{"guid": "22c57c44-566d-4b02-af9c-43509aa3a5f5:7c0063be-1faa-455d-93fe-db53c67e5b99", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3715200179.2", "spisova_znacka": "17Co/1116/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/1116/2015 z 8. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. novembra 2016, sp. zn. 17Co/1116/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3715200179.2", "identifikacne_cislo": "3715200179", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2016-11-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c0063be-1faa-455d-93fe-db53c67e5b99", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3715200179.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3715200179.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3715200179.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1116/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715200179
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715200179.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky: L. právne
zastúpeneZ. voči osobe povinnej výživným: Z., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na
odvolanie osoby povinnej výživným proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 21. mája
2015, č. k. 10C/7/2015-78, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie    m e n í      tak, že osoba povinná výživným je povinná zaplatiť
navrhovateľke sumu 781,69 eur, ktorú sumu  mu povoľuje splácať v 50,- eur mesačných splátkach, vždy
do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku až                 do zaplatenia s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti návrh     z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov     n e m á    nárok na náhradu trov konania.

Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti osoby povinnej výživným zaplatiť súdny poplatok z
návrhu vo výške 108,- eur    z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil osobe povinnej výživným povinnosť prispievať na
výživu navrhovateľky sumou 50,- eur mesačne od 13.01.2015            do 10.04.2015 a sumou 150,-
eur mesačne od 11.04.2015 s tým, že výživné je povinný poukazovať navrhovateľke do posledného dňa
v predchádzajúcom mesiaci pod následkom výkonu rozhodnutia. Zameškané výživné za obdobie od
13.01.2015 do 31.05.2015 vo výške 397,20 eur súd povolil osobe povinnej výživným splácať v 50,- eur
mesačných splátkach                od právoplatnosti rozsudku do vyrovnania, pod stratou výhody splátok. Vo
zvyšku návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň
osobe povinnej výživným uložil povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. súdny poplatok vo
výške 108,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil
poukazom na ust. § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal
preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 22.04.2014, č. k. 3P/19/14-32
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.11.2014, č. k. 19CoP/58/2014-56 bolo
manželstvo účastníkov konania rozvedené a súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bol maloletý
Z., pochádzajúci z manželstva účastníkov, zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a otec
sa zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. sumou 50,- eur mesačne k rukám matky. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.01.2015. Od 01.11.2014 nežije osoba povinná výživným v
spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, presťahoval sa k svojej priateľke do trojizbového bytu, ktorý
priateľka vlastní a v ktorom žijú aj jej dve maloleté deti. V spoločnom byte účastníkov žije navrhovateľka,



ktorá preukázala náklady na bývanie spolu s poplatkami za telefón a televízor v sume 204,60 eur. V
čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva bola navrhovateľka práceneschopná s príjmom 231,- eur
mesačne, pričom práceneschopnosť bola ukončená 11.04.2015, od ktorého dňa navrhovateľka bola bez
príjmu, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a poberala iba výživné                         na
maloletého Z. v sume 50,- eur mesačne. Súd prvej inštancie vychádzal u osoby povinnej výživným z
príjmu vo forme invalidného dôchodku v sume 237,- eur mesačne a aj zo zárobku z pracovného pomeru
v sume 484,61 eur s tým, že platí výživné na syna Z. a hradí všetky platby, ktoré syn potrebuje v súvislosti
so životom a školou. Vychádzajúc z takto zistených pomerov súd prvej inštancie uložil osobe povinnej
výživným prispievať            na výživu navrhovateľky sumou 50,- eur mesačne za obdobie od 13.01.2015
do 10.04.2015, teda za obdobie, kedy bola navrhovateľka práceneschopná a poberala nemocenské
dávky a  od 11.04.2015, kedy bola navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
bez akéhokoľvek príjmu uložil osobe povinnej výživným prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,-
eur mesačne. Zároveň súd rozhodol o výške zameškaného výživného za obdobie od 13.01.2015 do
31.05.2015 vo výške 397,20 eur, ktoré umožnil osobe povinnej výživným zaplatiť v mesačných splátkach
po 50,- eur s odôvodnením, že väčšie splátky by osoba povinná výživným nemohla bez toho, aby bola
vážne ohrozená finančná situácia jeho a rodiny platiť. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala podaným
návrhom určenia príspevku na jej výživu už od podania návrhu v sume 150,- eur mesačne a súd jej
priznal v období od 13.01.2015              do 10.04.2015 príspevok na výživu iba v sume 50,- eur mesačne,
vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil
ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ
ide o povinnosť osoby povinnej výživným zaplatiť na účet Slovenskej pošty súdny poplatok                vo
výške 108,- eur, súd poukázal na to, že navrhovateľka je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov,
a preto má túto povinnosť druhý účastník konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas prostredníctvom advokátskej kancelárie odvolanie osoba povinná
výživným, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne.
Príspevok na výživu bývalej manželky v sume určenej súdom prvej inštancie považovala za zjavne
neprimeraný a v rozpore s ust. § 72 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Po dobu takmer troch rokov pred
rozvodom manželstva bola navrhovateľka  nezamestnaná, z uvedeného obdobia jej pracovný pomer
trval od 14.05.2014 do 14.08.2014 s príjmom asi 350,- eur, krátko pred uplynutím skúšobnej doby
od 12.08.2014 začala byť práceneschopná, ktorá práceneschopnosť trvala do 10.04.2015. V období
do rozvodu on finančne zabezpečoval výdavky na domácnosť a rodinu sám, bývalá manželka             na
nájom, energie, internet prispela len dvakrát v mesiacoch máj a jún 2014 po 95,- eur. Jej nezáujem o
prácu, resp. to, že žiadna práca jej nevyhovovala a neochota podieľať                        sa   na výdavkoch na
spoločnú domácnosť boli zdrojom nezhôd medzi nimi, keďže on všetky výdavky nebol schopný hradiť a
vzhľadom k tomu, že manželka dlhodobo ani nejavila záujem o prácu, hoci jej v tom nebránili zdravotné
problémy ani iné skutočnosti, nebol naďalej ochotný hradiť z jeho príjmu, čo v konečnom dôsledku viedlo
k rozvodu manželstva. Od rozvodu manželstva do ukončenia PN do 10.04.2015 navrhovateľka poberala
nemocenské dávky vo výške 231,- eur mesačne, náklady na syna mala minimálne, keďže všetky
výdavky súvisiace so školou hradil výlučne on. Od januára 2015 navrhovateľka pritom poberá aj prídavok
na syna vo výške 23,- eur a výživné na maloletého v sume 50,- eur mesačne. V skutočnosti výdavky
súvisiace s bývaním predstavujú asi 173,76 eur, pričom zvyšok predstavujú jej výdavky na telefón, čo je
asi 30,- eur mesačne. Zdôraznil, že on je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, keďže je po
operácii chrbtice, má doporučenú bezplatnú kúpeľnú liečbu po operácii, ktorú odriekol, pretože manželka
s tým vtedy nesúhlasila z dôvodu starostlivosti o syna. Hoci má opakovane odporúčanú kúpeľnú liečbu,
nemá na ňu financie a pri jeho výdavkoch nie je schopný si na toto liečenie ani ušetriť. Navrhovateľka
zostala bývať v trojizbovom zariadenom byte patriacom do BSM, návrh                na vyporiadanie BSM
podal ešte v mesiaci február 2015, vyjadrenie k nemu doposiaľ nemá a domnieva sa, že za daných
okolností navrhovateľke nedoriešený stav iba vyhovuje. Zdôraznil, že jemu trvalým príkazom z účtu
pravidelne mesačne odchádzajú platby v sume 115,49 eur, okrem toho platí maloletému mobil v sume
20,- eur mesačne, k ďalším výdavkom v mesiaci patria výdavky za jeho telefón vo výške 36,- eur, lieky v
hodnote 30,- eur, doprava do práce 20,- eur, výdavky na bývanie a stravu za neho a syna v čase, keď ho
má v striedavej osobnej starostlivosti sú vo výške 300,- eur. Okrem toho spláca notebook pre syna vo
výške 25,- eur a do mesiaca máj splácal po 50,- eur peniaze požičané na dovolenku, ktorú absolvoval
s maloletým minulé leto, výdavky spolu vo výške 481,- eur. V odôvodnení rozsudku nie je žiadna
zmienka o tom, že pred súdom prvej inštancie uviedol a súdu zdokladoval voľné pracovné miesta, ktoré
navrhovateľke našiel, telefonicky aj osobne sa presvedčil, že navrhovateľka svojim vzdelaním, praxou
a vekom vyhovuje požiadavkám kladeným zo strany zamestnávateľov. V konaní síce tvrdila, že zaslala



viaceré žiadosti o zamestnanie, toto tvrdenie však nepreukázala žiadnym konkrétnym dôkazom. Uviedla
len, že si podala žiadosť o miesto účtovníčky spoločnosti A. a že nástup na túto funkciu je možný od
01.06.2015. Z vykonaného dokazovania považuje za preukázané, že navrhovateľka je schopná sama sa
živiť, skutočnosť, že nemá prácu bola v minulosti krátko pred jej nástupom na PN a aj v súčasnom období
spôsobená tým, že nevyvíjala a nevyvíja dostatočnú iniciatívu získať zamestnanie. Z rozvodového spisu
nevyplýva, že by rozvrat manželstva zapríčinil on svojím nezodpovedným postojom k manželstvu, súd
má však k dispozícii výpoveď navrhovateľky a jej matky, z ktorej je zrejmé, že vytýkal navrhovateľke,
že nikde nepracuje, vytýkal jej nedostatok finančných prostriedkov, čo v konečnom dôsledku viedlo k
nezhodám a rozvratu manželstva ako takého. Nakoľko navrhovateľka na aktuálne pracovné ponuky
nereflektovala, mohla pracovať, ale túto možnosť nevyužila. Má za to, že súd pri posudzovaní nároku
navrhovateľky nedostatočne posúdil objektívne a subjektívne schopnosti a možnosti navrhovateľky na
trhu práce, teda či je schopná pracovať, pretože nestačí iba skutočnosť, že je nezamestnaná. To, že je
navrhovateľka od 11.04.2015 bez akéhokoľvek príjmu si svojím prístupom k pracovným príležitostiam,
resp. neochotou pracovať, zapríčinila sama. Jej aktuálny zdravotný stav po ukončení PN a ponuka
práce na trhu jej umožňujú zamestnať sa, pokiaľ by o prácu javila aj skutočný záujem a nezneužívala
súčasnú právnu úpravu. Nie je v jeho finančných možnostiach platiť výživné vo výške určenej súdom,
takto stanovená povinnosť ho privedie do existenčných problémov a neumožní mu prispievať na výdavky
syna v rozsahu, v akom to bolo doposiaľ. Na druhej strane umožní navrhovateľke zotrvať vo svojom
doterajšom ľahkovážnom a liknavom postoji k hľadaniu zamestnania, ktorým by si nesporne dokázala
pokryť potreby a získať finančné prostriedky          na svoju výživu. Domnieva sa, že takto určené výživné
rozvedenej manželky by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi.

3. Navrhovateľka k podanému odvolaniu uviedla, že tvrdenia jej bývalého manžela sú iba výmyslom,
ohováraním a domnienkami, ktorými chcel docieliť rozvod a teraz v tom pokračuje, keďže nemal inej
príčiny, ktorú by k rozvodu našiel. Zo spoločného bytu sa odsťahoval dobrovoľne, aby nemusel počas
manželstva platiť nájom a hlavne po tom, čo začalo vyšetrovanie za ublíženie na zdraví v mesiaci
august 2014. Psychicky ju ničil, nedovolil jej brať si potraviny, ktoré on zakúpil, nedovolil jej pozerať
v obývačke televízor, nemohla používať auto, vulgárne jej nadával, pýtal od nej peniaze, všetko pred
synom. Uvedené bolo dva krát riešené na priestupkovom konaní na Okresnom úrade v Púchove, kde
dostal pokarhanie. Taktiež bol stíhaný za ublíženie na zdraví, kde mu podmienečne zastavili trestné
konanie na 12 mesiacov. Odsťahoval sa 01.11.2014 údajne do podnájmu k priateľke, ktorú pri rozvode
tajil a pritom už v lete 2014, teda ešte počas manželstva, boli spolu aj s jej rodinou na dovolenke v
Chorvátsku. Pri sťahovaní si odviezol všetky osobné veci, časť nábytku, v čom mu vôbec nebránila.
Doteraz má kľúče od bytu a chodí pravidelne do pivnice. Syn s ňou býval do rozvodu, stále má trvalé
bydlisko u nej a je v striedavej starostlivosti                od januára 2015. Bývalý manžel až po určení súdom
dopláca dlžné výživné na syna za obdobie, keď od nich odišiel a nechal ju iba s príjmom nemocenskej
dávky v sume 230 eur samú. Synovi sa snaží kúpiť všetko, čo potrebuje, ale otec ho učí mať priveľké
nároky a robí ho závislým na peniazoch. Cez syna ju sústavne kontroluje, chce presne vedieť, na čo
minie 50 eur výživného, ako by to bola závratná suma. Iba na topánky pre maloletého dala 25 eur. Ona
taktiež hradí synovi výlety, vreckové, lieky, školské pomôcky, kupuje mu oblečenie a obuv podobne ako
otec počas striedavej opatery, čo považuje za samozrejmé. Od 01.11.2014, od kedy sa osoba povinná
výživným odsťahovala, platí nájom za byt výlučne ona. Spôsobil vysoký nedoplatok na teplej vode za r.
2014 vo výške 465 eur a svoj podiel na ňom, aspoň za 10 mesiacov, čo tam aj fyzicky býval, odmieta
zaplatiť. V čase, keď bol bývalý manžel chorý a po operácii skoro dva roky doma, bola zamestnaná ona
na tri zmeny a nočná práca jej vyvolala zdravotné problémy, ktoré pretrvávajú dodnes. Práve pre PN s
ňou nepredĺžili pracovnú zmluvu a tak bola od októbra 2011 evidovaná na úrade práce a pokračovala
v PN do mája 2012, kedy jej skončila ročná podporná doba PN. Zdravotné problémy však pokračovali
a hľadanie práce bolo veľmi obtiažne. Pomáhali jej aj rodičia. Poslala asi stovku žiadostí, absolvovala
desiatky pohovorov, problémy s očami jej začali v r. 2013, ale operáciu odkladala. Nakoniec našla aspoň
brigádu a potom prácu pokladníčky v U. Y. od mája 2014, kde však s ňou bol ukončený pracovný pomer
v skúšobnej dobe k 14.08.2014. Teraz po ukončení dlhodobej PN (od 12.08.2014                         do
10.04.2015), ktorá dlho trvala aj vďaka úrazu, ktorý jej spôsobil bývalý manžel, je nezamestnaná, od
11.04.2015 aj evidovaná na úrade práce, avšak bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Prácu sa
snaží nájsť, avšak aj miesto, ktoré myslela, že má šancu získať v A. dostal niekto iný. Priložila doklad,
že hoci je práca mzdovej účtovníčky ešte stále v ponuke voľných miest, v skutočnosti je toto miesto
obsadené. Veľa pracovných ponúk overovala aj cez telefón, prípadne osobne v predajni. V mesiaci jún
2015 bola nútená požiadať o pomoc v hmotnej núdzi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Púchove,
ale doposiaľ jej nebolo doručené rozhodnutie o jej poskytnutí. Zdôraznila, že bývalý manžel naopak, aj



napriek vyhlasovaným zdravotným problémom nemá problém pracovať na plný úväzok, bez toho, aby
bol práceneschopný pracuje, k tomu poberá čiastočný invalidný dôchodok, chodí so synom na fušky, má
novú oveľa mladšiu priateľku, novú rodinu, kde nemá problém prispievať na chod domácnosti aj sumou
300 eur. Hoci počas manželstva mu bolo veľmi zaťažko zaplatiť čo i len nájom za spoločný byt. Počas
manželstva od neho výživné nežiadala, hoci mala neporovnateľne nižší alebo aj žiadny príjem ako on.

4. V doplnení k odvolaniu osoba povinná výživným - odvolateľ - uviedol, že                od septembra
2015 začne maloletý Z. navštevovať N. Q. v Q. a navrhovateľka sa vôbec nezaujíma o to, čo maloletý
do školy potrebuje, koľko za to bude treba uhradiť, netrápia ju výdavky spojené s cestovaním, školou,
stravou, oblečením a podobne. Zdôraznil, že od 22.06.2015 do 27.07.2015 bol maloletý Z. výlučne s
ním a z dôvodu, že maloletý bol teda celý mesiac u neho, nezaplatil výživné za mesiac júl 2015. Túto
situáciu však navrhovateľka hneď využila a začalo sa voči nemu exekučné konanie. Hoci už 15.08.2015
výživné na maloletého navrhovateľke zaplatil, túto skutočnosť exekútorovi neoznámila a musel to urobiť
až on 24.08.2015.

5. K doplneniu odvolania osoby povinnej výživným navrhovateľka uviedla, že musí stále riešiť opakujúce
sa slovné napádanie od bývalého manžela, pričom ona od neho iba chce, aby si riadne splnil aspoň tú
povinnosť, ktorú mu už raz stanovil súd, bez toho, aby neustále vytváral nejaké nové kauzy a konflikty.
O syna sa riadne stará, na začiatku školského roka mu kúpila veci na telesnú výchovu, biely plášť na
chémiu, dáva mu peniaze na cestovné vo výške 10,- eur na týždeň a 5,- eur vreckové na týždeň. Zaplatila
mu obedy v škole, robí mu desiate do školy. Od rozvodu platí všetky poplatky spojené s bytom, ktorý nie
je vyporiadaný, sama spláca aj nedoplatok za byt za rok 2014. Bývalý manžel sa k vyporiadaniu bytu
nevyjadril a nedošlo k dohode.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací nariadil vo veci pojednávanie podľa  § 385 ods. 1 CSP,
doplnil dokazovanie oboznámením správy o lustrácii v Sociálnej poisťovni, potvrdením o dočasnej
pracovnej neschopnosti navrhovateľky, oznámením o nepredĺžení pracovnej zmluvy na dobu určitú
navrhovateľky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica pracovisko Púchov
zo dňa 26.05.2016, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa
30.06.2015 o priznaní preddavku na pomoc v hmotnej núdzi v sume 173,60 eur mesačne od 01.06.2015
navrhovateľke, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 30.12.2015
o odňatí preddavku na pomoc v hmotnej núdzi v sume 84,70 eur mesačne od 01.12.2015 navrhovateľke,
potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 19.10.2016 o poberaní
dávok v hmotnej núdzi za r. 2015 navrhovateľkou, potvrdením o príjme navrhovateľky od októbra 2015
do marca 2016 vo firme N. S., s.r.o., potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica o
poberaní nemocenských dávok navrhovateľkou od 22.10.2015 do 30.04.2016, oznámením Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 18.08.2016 o zaradení navrhovateľky do evidencie
uchádzačov o zamestnanie od 30.07.2016, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská
Bystrica zo dňa 26.08.2016, prehľadom výdavkov navrhovateľky a osoby povinnej výživným, potvrdením
o príjme osoby povinnej výživným za posledný rok, potvrdením o poberaní čiastočného invalidného
dôchodku osoby povinnej výživným, potvrdením o vyplatení sumy 41.000,- eur navrhovateľke osobou
povinnou výživným, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné vo veci samej podľa § 388 CSP zmeniť a vo výroku o povinnosti osoby
povinnej zaplatiť súdny poplatok z návrhu podľa § 389 ods. 1 CSP zrušiť.

7. V predmetnej veci navrhovateľka návrhom podaným dňa 13.01.2015 uplatnila voči osobe povinnej
výživným (bývalému manželovi) nárok na platenie príspevku na výživu               od podania návrhu v sume
150,- eur mesačne z dôvodu, že nemá dostatočný príjem,                     od 14.08.2014 je nezamestnaná,
od 12.08.2014 práceneschopná, pričom poberá iba nemocenské dávky vo výške 230,- eur mesačne, čo
jej nestačí na pokrytie nákladov                      na primeranú výživu.

8. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti
rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe
dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Zánik manželstva ako právna skutočnosť,
zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi (vo všeobecnosti znamená
ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb  a jej individuálne znášanie).



9. Podľa ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

10. Konštrukcia citovanej právnej normy presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že
vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti
zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. Manželstvo predstavuje spravidla trvalý zásah do spôsobu
života manželov a dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky.

11. V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle citovanej zákonnej úpravy, príspevok na výživu
rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno
vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Pri podmienke neschopnosti
bývalého manžela samostatne sa živiť,  je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v
prípade rozvedeného manžela nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje
sa len kvalifikovaná miera odkázanosti. Uvedené znamená, že pokiaľ má jeden z manželov aj značne
nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ, čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v
horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému
sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok nevzniká. Neschopnosť rozvedeného manžela sám sa
živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch
rokov veku, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu  na základe lekárskeho
posudku, dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver
neodôvodňuje ani jeho celkové majetkové pomery.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a doplneného odvolacím súdom
nepochybne vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
v Považskej Bystrici zo dňa 22.04.2014, č.k. 3P/19/2014-32 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 13.11.2014, č.k.                      19CoP/58/2014-56, ktorým rozsudkom bola zároveň
schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bol maloletý Z., pochádzajúci z manželstva účastníkov,
zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou
50,- eur mesačne, k rukám matky dieťaťa. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.01.2015.

