Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/119/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611203208 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3611203208.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej,v právnej veci navrhovateľa H. T., trvale bytom L. U. H. XXX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Q. W., s.r.o., IČO: 36 789 925, so sídlom J. C. XX, R. nad R., proti odporcovi G. T., trvale bytom L. U. H. XXX, občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému JUDr. C. N., advokátom so sídlom H. XXXX/X, F., o zaplatenie 7.393,48 s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. novembra 2012, č. k. 6C/102/2011-130, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 245,35 eur na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. novembra 2012, č. k. 6C/102/2011-130, bolo rozhodnuté tak, že návrh sa zamieta a navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1 621,50 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. C. N., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.393,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 30.06.2011 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 09.07.2008 ako veriteľ požičal odporcovi ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 250.000,- Sk, čo pri prepočte kurzom 30,126 Sk / 1 eur predstavuje 8.298,48 eur s tým, že odporca mu požičané finančné prostriedky na výzvu vráti. Zmluva o pôžičke bola uzavretá ústne, doba vrátenia finančných prostriedkov bola medzi účastníkmi dojednaná v tom zmysle, že tieto odporca navrhovateľovi vráti po vyzvaní navrhovateľom. Požičané finančné prostriedky vo výške 8.298,48 eur odporcovi poskytol prostredníctvom bezhotovostnej bankovej operácie, zo svojho účtu na účet vedený v prospech odporcu. Dňa 21.03.2011 zaslal odporcovi výzvu na vrátenie finančných prostriedkov, kde okrem iných odporcovi požičaných finančných prostriedkov požadoval taktiež vrátenie sumy vo výške 8.298,48 eur požičanej odporcovi dňa 09.07.2008. Na predmetnú výzvu odporca nereagoval a navrhovateľovi ani časť finančných prostriedkov nevrátil. Dňa 21.03.2011 uzavrel ako postupca s Y. H., rod. T., ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postúpil svoju pohľadávku voči odporcovi v časti 600 eur na Y. H. ako postupníka. Uvedená skutočnosť bola odporcovi oznámená na základe oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2011. Navrhovateľ ďalej uviedol, že časť pohľadávky vo výške 305 eur použil na započítanie a kompenzačnú námietku v právnej veci vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 5C/25/2011 na návrh G. T. (odporca) proti H. T. (navrhovateľ) o zaplatenie 305 eur s príslušenstvom, kde súd v zmysle § 98 O.s.p. prihliadol na navrhovateľom vznesenú kompenzačnú námietku. Ako vyplýva z rozsudkov Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/25/2011-177 zo dňa 06.06.2011 a č.k. 3C/154/2010-173 zo dňa 30.06.2011, súd prihliadol na kompenzačné námietky, nakoľko v oboch konaniach mal poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľom odporcovi za preukázané a nárok navrhovateľa na úhradu týchto finančných prostriedkov odporca žiadnym spôsobom nespochybnil. S poukazom na skutočnosť, že odporca je s plnením svojho záväzku v omeškaní, navrhovateľ uplatnil i úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa podania návrhu, t.j. od 30.06.2011 do zaplatenia. Z opatrnosti v prípade, že by mal súd za to, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorého má navrhovateľ voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 8.298,48 eur (po postúpení časti sumy a započítaní časti sumy v zostatkovej výške 7.393,48 eur) nie je možné posúdiť podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, uplatňuje si navrhovateľ svoj nárok na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka. Navrhuje tak posúdiť finančné prostriedky poskytnuté navrhovateľom odporcovi ako plnenie bez právneho dôvodu, na ktorého vydanie je odporca v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný. Odporca navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poprel existenciu akéhokoľvek pôžičkového vzťahu medzi ním a navrhovateľom. Uviedol, že mu navrhovateľ žalovanú sumu nikdy nepožičal a nikdy medzi nimi takýto právny vzťah nevznikol. Má za to, že navrhovateľ zneužil situáciu, na ktorej sa účastníci vopred dohodli. Zo strany navrhovateľa ide o reakciu na ich vzájomné nezhody. Skutkový stav popísal odporca tak, že navrhovateľ a jeho bývalá manželka - matka odporcu, boli vlastníkmi rodinného domu v L. U. H. súp. č. XXX. Po rozvode manželstva v rámci vyporiadania BSM bola uzavretá dohoda, že rodinný dom pripadne do vlastníctva odporcu ako synovi oboch pôvodných vlastníkov. Odporca vyplatil bývalej manželke navrhovateľa - svojej matke jej podiel z predmetného domu. Podľa pôvodnej dohody tá časť polovice predmetného domu, ktorá mala po vyporiadaní BSM pripadnúť navrhovateľovi ako i celý pozemok, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, mali byť darované odporcovi ako synovi navrhovateľa. Jediné obmedzenie malo spočívať v tom, že navrhovateľ mal mať právo v predmetnom rodinnom dome bývať. Sestra odporcu, Y. H., mala mať právo v predmetnom rodinnom dome bývať ešte cca 3 roky od prevodu vlastníctva týchto nehnuteľností do vlastníctva odporcu. Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol zmienený rodinný dom, bola uzavretá medzi rodičmi odporcu (navrhovateľom a jeho bývalou manželkou) ako predávajúcimi a odporcom ako kupujúcim. Pracovník ČSOB pobočka D. navrhol odporcovi ďalší postup v danej veci tak, že banka poskytne odporcovi úver vo výške 1.150.000,- Sk (38.173 eur). Tieto peniaze boli použité tak, že odporca svojej matke poskytol 750.000,- Sk (24 895,44 eur). Zvyšok do výšky pôžičky previedol na účet navrhovateľa. Z tejto sumy po vzájomnej dohode navrhovateľovi nechal sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) ako náhradu škody za to, že navrhovateľovi rozbil jeho auto. Zvyšok navrhovateľ previedol čiastočne na účet odporcu a čiastočne v hotovosti na vopred dohodnutý účel prerábky a opravy rodinného domu. Na uvedený účel boli všetky tieto peniaze použité. Odporca ďalej poukázal na to, že celý hypotekárny úver spláca výlučne on. V zmysle súčasnej predstavy navrhovateľa by musel splácať hypotekárny úver raz banke a druhýkrát navrhovateľovi. V súvislosti s týmto prevodom hypotekárneho účtu nebolo nikdy dohodnuté ani ústne ani písomne, ani iným spôsobom, že to má byť pôžička. Nebol dohodnutý termín vrátenia pôžičky, úroky, výška splátok, ani nič iné, čo charakterizuje právny úkon zmluvy o pôžičke. V ďalších prebiehajúcich súdnych konaniach, kde účastníkmi sú okrem navrhovateľa, odporcu i sestra odporcu Y. H., odzneli tvrdenia, ktoré vylučujú existenciu zmluvy o pôžičke. Podľa týchto tvrdení sa mal pôvodný právny vzťah len postupom času zmeniť na pôžičku, a to až vtedy, keď medzi účastníkmi nastali rozpory, čo podľa zákona nie je možné. Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovateľ od neho žiadal zaplatiť rôzne sumy. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 7.393,48 eur. Dňa 21.03.2011 mu doručil výzvu na zaplatenie sumy 13.277,57 eur. Sumu 12.447,72 eur navrhovateľ postúpil svojej dcére Y. H.. Oznámenie o postúpení pohľadávky mu tiež bolo doručené, ale jeho verzia a jeho kópia nie je nikým podpísaná. Dodatok k tomuto oznámeniu je taký, že zvyšnú časť záväzku vo výške 829,85 eur mu navrhovateľ odpúšťa. Ani z uvedeného textu nevyplýva existencia pôžičkového vzťahu ani podmienky, za akých sa údajná pôžička poskytovala. Tvrdenie navrhovateľa považuje za účelové. Má za to, že jedným odovzdaním peňazí nemôže ísť aj o dar aj o pôžičku, jeden právny úkon teda nie je možné rozdeliť na dva právne vzťahy. Okresný súd ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, výsluchom svedkov Y. H., G. G., N. C., D. T., F. A., G. E., H. E., oboznámením listinných dôkazov, a to: výpisom z účtu, výzvou na vrátenie finančných prostriedkov, zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, vyjadrením