Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/1116/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715200179 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715200179.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky: L. právne zastúpeneZ. voči osobe povinnej výživným: Z., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie osoby povinnej výživným proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 21. mája 2015, č. k. 10C/7/2015-78, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že osoba povinná výživným je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 781,69 eur, ktorú sumu mu povoľuje splácať v 50,- eur mesačných splátkach, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti osoby povinnej výživným zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 108,- eur z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil osobe povinnej výživným povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50,- eur mesačne od 13.01.2015 do 10.04.2015 a sumou 150,- eur mesačne od 11.04.2015 s tým, že výživné je povinný poukazovať navrhovateľke do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci pod následkom výkonu rozhodnutia. Zameškané výživné za obdobie od 13.01.2015 do 31.05.2015 vo výške 397,20 eur súd povolil osobe povinnej výživným splácať v 50,- eur mesačných splátkach od právoplatnosti rozsudku do vyrovnania, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň osobe povinnej výživným uložil povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. súdny poplatok vo výške 108,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ust. § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 22.04.2014, č. k. 3P/19/14-32 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.11.2014, č. k. 19CoP/58/2014-56 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bol maloletý Z., pochádzajúci z manželstva účastníkov, zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. sumou 50,- eur mesačne k rukám matky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.01.2015. Od 01.11.2014 nežije osoba povinná výživným v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, presťahoval sa k svojej priateľke do trojizbového bytu, ktorý priateľka vlastní a v ktorom žijú aj jej dve maloleté deti. V spoločnom byte účastníkov žije navrhovateľka, ktorá preukázala náklady na bývanie spolu s poplatkami za telefón a televízor v sume 204,60 eur. V čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva bola navrhovateľka práceneschopná s príjmom 231,- eur mesačne, pričom práceneschopnosť bola ukončená 11.04.2015, od ktorého dňa navrhovateľka bola bez príjmu, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a poberala iba výživné na maloletého Z. v sume 50,- eur mesačne. Súd prvej inštancie vychádzal u osoby povinnej výživným z príjmu vo forme invalidného dôchodku v sume 237,- eur mesačne a aj zo zárobku z pracovného pomeru v sume 484,61 eur s tým, že platí výživné na syna Z. a hradí všetky platby, ktoré syn potrebuje v súvislosti so životom a školou. Vychádzajúc z takto zistených pomerov súd prvej inštancie uložil osobe povinnej výživným prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50,- eur mesačne za obdobie od 13.01.2015 do 10.04.2015, teda za obdobie, kedy bola navrhovateľka práceneschopná a poberala nemocenské dávky a od 11.04.2015, kedy bola navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie bez akéhokoľvek príjmu uložil osobe povinnej výživným prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur mesačne. Zároveň súd rozhodol o výške zameškaného výživného za obdobie od 13.01.2015 do 31.05.2015 vo výške 397,20 eur, ktoré umožnil osobe povinnej výživným zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur s odôvodnením, že väčšie splátky by osoba povinná výživným nemohla bez toho, aby bola vážne ohrozená finančná situácia jeho a rodiny platiť. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala podaným návrhom určenia príspevku na jej výživu už od podania návrhu v sume 150,- eur mesačne a súd jej priznal v období od 13.01.2015 do 10.04.2015 príspevok na výživu iba v sume 50,- eur mesačne, vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o povinnosť osoby povinnej výživným zaplatiť na účet Slovenskej pošty súdny poplatok vo výške 108,- eur, súd poukázal na to, že navrhovateľka je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, a preto má túto povinnosť druhý účastník konania. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas prostredníctvom advokátskej kancelárie odvolanie osoba povinná výživným, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne. Príspevok na výživu bývalej manželky v sume určenej súdom prvej inštancie považovala za zjavne neprimeraný a v rozpore s ust. § 72 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Po dobu takmer troch rokov pred rozvodom manželstva bola navrhovateľka nezamestnaná, z uvedeného obdobia jej pracovný pomer trval od 14.05.2014 do 14.08.2014 s príjmom asi 350,- eur, krátko pred uplynutím skúšobnej doby od 12.08.2014 začala byť práceneschopná, ktorá práceneschopnosť trvala do 10.04.2015. V období do rozvodu on finančne zabezpečoval výdavky na domácnosť a rodinu sám, bývalá manželka na nájom, energie, internet prispela len dvakrát v mesiacoch máj a jún 2014 po 95,- eur. Jej nezáujem o prácu, resp. to, že žiadna práca jej nevyhovovala a neochota podieľať sa na výdavkoch na spoločnú domácnosť boli zdrojom nezhôd medzi nimi, keďže on všetky výdavky nebol schopný hradiť a vzhľadom k tomu, že manželka dlhodobo ani nejavila záujem o prácu, hoci jej v tom nebránili zdravotné problémy ani iné skutočnosti, nebol naďalej ochotný hradiť z jeho príjmu, čo v konečnom dôsledku viedlo k rozvodu manželstva. Od rozvodu manželstva do ukončenia PN do 10.04.2015 navrhovateľka poberala nemocenské dávky vo výške 231,- eur mesačne, náklady na syna mala minimálne, keďže všetky výdavky súvisiace so školou hradil výlučne on. Od januára 2015 navrhovateľka pritom poberá aj prídavok na syna vo výške 23,- eur a výživné na maloletého v sume 50,- eur mesačne. V skutočnosti výdavky súvisiace s bývaním predstavujú asi 173,76 eur, pričom zvyšok predstavujú jej výdavky na telefón, čo je asi 30,- eur mesačne. Zdôraznil, že on je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, keďže je po operácii chrbtice, má doporučenú bezplatnú kúpeľnú liečbu po operácii, ktorú odriekol, pretože manželka s tým vtedy nesúhlasila z dôvodu starostlivosti o syna. Hoci má opakovane odporúčanú kúpeľnú liečbu, nemá na ňu financie a pri jeho výdavkoch nie je schopný si na toto liečenie ani ušetriť. Navrhovateľka zostala bývať v trojizbovom zariadenom byte patriacom do BSM, návrh na vyporiadanie BSM podal ešte v mesiaci február 2015, vyjadrenie k nemu doposiaľ nemá a domnieva sa, že za daných okolností navrhovateľke nedoriešený stav iba vyhovuje. Zdôraznil, že jemu trvalým príkazom z účtu pravidelne mesačne odchádzajú platby v sume 115,49 eur, okrem toho platí maloletému mobil v sume 20,- eur mesačne, k ďalším výdavkom v mesiaci patria výdavky za jeho telefón vo výške 36,- eur, lieky v hodnote 30,- eur, doprava do práce 20,- eur, výdavky na bývanie a stravu za neho a syna v čase, keď ho má v striedavej osobnej starostlivosti sú vo výške 300,- eur. Okrem toho spláca notebook pre syna vo výške 25,- eur a do mesiaca máj splácal po 50,- eur peniaze požičané na dovolenku, ktorú absolvoval s maloletým minulé leto, výdavky spolu vo výške 481,- eur. V odôvodnení rozsudku nie je žiadna zmienka o tom, že pred súdom prvej inštancie uviedol a súdu zdokladoval voľné pracovné miesta, ktoré navrhovateľke našiel, telefonicky aj osobne sa presvedčil, že navrhovateľka svojim vzdelaním, praxou a vekom vyhovuje požiadavkám kladeným zo strany zamestnávateľov. V konaní síce tvrdila, že zaslala viaceré žiadosti o zamestnanie, toto tvrdenie však nepreukázala žiadnym konkrétnym dôkazom. Uviedla len, že si podala žiadosť o miesto účtovníčky spoločnosti A. a že nástup na túto funkciu je možný od 01.06.2015. Z vykonaného dokazovania považuje za preukázané, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť, skutočnosť, že nemá prácu bola v minulosti krátko pred jej nástupom na PN a aj v súčasnom období spôsobená tým, že nevyvíjala a nevyvíja dostatočnú iniciatívu získať zamestnanie. Z rozvodového spisu nevyplýva, že by rozvrat manželstva zapríčinil on svojím nezodpovedným postojom k manželstvu, súd má však k dispozícii výpoveď navrhovateľky a jej matky, z ktorej je zrejmé, že vytýkal navrhovateľke, že nikde nepracuje, vytýkal jej nedostatok finančných prostriedkov, čo v konečnom dôsledku viedlo k nezhodám a rozvratu manželstva ako takého. Nakoľko navrhovateľka na aktuálne pracovné ponuky nereflektovala, mohla pracovať, ale túto možnosť nevyužila. Má za to, že súd pri posudzovaní nároku navrhovateľky nedostatočne posúdil objektívne a subjektívne schopnosti a možnosti navrhovateľky na trhu práce, teda či je schopná pracovať, pretože nestačí iba skutočnosť, že je nezamestnaná. To, že je navrhovateľka od 11.04.2015 bez akéhokoľvek príjmu si svojím prístupom k pracovným príležitostiam, resp. neochotou pracovať, zapríčinila sama. Jej aktuálny zdravotný stav po ukončení PN a ponuka práce na trhu jej umožňujú zamestnať sa, pokiaľ by o prácu javila aj skutočný záujem a nezneužívala súčasnú právnu úpravu. Nie je v jeho finančných možnostiach platiť výživné vo výške určenej súdom, takto stanovená povinnosť ho privedie do existenčných problémov a neumožní mu prispievať na výdavky syna v rozsahu, v akom to bolo doposiaľ. Na druhej strane umožní navrhovateľke zotrvať vo svojom doterajšom ľahkovážnom a liknavom postoji k hľadaniu zamestnania, ktorým by si nesporne dokázala pokryť potreby a získať finančné prostriedky na svoju výživu. Domnieva sa, že takto určené výživné rozvedenej manželky by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi. 3. Navrhovateľka k podanému odvolaniu uviedla, že tvrdenia jej bývalého manžela sú iba výmyslom, ohováraním a domnienkami, ktorými chcel docieliť rozvod a teraz v tom pokračuje, keďže nemal inej príčiny, ktorú by k rozvodu našiel. Zo spoločného bytu sa odsťahoval dobrovoľne, aby nemusel počas manželstva platiť nájom a hlavne po tom, čo začalo vyšetrovanie za ublíženie na zdraví v mesiaci august 2014. Psychicky ju ničil, nedovolil jej brať si potraviny, ktoré on zakúpil, nedovolil jej pozerať v obývačke televízor, nemohla používať auto, vulgárne jej nadával, pýtal od nej peniaze, všetko pred synom. Uvedené bolo dva krát riešené na priestupkovom konaní na Okresnom úrade v Púchove, kde dostal pokarhanie. Taktiež bol stíhaný za ublíženie na zdraví, kde mu podmienečne zastavili trestné konanie na 12 mesiacov. Odsťahoval sa 01.11.2014 údajne do podnájmu k priateľke, ktorú pri rozvode tajil a pritom už v lete 2014, teda ešte počas manželstva, boli spolu aj s jej rodinou na dovolenke v Chorvátsku. Pri sťahovaní si odviezol všetky osobné veci, časť nábytku, v čom mu vôbec nebránila. Doteraz má kľúče od bytu a chodí pravidelne do pivnice. Syn s ňou býval do rozvodu, stále má trvalé bydlisko u nej a je v striedavej starostlivosti od januára 2015. Bývalý manžel až po určení súdom dopláca dlžné výživné na syna za obdobie, keď od nich odišiel a nechal ju iba s príjmom nemocenskej dávky v sume 230 eur samú. Synovi sa snaží kúpiť všetko, čo potrebuje, ale otec ho učí mať priveľké nároky a robí ho závislým na peniazoch. Cez syna ju sústavne kontroluje, chce presne vedieť, na čo minie 50 eur výživného, ako by to bola závratná suma. Iba na topánky pre maloletého dala 25 eur. Ona taktiež hradí synovi výlety, vreckové, lieky, školské pomôcky, kupuje mu oblečenie a obuv podobne ako otec počas striedavej opatery, čo považuje za samozrejmé. Od 01.11.2014, od kedy sa osoba povinná výživným odsťahovala, platí nájom za byt výlučne ona. Spôsobil vysoký nedoplatok na teplej vode za r. 2014 vo výške 465 eur a svoj podiel na ňom, aspoň za 10 mesiacov, čo tam aj fyzicky býval, odmieta zaplatiť. V čase, keď bol bývalý manžel chorý a po operácii skoro dva roky doma, bola zamestnaná ona na tri zmeny a nočná práca jej vyvolala zdravotné problémy, ktoré pretrvávajú dodnes. Práve pre PN s ňou nepredĺžili pracovnú zmluvu a tak bola od októbra 2011 evidovaná na úrade práce a pokračovala v PN do mája 2012, kedy jej skončila ročná podporná doba PN. Zdravotné problémy však pokračovali a hľadanie práce bolo veľmi obtiažne. Pomáhali jej aj rodičia. Poslala asi stovku žiadostí, absolvovala desiatky pohovorov, problémy s očami jej začali v r. 2013, ale operáciu odkladala. Nakoniec našla aspoň brigádu a potom prácu pokladníčky v U. Y. od mája 2014, kde však s ňou bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe k 14.08.2014. Teraz po ukončení dlhodobej PN (od 12.08.2014 do 10.04.2015), ktorá dlho trvala aj vďaka úrazu, ktorý jej spôsobil bývalý manžel, je nezamestnaná, od 11.04.2015 aj evidovaná na úrade práce, avšak bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Prácu sa snaží nájsť, avšak aj miesto, ktoré myslela, že má šancu získať v A. dostal niekto iný. Priložila doklad, že hoci je práca mzdovej účtovníčky ešte stále v ponuke voľných miest, v skutočnosti je toto miesto obsadené. Veľa pracovných ponúk overovala aj cez telefón, prípadne osobne v predajni. V mesiaci jún 2015 bola nútená požiadať o pomoc v hmotnej núdzi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Púchove, ale doposiaľ jej nebolo doručené rozhodnutie o jej poskytnutí. Zdôraznila, že bývalý manžel naopak, aj napriek vyhlasovaným zdravotným problémom nemá problém pracovať na plný úväzok, bez toho, aby bol práceneschopný pracuje, k tomu poberá čiastočný invalidný dôchodok, chodí so synom na fušky, má novú oveľa mladšiu priateľku, novú rodinu, kde nemá problém prispievať na chod domácnosti aj sumou 300 eur. Hoci počas manželstva mu bolo veľmi zaťažko zaplatiť čo i len nájom za spoločný byt. Počas manželstva od neho výživné nežiadala, hoci mala neporovnateľne nižší alebo aj žiadny príjem ako on. 4. V doplnení k odvolaniu osoba povinná výživným - odvolateľ - uviedol, že od septembra 2015 začne maloletý Z. navštevovať N. Q. v Q. a navrhovateľka sa vôbec nezaujíma o to, čo maloletý do školy potrebuje, koľko za to bude treba uhradiť, netrápia ju výdavky spojené s cestovaním, školou, stravou, oblečením a podobne. Zdôraznil, že od 22.06.2015 do 27.07.2015 bol maloletý Z. výlučne s ním a z dôvodu, že maloletý bol teda celý mesiac u neho, nezaplatil výživné za mesiac júl 2015. Túto situáciu však navrhovateľka hneď využila a začalo sa voči nemu exekučné konanie. Hoci už 15.08.2015 výživné na maloletého navrhovateľke zaplatil, túto skutočnosť exekútorovi neoznámila a musel to urobiť až on 24.08.2015. 5. K doplneniu odvolania osoby povinnej výživným navrhovateľka uviedla, že musí stále riešiť opakujúce sa slovné napádanie od bývalého manžela, pričom ona od neho iba chce, aby si riadne splnil aspoň tú povinnosť, ktorú mu už raz stanovil súd, bez toho, aby neustále vytváral nejaké nové kauzy a konflikty. O syna sa riadne stará, na začiatku školského roka mu kúpila veci na telesnú výchovu, biely plášť na chémiu, dáva mu peniaze na cestovné vo výške 10,- eur na týždeň a 5,- eur vreckové na týždeň. Zaplatila mu obedy v škole, robí mu desiate do školy. Od rozvodu platí všetky poplatky spojené s bytom, ktorý nie je vyporiadaný, sama spláca aj nedoplatok za byt za rok 2014. Bývalý manžel sa k vyporiadaniu bytu nevyjadril a nedošlo k dohode. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací nariadil vo veci pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP, doplnil dokazovanie oboznámením správy o lustrácii v Sociálnej poisťovni, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky, oznámením o nepredĺžení pracovnej zmluvy na dobu určitú navrhovateľky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica pracovisko Púchov zo dňa 26.05.2016, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 30.06.2015 o priznaní preddavku na pomoc v hmotnej núdzi v sume 173,60 eur mesačne od 01.06.2015 navrhovateľke, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 30.12.2015 o odňatí preddavku na pomoc v hmotnej núdzi v sume 84,70 eur mesačne od 01.12.2015 navrhovateľke, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 19.10.2016 o poberaní dávok v hmotnej núdzi za r. 2015 navrhovateľkou, potvrdením o príjme navrhovateľky od októbra 2015 do marca 2016 vo firme N. S., s.r.o., potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica o poberaní nemocenských dávok navrhovateľkou od 22.10.2015 do 30.04.2016, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 18.08.2016 o zaradení navrhovateľky do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 30.07.2016, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 26.08.2016, prehľadom výdavkov navrhovateľky a osoby povinnej výživným, potvrdením o príjme osoby povinnej výživným za posledný rok, potvrdením o poberaní čiastočného invalidného dôchodku osoby povinnej výživným, potvrdením o vyplatení sumy 41.000,- eur navrhovateľke osobou povinnou výživným, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo veci samej podľa § 388 CSP zmeniť a vo výroku o povinnosti osoby povinnej zaplatiť súdny poplatok z návrhu podľa § 389 ods. 1 CSP zrušiť. 7. V predmetnej veci navrhovateľka návrhom podaným dňa 13.01.2015 uplatnila voči osobe povinnej výživným (bývalému manželovi) nárok na platenie príspevku na výživu od podania návrhu v sume 150,- eur mesačne z dôvodu, že nemá dostatočný príjem, od 14.08.2014 je nezamestnaná, od 12.08.2014 práceneschopná, pričom poberá iba nemocenské dávky vo výške 230,- eur mesačne, čo jej nestačí na pokrytie nákladov na primeranú výživu. 8. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Zánik manželstva ako právna skutočnosť, zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi (vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb a jej individuálne znášanie). 9. Podľa ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. 10. Konštrukcia citovanej právnej normy presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. Manželstvo predstavuje spravidla trvalý zásah do spôsobu života manželov a dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky. 11. V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle citovanej zákonnej úpravy, príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Pri podmienke neschopnosti bývalého manžela samostatne sa živiť, je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v prípade rozvedeného manžela nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa len kvalifikovaná miera odkázanosti. Uvedené znamená, že pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ, čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok nevzniká. Neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňuje ani jeho celkové majetkové pomery. 12. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a doplneného odvolacím súdom nepochybne vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 22.04.2014, č.k. 3P/19/2014-32 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.11.2014, č.k. 19CoP/58/2014-56, ktorým rozsudkom bola zároveň schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bol maloletý Z., pochádzajúci z manželstva účastníkov, zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50,- eur mesačne, k rukám matky dieťaťa. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.01.2015. 13. Navrhovateľka pred rozvodom manželstva naposledy pracovala v U. Z. Y., a to v období od 14.05.2014 až do 14.08.2014, kedy s ňou bol skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Už v tej dobe, a to od 12.08.2014 bola navrhovateľka práceneschopnou, pričom práceneschopnosť bola ukončená až 11.04.2015, v ktorom čase boli už účastníci konania právoplatne rozvedení. Počas práceneschopnosti navrhovateľka poberala nemocenské dávky vo výške do 230,- eur mesačne. Dňa 11.04.2015 bola navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, od tejto doby nemala žiadny príjem (iba výživné na syna a prídavky na dieťa), pričom evidovaná na úrade práce bola až do 21.10.2015. Od 22.10.2015 sa zamestnala v s.r.o. N. S. so sídlom v G., pričom v tejto spoločnosti jej skončil pracovný pomer uplynutím dohodnutej doby, a to dňa 30.04.2016. U tohto zamestnávateľa za mesiac október 2015 dosiahla príjem (brutto) 108,82 eur, za mesiac november 2015 414,28 eur, za mesiac december 2015 420,75 eur, za mesiac január 2016 440,33 eur, v mesiaci február 2016 bola PN a boli jej vyplatené nemocenské dávky v sume 168,20 eur, za mesiac marec 2016 mala príjem 467,71 eur. Od 28.04.2016 bola navrhovateľka práceneschopnou až do 30.07.2016, boli jej vyplácané nemocenské dávky podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne za mesiac máj v sume 244,80 eur, za mesiac jún v sume 236,90 eur, za mesiac júl v sume 229,- eur. Od 30.07.2016 je navrhovateľka opätovne zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z predložených dokladov ďalej vyplýva, že od 01.06.2015 bol navrhovateľke na základe rozhodnutia zo dňa 30.06.2015 priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 173,60 eur, pričom na základe rozhodnutia z 30.12.2015 jej bol odňatý preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 84,70 eur od 01.12.2015. 14. Pokiaľ ide o príjmy osoby povinnej výživným (bývalý manžel navrhovateľky), z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a doplneného odvolacím súdom vyplýva, že v roku 2015 dosahoval priemerný zárobok 484,61 eur mesačne, okrem toho poberal čiastočný invalidný dôchodok v sume 237,- eur mesačne. Ešte pred rozvodom manželstva účastníkov (november 2014) sa odsťahoval k priateľke, ktorej prispieval na náklady súvisiace s bývaním a stravou, na základe rozsudku o rozvode manželstva účastníkov platil výživné na maloletého syna vo výške 50 eur mesačne k rukám navrhovateľky a naďalej hradil väčšinu výdavkov mal. syna, ktorý bol rodičom zverený do striedavej osobnej starostlivosti. V súvislosti s konaním o vyporiadanie BSM účastníkov nastala situácia, že dňa 22.02.2016 sa do bytu účastníkov nasťahovala osoba povinná výživným a od marca 2016 sa navrhovateľka odsťahovala z tohto bytu k svojim rodičom do obce O.. V byte účastníkov teda býva osoba povinná výživným a maloletý syn účastníkov, pričom osoba povinná výživným hradí všetky poplatky súvisiace s bývaním. V súvislosti s uzatvorenou mimosúdnou dohodou o vyporiadaní BSM osoba povinná výživným navrhovateľke vyplatila v auguste 2016 sumu 41.000,- eur s tým, že byt účastníkov zostane vo vlastníctve osoby povinnej výživným. 15. S poukazom na takto zistený skutkový stav, doplnený aj odvolacím súdom, bol odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že navrhovateľke patrí určitý príspevok na primeranú výživu zo strany osoby povinnej výživným, avšak nie vo výške priznanie súdom prvej inštancie a ani nie za ďalšie obdobie po 21.10.2015. Aj odvolací súd bol toho názoru, že o výške príspevku na primeranú výživu zo strany osoby povinnej výživným, je potrebné rozhodnúť diferencovane a zohľadniť tak obdobia, kedy navrhovateľka určitý príjem, i keď vo forme nemocenských dávok mala a obdobie, kedy žiadny príjem nemala. 16. V prvom rade je potrebné zo strany odvolacieho súdu konštatovať, že odvolací súd sa nestotožnil s námietkou právnej zástupkyne osoby povinnej výživným, prezentovanej na odvolacom pojednávaní, ktorá uvádzala, že návrh navrhovateľky je potrebné zamietnuť s poukazom na platnú judikatúru ústavného súdu, že pred podaním návrhu na súd musí byť osoba povinná výživným oslovená s ponukou dohody na príspevok na primeranú výživu, pričom k takejto ponuke nedošlo. Odvolací súd má za to, že už z podania žaloby, resp. zo stanoviska k návrhu navrhovateľky v danej veci je nepochybné, že osoba povinná výživným dohodu odmietla, neakceptovala ju, preto nezostávalo navrhovateľke iné, ako uplatniť svoj nárok na súde podaním predmetného návrhu. 17. Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci nepochybne vyplýva, že obaja účastníci konania majú zdravotné problémy, osoba povinná výživným je aj čiastočným invalidným dôchodcom, avšak táto osoba aj naďalej riadne pracuje v pracovnom pomere. U navrhovateľky zdravotné problémy pretrvávajú, napriek tomu je odvolací súd toho názoru, že navrhovateľka má určitý pracovný potenciál a schopnosti a možnosti, napriek častejšej práceneschopnosti ako osoba povinná výživným, sa zamestnať. Odvolací súd považoval za zodpovedajúce kritériám ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine za obdobie od podania návrhu navrhovateľkou t.j. od 13.01.2015 do 10.04.2015, dokedy navrhovateľka poberala nemocenské dávky vo výške 230 eur mesačne a teda bola práceneschopná, určiť príspevok na jej primeranú výživu zo strany osoby povinnej výživným vo výške 50 eur mesačne (ako pôvodne aj rozhodol súd prvej inštancie). Príspevok v tomto období na výživu navrhovateľky, vrátane poberaných nemocenských dávok, v dostatočnom rozsahu pokryl výživu navrhovateľky a táto bola, aj s poukazom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej výživným, primeranou. Pokiaľ ide o ďalšie obdobie, odvolací súd za nasledujúce obdobie od 11.04.2015 až do 21.10.2015, v ktorom období bola navrhovateľka evidovaná na úrade práce, bez akéhokoľvek príjmu, odvolací súd považoval za zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom osoby povinnej výživným, aby prispieval na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne. Od nasledujúceho obdobia t.j. od 22.10.2015, odkedy sa navrhovateľka ďalej zamestnala a mala riadny príjem (až do 30.04.2016, kedy s ňou bol skončený pracovný pomer na dobu určitú v N. a následne bola práceneschopná, odvolací súd už nevidel ďalšie dôvody na určenie príspevku zo strany osoby povinnej výživným na primeranú výživu navrhovateľky. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd zohľadňoval aj tú skutočnosť, že navrhovateľka na výživu mal. syna výživné neplatí, hoci v súčasnosti maloletý už niekoľko mesiacov nie je v starostlivosti navrhovateľky, býva iba u otca, pričom je právoplatným rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, takmer všetky výdavky mal. syna hradí jeho otec - osoba povinná výživným. J., v súvislosti s vyporiadaním G. účastníkov konania, osoba povinná výživným sa vo februári 2016 nasťahovala do bytu účastníkov konania, hradí všetky poplatky súvisiace s bývaním, vzala si hypoúver a následne bola aj medzi účastníkmi uzatvorená mimosúdna dohoda o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej došlo aj v súvislosti s týmto vyporiadaním k výplate navrhovateľky zo strany osoby povinnej výživným v auguste 2016 vo výške 41.000,- eur. Berúc v úvahu všetky uvádzané skutočnosti potom možno nepochybne konštatovať, že u osoby povinnej výživným za danej situácie, s poukazom aj na konštatované nepochybné schopnosti navrhovateľky ďalej samej sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery nedovoľujú prispievať navrhovateľke na jej primeranú výživu, a teda odvolací súd nevidel ďalšie dôvody na hradenie tohto príspevku pre navrhovateľku zo strany osoby povinnej výživným. 18. Pokiaľ ide o výšku dlhu na príspevku na výživu navrhovateľky, odvolací súd tento vyčíslil v sume 781,69 eur. Za obdobie od 13.01.2015 do 10.04.2015, kedy mala osoba povinná výživným prispievať na výživu navrhovateľky sumu 50,- eur mesačne, predstavuje nedoplatok na príspevku na výživu sumu 147,28 eur. Za časť mesiac január 2015 mala osoba povinná výživným zaplatiť navrhovateľke sumu 30,62 eur (50 eur : 31 dní = 1,62 eur x 19 dní), za mesiac február a marec spolu 100,- eur ( 2 x po 50 eur), za časť mesiaca apríl sumu 16,66 eur (50 eur : 30 dní =1,66 eur x 10 dní). Pokiaľ ide o nasledujúce obdobie, v ktorom bol príspevok na výživu určený vo výške 100,- eur mesačne, teda za obdobie od 11.04.2015 do 21.10.2015, predstavuje nedoplatok na výživnom 634,41 eur. Za zostávajúcu časť mesiaca apríl mala osoba povinná výživným zaplatiť navrhovateľke sumu 66,67 eur (100 eur : 30 dní =3,33 eur x 20 dní), za mesiace máj až september 2015 spolu 500,- eur (5 x100 eur) a za časť mesiaca október 2015 sumu 67,74 eur (100 eur : 31 dní = 3,22 eur x 21 dní). Spolu teda dlh na výživnom na navrhovateľku za uvedené obdobie predstavuje sumu 781,69 eur (147,28 + 634,41) , ktorú súd v súlade s ust. § 228 ods. 4 CSP povolil osobe povinnej výživným zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur, vždy do 15 dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 19. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala podaným návrhom určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky vo vyššej sume a na ďalšie obdobie ako rozhodol odvolací súd, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. 20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP za použitia § 52 Civilného mimosporového poriadku a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 21. Výrok rozsudku prvej inštancie o povinnosti osoby povinnej výživným zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 108,- eur odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 CSP. V danej veci súd prvej inštancie pôvodne vyruboval súdny poplatok z trojnásobku ceny ročného plnenia v zmysle ust. § 7 ods. 5 zákona o súdnych poplatkoch (150 eur x 36 mes.= 5400 eur, z toho 2% = 108 eur). Vychádzajúc z ust. § 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov, je navrhovateľka oslobodená od súdneho poplatku. V zmysle ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch, za situácie, že je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, má povinnosť zaplatiť podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danej veci je potrebné konštatovať, že navrhovateľka bola v konaní iba čiastočne úspešná, a teda ani osoba povinná výživným nebola v konaní neúspešná. Za danej situácie nezostávalo odvolaciemu súdu iné ako výrok rozsudku súdu prvej inštancie o súdnom poplatku zrušiť. 22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).