13. Navrhovateľka pred rozvodom manželstva naposledy pracovala v U. Z. Y., a to v období od
14.05.2014 až do 14.08.2014, kedy s ňou bol skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Už v tej dobe,
a to od 12.08.2014 bola navrhovateľka práceneschopnou, pričom práceneschopnosť bola ukončená až
11.04.2015, v ktorom čase boli už účastníci konania právoplatne rozvedení. Počas práceneschopnosti
navrhovateľka poberala nemocenské dávky vo výške do 230,- eur mesačne. Dňa 11.04.2015 bola
navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov  o zamestnanie, od tejto doby nemala žiadny príjem
(iba výživné na syna a prídavky na dieťa), pričom evidovaná na úrade práce bola až do 21.10.2015. Od
22.10.2015 sa zamestnala v s.r.o. N. S. so sídlom v G., pričom v tejto spoločnosti jej skončil pracovný
pomer uplynutím dohodnutej doby, a to dňa 30.04.2016. U tohto zamestnávateľa za mesiac október
2015 dosiahla príjem (brutto) 108,82 eur, za mesiac november 2015  414,28 eur, za mesiac december
2015                   420,75 eur, za mesiac január 2016 440,33 eur, v mesiaci február 2016 bola PN a boli jej
vyplatené nemocenské dávky v sume 168,20 eur, za mesiac marec 2016 mala príjem                 467,71 eur.
Od 28.04.2016 bola navrhovateľka práceneschopnou až do 30.07.2016, boli jej vyplácané nemocenské
dávky podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne za mesiac máj v sume 244,80 eur, za mesiac jún v sume
236,90 eur, za mesiac júl v sume 229,- eur. Od 30.07.2016 je navrhovateľka opätovne zaradená do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z predložených dokladov ďalej vyplýva, že od 01.06.2015 bol
navrhovateľke na základe rozhodnutia zo dňa 30.06.2015 priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi
v sume 173,60 eur, pričom                 na základe rozhodnutia z 30.12.2015 jej bol odňatý preddavok
na pomoc v hmotnej núdzi v sume 84,70 eur od 01.12.2015.

14. Pokiaľ ide o príjmy osoby povinnej výživným (bývalý manžel navrhovateľky), z výsledkov vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie a doplneného odvolacím súdom vyplýva, že v roku 2015 dosahoval
priemerný zárobok 484,61 eur mesačne, okrem toho poberal čiastočný invalidný dôchodok v sume 237,-
eur mesačne. Ešte pred rozvodom manželstva účastníkov (november 2014) sa odsťahoval k priateľke,
ktorej prispieval                  na náklady súvisiace s bývaním a stravou, na základe rozsudku o



rozvode manželstva účastníkov platil výživné na maloletého syna vo výške 50 eur mesačne k rukám
navrhovateľky a naďalej hradil väčšinu výdavkov mal. syna, ktorý bol rodičom zverený               do
striedavej osobnej starostlivosti. V súvislosti s konaním o vyporiadanie BSM účastníkov nastala situácia,
že dňa 22.02.2016 sa do bytu účastníkov nasťahovala osoba povinná výživným a od marca 2016 sa
navrhovateľka odsťahovala z tohto bytu k svojim rodičom             do obce O.. V byte účastníkov
teda býva osoba povinná výživným a maloletý syn účastníkov, pričom osoba povinná výživným hradí
všetky poplatky súvisiace s bývaním. V súvislosti s uzatvorenou mimosúdnou dohodou o vyporiadaní
BSM osoba povinná výživným navrhovateľke vyplatila v auguste 2016 sumu 41.000,- eur s tým, že byt
účastníkov zostane vo vlastníctve osoby povinnej výživným.

15. S poukazom na takto zistený skutkový stav, doplnený aj odvolacím súdom, bol odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie toho názoru, že navrhovateľke patrí určitý príspevok na primeranú výživu zo
strany osoby povinnej výživným, avšak nie vo výške priznanie súdom prvej inštancie a ani nie za ďalšie
obdobie po 21.10.2015. Aj odvolací súd bol toho názoru, že o výške príspevku na primeranú výživu zo
strany osoby povinnej výživným, je potrebné rozhodnúť diferencovane a zohľadniť tak obdobia, kedy
navrhovateľka určitý príjem, i keď vo forme nemocenských dávok mala a obdobie, kedy žiadny príjem
nemala.

16. V prvom rade  je potrebné zo strany odvolacieho súdu konštatovať, že odvolací súd sa nestotožnil
s námietkou právnej zástupkyne osoby povinnej výživným, prezentovanej na odvolacom pojednávaní,
ktorá uvádzala, že návrh navrhovateľky je potrebné zamietnuť s poukazom na platnú judikatúru
ústavného súdu, že pred podaním návrhu na súd musí byť osoba povinná výživným oslovená s ponukou
dohody na príspevok na primeranú výživu, pričom k takejto ponuke nedošlo. Odvolací súd má za to, že
už z podania žaloby, resp.                zo stanoviska k návrhu navrhovateľky v danej veci je nepochybné,
že osoba povinná výživným dohodu odmietla, neakceptovala ju, preto nezostávalo navrhovateľke iné,
ako uplatniť svoj nárok na súde podaním predmetného návrhu.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci nepochybne vyplýva, že obaja účastníci konania
majú zdravotné problémy, osoba povinná výživným je aj čiastočným invalidným dôchodcom, avšak táto
osoba aj naďalej riadne pracuje v pracovnom pomere. U navrhovateľky zdravotné problémy pretrvávajú,
napriek tomu je odvolací súd toho názoru, že navrhovateľka má určitý pracovný potenciál a schopnosti
a možnosti, napriek častejšej práceneschopnosti ako osoba povinná výživným, sa zamestnať. Odvolací
súd považoval              za zodpovedajúce kritériám ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine za obdobie od podania
návrhu navrhovateľkou t.j. od 13.01.2015 do 10.04.2015, dokedy navrhovateľka poberala nemocenské
dávky vo výške 230 eur mesačne a teda bola práceneschopná, určiť príspevok na jej primeranú výživu zo
strany osoby povinnej výživným vo výške 50 eur mesačne (ako pôvodne aj rozhodol súd prvej inštancie).
Príspevok v tomto období na výživu navrhovateľky, vrátane poberaných nemocenských dávok, v
dostatočnom rozsahu pokryl výživu navrhovateľky a táto bola, aj s poukazom na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery osoby povinnej výživným, primeranou.  Pokiaľ ide o ďalšie obdobie, odvolací súd za
nasledujúce obdobie od 11.04.2015 až do 21.10.2015, v ktorom období bola navrhovateľka evidovaná
na úrade práce, bez akéhokoľvek príjmu, odvolací súd považoval za zodpovedajúce schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom osoby povinnej výživným, aby prispieval na výživu navrhovateľky
sumou 100 eur mesačne. Od nasledujúceho obdobia t.j.                  od 22.10.2015, odkedy sa
navrhovateľka ďalej zamestnala a mala riadny príjem (až do 30.04.2016, kedy s ňou bol skončený
pracovný pomer na dobu určitú v N. a následne bola práceneschopná, odvolací súd už nevidel ďalšie
dôvody na určenie príspevku zo strany osoby povinnej výživným na primeranú výživu navrhovateľky. Je
potrebné zdôrazniť, že odvolací súd zohľadňoval aj tú skutočnosť, že navrhovateľka na výživu mal. syna
výživné neplatí, hoci v súčasnosti maloletý už niekoľko mesiacov nie je v starostlivosti navrhovateľky,
býva iba u otca, pričom je právoplatným rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, takmer všetky výdavky mal. syna hradí jeho otec - osoba povinná výživným. J., v súvislosti
s vyporiadaním  G. účastníkov konania, osoba povinná výživným sa vo februári 2016 nasťahovala do
bytu účastníkov konania, hradí všetky poplatky súvisiace s bývaním, vzala si hypoúver a následne bola aj
medzi účastníkmi  uzatvorená mimosúdna dohoda o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej došlo aj v súvislosti
s týmto vyporiadaním k výplate navrhovateľky zo strany osoby povinnej výživným v auguste 2016 vo
výške 41.000,- eur. Berúc v úvahu všetky uvádzané skutočnosti potom možno nepochybne konštatovať,
že u osoby povinnej výživným za danej situácie, s poukazom aj na konštatované nepochybné schopnosti
navrhovateľky ďalej samej sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery nedovoľujú prispievať



navrhovateľke na jej primeranú výživu, a teda odvolací súd nevidel ďalšie dôvody na hradenie tohto
príspevku pre navrhovateľku zo strany osoby povinnej výživným.