ku konaniu vedenom na OS Partizánske pod sp. zn. 5C/25/2011, platobným rozkazom OS Partizánske č.k. 20Ro/242/2011-28 zo dňa 08.08.2011, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením navrhovateľa, písomným vyjadrením odporcu, písomným vyjadrením R. T., zápisnicami z konania vedeného na OS Partizánske pod sp.zn. 5C/25/2011, a to zápisnicami z pojednávaní zo dňa 04.05.2011 a 06.06.2011, rozsudkom OS Partizánske č.k. 5C/25/2011-177 zo dňa 06.06.2011, uznesením OS Partizánske č.k. 6C/83/2011-95 zo dňa 27.04.2012, oboznámením obsahu spisu OS Partizánske sp. zn. 3C/154/2010 a podrobne popísal obsah jednotlivých vykonaných dôkazov, na ktorý popis v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd týmto poukazuje. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej poukázal na znenie § 657, § 488, § 489, § 51, § 494, § 495, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na to, že zmluva o pôžičke môže byť uzavretá i ústne, avšak v súdnom konaní znáša dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia navrhovateľ. Navrhovateľ musí pre úspech v spore preukázať, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, že s odporcovi poskytol finančné prostriedky a že odporca dlh riadne a včas nezaplatil. V danej veci bolo preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že navrhovateľ poukázal na účet odporcu sumu 250.000, Sk (8.298,48 eur). Navrhovateľ sa domáha zaplatenia tejto sumy po odpočítaní súm 600 eur a 305 eur, ktoré boli započítané ako kompenzačné námietky v predchádzajúcich súdnych konaniach. Sporným medzi účastníkmi konania bolo, či suma 250.000,- Sk (8.298,48 eur) bola navrhovateľom odporcovi poskytnutá titulom zmluvy o pôžičke. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú popri prenechaní veci a druhovom určení veci i povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. V danom prípade mal okresný súd preukázané, že došlo k odovzdaniu peňazí. Nebolo však preukázané, že by sa odporca zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť, ani že by sa dohodla doba vrátenia. Hoci predvolaní svedkovia Y. H., D. T., F. A. a G. E. vypovedali, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej prenechal navrhovateľ odporcovi finančné prostriedky a odporca sa tieto zaviazal navrhovateľovi vrátiť, s výnimkou svedkyne Y. H. išlo o nepriame svedectvo, keď svedkovia vypovedali o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli z počutia a neboli osobne prítomní pri skutku, o ktorom vypovedali. Svedkyňa Y. H. vypovedala, že bola osobne prítomná pri uzavretí zmluvy o pôžičke. Zároveň jednoznačne uviedla, že navrhovateľ sa s odporcom dohodol na vrátení poskytnutej peňažnej sumy tak, že odporca peňažné prostriedky vráti navrhovateľovi vtedy, keď ho na to navrhovateľ vyzve. Tvrdenie navrhovateľa o existencii zmluvy o pôžičke uzavretej medzi ním a odporcom však neboli podporené samotnou výpoveďou navrhovateľa. Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľ znáša dôkazné bremeno. V prípade ústne dohodnutej zmluvy o pôžičke je o to dôležitejším dôkazným prostriedkom výpoveď účastníkov konania. Okresný súd poukázal na to, že odporca vo svojej výpovedi jednoznačne poprel existenciu pôžičky. Uviedol, že sumu 250.000,- Sk mu navrhovateľ poskytol na opravu domu bez toho, že by sa dohodli na vrátení tejto sumy. Podľa výpovede odporcu navrhovateľ o pôžičke nikdy nehovoril, na vrátenie peňažných prostriedkov ho vyzval až listom zo dňa 21.03.2011. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sa odporcom dohodol, že mu odporca vráti peniaze po tom, čo ho na to vyzve, pričom k takej dohode došlo vtedy, keď odporcovi peniaze požičal. Zároveň však navrhovateľ uviedol, že peniaze odporcovi požičal na prerábku vrchného poschodia, potom ho vyzval, aby mu peniaze vrátil, lebo sa s ním už nedalo bývať. Tiež uviedol, že keď odoslal peniaze na účet odporcu, tak sa na vrátení peňazí ešte nedohodli. Potom, keď už spolu žili, ho vyzval, že chce vrátiť peniaze. Navrhovateľ uviedol, že ak by sa odporca správal slušne, tak by mu možno tie peniaze i nechal alebo odpustil. Za podstatnú považoval okresný súd tiež výpoveď navrhovateľa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5C/25/2011, kde otázka existencie zmluvy o pôžičke bola riešená v rámci posúdenia dôvodnosti kompenzačnej námietky. V tomto konaní na pojednávaní dňa 04.05.2011 (teda pred začatím tohto konania) navrhovateľ uviedol, že na vrátení pôžičky sa s odporcom nedohodli. Žiada ju vrátiť až teraz, nakoľko odporca žiada od neho zaplatiť nájomné. V danom prípade tak nebola preukázaná dohoda o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov, absentoval prejav vôle odporcu vrátiť prenechané peňažné prostriedky navrhovateľovi, preto podľa názoru okresného súdu nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke. S poukazom na uvedené okresný súd nemal za preukázanú existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi zo zmluvy o pôžičke. Preto ďalej skúmal, či je na priznanie navrhovateľkou uplatneného nároku v tomto konaní iný právny dôvod. Okresný súd poukázal na to, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku. Následne sa preto okresný súd zaoberal tým, či na strane odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, a teda či je možné zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania - z výpovedí účastníkov konania a z výpovedí svedkov bolo preukázané, že odporca si vzal hypotekárny úver v sume 1.150.000,- Sk (38.173 eur). Tieto finančné prostriedky boli použité ako kúpna cena za rodinný dom, ktorý bol predmetom vyporiadavania BSM navrhovateľa a jeho bývalej manželky - matky odporcu. Bolo preukázané, že odporca svojej matke - bývalej manželke navrhovateľa poskytol 750.000,- Sk (24.895,44 eur) a sumu 400.000,- Sk poukázal na účet navrhovateľa. Následne navrhovateľ o dva dni previedol z tejto sumy 400.000,- Sk (13.277,57 eur) sumu 250.000,- Sk (8.298,48 eur) na účet odporcu. V konaní nebol ani raz spochybnený dôvod poskytnutia peňažných prostriedkov odporcovi, prípadne uvedený iný dôvod poukázania tejto sumy na účet odporcu ako to, že tieto peniaze boli poskytnuté odporcovi na opravu rodinného domu. Uvedené tvrdil vo svojej výpovedi i navrhovateľ. Odporca je synom navrhovateľa a v tom čase, ako uvádza navrhovateľ, spolu ešte dobre vychádzali. V rodinnom dome, na opravu ktorého boli odporcovi peňažné prostriedky poskytnuté, v tom čase býval i navrhovateľ, a to na základe nájomnej zmluvy s dohodnutou dobou nájmu 30 rokov. Spôsob vyporiadania vlastníckych vzťahov k rodinnému domu bol predmetom dohody. Zaplatenia poskytnutých peňažných prostriedkov sa navrhovateľ domáha až po tom, čo sa jeho vzťahy s odporcom zhoršili. Tieto skutočnosti svedčia tomu, že navrhovateľ prenechal odporcovi peňažné prostriedky v sume 250.000,- Sk (8.298,48 eur) bezplatne a odporca tieto prijal, čo je znakom darovacej zmluvy. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by poskytol peňažné prostriedky bez právneho dôvodu, nebolo preto možné odporcu zaviazať na peňažné plnenie ani titulom bezdôvodného obohatenia. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody okresný súd návrh na zaplatenie sumy 7.393,48 eur s príslušenstvom zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu okresný súd priznal náhradu trov konania v sume 1.621,50 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Náhrada trov konania bola priznaná za úkony právnej služby vyčíslené nasledovne: - prevzatie a príprava - podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov po 237,34 eur + 7,63 eur režijný paušál; - písomné podanie - vyjadrenie k návrhu na začatie konania podľa § 10 ods.1,§ 14 ods.3 písm. b), § 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. po 237,34 eur + 7,63 eur režijný paušál; - zastupovanie na pojednávaní dňa 29.03.2012 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. d/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov po 237,34 eur + 7,63 eur režijný paušál; - zastupovanie na pojednávaní dňa 17.07.2012 