Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2CoE/349/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715208735 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715208735.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o vymoženie 514,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. septembra 2015, č. k. 3Er/793/2015 - 14, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa výrokom I. zastavil exekučné konanie, čo po právnej stránke odôvodnil podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p., výrokom II. povinnému nepriznal náhradu trov konania a výrokom III. zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania vo výške 21,78 Eur na účet súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Dôvodil, že na základe návrhu oprávneného súdny exekútor podal na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny vo výške 514,49 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, spisovej značky SR 0955/07 zo dňa 26.02.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2007 a vykonateľnosť dňa 29.03.2007. Zo spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5Er/454/2007 bolo zistené, že oprávnený dňa 19.06.2007 podal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na podklade totožného exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, spisovej značky SR 0955/07 zo dňa 26.02.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2007 a vykonateľnosť dňa 29.03.2007. Predmetné konanie bolo Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 5Er/454/2007-19 zo dňa 10.01.2014 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/42/2014-60 zo dňa 12.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.05.2014, zastavené z dôvodu, že súd vyhodnotil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie z neplatnej rozhodcovskej doložky, teda išlo o nespôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožným povinným) bolo už vedené na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 75Er/454/2007 exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva na podklade rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.. Podľa názoru súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania. Z uvedených dôvodov súd exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods.1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Súdny exekútor si uplatnil za výkon exekučnej činnosti 21,78 Eur pozostávajúce z odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice v zmysle § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútor, vo výške 16,60 Eur, poštovného za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 1,55 Eur + 20 % DPH vo výške 3,63 Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekučného konania v zmysle zákona, súd mu túto v celkovej výške 21,78 Eur priznal a zaviazal oprávneného na jej náhradu. Nakoľko oprávnený zavinil procesne zastavenie exekučného konania z dôvodu res iudicata, povinnému vznikol nárok na náhradu trov, avšak tento si žiadne trovy neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom príslušnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Mal za to, že nemalo byť aplikované ust. § 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencií práva. Z ústavnoprávnej roviny považujeme za potrebné poukázať aj na právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantovanú v článku 46 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov: V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého dňa 14.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 514,49 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn.: SR 0955/07 zo dňa 26.02.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2007 a vykonateľnosť dňa 29.03.2007. Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 5Er/454/2007 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn.: SR 0955/07 zo dňa 26.02.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 588,13 Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 5Er/454/2007-19 zo dňa 10.01.2014 exekúciu zastavil vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23CoE/42/2014-60 zo dňa 12.05.2014. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 5Er/454/2007-19 zo dňa 10.01.2014, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 23CoE/42/2014-60 zo dňa 12.05.2014. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 5Er/454/2007-19 zo dňa 10.01.2014 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 23CoE/42/2014-60 zo dňa 12.05.2014, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .