskytnutej istiny uhradiť ešte 696,66 eur. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, preto zaviazal žalovanú na úhradu uvedenej sumy s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. 6. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné: 7. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku týkajúce sa posúdenia zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľskej zmluvy sú správne. Takýto záver nespochybnil ani samotný žalobca, ako aj to, že súd zároveň posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal rozhodnutie iba v rozsahu odvolacích dôvodov. 8. V zmluve o pôžičke zo dňa 02.12.2012 v časti „Predmet financovania pôžičky“ je uvedené, že kúpna cena (MOC) tovaru - nádoby, ktorý bol predmetom financovania v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a predávajúcim (treťou osobou) je 870,66 eur. Zároveň je tu uvedené, že pôžička (finančné plnenie) je 783,66 eur. Akontácia (z uvedenej kúpnej ceny),ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť predávajúcemu je 10%. V bode 3 Podmienok k zmluve o pôžičke sa uvádza v bode 3.1., že spoločnosť sa zmluvou zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu sprostredkovateľovi na účet sprostredkovateľa uvedený vo faktúre (doklade o predaji) sprostredkovateľa znejúcom na meno klienta doručenou spoločnosti sprostredkovateľom. Pod bodom 3.3 sa uvádza, že ak sa klient rozhodne zaplatiť akontáciu zaplatí akontáciu sprostredkovateľovi pri nákupe tovaru. Ďalšie splátky vykonáva klient v súlade s ustanovením čl. 6 VOP. 9. Okrem zmluvy o pôžičke zo dňa 02.12.2012, v ktorej je výslovne uvedené, že pôžička (finančné plnenie) je 783,66 eur žalobca súdu nepredložil žiaden iný dôkaz, ktorý by preukazoval výšku poskytnutej pôžičky (výšku čerpania spotrebiteľského úveru), resp. výšku poskytnutej istiny finančných prostriedkov žalobcom žalovanej. Pritom v zmysle záverov súdu (aj z tvrdenia samotného žalobcu), že úver je bezúročný a bezpoplatkový, je v danom prípade žalovaná povinná vrátiť žalobcovi iba výšku istiny úveru po odpočítaní splátok vykonaných žalovanou. Z prehľadu splátok a úhradu vykonanou žalovanou vyplýva, že dňa 02.02.2012 zaplatila akontáciu vo výške 87 eur, ostatné splátky poskytnutej pôžičky neuhradila. Súd prvej inštancie správne kalkuloval so sumou poskytnutej pôžičky vo výške 783,66 eur vzhľadom k tomu, že v zmluve o pôžičke sa jednoznačne udáva pod položkou „Pôžička (finančné plnenie)“ suma 783,66 eur. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že v uvedenej časti zmluvy je uvedená osobitná položka „Akontácia 10%“, pričom žalovaná bola zjavne v zmysle kúpnej zmluvy povinná zaplatiť aj akontáciu. Žalobca nepreukázal súdu svoje tvrdenia, že poskytol žalovanej aj sumu na zaplatenie akontácie, teda že čerpanie úveru zahrňovalo celú kúpnu cenu vrátane akontácie 87 eur. Odvolací súd dodáva, že za dôkaz „o čerpaní“ úveru (o výške čerpania úveru), nemožno považovať „prehľad splátok a úhrad“ vyhotovený žalobcom, doložený k žalobe, v ktorom žalobca uvádza v prvom riadku „Akontácia dňa 02.12.2012“ vo výške 87 eur. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne postupoval, keď z poskytnutej istiny pôžičky 783,66 eur odrátal sumu 87 eur, ktorú žalovaná zaplatila pri uzavretí zmluvy o pôžičke a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).