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. d/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov po 237,34 eur + 7,63 eur režijný paušál; - zastupovanie na pojednávaní dňa 11.10.2012 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. d/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov po 237,34 eur + 7,63 eur režijný paušál; - zastupovanie na pojednávaní dňa 29.11.2012 podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. d/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov po 237,34 eur + 7,63 eur režijný paušál; - cestovné za účasť na pojednávaní dňa 29.03.2012 Topoľčany - Partizánske a späť, podľa § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 283/2003 Z.z. o cestovných náhradách : použitý automobil Mercedes Benz, EČV: TO XXX BZ, počet km : 2 x 25 km = 50 km, spotreba PHM: 5,2 l / 100 km, cena za palivo 1,44 € / l ; paušálna náhrada 0,18 eur; (0,052 x 1,44 eur; 0,075 + 0,18; 0,25 x 2) cestovné prestavuje 12,50 eur; - cestovné za účasť na pojednávaní dňa 17.07.2012 Topoľčany - Partizánske a späť, podľa § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 283/2003 Z.z. o cestovných náhradách : použitý automobil Mercedes Benz, EČV: TO XXX BZ, počet km : 2 x 25 km = 50 km, spotreba PHM: 5,2 l / 100 km, cena za palivo 1,44 eur / l ; paušálna náhrada 0,18 eur; (0,052 x 1,44 eur; 0,075 + 0,18; 0,25 x 2) cestovné prestavuje 12,50 eur; - cestovné za účasť na pojednávaní dňa 11.10.2012 Topoľčany - Partizánske a späť, podľa § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 283/2003 Z.z. o cestovných náhradách : použitý automobil Mercedes Benz, EČV: TO XXX BZ, počet km : 2 x 25 km = 50 km, spotreba PHM: 5,2 l / 100 km, cena za palivo 1,44 eur / l ; paušálna náhrada 0,18 eur; (0,052 x 1,44 eur; 0,075 + 0,18; 0,25 x 2) cestovné prestavuje 12,50 eur; - cestovné za účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012 Topoľčany - Partizánske a späť, podľa § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 283/2003 Z.z. o cestovných náhradách : použitý automobil Mercedes Benz, EČV: TO XXX BZ, počet km : 2 x 25 km = 50 km, spotreba PHM: 5,2 l / 100 km, cena za palivo 1,44 € / l ; paušálna náhrada 0,18 eur; (0,052 x 1,44 eur; 0,075 + 0,18; 0,25 x 2) cestovné prestavuje 12,50 eur; - náhrada za stratu času - pojednávanie dňa 29.3.2012 - Topoľčany - Partizánske a späť podľa § 15 písm. b/ a § 17 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v rozsahu 2 začatých polhodín po 12,71 eur = 25,42 eur; - náhrada za stratu času - pojednávanie dňa 17.07.2012 - Topoľčany - Partizánske a späť podľa § 15 písm. b/ a § 17 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v rozsahu 2 začatých polhodín po 12,71 eur = 25,42 eur; - náhrada za stratu času - pojednávanie dňa 11.10.2012 - Topoľčany - Partizánske a späť podľa § 15 písm. b/ a § 17 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v rozsahu 2 začatých polhodín po 12,71 eur = 25,42 eur; - náhrada za stratu času - pojednávanie dňa 29.01.2012 - Topoľčany - Partizánske a späť podľa § 15 písm. b/ a § 17 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v rozsahu 2 začatých polhodín po 12,71 eur = 25,42 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p.. V odvolaní navrhovateľ poukázal na to, že v konaniach, vedených na okresnom súde pod sp. zn. 5C/25/2011 a 3C/154/2010 súdy pripustili započítanie časti pohľadávky navrhovateľa voči pohľadávkam odporcu. Preto okresný súd v rozpore s vykonaným dokazovaním v tomto konaní dospel k záveru, že použitie poskytnutých prostriedkov na opravu domu a bývanie navrhovateľa v dome odporcu majú svedčiť tomu, že navrhovateľ prenechal peňažné prostriedky odporcovi bezplatne, odporca tieto prostriedky prijal, čo je znakom darovacej zmluvy. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd nepochopiteľne vyhodnotil skutkový stav napriek tomu, že mal preukázané použitie peňažných prostriedkov, niekoľkými svedkami mal preukázané, že išlo o pôžičku a nemal preukázané, že išlo o dar. Navrhovateľ ďalej poukazoval na obsah svojich tvrdení v tomto, aj v iných konaniach, ktoré tvrdenia vyvracajú záver okresného súdu, podľa ktorého tvrdenia navrhovateľa o existencii pôžičky neboli podporené samotnou výpoveďou navrhovateľa. Teraz, keď odporca vyhodil navrhovateľa z domu, nemá navrhovateľ vôbec nič, s takou situáciou navrhovateľ musel predsa rátať a dobrovoľne by sa všetkého nezbavil len tak, naviac v situácii, v akej sa ako invalidný dôchodca nachádza. Preto podľa názoru navrhovateľa bolo jednoznačne preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov odporcovi a bola dohodnutá povinnosť odporcu ich vrátiť na výzvu navrhovateľa. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebola platne uzavretá zmluva o pôžičke, navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky vo výške 250.000,- Sk bez právneho dôvodu. Navrhovateľ opätovne poukázal na to, že domnienku okresného súdu o poskytnutí finančných prostriedkov ako daru vyvrátil okresný súd vo veci, vedenej pod sp. zn. 5C/25/2011, ktorý toto poskytnutie peňazí posúdil ako bezdôvodné obohatenie a zároveň uviedol, že nemôže isť o darovaciu zmluvu, v dôsledku čoho súd v uvedenej veci prihliadol na kompenzačnú námietku. Rovnako okresný súd postupoval vo veci vedenej pod sp. zn. 3C/154/2010. V danom prípade pre uvedený odlišný právny názor okresného súdu v tomto konaní dochádza k porušeniu právnej istoty účastníkov konania. Navrhovateľ tiež namietal správnosť výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z ktorého dôvodu mal okresný súd postupovať podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznať odporcovi náhradu trov konania. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odporca vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný. K samotnému odvolaniu odporca uviedol, že nerozumie súvislostiam, ktoré sa v odvolaní uvádzajú a podľa jeho názoru v odvolaní sa uvádzajú skutkové i právne závery v evidentnej snahe dopracovať sa aspoň nejakého seriózneho správneho dôvodu pre vyhovenie žalobe. Preto odporca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 245,35 eur, ktoré trovy pozostávajú z odmeny advokáta za podanie písomného vydrenia vo výške 237,34 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje. Na podporu správnych záverov okresného súdu považuje odvolací súd za potrebné dodať, že prejednávaná vec úzko súvisí so spormi, vedenými na okresnom súde pod spisovými značkami 5Co/25/2011 a 3C/154/2010, ktoré spory sa týkali nájmu domu odporcu a ktoré spory boli na základe rozhodnutí odvolacieho súdu právoplatne skončené. Senát odvolacieho súdu tiež poukazuje na to, že v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. júna 2014, sp. zn. 6Co/172/2011, ktorým bolo skončené konanie na okresnom súde, vedené pod sp. zn. 5C/25/2011, s konečnou platnosťou zaujal právne závery ohľadne nájomných vzťahov účastníkov konania, týkajúcich sa domu odporcu, na ktorých právnych záveroch naďalej v plnom rozsahu zotrváva a nevidí dôvod ich meniť. Z uvedeného rozhodnutia, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje, tiež vyplýva, že kompenzačná námietka, na ktorú navrhovateľ v odvolaní poukazuje a na ktorú prihliadal okresný súd, nebola vo veci odvolacím súdom vôbec akceptovaná a akceptovanie kompenzačnej námietky nevyplýva ani z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ako odvolacieho súdu, zo dňa 23. 10.2012, č. k. 5Co/194/2011-207, ktorým rozhodnutím bolo skončené konanie, vedené na okresnom súde pod sp. zn. 3C/154/2010. Pokiaľ ide o dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., podľa obsahu odvolania navrhovateľ namietal správnosť záveru okresného súdu, podľa ktorého navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Navrhovateľ vytýkal okresnému súdu, že neuveril tvrdeniam navrhovateľa a svedkov, pričom uveril tvrdeniam odporu. Navrhovateľ teda namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Z hľadiska prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu v súvislosti s posudzovaním postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Súdy v občianskom súdnom konaní musia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 132 O.s.p., to znamená, že vykonané dôkazy hodnotil podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd vytýkať nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa ani v prípade, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné súdu prvého stupňa vytknúť hodnotenie dôkazov spôsobom, odporujúcim ustanoveniu § 132 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať, že ani v prípade, ak skutkový stav veci nie je správne zistený, pretože súd prvého stupňa nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej (napr. nelogické závery, závery ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch), môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať. Nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov. Na základe preskúmania, či v prejednávanom prípade okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a okresný súd sa podľa názoru odvolacieho súdu vyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V prejednávanom prípade je nepochybné, že tvrdenia účastníkov sa rozchádzali v tom, za akým účelom boli navrhovateľom vložené peniaze na účet odporcu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa názoru okresného súdu navrhovateľ vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania svojich tvrdení o poskytnutí pôžičky odporcovi. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ustanovenie § 120 ods. 1 prvá a tretia veta O.s.p. o dôkaznej povinnosti účastníkov v návrhových konaniach, v zmysle ktorého ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak teda na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyvstali dve skupiny dôkazov ohľadne tvrdení účastníkov, ktoré si protirečili, pričom na základe vykonaných dôkazov nebolo možné postupom podľa § 132 O.s.p. jednoznačne nepochybne vylúčiť pravdivosť tvrdení toho ktorého účastníka, okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p. dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ v prejednávanom prípade neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že napriek výpovediam 5 svedkov neuveril tvrdeniam navrhovateľa, odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. vysvetlil, ako sa vyporiadal s výpoveďami týchto svedkov. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne poukázal na to, že išlo o nepriame dôkazy, zdrojom ktorých boli tvrdenia navrhovateľa pred týmito svedkami. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky argumenty, o ktoré okresný súd oprel svoj záver o neunesení dôkazného bremena navrhovateľa majú úplnú oporu v obsahu vykonaných dôkazov a odvolací súd považuje závery okresného súdu za logické. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní spochybňoval logiku záverov okresného súdu tým, že keď odporca vyhodil navrhovateľa z domu, nemá navrhovateľ vôbec nič, pričom podľa názoru navrhovateľa logicky s takou situáciou navrhovateľ musel rátať a dobrovoľne by sa všetkého nezbavil len tak, naviac v situácii, v akej sa ako invalidný dôchodca nachádza, tento argument považuje odvolací súd za rozporný so zistenými skutočnosťami. S poukazom na skutkové a právne závery o platnosti písomnej nájomnej zmluvy medzi účastníkmi vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. 5C/25/2011 (viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. júna 2014, sp. zn. 6Co/172/2011), nie je možné prehliadnuť v platnej nájomnej zmluve dohodnutú povinnosť prenajímateľa (odporcu) zaplatiť nájomcovi (navrhovateľovi) náhradu vo výške trhovej ceny bytu pre prípad zmluvne dohodnutého skončenia nájmu (viď pripojený spis 3C/154/2010, str. 13). Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že v tomto konaní navrhovateľom uplatnená suma bola poskytnutá odporcovi na prerábku nadzemného poschodia, určeného na bývanie výlučne odporcu, pričom prízemie bolo podľa dojednaní účastníkov určené výlučne pre potreby bývania navrhovateľa, eventuálne jeho dcéry. Pozornosti odvolacieho súdu tiež neušiel obsah výpovede zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní dňa 22.03.2011 vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 3C/154/2010 (č. l. 73), ktorá uviedla, že pôvodným zámerom účastníkov bolo zriadiť v prospech navrhovateľa a jeho dcéry vecné právo doživotného bývania, čo však nebolo možné kvôli hypotekárnemu úveru a preto bola ústna dohoda, že navrhovateľ a jeho dcéra budú bývať v dome zadarmo a preto bolo nájomné určené tak, ako v bode 4.1 nájomnej zmluvy. Z konania vedeného pod sp. zn. 5C/25/2011 pritom vyplýva, že znenie nájomnej zmluvy pripravila práve právna zástupkyňa navrhovateľa. Aj uvedené podľa názoru odvolacieho súdu svedčí o správnosti a logickosti skutkových a právnych záverov okresného súdu v prejednávanej veci. S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil aj so záverom okresného súdu, podľa ktorého oprávnenosť navrhovateľom uplatneného nároku nemožno oprieť ani o bezdôvodné obohatenie, keďže v zmysle zmluvnej voľnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov (§ 491 Občianskeho zákonníka) za protihodnotu navrhovateľom poskytnutých peňazí odporcovi je potrebné považovať platne dohodnuté právo navrhovateľa bývať v dome odporcu bez odplaty za toto bývanie po dobu 30 rokov a dohodnutý záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu podľa bodu 8.1 nájomnej zmluvy pre prípad skončenia nájmu. Odvolací súd odhliadnuc od vyššie uvedeného považuje za potrebné dodať, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu v širšom zmysle, vrátane motivácie a konania účastníkov v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho bývalej manželky, pri benefitoch, vyplývajúcich navrhovateľovi z platnej nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania, by podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľom požadované vrátenie peňazí od odporcu vykazovalo znaky rozpornosti s dobrými mravmi, teda by bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie navrhovateľa proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu navrhovateľa. Odvolací súd nedospel ani k záveru o dôvodnosti odvolania navrhovateľa proti výroku napadnutého rozsudku o náhrade trov konania. Na jednej strane niet dôvodu pochybovať o stave sociálnej situácie navrhovateľa tak, ako ju popísal v odvolaní a ktorá sociálna situácia bola dôvodom pre oslobodenie navrhovateľa od súdnych poplatkov. Na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že účelom inštitútu náhrady trov konania je reparačná funkcia vo vzťahu k úspešnému účastníkovi konania, ktorá reparačná funkcia je súčasťou základného práva každého na súdnu ochranu. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ, ako iniciátor predmetného súdneho sporu si musel byť vedomý všetkých okolností prípadu, teda aj povinnosti uniesť svoje dôkazné bremeno s tým, že ak dôkazné bremeno neunesie, bude musieť znášať s tým spojené dôsledky. Za významnú okolnosť odvolací súd považuje tú skutočnosť, že organizátorom prevodu nehnuteľnosti na odporcu bol práve navrhovateľ, navrhovateľ zabezpečoval prípravu právnych dokumentov, vrátane nájomnej zmluvy s tým, že odporca sa fakticky len pasívne, i keď vedome, prispôsoboval vôli a zámerom navrhovateľa. Preto odvolací vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu nepovažuje sociálnu situáciu navrhovateľa za rozhodnú v tom zmysle, aby v prejednávanom negovala procesnú zodpovednosť navrhovateľa za výsledok tohto sporu a ospravedlňovala zásah do práva odporcu na súdnu ochranu v časti jeho nároku na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že aj výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania je vecne správny. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešný odporca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 245,35 eur, ktoré trovy pozostávajú z odmeny advokáta za podanie písomného vydrenia vo výške 237,34 a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur. Podľa zistení odvolacieho súdu uplatnený nárok je v úplnom súlade s ustanovením § 10 ods. 1, 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Preto odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .