Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203493 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114203493.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu I. G. Z., s.r.o., so sídlom N., A. 5, L. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou H. G., s.r.o., so sídlom N., A. X proti žalovaným 1/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P. XXXX/XX, 2/ M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P. XXXX/XX, žalovaní 1/, 2/ zastúpení opatrovníčkou W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o zaplatenie 2.867,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a Občianskeho združenia S. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. septembra 2015, č.k. 11C/220/2014-121 takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných napadnutý rozsudok z m e ň u j e tak, že vedľajší účastník má nárok na náhradu trov konania. Občianskemu združeniu S. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci sa žalobca podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovaným v podobe povoleného prečerpania na účte. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými vznikol záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby a poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte. Na základe zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že v prípade splnenia podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.07.2007 žalovaným poskytne službu povolené prečerpanie na účte. V tomto smere, teda či žalovaným bola zo strany právneho predchodcu žalobcu táto služba skutočne poskytnutá však žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by reálne poskytnutie povoleného prečerpania a jeho podmienky žalovaným preukazoval. Žalobca súdu predložil zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, osobitné obchodné podmienky pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, ktoré listiny ohľadom poskytnutia povoleného prečerpania a jeho podmienok odkazujú na Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a O. podnikateľom s účinnosťou od 01.07.2007, ktoré však k návrhu na začatie konania priložené neboli (predložené boli len Osobitné obchodné podmienky Z., a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby) a taktiež nebol predložený žiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver v podobe povoleného prečerpania na účte a že žalovaní skutočne reálne čerpali finančné prostriedky z tohto titulu keďže k čerpaniu nedošlo podpisom zmluvy, ale malo k nemu dôjsť bezhotovostne. Neboli ani predložené dôkazy ktoré splátky žalovaní splatili, v akej výške. V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania súd nemohol nahradiť procesnú povinnosť žalobcu spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Preto konštatujúc neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, súd návrh v celom rozsahu zamietol. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 488, § 489, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 3 zák. č. 281/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto by im podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko si žiadnu náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných súd posudzujúc účelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie konštatoval, že vedľajší účastník požadované náklady nevynaložil účelne. V danej veci je nesporné, že vedľajší účastník na strane žalovaných, zastúpený advokátskou kanceláriou, vstúpil do predmetného konania, pričom v písomnom podaní, doručenom súdu prvej inštancie, vzniesol všeobecne formulované námietky aktualizované len o údaje žalovaných a o individualizáciu pohľadávky žalobcu. S ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí niet sporu o tom, že vedľajší účastník na strane žalovaných zastúpený advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje do porovnateľných vecí žalobcu, kde sa obsah jeho podaní mení len o individualizáciu tej- ktorej veci. V takomto prípade trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Takýto záver je plne súladný i s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.06.2014 sp. zn. 6MCdo 9/2013, v ktorom najvyšší súd zaujal jednoznačné stanovisko, podľa ktorého zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu, pričom to má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. X. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a Občianske združenie S. 3. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že k preukázaniu dlžnej sumy, ktorú si v konaní uplatňuje, predložil súdu listinné dôkazy, na základe ktorých vydal súd prvej inštancie vo veci platobný rozkaz, a preto bol toho názoru, že predložené listinné dôkazy sú pre súd dostatočným podkladom na preukázanie jeho nároku. Vytýkal súdu, že žalobcu nevyzval na preukázanie poskytnutia povoleného prečerpania pre žalovaných. Z dôvodu, aby nedošlo k zbytočnému navyšovaniu trov právneho zastúpenia, súhlasil s rozhodnutím veci v zmysle § 115a O.s.p. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, krajského súdu v Trnave. 4. Opatrovníčka žalovaných 1/, 2/ a Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 5. Občianske združenie S. podalo odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd napriek tomu, že žalovaní boli v konaní plne úspešní, a to vzhľadom k použitej právnej argumentácii prednesenej vedľajším účastníkom na strane žalovaných. Práve táto argumentácia mala za následok zamietnutie žaloby. Uviedol, že vo vyjadrení zo dňa 12.08.2015 poukázal na viaceré nedostatky postúpenia pohľadávky a vo svojom stanovisku zo dňa 04.09.2015 doplnil argumentáciu a doložil rozhodnutia krajských súdov. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/5/2013, z ktorého vyplýva, že trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka vedľajším účastníkom, je potrebné považovať za trovy účelne vynaložené. Za potrebné považoval poukázať na ust. § 93 ods. 4 O.s.p., ktoré výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Ústava Slovenskej republiky v čl. 47 ods. 2 zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. K trovám konania a ich účelnosti sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v nálete sp. zn. III.ÚS/457/2016-27. Na podporu svojich argumentov ďalej uviedol, že opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka potvrdzuje judikatúra, napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/34/2012 zo dňa 28.03.2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/169/2012 zo dňa 09.08.2012, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/204/2012 zo dňa 10.12.2012 a aj aktuálna judikatúra krajských súdov. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu Občianskeho združenia S. P. navrhol rozsudok v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že nárok na náhradu trov konania nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočností. Uviedol, že podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou námietkou premlčania. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukázal na to, že Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Zdôraznil, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania, na ktorú skutočnosť súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie občianskeho združenia je dôvodné. 8. Po podaní odvolania žalobcom a občianskym združením došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania. V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 11.11.2015 a občianske združenie podalo odvolanie dňa 26.10.2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. 9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo veci samej konštatujúc neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu v danej veci. 10. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje, v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné: 11. Pokiaľ ide o špecifikáciu postúpenej pohľadávky, ktorá bola prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok a ktorú žalobca považuje za dostatočný dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov úveru jeho právnym predchodcom žalovaným, odvolací súd dodáva, že uvedená listina má charakter jednoduchej tlačovej zostavy výstupu z nejakej databázy, nejde o výpis z účtu generovaný bankovým systémom. Na dokumente nie je ani uvedené kto, kedy a z akej databázy ho vytlačil, nie je na ňom ani hlavička banky. Tento dokument bol navyše vytvorený a použitý ako príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, teda môže len deklarovať údaje o postupovanej pohľadávke z pohľadu postupcu. Čo sa týka odvolacích námietok žalobcu, že súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz a preto sa domnieval, že predložený výpis z bankového systému je pre súd dostatočným dôkazom na preukázanie výšky dlžnej sumy a že súd počas konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobcu, neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, čím žalobca nemohol produkovať konkrétne dôkazy na unesenie svojho dôkazného bremena, tak tieto námietky žalobcu sú nedôvodné. Odvolací súd poukazuje na to, že samotné vydanie platobného rozkazu vo veci nie je pre konajúci súd v ďalšom postupe konania zaväzujúce v tom zmysle, že ak dôjde k zrušeniu platobného rozkazu, netreba už vôbec preukazovať dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu (veď konajúci súd už raz vydal platobný rozkaz). Toto nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje vedenie občianskeho súdneho konania a odporuje to aj logike veci, keď pred vydaním platobného súd nevykonáva žiadne dokazovanie a postačuje, ak žalobca v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností ním uvedených (§ 172 ods. 1 O.s.p.), teda na vydanie platobného rozkazu postačujú tvrdenia žalobcu nie dôkazy. Ak dôjde k zrušeniu platobného rozkazu (pre podanie odporu žalovanými alebo súdom pre nedoručenie platobného rozkazu do vlastných rúk žalovaným), až potom súd v ďalšom procesnom postupe o veci vykoná dokazovanie a toto môže preukázať, ale aj nemusí, tvrdenia žalobcu o skutočnostiach, ktoré viedli k vydaniu platobného rozkazu. Ohľadne ďalších odvolacích námietok žalobcu odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplynulo, že na prejednanie veci súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 08.09.2015, na ktoré riadne a včas žalobcu predvolal spolu s poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Ako vyplynulo zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 119 spisu), na tomto pojednávaní, na ktorom sa žalobca z vlastnej vôle nezúčastnil (svoju neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a vyjadril súhlas s rozhodnutím veci na pojednávaní bez svojej osobnej účasti), súd prvej inštancie oboznámil obsah predložených listinných dôkazov. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie pri prejednaní veci postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o vedení konania, účastníkov poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Uvedeným zákonným procesným postupom tak súd prvej inštancie umožnil žalobcovi plné uplatnenie jeho procesných práv. skutočnosť, že žalobca sa z vlastnej vôle na pojednávaní súdu nezúčastnil, čím si zjavne zmaril naplnenie svojich procesných práv s dôsledkami na meritórne posúdenie dôvodnosti jeho návrhu, nemôže byť vykladané na ujmu procesného postupu súdu prvej inštancie a nijakým spôsobom nepredstavuje postup súdu, ktorým sa žalobcovi ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) ani inú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). 12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. Ako už bolo konštatované, po podaní odvolania žalobcom a občianskym združením v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval postavenie vedľajšieho účastníka v konaní ako aj všetky úkony súvisiace s náhradou trov konania. Je potrebné zdôrazniť, že civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01.07.2016 nahradil inštitút vedľajšieho účastníka komplexnou úpravou intervenienta ako nového právneho inštitútu. Občianske združenie S., s ktorým súd prvej inštancie konal ako s vedľajším účastníkom, od 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniklo. Pokiaľ však ide o odvolanie občianskeho združenia proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, toto odvolanie odvolací súd preskúmal s poukazom na ust. § 470 ods. 2 CSP vzhľadom k tomu, že právne účinky úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie má za to, že Občianskemu združeniu S. ktoré vystupovalo v konaní pred súdom prvej inštancie ako vedľajší účastník, patrí v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/, 2/ vo veci. V posudzovanom prípade sa žalobca domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 2.867,82 eur s príslušenstvom. V priebehu konania oznámením vstúpil do konania vedľajší účastník - Občianske združenie S.o sídlom N., S. nám. X na strane žalovaných. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2015 vedľajší účastník poukázal na povahu daného právneho vzťahu a namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie žalobcom uplatňovaný nárok napadnutým rozsudkom zamietol. Keďže žalovaní a vedľajší účastník mali plný úspech v konaní, bolo podľa názoru odvolacieho súdu na rozhodovanie o trovách konania aplikovať zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných (ktorý zdieľa procesný úspech žalovaných v tomto konaní) trovy konania. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal nárok na náhradu trov konania. 15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal občianskemu združeniu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bolo v odvolacom konaní úspešné. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).