Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814205708 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814205708.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu Mgr. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., H. XX/X, zastúpeného JUDr. S. U., advokátom, so sídlom H., G. R. č. X proti žalovanému : J. oC. so sídlom H., T. R. XX, zastúpeného D.. I. E., advokátkou so sídlom H., G. R. XE/X, o zaplatenie 433,74 eur a príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.augusta 2015, č. k. 4C/92/2014-63 takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu o zaplatenie 433,74 eur príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 238,73 eur a ostatné trovy konania vo výške 25,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vychádzal zo zistenia, že dňa 30.06.2011 bola uzatvorená medzi zamestnávateľom Stredná odborná škola (osoba totožná so žalovaným) a zamestnancom Mgr. S. E. (osoba totožná so žalobcom) Dohoda o zmene pracovných podmienok, ktorou sa s účinnosťou od 01.07.2011 mení a dopĺňa pracovná zmluva uzatvorená dňa 01.01.1991 tak, že pracovný čas je 21,30 pracovných hodín týždenne, čo predstavuje 12,5 vyučovacích hodín týždenne. Dohoda o zmene platí na dobu neurčitú. Dohoda je datovaná 30.06.2011 a je podpísaná zamestnávateľom i zamestnancom. Dňa 30.08.2011 bola uzatvorená medzi rovnakými zmluvnými stranami Dohoda o zmene pracovných podmienok, ktorou sa s účinnosťou od 01.09.2011 mení a dopĺňa pracovná zmluva uzatvorená dňa 01.01.1991 tak, že pracovný čas je 23,01 pracovných hodín týždenne, čo predstavuje 13,5 vyučovacích hodín týždenne. Dohoda o zmene platí na dobu neurčitú. I táto dohoda je podpísaná oboma zmluvnými stranami a je datovaná 30.08.2011. Listom zo dňa 27.01.2014 s poukazom na § 49 Občianskeho zákonníka žalobca odstúpil od dohody o zmene pracovných podmienok uzatvorenej dňa 30.06.2011, pretože túto dohodu uzatvoril v tiesni, pretože bol postavený pred hotovú vec, že v prípade, ak by ju nepodpísal, bol by s ním skončený pracovný pomer. Mal pripomienky, že táto dohoda mu skracovala pracovný úväzok na obdobie letných prázdnin. Súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie 433,74 eur ako rozdiel v jeho čistej mzde zamestnanca za mesiace júl a august 2011. Podľa neho bola predmetná Dohoda o zmene pracovných podmienok uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaný na tento list reagoval listom z 03.02.2014 tak, že odstúpenie žalobcu je podľa neho právne neúčinné, pretože nie sú splnené podmienky zákona na odstúpenie od dohody. Jeho tvrdenie, že dohoda bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, nie je pravdivé. Žalobca mal možnosť slobodnej voľby medzi dvoma alternatívami buď skončiť pracovný pomer pre nízky počet vyučovacích hodín alebo súhlasiť so zmenou pracovného času na polovičný úväzok. S druhou možnosťou žalobca vyslovil súhlas a dohodu podpísal. Žalobcovi tak nevzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu bol zamestnávateľom (žalovaným) určený žalobcovi funkčný plat od 01.07.2011 vo výške 409,38 eur. Žalovaný listom zo dňa 14.06.2011 adresoval ZO IOZ pri SOŠ, T. R. XX, H. žiadosť o prerokovanie organizačnej zmeny s poukazom na rozhodnutie riaditeľa školy o organizačnej zmene - znížení počtu zamestnancov s cieľom zefektívnenia práce, ktoré po schválení Zastupiteľstva TSK dňa 29.06.2011 nadobudne účinnosť dňom 01.07.2011 s tým, že okrem iného dôjde v rámci organizačných zmien i k skráteniu úväzkov pedagogických zamestnancov na vyučovanie akademických a profesijných predmetov a že skrátený pracovný úväzok v prepočte na vyučovacie hodiny bude okrem iného ponúknutý i navrhovateľovi v rozsahu 12,5 hodín. Výbor Základnej organizácie Integrovaného odborového zväzu pri žalovanom vo svojej odpovedi na žiadosť o prerokovanie organizačnej zmeny adresovanej žalovanému doručenej 21.06.2011 žalovanému uviedol, že rozhodnutie riaditeľa školy o organizačnej zmene - znížení počtu zamestnancov s cieľom zefektívniť prácu je pre zachovanie zamestnanosti vo výchove predčasné. Skrátením pracovných úväzkov v prepočte na vyučovacie hodiny pre niektorých učiteľov, ktorí odpracovali desiatky rokov v školstve a sú pred skončením a odchodom do dôchodku, sú týmto rozhodnutím ponížení. Žalobca sa obrátil listom zo dňa 16.11.2011 na Inšpektorát práce Trenčín, a to v súvislosti s jeho skrátením pracovného úväzku od 01.07.2011 a s Dohodou o zmene pracovných podmienok účinnou od 01.07.2011. V tejto žiadosti poukázal na to, že protestoval proti dátumu zmeny pracovného úväzku od 01.07.2011, pretože školský rok 2010/2011, v ktorom mal plný úväzok, končí 31.08.2011 a v prípade nedostatku vyučovacích hodín pre nasledujúci školský rok je pre vyučujúceho dátum zmeny pracovného úväzku 01.09.2011. Poukázal na to, že v prípade odmietnutia skráteného pracovného úväzku mal žalovaný pre neho pripravené tlačivo na rozviazanie pracovného pomeru, že plánované organizačné zmeny (spojenie škôl) sa neuskutočnili a v prípade zníženého počtu tried mal mať znížený pracovný úväzok od 01.09.2011, nie od 01.07.2011. Inšpektorát práce Trenčín vo svojej odpovedi na podnet navrhovateľa zo dňa 01.02.2012 uviedol, že podnet v časti zníženia pracovného úväzku v dôsledku Dohody o zmene pracovných podmienok vyhodnotil tak, že v tejto časti podnet navrhovateľa nemožno považovať za opodstatnený, rovnako tak ani v časti týkajúcej sa prideľovania vyučovacích hodín. Podľa výpisu uznesenia Zastupiteľstva TSK v Trenčíne č. 220/2011 zo zasadnutia konaného dňa 29.06.2011 zastupiteľstvo pod bodom 8. schválilo Dodatok č. 4 k Organizačnému poriadku Strednej odbornej školy, T. R. XX, H., s účinnosťou do 01.07.2011. Zastupiteľstvo TSK v Trenčíne tak rozhodlo o návrhu na schválenie dodatkov k organizačným poriadkom škôl a školských zariadení predloženom vedúcou oddelenia školstva a označenom ako návrh na schválenie Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku Strednej odbornej školy, T. R. XX, H.. Podľa výpisu uznesenia Zastupiteľstva TSK v Trenčíne č. 197/2011 zo zasadnutia konaného 27.04.2011 zastupiteľstvo v bode 5. schválilo návrh na vyradenie zo siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania SR k 31.08.2011 školy s názvom Stredná odborná škola H., Ul. M. 6, H., s následným zrušením a zaradenie od 01.09.2011 jej študijných a učebných odborov a ich zameraní na právneho nástupcu Stredná odborná škola, T. R. XX, H.. Zastupiteľstvo TSK v Q. tak rozhodlo o návrhu na optimalizáciu siete škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK predložený riaditeľom Úradu TSK v Trenčíne označenom ako Návrh na vyradenie SOŠ H., Ul. M. 6, H. zo siete škôl a školských zariadení SR. Podľa zápisnice zo stretnutia riaditeľa školy a zamestnancov za účelom prejednania organizačných zmien k 01.07.2011 zo dňa 14.06.2011 sa stretnutia zúčastnili Ing. R. R., H.., E.. D. E., riaditeľ školy a dotknutí zamestnanci. Podľa tejto zápisnice riaditeľ školy spolu s personálnou pracovníčkou oboznámili zúčastnených zamestnancov školy s organizačnými zmenami k 01.07.2011, ku ktorým sa pristúpi v prípade schválenia organizačnej štruktúry SOŠ, T. R. XX, H. Zastupiteľstvom TSK v Trenčíne dňa 29.06.2011. Riaditeľ školy vysvetlil, že medziročný pokles žiakov je značný a je nevyhnutné pristúpiť k skráteniu úväzkov u niektorých aprobácií zamestnancov, že v súčasnosti, ako aj od 01.07.2011 škola nebude disponovať žiadnymi voľnými pracovnými miestami a ani nadčasovými hodinami, ktorými by bolo možné doplniť úväzky dotknutých zamestnancov. Z tohto dôvodu je v dôsledku schválenia novej organizačnej štruktúry k 01.07.2011 nutné pristúpiť k spomínaným organizačným zmenám. V prípade žalobcu konkretizoval jeho úväzok v rozsahu 12,5 hodín. Z prítomných reagoval žalobca, ktorý žiadal, aby predmetové komisie prehodnotili jeho úväzok, nakoľko považuje za neprípustné skrátiť úväzok človeku rok pred nástupom na starobný dôchodok. V prezenčnej listine zo dňa 14.06.2011 je uvedený i podpis žalobcu. Podľa Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku žalovaného z 01.07.2011 sa mení s účinnosťou od 01.07.2011 Organizačný poriadok žalovaného v prílohe č. 1, keď tento dodatok schválilo Zastupiteľstvo TSK v Trenčíne uznesením č. 220/2011 dňa 29.06.2011 s účinnosťou od 01.07.2011 tak, že sa za textom: ,,Úsek výchovy a vzdelávania, úsek TEČ a počet zamestnancov nahrádza doterajší text a číslovka novým textom a novou číslovkou. Počet zamestnancov prepočítaný v súvislosti s touto organizačnou zmenou od 01.07.2011 sa mal znížiť na 75,8 z 80,9. Žalobcov pracovný pomer u žalovaného skončil výpoveďou danou žalobcovi z 25.06.2013 z dôvodov organizačných zmien. Ďalej konštatoval, že spor medzi účastníkmi konania má v danom prípade základ v pracovnoprávnom vzťahu účastníkov konania. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje § 3 ods. 1 Zákonníka práce, je Zákon č. 552/2003 z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Tento zákon upravuje len špecifiká pracovnoprávnych vzťahov, nad rámec týchto špecifík platí pôsobnosť Zákonníka práce. Aj podľa § 1 ods. 4 tohto zákona (Zákona č. 552/2003 Z. z.) na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V konaní nebolo sporné, že za trvania pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným v čase uzatvorenia predmetnej Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.06.2011, pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trval. Uzatvorenie Dohody o zmene pracovných podmienok Zákonník práce nevylučuje, naopak v § 54 ustanovuje, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. V konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu takejto Dohody o zmene pracovných podmienok, ktorá má písomnú formu. Z tejto dohody vyplynulo, že s účinnosťou od 01.07.2011 sa mení pracovný čas žalobcu na 21,30 pracovných hodín týždenne, čo predstavuje 12,5 vyučovacích hodín týždenne, a teda že došlo k zníženiu pracovného času navrhovateľa a k zníženiu jeho úväzku na 12,5 hodín týždenne. K tejto zmene došlo s účinnosťou od 01.07.2011. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že práve s počiatkom účinnosti tejto Dohody o zmene pracovných podmienok mal výhrady, podľa neho k takejto dohode o zmene pracovných podmienok a zníženiu pracovného úväzku malo dôjsť od 01.09.2011, t.j. od začiatku nasledujúceho školského roka. Faktom však je, že po uzatvorení tejto Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.06.2011 žalobca až listom zo dňa 27.01.2014 doručeným žalovanému od tejto dohody odstúpil s poukazom na to, že dohodu uzatvoril v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok s tým, že mal právo od tejto zmluvy odstúpiť podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Svoj nárok na peňažné plnenie odôvodnil tým, že jeho odstúpenie od zmluvy sa stalo účinné, len čo prejav o odstúpení došiel žalovanému, a že teda účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Peňažné plnenie si uplatnil s poukazom na § 47 Občianskeho zákonníka t.j. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaná v sume 433,74 eur predstavuje rozdiel medzi jeho čistou mzdou pred uzavretím Dohody o zmene pracovných podmienok a po jej uzavretí za mesiace júl a august 2011. Predmetná Dohoda o zmene pracovných podmienok je nepochybne právnym úkonom, pričom Zákonník práce upravuje právne úkony a ich neplatnosť v § 15 - § 18 Zákonníka práce, resp. v § 19 Zákonníka práce. Zákonník práce neobsahuje definíciu pojmu právny úkon, preto v zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce tento pojem treba vykladať v súlade s ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce, pokiaľ ide o hodnotenie právnych úkonov pracovnoprávnych vzťahov, možno vo všeobecnosti konštatovať, že tieto vzťahy podliehajú režimu Zákonníka práce iba v rozsahu ustanovenom v prvej časti Zákonníka práce, inak sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V tomto zmysle sú Občiansky zákonník a Zákonník práce v postavení generálneho a špeciálneho právneho predpisu, v ktorých, podľa zásady preferencie špeciálneho právneho predpisu (lex specialis) pred všeobecným právnym predpisom (lex generalis), sa v pracovnoprávnych vzťahoch prednostne uplatní špeciálna právna úprava, v danom prípade Zákonník práce, a až následne, ak Zákonník práce neustanovuje inak, všeobecná právna úprava, v danom prípade Občiansky zákonník. Do prvej časti Zákonníka práce spadajú ustanovenia § 1 - § 40, do ktorých ustanovení spadajú aj ustanovenia o právnych úkonoch. Predmetná Dohoda o zmene pracovných podmienok je v podstate zmluvou, ktorá bola uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Ustanovenie § 19 ods. 1 Zákonníka práce upravuje možnosť účastníka, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo. Zákonník práce neobsahuje ustanovenia o možnosti odstúpenia od zmluvy aj z dôvodu tiesne, ak k uzavretiu zmluvy dôjde za neprimerane nevýhodných podmienok. Pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov s poukazom na § 1 ods. 4 Zákonníka práce je možné i odstúpenie od zmluvy z dôvodu tiesne alebo za situácie, že dôjde k uzavretiu zmluvy za neprimerane nevýhodných podmienok. V zásade podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. V súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V Dohode o zmene pracovných podmienok si účastníci nedohodli možnosť odstúpenia účastníka od tejto dohody, ale v Občianskom zákonníku, a to v § 49 je upravená možnosť účastníka od zmluvy odstúpiť, a to tak, že účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Faktom je, že od predmetnej Dohody o zmene pracovných podmienok žalobca odstúpil, a že toto odstúpenie sa dostalo do dispozície žalovaného, čo žalovaný potvrdil. V zásade platí, že odstúpiť možno len od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá. V prípade platného odstúpenia od zmluvy sa možno v občianskom súdnom konaní domáhať vrátenia toho, čo bolo prijaté na základe takto zrušenej zmluvy. Súd posúdi ako predbežnú otázku, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Medzi účastníkmi bolo sporné, či došlo k platnému odstúpeniu od predmetnej Dohody o zmene pracovných podmienok, či došlo k zrušeniu zmluvy, a či v dôsledku tohto vznikol dôvod na plnenie žalovaného voči žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca od predmetnej Dohody o zmene pracovných podmienok odstúpil s poukazom na § 49 Občianskeho zákonníka, t.j. že zmluvu uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Pojem tieseň v zákone nie je definovaný. Za tieseň vo všeobecnosti možno považovať stav osoby (hospodársky či sociálny), v ktorom sa táto osoba ocitla bez ohľadu na jeho dôvod a pôvod a ktorý na ňu pôsobí do tej miery, t.j. dolieha takým spôsobom a závažnosťou, že uzavrie zmluvu pre ňu nápadne nevýhodnú (spôsobujúcu jej ujmu), ktorú by inak (nebyť tohto stavu) neuzavrela, teda, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila. Tieseň je objektívny stav, do ktorého sa osoba, ktorej sa týka, mohla dostať aj vlastným pričinením. Nevyžaduje sa teda, aby druhý účastník zmluvy tieseň vyvolal, alebo aby o nej vedel, stačí, že tieseň u účastníka v čase uzavretia zmluvy existuje. Zmeny, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, sú z tohto hľadiska právne bezvýznamné. Tieseň sama o sebe neumožňuje účastníkovi, aby odstúpil od zmluvy, ktorú uzavrel. Popri tiesni sa ešte vyžaduje, aby pre účastníka konajúceho v tiesni súčasne vyplynuli zo zmluvy nápadne nevýhodné podmienky. Aj nápadne nevýhodné podmienky sa musia posudzovať podľa objektívneho stavu. Otázku existencie nápadne nevýhodných podmienok treba posudzovať vždy individuálne a v takomto individuálnom ponímaní ide o nevýhodné podmienky vtedy, ak plnenie, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana, je v zjavnom nepomere s plnením, ktoré obdrží od druhej zmluvnej strany. Nápadne nevýhodné podmienky musia objektívne existovať v dobe právneho úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby. U odplatných zmlúv pôjde predovšetkým o posúdenie toho, či nebola porušená ekvivalentnosť dotknutých vzájomných plnení. Žalobca od predmetnej Dohody o zmene pracovných podmienok odstúpil listom zo dňa 27.01.2014, pričom predmetná Dohoda o zmene pracovných podmienok bola uzavretá 30.06.2011, z čoho vyplýva, že k odstúpeniu od tejto dohody došlo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Sám žalobca svoje konanie (uzavretie predmetnej Dohody o zmene pracovných podmienok) ako konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok videl v tom, že u žalovaného v tom čase pracoval 35 rokov, že v júni 2011 mal rok a pol pred dôchodkom a že nemal inú možnosť, než podpísať predmetnú dohodu, inak by zostal bez práce, resp. žalovaný by s ním skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu organizačných zmien pre nadbytočnosť. Za situácie, že žalovaný dal možnosť dotknutým zamestnancom rozhodnúť sa, či uzavrú Dohodu o zmene pracovných podmienok so skrátením pracovného úväzku, alebo bude s nimi skončený pracovný pomer výpoveďou z dôvodu organizačných zmien pre nadbytočnosť, a to všetko v súvislosti s organizačnými zmenami u odporcu, ku ktorým malo dôjsť na základe schválenia Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku žalovaného Zastupiteľstvom TSK z 29.06.2011 č. 220/2011 s účinnosťou od 01.07.2011, nemožno rozhodnutie žalobcu uzavrieť Dohodu o zmene pracovných podmienok dňa 30.06.2011 považovať za jeho konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného i svedkyne Ing. Šulovej, Phd. vyplynulo, že na základe pokynu TSK malo dôjsť k zmene v organizačnom poriadku žalovaného s účinnosťou od 01.07.2011. Ak sa táto zmena organizačného poriadku týkala i počtu zamestnancov, ktorý klesol z 80,9 na 75,8 a ak sa táto zmena týkala i pedagogických zamestnancov, ktorým mohol žalovaný ponúknuť len znížený pracovný úväzok, skrátený pracovný úväzok, je prirodzené, že zmena dohodnutých pracovných podmienok sa viazala k obdobiu od 1.7.2011. Z Dohody o zmene pracovných podmienok nevyplynuli nápadne nevýhodné podmienky v tom zmysle, že by bola porušená ekvivalentnosť dohodnutých vzájomných plnení. Zníženie mzdy na strane žalobcu súvisí práve so skrátením pracovného úväzku, t.j. žalobca nezačal od 01.07.2011 poberať nižšiu mzdu pri pôvodne dojednaných podmienkach, t.j. pri stave plného pracovného úväzku. Žalobca subjektívne môže pociťovať svoje konanie za konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, pretože Dohodou o zmene pracovných podmienok sa skutočne skrátil jeho pracovný úväzok a znížila sa mzda, ale pre posúdenie, či účastník uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, je subjektívne cítenie dotknutej osoby irelevantné. Je otázkou, či pre žalobcu by už Dohoda o zmene pracovných podmienok s účinnosťou od 01.09.2011 nebola úkonom uzavretým v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok?! Aj k 1.9.2011 by mal u žalovaného odpracovaných viac ako 35 rokov, i v tom čase by mal približne rovnaký čas do odchodu do dôchodku a bol by pred rovnakým rozhodnutím v súvislosti s možným skončením pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť. Podľa názoru súdu nemožno brať do úvahy, že školský rok nekopíruje kalendárny rok, a že práve v čase letných prázdnin pedagogickí zamestnanci čerpajú dovolenku a že neprebieha vyučovací proces. Počas školského roka, kedy neprebieha vyučovanie, prebiehajú napríklad aj jarné prázdniny, zimné prázdniny a podobne. Dovolenka je právom zamestnanca, nárok na ňu zamestnancovi prislúcha po splnení zákonom ustanovených podmienok. Pokiaľ preukázateľne nastala účinnosť organizačných zmien schválením Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku odporcu od 1.7.2011 a v dôsledku toho odpadla časť pracovnej náplne žalobcu a žalobca prestal byť vo svojom pracovnom úväzku vyťažený, potom žalovaný oprávnene navrhol zmenu dojednaných pracovných podmienok. Keďže predmetné odstúpenie od zmluvy od predmetnej Dohody o zmene pracovných podmienok súd nepovažoval za platné, potom žalobca nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a súd jeho návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech žalovaného vo veci. Súd priznal žalovanému trovy konania za zaplatený súdny poplatok z odporu vo výške 25,50 eur (ostatné trovy konania) a náhradu trov právneho zastúpenia. Uplatnené a priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za tieto úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 16.6.2014, podanie odporu zo dňa 16.6.2015 po 31,54 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 31.3.2015 v trvaní od 8.00 hod do 10.45 hod, t.j. za každé začaté dve hodiny 2 krát po 31,54 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 18.8.2015 po 31,54 eur, režijného paušálu za 2 úkony po 8,04 eur (úkony vykonané v roku 2014) a za 3 úkony po 8,39 eur (úkony vykonané v roku 2015), spolu vo výške 198,95 eur + 20% DPH vo výške 39,78 eur, celkom spolu 238,73 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z.. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nestotožnil sa s názorom súdu, že Dohoda o zmene pracovných podmienok uzatvorená dňa 30.06.2011 nebola z jeho strany uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Trval na tom, že dňa 30.06.2011 bol postavenú pred hotovú vec, že keď nepodpíše predmetnú dohodu, tak mu bude bezprostredne doručená výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť, ktorú mal žalovaný pripravenú. Vzhľadom na počet odpracovaných rokov a skutočnosť, že mal bezprostredne pred dôchodkom nemohol konať inak, len Dohodu o zmene pracovných podmienok uzavrieť. Nie je pravdou, že by pred uzatvorením dohody voči žalovanému nenamietal, že takéto konanie považuje za nátlak. O tom svedčí aj jeho vyjadrenie z 14.06.2011, kedy jasne prejavil svoje nesúhlasné stanovisko s postupom žalovaného. Reálne pociťoval situáciu, do ktorej zo dostal žalovaný ako tieseň, v ktorej bol nútený uzatvoriť Dohodu o zmene pracovných podmienok. Nestotožnil sa preto so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu dohody nevyplýva, že by bola uzatvorená za zjavne nevýhodných podmienok. Jasne prejavil vôľu podpísať Dohodu od 01.09.2011 a nie k 01.07.2011 a práve za mesiace júl a august 2011, kedy neprebiehal vyučovací proces bol na mzde krátený o žalovanú sumu 433,74 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol toho názoru, že Dohoda o zmene pracovných podmienok bola uzatvorená v tiesni, do ktorej ho dostal žalovaný svojím rozhodnutím a zároveň uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok, pretože bol poškodený na mzde o žalovanú sumu. Z uvedeného dôvodu odstúpenie od predmetnej Dohody považoval v súlade s § 49 Občianskeho zákonníka za platné a z toho dôvodu, mu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu rozdielu na mzde za mesiace júl a august 2011 v žalovanej sume. Za podstatnú považoval aj skutočnosť, že žalovaný uzatvorenie Dohody obhajoval organizačnými zmenami, ku ktorým nakoniec ani nedošlo. Jediným zámerom žalovaného bolo na úkon zamestnancov znížiť mzdové zaťaženie. Podaný návrh považoval v celom rozsahu sa dôvodný a napadnutý rozsudok za nezákonný a nespravodlivý. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa slobodne bez akéhokoľvek nátlaku rozhodol, že súhlasí s uzavretím Dohody o zmene pracovných podmienok z 30.06.2011. Pokiaľ bol žalobca presvedčený, že Dohoda je nezákonná, mal možnosť ju nepodpísať a pokiaľ ju podpísal v tiesni, ako tvrdí, mal možnosť požiadať súd o vyslovenie jej neplatnosti. Špekulatívne však čakal, až jeho pracovný pomer skončí na základe výpovede o nadbytočnosti. Mal za to, že skončenie pracovného pomeru, resp. zníženie pracovného úväzku je zákonným právom zamestnávateľa pri splnení zákonných podmienok končenia pracovného pomeru pre nadbytočnosť. Žalovaný v snahe zamedziť nepriaznivým dopadom skončenia pracovného pomeru sa snažil využiť všetky právne možnosti na vytvorenie miest so skráteným pracovným úväzkom, netýkalo sa to len žalobcu alebo ďalších 7 zamestnancov. Postup žalovaného v súlade so zákonným predpismi nemôže byť na jeho ujmu, nakoľko všetky požiadavky stanovené zákonom splnil. Zákonné právo žalovaného nemôže byť obmedzené zo strany žalobcu subjektívnym preciťovaním tiesne, keď objektívne ku nej nedošlo. Žalobca mal možnosť výberu skočenia pracovného pomeru s odstupným alebo pokračovanie pracovného pomeru so zníženým pracovným úväzkom. Jeho subjektívny pocit, že na mzde za dva mesiace stratil 433,74 eur nie je možné považovať za tieseň v zmysle zákonných predpisov. Navrhol, aby odvolací súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu a zaviazal ho k znášaniu trov konania. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania. V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 23.11.2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. 6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že za situácie, že žalovaný dal možnosť žalobcovi rozhodnúť sa, či uzavrie Dohodu o zmene pracovných podmienok z 30.06.2011 so skráteným pracovným úväzkom alebo s ním skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu organizačných zmien pre nadbytočnosť, a to všetko v súvislosti s organizačnými zmenami u žalovaného, ku ktorým malo dôjsť na základe schválenia Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku žalovaného Zastupiteľstvom TSK z 29.06.2011 č. 220/2011 s účinnosťou od 01.07.2011, nemožno rozhodnutie žalobcu uzavrieť Dohodu o zmene pracovných podmienok z 30.06.2011 považovať za jeho konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V dôsledku toho, odstúpenie od Dohody o zmene pracovných podmienok súd nepovažoval za platné, a žalobca tak nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné: 8. Z charakteru pracovnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu vyplýva, že k zmene dohodnutých pracovných podmienok môže dôjsť zásadne na základe vzájomnej dohody. Podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú ne jeho zmene. Dohoda o zmene pracovných podmienok je uzatvorená, len čo sa účastníci zhodli na jej obsahu /§ 18 Zákonníka práce/. 9. Žalobca aj v odvolaní namieta, že Dohodu o zmene pracovných podmienok z 30.06.2011 uzavrel v tiesne za nápadne nevýchodných podmienok, ktoré spočívali v tom, že u žalovaného pracoval 35 rokov, v júni 2011 mal rok a pol pred dôchodkom, a nemal inú možnosť len predmetnú dohodu podpísať, inak by zostal bez práce, resp. žalovaný by s ním skončil pracovný pomer výpoveďou s organizačných dôvodov pre nadbytočnosť. 10. Z vykonaného dokazovania v danej veci vyplýva, že žalovaný dal možnosť dotknutým zamestnancom, medzi ktorých patril aj žalobca, rozhodnúť sa, či uzavrú Dohodu o zmene pracovných podmienok z 30.06.2011 so skrátením pracovného úväzku, alebo bude s nimi skončený pracovný pomer výpoveďou z dôvodu organizačných zmien pre nadbytočnosť, a to všetko v súvislosti s organizačnými zmenami u žalovaného, ku ktorým malo dôjsť na základe schválenia Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku žalovaného Zastupiteľstvom TSK z 29.06.2011 č. 220/2011 s účinnosťou od 01.07.2011 o zlúčení dvoch stredných škôl. Za tejto situácie, keď žalobca uprednostnil uzavretie Dohody o zmene pracovných podmienok z 30.06.2011 pred skončením pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť, teda rozhodol sa pokračovať u žalovaného v pracovnom pomere so skrátením pracovného úväzku, nemožno ani podľa názoru odvolacieho súdu považovať uzavretie tejto dohody žalobcom v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, tak ako to vyplýva z ust. § 49 Občianskeho zákonníka. Je síce mimo pochybnosť, že uzavretím Dohody o zmene pracovných podmienok z 30.06.2011 došlo k skráteniu pracovného úväzku žalobcu, táto ujma je však vedľajším následkom konania žalovaného, čo samo o sebe neumožňuje urobiť záver o zneužití výkonu práva. Je zrejmé, že zo stany žalovaného sa nejednalo o zneužitie práva na ujmu žalobcu, keď svoj návrh na zmenu pracovných podmienok a to skrátenie pracovného úväzku odôvodnil v dôsledku organizačných zmien, pre ktoré by žalovaný mohol jednostranne rozviazať so žalobcom pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť. Skutočnosť, že žalobca namietal voči dohode o skrátení pracovného úväzku, nič nemôže zmeniť na tom, že napokon sa sám slobodne rozhodol túto dohodu uzavrieť so žalovaným a dať jej prednosť pred skončením pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť. 11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu vrátene výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).