Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/95/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211705 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814211705.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu FORTUNA SK, a.s., so sídlom Eisteinova 23, Bratislava, IČO: 00 684 881, zast. LEGAL ART, s.r.o., so sídlom Račianska 87, Bratislava, korešpondenčná adresa Palisády 36, Bratislava, IČO: 36 289 302 v mene ktorej koná V.. W. V., konateľ a advokát, proti žalovanej: Simona Gažúrová - JUNIOR AUTO FRAM, nar. XX.XX.XXXX, so sídlom Nám. SNP 45/40, Lehota pod Vtáčnikom, IČO: 33 787 611, o zaplatenie 8.412,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 11Cb/22/2014-94 zo dňa 19. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4.912,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.912,71 eur od 16.05.2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 50 eur od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v tom - ktorom mesiaci až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca svoj nárok odvodzoval z uznania dlhu zo dňa 15.04.2014 a ďalšej listiny z 23.04.2014. V listine o uznaní dlhu zo dňa 15.04.2014 je k dlhu 2.817,54 eur započítaná zmluvná pokuta vo výške 20 % z tohto dlhu (schodku), t. j. 563,51 eur, teda spolu dlh predstavuje sumu 3.381,05 eur. Túto sumu odporkyňa uznala čo do základu aj výšky. Z ďalšej listiny - Uznanie dlhu vyplýva, že žalovaná uznala dlh vo výške 1.647,36 eur, pričom k tomu je pripočítaná aj zmluvná pokuta vo výške 20 % z dlhu, t. j. 274,06 eur, spolu dlh predstavuje 1.647,36 eur. Spolu žalovaná uznala dlh vo výške 5.025,41 eur, pričom žalobca odpočítal od tejto sumy 112,70 eur odmenu žalovanej za mesiac apríl 2014 v zmysle XII. ods. 1 Zmluvy a tým sa dlh ponížil na sumu 4.912,71 eur. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 4.912,71 eur, čo predstavuje uznanie dlhu žalovanou v listinách zo dňa 15.04.2014 a 23.04.2014. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, týkajúci sa zmluvnej pokuty vo výške 3.500 eur ako nedôvodný. Zmluvnú pokutu vo výške 3.500 eur si zmluvné strany zakotvili v článku III. bod 20 Zmluvy pre prípad, že žalovaná nevyúčtuje do troch dní od ukončenia zmluvy finančnú hotovosť, t. j. do 15.05.2014. Súdu prvej inštancie sa zmluvná pokuta vo výške 3.500 eur javila vzhľadom k hodnote záväzku neprimerane vysoká, teda v rozpore s dobrými mravmi a teda aj neplatná podľa § 39 Občianskeho zákona. Žalobca si zmluvnou pokutou vo výške 20 % zo schodku sankcionoval porušenie zmluvy žalovanou, t. j. vo výške 563,51 eur a 274,06 eur, spolu 837,57 eur. Táto zmluvná pokuta dvakrát 20 % zo schodku je za porušenie zmluvy žalovanou, lebo neodviedla hotovosť žalobcovi. Opakovaná sankcia za nevyúčtovanie, resp. odovzdanie tej istej sumy, vrátane zmluvnej pokuty sa javí duplicitná zmluvná pokuta, ktorú už žalobca uplatňoval ako 20 % zo schodku. Naviac ide o zmluvnú pokutu neprimerane vysokú k hodnote záväzku, keď žalobca žiada z titulu uznania záväzku so zmluvnou pokutou 20 % sumu 4.912,71 eur a ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 3.500 eur za neodovzdanie finančných prostriedkov vo výške 4,912,71 eur. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie (za účinnosti O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016) a to v časti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť a zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 8.412,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 16.05.2014 do zaplatenia. Okrem iného žalobca v odvolaní uviedol, že výrok súdu, ktorým zamietol nárok žalobcu je nesprávny. Trvanie zmluvy ukončil žalobca so žalovanou písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 05.05.2014 v ktorom žalobca vyzval žalovanú na zúčtovanie finančnej hotovosti, odovzdanie poskytnutého inventáru a uhradenie dlžnej finančnej hotovosti v zmysle čl. III. ods. 20 zmluvy do 3 dní od ukončenia trvania zmluvy, pričom lehota na splnenie týchto povinností žalovanou uplynula dňa 15.05.2014. Žalovaná si svoju povinnosť v uvedenej lehote nesplnila. Žalobca si uplatnil okrem dlžnej sumy uvedenej v uznaní dlhu aj zmluvnú pokutu vo výške 3500 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že táto zmluvná pokuta sa mu javí vzhľadom k hodnote záväzku neprimerane vysoká, teda v rozpore s dobrými mravmi, a teda aj neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Toto konštatovanie súdu prvej inštancie však nemožno považovať za dostatočné. Pokiaľ ide o samotnú výšku zmluvnej pokuty platí, že právo na zmluvnú pokutu môže byť založené výlučne zmluvným dojednaním účastníkom zmluvného vzťahu. Posúdenie otázky primeranosti zmluvnej pokuty závisí od okolností konkrétneho prípadu, najmä na dôvodoch, ktoré viedli k dojednaniu zmluvnej pokuty a na význame a hodnote zabezpečovanej povinnosti. Súd je teda povinný kumulatívne prihliadať na dva skutkové aspekty, hodnotu zabezpečovanej povinnosti a význam zabezpečovanej povinnosti. Súd nie je oprávnený neprimerane vysokú zmluvnú pokutu celkom odpustiť a samovoľne znížiť na nulu, nakoľko by tým bola popretá minimálne sankčná funkcia zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že zmluvná pokuta medzi žalobcom a žalovanou bola dojednaná platne. Žalovaná si privlastnila peňažné prostriedky patriace žalobcovi v celkovej výške 4187,84 eur, pričom uplatnená zmluvná pokuta je vo výške 3500 eur, teda je nižšia ako dlhovaná suma. Žalovaná sa nijakým spôsobom nesnažila prispieť k zmierneniu škody, ktorú žalobcovi spôsobila. So žalobcom nekomunikovala, nepreberala poštu, nedostavila sa na pojednávanie a dlh si nesplnila ani len čiastočne. Žalobca ďalej nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že sankcia za nevyúčtovanie, resp. odovzdanie tej istej sumy vrátane zmluvnej pokuty sa javí ako duplicitná zmluvná pokuta, ktorú si žalobca uplatnil vo forme 20% zo schodku na pokladničnej hotovosti. Nie je možné v žiadnom prípade považovať uplatňované zmluvné pokuty za duplicitný nárok žalobcu. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie dvoch zmluvných pokút za nedodržanie dvoch samostatne určených povinností, ktoré žalovanej zo zmluvy vyplývali. Súd prvej inštancie zle a nesprávne vyhodnotil dôkazy, na základe ktorých dospel k nesprávnym záverom podľa § 205 ods. 2 písm. d O.s.p., a predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f O.s.p., nakoľko príslušná právna norma bola na daný skutkový stav nesprávne aplikovaná. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočné a nemôže obstáť. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a nové rozhodnutie, alebo rozhodnutie zmeniť a zaviazať žalovanú na zaplatenie celej žalovanej sumy podľa žaloby. Žalobca si v odvolaní uplatnil aj trovy odvolacieho konania a trovy právneho zastúpenia. 3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 9a9/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia. 6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu, že sa zmluvná pokuta javila súdu prvej inštancie ako neprimerane vysoká k hodnote záväzku, v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 9. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom záväzkových právnych vzťahov. Plní funkciu preventívnu, reparačnú (je paušalizovanou náhradou škody) a sankčnú. Jedná sa o dohodou určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Je upravená v ust. § 544 až 545a Občianskeho zákonníka a v ust. § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí v nej byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia a musí v nej byť uvedená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Uvedené podmienky musia byť v dohode vymedzené určito, to zn. musí byť presne a určito špecifikované na porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta vzťahuje. Obchodný zákonník náhradu škody, resp. jej reparačnú funkciu rešpektuje pri úprave moderačného práva tým, že zmluvná pokuta je dolnou hranicou moderácie zmluvnej pokuty (§ 301 Obchodného zákonníka). 10. Odvolací súd sa nestotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, keď meritórne rozhodol o uplatnenom nároku týkajúceho sa zmluvnej pokuty tak, že ju zamietol v celom rozsahu. V uzavretej zmluve mali zmluvné strany dohodnutých viac zmluvných pokút, každá zmluvná pokuta zabezpečovala splnenie určitej, ale nie totožnej povinnosti. Zmluvné strany - teda žalobca a žalovaná uzatvárali zmluvu ako podnikatelia v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Pojem dobré mravy v obchodnom práve nie je možné zamieňať so všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku. Vo vzťahu k zásadám poctivého obchodného styku a k obchodným zvyklostiam sú dobré mravy všeobecným pojmom morálky, pojmy dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku a zvyklostí patria do kategórie mimoprávnych pojmov a sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti. V porovnaní s § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, v prípade § 265 Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. Pri posudzovaní § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy platí, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, preto pôjde o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecne uznávanými a platnými morálnymi normami. 11. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že uplatnená zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, na toto konštatovanie automaticky nie je možné použiť ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že neprimerane vysoká zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že uplatnená zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, toto jeho konštatovanie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je dostatočne odôvodnené. Odvolací súd ďalej uvádza, že zmluvná pokuta dohodnutá stanovená pevnou sumou 3.500 eur zabezpečovala dodržanie povinnosti žalovanou uhradiť v lehote 3 dní od ukončenia zmluvy finančnú hotovosť (prijaté vklady, manipulačnú prirážku), podľa stavu ku dňu ukončenia zmluvy a a túto hotovosť spolu s príslušnými dokladmi odovzdať žalobcovi. Zmluvná pokuta vo výške 20% zo zisteného schodku zabezpečovala povinnosť žalovanej vykonávať predmet činnosti dohodnutý v zmluve tak, aby nevznikol schodok na pokladničnej hotovosti. Išlo o dve rozdielne povinnosti. 12. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne prejedná, rešpektujúc názor odvolacieho súdu o ďalšom procesnom postupe, vykoná dokazovanie a podľa výsledkov dokazovania vo veci rozhodne. V novom rozhodnutí za dodržania ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil uplatnenú zmluvnú pokutu Pokiaľ dospeje k názoru, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta je neprimerane vysoká vzhľadom k hodnote záväzku, bude skúmať všetky skutočnosti potrebné k tomu, aby mohol zmluvnú pokutu moderovať a to až do výšky škody alebo pokiaľ bude mať zato, že zmluvná pokuta je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, toto svoje tvrdenie riadne a zrozumiteľne odôvodní. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a c/ C.s.p. účinného od 1.7.2016 zrušil, nakoľko neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ani na jeho zmenu. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 C.s.p. v novom rozhodnutí vo veci samej. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).