18. Pokiaľ ide o výšku dlhu na príspevku na výživu navrhovateľky, odvolací súd tento vyčíslil v sume
781,69 eur. Za obdobie od 13.01.2015 do 10.04.2015, kedy mala osoba povinná výživným prispievať
na výživu navrhovateľky sumu 50,- eur mesačne, predstavuje nedoplatok na príspevku na výživu sumu
147,28 eur. Za časť mesiac január 2015 mala osoba povinná výživným zaplatiť navrhovateľke sumu
30,62 eur (50 eur : 31 dní = 1,62 eur x 19 dní), za mesiac február a marec spolu 100,- eur ( 2 x po
50 eur), za časť mesiaca apríl sumu 16,66 eur (50 eur : 30 dní =1,66 eur  x 10 dní). Pokiaľ ide o
nasledujúce obdobie, v ktorom bol príspevok na výživu určený vo výške 100,- eur mesačne, teda za
obdobie od 11.04.2015 do 21.10.2015, predstavuje nedoplatok na výživnom 634,41 eur.  Za zostávajúcu
časť mesiaca apríl mala osoba povinná výživným zaplatiť navrhovateľke sumu 66,67 eur (100 eur : 30
dní =3,33 eur  x 20 dní), za mesiace máj až september 2015 spolu 500,- eur (5 x100 eur) a za časť
mesiaca október 2015 sumu 67,74 eur (100 eur : 31 dní = 3,22 eur x 21 dní). Spolu teda dlh na výživnom
na navrhovateľku za uvedené obdobie predstavuje sumu 781,69 eur (147,28 + 634,41) , ktorú súd v
súlade s ust. § 228 ods. 4 CSP povolil osobe povinnej výživným zaplatiť v mesačných splátkach po 50,-
eur, vždy do 15 dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

19. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala podaným návrhom určenia príspevku na výživu rozvedenej
manželky vo vyššej sume a na ďalšie obdobie ako rozhodol odvolací súd, vo zvyšnej časti súd návrh
zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP za použitia §
52 Civilného mimosporového poriadku a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

21. Výrok rozsudku prvej inštancie o povinnosti osoby povinnej výživným zaplatiť súdny poplatok z
návrhu vo výške 108,- eur odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 CSP. V danej veci súd prvej inštancie
pôvodne vyruboval súdny poplatok z trojnásobku ceny ročného plnenia v zmysle ust. § 7 ods. 5 zákona
o súdnych poplatkoch (150 eur x 36 mes.= 5400 eur, z toho 2% = 108 eur). Vychádzajúc z ust. § 4
ods. 2 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov, je
navrhovateľka oslobodená od súdneho poplatku. V zmysle ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona o súdnych
poplatkoch, za situácie, že je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel,
má povinnosť zaplatiť podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danej veci je potrebné konštatovať, že navrhovateľka
bola v konaní iba čiastočne úspešná, a teda ani osoba povinná výživným nebola v konaní neúspešná.
Za danej situácie nezostávalo odvolaciemu súdu iné ako výrok rozsudku súdu prvej inštancie o súdnom
poplatku zrušiť.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e     j e    p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/7/2015", "guid": "dcb621b6-3a4c-4471-a488-1cf5b79831c0:9670f44f-0a77-45d4-824c-c406a87f3dc8", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "2dea07ce-768c-403e-949a-6bd6660860c0:72119d81-7e73-4cc8-8bad-180d85f0fe4c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3714202373.1", "spisova_znacka": "19CoP/58/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/58/2014 z 12. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-11-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3714202373.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:99dc0fc6-32d9-4293-b992-c62a373fe462", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.576.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2016 z 20. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.576.2016.1"}]}