Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11So/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200339 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3012200339.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci navrhovateľa: Ing. J. G., občan SR, bytom I. X, J. J., adresa pre doručovanie: E. J. XX, XXX XX D. proti odporcovi: Mesto Trenčianske Teplice so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Ul. gen. M. R. Štefánika 4, zastúpeného JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Šrobárova 186/9, o potravinovú pomoc, na odvolania navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 14S/1/2013-126 zo dňa 21. októbra 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ od odporcu domáhal vydania potravinovej pomoci - 20 kg múky a 20 kg cestovín alebo zaplatenia finančnej náhrady 40,90 eur. Zamietnutie návrhu súd prvého stupňa odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého bolo preukázané, že nárok navrhovateľa je bezzákladný, nie je možné ho vymáhať súdom ako splatnú pohľadávku a odporca nebol dodávateľom potravinovej pomoci, nedisponoval a nedisponuje finančnými prostriedkami z EÚ na zakúpenie potravinovej pomoci. Odporca len vykonával logistickú činnosť v prospech distribútorov potravinovej pomoci, spočívajúcu v oznámení menného zoznamu osôb odkázaných na potravinovú pomoc, ktoré o ňu prejavili záujem. Navrhovateľ nebol zapísaný v zozname takýchto osôb ku dňu 06.12.2011, a keď následne v roku 2012 požiadal o potravinovú pomoc, Slovenská republika už v tomto roku nebola zapojená do Programu potravinovej pomoci. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v okolnostiach prejednávanej veci a v sociálnej odkázanosti navrhovateľa. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ i odporca. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej a domáhal sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovie. Podľa jeho názoru je rozsudok súdu prvého stupňa amorálny a vo veci rozhodovala zaujatá sudkyňa, ktorá nemala vo veci rozhodovať, ale spis predložiť nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Sudkyňa mu znemožnila klásť otázky svedkyni a odporca ho uviedol do omylu nesprávnou interpretáciou Programu potravinovej pomoci, čím ho okradol o najzákladnejšie životné minimum, ktoré mu patrilo. Nezákonným postupom sudkyne mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, nesprávne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je nesprávne. Odporca podal odvolanie proti výroku súdu prvého stupňa o trovách konania a domáhal sa jeho zmeny tak, že odvolací súd mu prizná náhradu trov prvostupňového konania vo výške 551,94 eur a trovy odvolacieho konania 87,50 eur. V odvolaní uviedol, že nepriznanie náhrady trov musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom. Použitie ust. § 150 má byť výnimočné a je potrebné vziať do úvahy okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a prihliadnuť k postoju účastníkov konania, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 11/2011 a 3MCdo 5/2006. Poukázal na postoj navrhovateľa v konaní, ktorý mal neustále invektívy až urážky na adresu zamestnankyne odporcu - svedkyne Sovčinovej. Zo strany navrhovateľa išlo o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, naťahovanie dĺžky konania. Od odporcu preto nemožno spravodlivo žiadať, aby si trovy, ktoré mu vznikli, hradil sám. K podaným odvolaniam sa účastníci konania písomne nevyjadrili. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolaní vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, pričom v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 OSP sa odvolací súd stotožňuje s vecne správnym odôvodnením súdu prvého stupňa a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza: Podľa § 80 písm. b/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. V zmysle cit. zákonného ustanovenia musí navrhovateľ žiadať, aby súd uložil odporcovi povinnosť určitého plnenia, pričom okolnosť, či táto povinnosť odporcu uvedená v petite návrhu vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, musí byť zrejmá z vylíčenia skutkového stavu. V prejednávanej veci sa navrhovateľ od odporcu domáha vydania potravinovej pomoci, eventuálne zaplatenia sumy vo výške potravinovej pomoci. Návrh odôvodnil tým, že ako osobe hmotne odkázanej mala byť potravinová pomoc, ktorá bola poskytnutá iným občanom mesta, vydaná. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie potrebné na zistenie skutkového stavu, a po jeho vyhodnotení v zmysle § 132 OSP dospel k správnemu právnemu záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v roku 2011 sa Slovenská republika zapojila do potravinovej pomoci EÚ, ktorá bola poskytnutá občanom spĺňajúcim kritériá stanovené úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Odporca vyzval občanov mesta, aby sa prihlásili na odber potravinovej pomoci - 20 kg múky a 20 kg cestovín do 08.07.2011 a následne prihláseným občanom dňa 06.12.2011 potravinovú pomoc odovzdal. Odporca potravinovú pomoc sám nezakupoval, len vykonával logistickú činnosť v prospech distribútorov potravinovej pomoci, spočívajúcu v oznámení menného zoznamu osôb, ktoré spĺňali kritériá a prejavili o potravinovú pomoc záujem. Navrhovateľ nebol prihlásený do zoznamu potravinovej pomoci v danom období, a z toho dôvodu mu odporca potravinovú pomoc nemohol vydať. V ďalšom období - v roku 2012, kedy navrhovateľ požiadal o potravinovú pomoc, sa už Slovenská republika do potravinovej pomoci nezapojila. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal neúplné zistenie skutkového stavu, avšak zo zápisnice z pojednávania súdu prvého stupňa je zrejmé, že žiadne ďalšie dôkazy na svoje tvrdenia nepredložil, nežiadal o doplnenie dokazovania. Ďalej v odvolaní namietal zaujatosť vec pojednávajúcej zákonnej sudkyne, ktorá nepredložila spis nadriadenému súdu na rozhodnutie o jej zaujatosti. O uvedenej námietke zaujatosti odvolací súd nerozhodoval, nakoľko postup súdu prvého stupňa bol správny. Podľa § 14 ods. 3 OSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15a ods. 5 OSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. S poukazom na cit. zákonné ustanovenia súd prvého stupňa správne na pojednávaní upovedomil navrhovateľa o tom, že na jeho námietku zaujatosti, ktorá sa týkala výlučne postupu súdu v prejednávanej veci, sa neprihliada. Z rovnakých dôvodov, keď v odvolaní navrhovateľ opätovne namietal zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne súdu prvého stupňa len z dôvodu postupu veci a nesprávnosti rozhodnutia, odvolací súd nerozhodoval o námietke zaujatosti. Odporca podal odvolanie proti výroku súdu prvého stupňa o trovách konania. Odvolací súd však dospel k záveru, že i jeho odvolanie nie je dôvodné, a súd prvého stupňa i v tejto časti rozhodol vecne správne. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o tzv. „drobný spor“, v ktorých veciach súd úspešnému účastníkovi podľa § 150 ods. 2 OSP nemusí priznať trovy konania, ak sú neprimerané voči pohľadávke. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal vydania potravinovej pomoci v hodnote 40,90 eur, prípadne zaplatenia tejto sumy. Uplatnené trovy konania pred súdom prvého stupňa odporcom boli vyčíslené na sumu 551,94 eur, čo je zjavne neprimeraná suma voči pohľadávke. Odvolací súd v prejednávanej veci námietky navrhovateľa i odporcu uvedené v odvolaniach proti rozsudku súdu prvého stupňa nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 OSP tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .