Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2Tos/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011278 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011278.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti odsúdenému T. V., nar. XX.XX.XXXX v L., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/100/2015-42 zo dňa 08.12.2015 a na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01. marca 2016, takto r o z h o d o l : I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu. II. Podľa § 415 ods.1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods.1 písm. b), ods.2 Tr. zákona súd návrh odsúdeného T. V., nar. XX.XX.XXXX, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn.: 1T/29/2011 z 23.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/137/2012 z 07.02.2013 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 6Pp/100/2015-42 zo dňa 08.12.2015 podľa § 415 ods.1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona podmienečne prepustil odsúdeného T. V. z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn.: 1T/29/2011 z 23.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/137/2012 z 07.02.2013. Zároveň mu podľa § 68 ods.1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s nariadením probačného dohľadu na dobu 3 roky. Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť prokurátor. Sťažnosť bližšie zdôvodnil tým, že z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a riaditeľ takýto postup ani nedoporučuje. Do úvahy je tiež potrebné vziať, že odsúdený bol dosiaľ 8 krát súdne trestaný pre rôznu tresnú činnosť, teda predchádzajúce odsúdenia na neho zrejme nemali takmer žiadny prevýchovný účinok. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a uložil súdu prvého stupňa aby vo veci znovu konal a rozhodol. Krajský súd na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín napadnutým unesením vyhovel návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, tak ako je vyššie uvedené. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že u odsúdeného bola splnená formálna i materiálna podmienka na podmienečné prepustenie. I keď z hodnotenia ÚVTOS vyplýva, že u odsúdeného je stredné riziko sociálneho zlyhania a jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá, odsúdený bol opakovane súdne trestaný, avšak s prihliadnutím na podstatný obsah hodnotenia ÚVTOS a s prihliadnutím na ústav, v ktorom sa trest vykonáva, dospel súd prvého stupňa k záveru, že u odsúdeného existuje dostatočná záruka, že bude viesť riadny život. Odsúdený už preukázal doterajším výkonom trestu svoje polepšenie a výkon trestu mu bol dostatočným ponaučením. Podľa § 66 Tr. zákona: (1) Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. (2) Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa § 415 Tr. poriadku: (1) O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. (2) Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu. (3) O návrhu podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia. Zo spisového materiálu vyplynulo, že odsúdený bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods.2 písm. a), prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. a), zločinu vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. a), zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a), b), c), d) Tr. zákona. Za to mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, ktorý začal vykonávať v ústave so stredným stupňom stráženia. Uvedený začal trest vykonávať dňom 14.02.2012 a jeho koniec je určený na 14.05.2017. Lehotu na podmienečné prepustenie splnil 29.10.2014. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni. Následne sa jeho správanie stabilizovalo a bol preradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V záťažových situáciách a pri neuspokojení svojich potrieb má tendenciu konať impulzívne a neuvážene. Verbalizuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti. Do práce nebol zaradený zo zdravotných dôvodov. Bol disciplinárne odmenený, tresty nemá vykázané. Program zaobchádzania vo vzťahu k bodu edukácie plní odsúdený len čiastočne z dôvodu problematického zvládania záťažových situácií. Resocializačná prognóza je menej priaznivá z dôvodu stredného rizika sociálneho zlyhania a to vzhľadom na opakované páchanie trestnej činnosti, jej závažnosť a experimentovanie s psychotropnými látkami. Len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a riaditeľ ústavu prepustenie neodporúča. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosti odsúdeného vyhovel, pretože v danom prípade nebola splnená materiálna podmienka na podmienečné prepustenie spočívajúca v tom, že od odsúdeného možno dôvodne očakávať vedenie riadneho života na slobode. V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. V danom prípade z písomného hodnotenia i z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa na verejnom zasadnutí vyplýva, že správanie odsúdeného sa síce stabilizovalo, avšak zatiaľ neplní všetky body programu zaobchádzania, riziko sociálneho zlyhania je hodnotené ako stredné a riaditeľ ústavu podmienečné prepustenie neodporúča. Odsúdený bol v priebehu rokov 1997 až 2011 celkovo 8 krát súdne trestaný a to pre rôznorodú trestnú činnosť, ktorá napriek predchádzajúcim odsúdeniam a pobytom vo výkone trestu gradovala. Je zrejmé, že doterajšie relatívne početné pobyty odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody na neho nemali preventívny ani prevýchovný účinok. Je pravda, že niektoré z odsúdení sú už zahladené, avšak pre potreby úvah o polepšení a schopnosti viesť riadny život možno zásadne prihliadnuť i k zahladeným odsúdeniam. Odsúdený bol dokonca v roku 2001 už podmienečne prepustený, pričom v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon zvyšku trestu. Sumarizujúc všetky uvedené skutočnosti potom naozaj nezostáva nič iné len konštatovať, že odsúdený sa síce snaží zmeniť svoje správanie a preukázať polepšenie, avšak zatiaľ nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd preto nepostupoval správne, keď žiadosti odsúdeného vyhovel, chybne vzhliadol materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody za splnenú. Napokon v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa dostatočne a vyčerpávajúco neuviedol, akými úvahami sa riadil, keď zistil opak a svoje rozhodnutie oprel len o všeobecné frázovité odôvodnenie. Krajský súd sa preto stotožnil s námietkami prokurátora uvedenými v sťažnosti v tom smere, že odsúdený aktuálne nespĺňa podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a sám rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.