Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/60/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200239 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3015200239.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu J. N., bytom M. XX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. augusta 2014, č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/27099 - 0002, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Vo výroku označeným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie zo dňa 25.07.2014, č. TN1/OPHN/SOC/2014/38422-0005, ktorým Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 euro mesačne od 01.07.2014. 2. Žalovaný tak rozhodol na základe toho, že mal preukázané, že žalobca odmietol ponuku pracovnej činnosti, ktorú mu zaslal správny orgán I. stupňa. 3. Žalovaný vychádzal zo zistení, že: - žalobca dňa 13. decembra 2013 podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, - rozhodnutím č. TN1/OPHN/SOC/2013/52065 - 0002 zo dňa 17. decembra 2013 bola žalobcovi priznaná dávka a príspevky v sume 118,30 euro mesačne od 1. decembra 2013, - v mesiaci jún 2014 bola hmotná núdza žalobcu prehodnotená rozhodnutím č. TN1/OPHN/ SOC/2014/38422 - 0004 zo dňa 09.07.2014, a to v zmysle novej právnej úpravy, a to tak, že pomoc v hmotnej núdzi bola žalobcovi znížená na sumu 117,40 euro mesačne od 1. júna 2014, - listom zo dňa 16. júna 2014 bola žalobcovi zaslaná ponuka na vykonávanie pracovných činností v obci M. na obdobie od 1. júla 2014 do 31. decembra 2014, pričom v sprievodnom liste bolo uvedené, že pokiaľ žalobca ponuku práce odmietne, alebo po jej akceptovaní na výkon pracovných činností nenastúpi, podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. sa mu dávka zníži o sumu 61,60 euro, - túto výzvu si žalobca prevzal dňa 20. júna 2014, - dňa 26. júna 2014 žalobca ponuku úradu na vykonávanie pracovných činností odmietol. 4. Právne žalovaný vec posúdil podľa ust. § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. a ustálil, že žalobcovi bola v súlade s týmto zákonným ustanovením znížená dávka v hmotnej núdzi o 61,60 euro z čiastky 117,40 euro na sumu 55,80 euro, keďže žalobca sa odmietol zúčastniť v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní pracovných činností, ktoré mu boli zo strany úradu ponúknuté. 5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorú opakovane dopĺňal, pričom na ústnom pojednávaní na otázku predsedu senátu žalobca výslovne uviedol, že žiada preskúmať len rozhodnutie žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku s tým, že toto žiada v celom rozsahu zrušiť. Žalobcove námietky možno zhrnúť do 3 žalobných bodov, a to: a) žalobca tvrdí, že odobratie dávky v hmotnej núdzi v celom rozsahu tak, ako to vykonal úrad v jeho prípade je neetické, nezákonné a v rozpore s ústavou, s tým, že žalobca v žalobnej námietke ďalej vyslovil svoju úvahu v tom zmysle, že súladnejšie so zákonom by bolo, keby mu úrad túto dávku len pomerne krátil, b) žalobca ďalej namieta, že doručil právoplatne overený doklad o rozvode manželstva na úrad až dňa 29.04.2015 a keďže žalovaný rozhodol dňa 21.08.2014, teda pred doručením tohto dokladu, je toto jeho rozhodnutie nezákonné, c) žalobca tvrdí, že rozhodnutie č. TN1/OPHN/SOC/2014/38422 - 0004 zo dňa 09.07.2014, ktorým mu bola znížená dávka na sumu 117,40 euro je retroaktívne. 6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K žalobným bodom uviedol nasledovné: a) k námietke žalobcu, že odobratie dávky je v rozpore so zákonom a ústavou žalovaný uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal touto právnou otázkou, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 26. mája 2015 zamietol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o protiústavnosti niektorých častí zákona č. 417/2013 Z.z., b) k námietke žalobcu, ktorá sa týka skutočnosti, že žalobca je rozvedený žalovaný uviedol, že sám žalovaný vo svojej žiadosti zo dňa 13. decembra 2013 uviedol skutočnosť, že je rozvedený, a preto úrad pri svojom rozhodovaní z tejto skutočnosti vychádzal, pričom žalovaný túto skutočnosť teda, že je rozvedený a že sa posudzuje ako jednotlivec žiadnym spôsobom v minulosti nespochybňoval, c) zo strany žalobcu tvrdenej retroaktivity žalovaný uviedol, že správne orgány v posudzovanej veci postupovali striktne podľa zákona č. 417/2013 Z.z., pričom na základe zákonných dôvodov došlo u žalobcu k zníženiu dávky v hmotnej núdzi až dňa 1. júla 2014, a to len v dôsledku konania žalobcu, ktorý odmietol vykonávať činnosti podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z.. 7. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako súd vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 199 ods. 1, 2 S.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 203 ods. 1 S.s.p.), pričom pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 S.s.p.). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), bez povinnosti byť zastúpený advokátom, keďže ide o konanie v sociálnych veciach (§ 49 ods. 2 písm. b/ S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednomyseľne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, keď Krajský súd v Trenčíne mal v rámci súdneho prieskumu v intenciách ust. § 203 ods. 2 S.s.p. na zreteli aj povinnosť prihliadať na vady mimo žalobných bodov, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia, nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.). 8. Správny súd po splnení prieskumnej činnosti zistil, že správny orgán I. stupňa i žalovaný v rámci procesného postupu rešpektovali a dodržali všetky základné zásady administratívneho konania a teda správny súd konštatuje, že žalovaný dospel k žalobou napadnutému rozhodnutiu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými a hmotnoprávnymi ustanoveniami, ktoré sa na túto vec vzťahujú. 9. Správny súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci nie je sporný skutkový stav. Podstatou sporu je otázka, či úrad bol oprávnený žalobcovi znížiť dávku v hmotnej núdzi z dôvodu, že žalobca odmietol ponuku úradu na výkon pracovnej činnosti vo forme výkonu menších obecných služieb. 10. Na tomto mieste sa žiada poznamenať, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č. PL. ÚS 8/2014-41 zo dňa 27. mája 2015 skonštatoval, že požiadavka výkonu menších obecných služieb podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. ako podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi obstála v teste ústavnosti v plnom rozsahu, pretože napadnutá právna úprava nie je prejavom svojvôle zákonodarcu, lebo sleduje legitímny cieľ vo forme verejného záujmu. 11. Je teda zrejmé, že ustanovenie § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s ústavou, a preto pokiaľ sú splnené podmienky na jeho aplikáciu, je nutné z neho vychádzať. Podmieňovanie vyplácania dávky v hmotnej núdzi tým, že sa poberateľ tejto dávky zúčastní menších obecných služieb je teda súladné s ústavou, čo teda znamená, že pokiaľ sa poberateľ odmietne zúčastniť takýchto obecných služieb, jeho nárok na túto dávku sa znižuje o 61,60 euro. 12. V súdenej veci, ako už bolo vyššie uvedené, nie je sporné, že žalobcovi ako poberateľovi dávky v hmotnej núdzi zaslal úrad listom zo dňa 16. júna 2014 ponuku na vykonávanie pracovných činností v obci M. na obdobie od 1. júla 2014 do 31. decembra 2014, v rozsahu 32 hodín mesačne, pričom v sprievodnom liste bolo uvedené, že pokiaľ žalobca ponuku práce odmietne, alebo po jej akceptovaní na výkon pracovných činností nenastúpi, podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. sa mu dávka zníži o sumu 61,60 euro. Túto ponuku žalobca dňa 26.06.2014 odmietol. 13. Pokiaľ za daného stavu správny orgán I. stupňa a žalovaný rozhodli tak, že žalobcovi znížili dávku o sumu 61,60 euro, rozhodli tak úplne v súlade so zákonom. 14. Je teda zrejmé, že správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné. K námietke žalobcu uvedenej v tomto rozsudku pod bodom 5 písm. a) správny súd opätovne poukazuje na nález ústavného súdu, ktorý je bližšie popísaný v bode 11 tohto rozsudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ústavný súd vo svojom náleze vyslovil, že ustanovenie § 10 ods. 3 zákona č. 471/2013 Z. z. nie je v rozpore s ústavou. Akákoľvek polemika ohľadne ústavnosti tohto zákonného ustanovenia zo strany žalobcu preto nie je namieste. Dôvodnou nie je ani námietka žalobcu uvedená v tomto rozsudku pod bodom 5 písm. b), ktorá sa týka dokladu o rozvode manželstva. Sám žalobca ako žiadateľ v žiadosti o dávku v hmotnej núdzi zo dňa 11.12.2013 uviedol, že je rozvedený a tatko ho úrad aj posudzoval. Tento údaj je aj správny, nakoľko z rozvodového rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 4C/95/2011-42 zo dňa 23.06.2011, právoplatného dňa 04.07.2011 táto skutočnosť jednoznačne vyplýva. Žalobcom tvrdená nezákonnosť v tomto smere nie je absolútne daná. Žalobnú námietku uvedenú v tomto rozsudku pod bodom 5 písm. c) správny súd vyhodnocuje taktiež ako nedôvodnú. K úprave sumy pomoci v hmotnej núdzi rozhodnutím zo dňa 09.07.2014 z pôvodnej sumy 118,30 euro na 117,40 euro, teda k jej zníženiu došlo v súlade so zákonom, pričom nie je v rozpore so zákonom, že tak došlo s účinnosťou od 01.06.2014. Navyše, rozhodnutie zo dňa 09.07.2014, ktorého sa táto žalobná námietka týka, nie je predmetom tohto súdneho prieskumu. 15. Žalovaný bol v konaní úspešný (§ 168 S.s.p.) avšak výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje. Preto súd vyslovil, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).