Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/210/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200716 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200716.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokuratúra Prievidza, so sídlom Prievidza, M. Mišíka 22 proti odporcovi: Mesto Prievidza, so sídlom Prievidza, Námestie slobody 14, v konaní o vyslovenie nesúladu Všeobecného záväzného nariadenia odporcu č. 136/2013 zo dňa 29. januára 2013 v znení doplnku č. 1 zo dňa 26. júna 2013 so zákonom, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Prievidza č. 136/2013 zo dňa 29. januára 2013 o držaní psov na území mesta Prievidza v znení doplnku č. 1 zo dňa 26. júna 2013 v časti ustanovenia § 3 ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ustanovenia § 4 ods. 1 n i e j e v s ú l a d e s § 5 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd rozhodol, že ustanovenia § 3 ods. 3, ods. 4, ods. 5 a § 4 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Prievidza č. 136/2013 o držaní psov na území mesta Prievidza zo dňa 29. januára 2013 v znení doplnku č. 1 zo dňa 25. júna 2013 (správne má byť zo dňa 26. júna 2013) nie sú v súlade s § 5 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ uviedol, že proti ustanoveniam § 3 ods. 3, ods. 4, ods. 5 a § 4 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Prievidza č. 136/2013 zo dňa 29. januára 2013 podal dňa 5. marca 2014 protest prokurátora č. Pd 2/14/3307-11, v ktorom konštatoval porušenie zákona v napadnutých častiach predmetného všeobecne záväzného nariadenia. Odporca prerokoval protest prokurátora na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 29. apríla 2014 a uznesením č. 198/14 protestu prokurátora nevyhovel. Následne listom zo dňa 18. júla 2014 odporca oznámil, že dňa 8. júla 2014 opäť prehodnotil ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia, napadnuté protestom prokurátora, avšak nepristúpil k zrušeniu týchto ustanovení. Navrhovateľ poukázal na to, že podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 100/02 zo dňa 30. januára 2003, pokiaľ ide o realizáciu ústavného príkazu ukladať povinnosti zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd vyplývajúcich z čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, nemôže byť vo všeobecne záväznom nariadení uložená nová povinnosť, ktorá neexistuje v zákone, resp. ktorú nemožno zo zákona odvodiť. Odporca teda nemôže ukladať fyzický osobám a právnickým osobám povinnosti, ktoré nevyplývajú zo žiadneho zákona alebo ich nemožno zo zákona odvodiť, ako to urobil v ustanovení § 3 ods. 3, ods. 4, ods. 5 a § 4 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia č. 136/2013. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že vyhláška č. 231/1998 Z.z. o chove spoločenských zvierat, divých zvierat a nebezpečných živočíchov a o ochrane pokusných zvierat, z ktorej uvedené zákazy vyplývali, bola zrušená ust. § 49 zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Taktiež v súčasnej dobe platný zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti takéto zákazy do zákona neprevzal. Zo znenia ust. § 5 zákona č. 282/2002 Z.z. jednoznačne vyplýva úmysel zákonodarcu, aby mesto samo podľa svojich potrieb upravilo miesta, kde je voľný pohyb psa zakázaný, avšak takým spôsobom, aby tieto vymedzené miesta boli viditeľne označené. Podľa súčasného zákonného stavu sa pes môže voľne pohybovať všade tam, kde nie je označenie, ktoré to zakazuje. V ustanovení § 4 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia č. 136/2013 je však upravený voľný pohyb psov tak, že je zakázaný na verejnom priestranstve na celom území mesta s výnimkou miest vymedzených a označených na voľný pohyb psa. Takáto úprava je však v rozpore s § 5 ods. 2 zákona č. 282/2002 Z.z., pretože viditeľne označiť zákazom voľného pohybu psov je potrebné miesta vymedzené vo všeobecne záväznom nariadení, kde je voľný pohyb psa zakázaný a nie, kde je povolený. Zákaz sa podľa súčasnej platnej úpravy nemôže týkať plošne všetkých verejných priestranstiev, teda aj verejnosti prístupných miest a pozemkov, ktoré môžu byť vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb. Priestorové vymedzenie lokality, na ktorú sa zákaz voľného pohybu psov vzťahuje, musí byť dostatočne určité, presné, jasné a najmä viditeľne označené, aby nedochádzalo k svojvoľnej a účelovej interpretácii. Navrhovateľ zároveň zdôraznil, že nakoľko nie je možné celé územie mesta viditeľne označiť zákazovým označením, je predmetné ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia v uvedenom znení v praxi nevykonateľné. Odporca vo vyjadrení k návrhu, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol. Uviedol, že ustanoveniach § 3 ods. 3, ods. 4 a ods. 5 všeobecne záväzného nariadenia upravil podrobnosti o vodení psov, na čo ho zmocňuje § 4 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z.z. Zákazy uviazať psa na verejnom priestranstve, opustiť nebezpečného psa alebo ho zanechať bez dozoru na verejnom priestranstve a uviazať psa v bezprostrednej blízkosti vstupov do obchodných prevádzok a úradov sú povinnosti odvodené zo zákonného zmocnenia upraviť podmienky vodenia psov všeobecne záväzným nariadením. Predmetné napadnuté ustanovenia bližšie špecifikujú činnosti smerujúce k tomu, aby pes neútočil alebo iným spôsobom neohrozoval človeka alebo zvieratá, čím sa zabraňuje vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Uvedenie týchto zákazov je bližšou špecifikáciou vodenia psa a preto považoval za nesprávne tvrdenie navrhovateľa, že povinnosti ustanovené v citovaných častiach všeobecne záväzného nariadenia ukladajú nové povinnosti, ktoré v zákone neexistujú, prípadne ktoré nie je možné zo zákona odvodiť. Tvrdil, že z dôvodu hospodárnosti a prehľadnosti vymedzil miesta, kde je voľný pohyb psov zakázaný spôsobom, že v § 4 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia č. 136/2013 sa zakazuje voľný pohyb psov na verejnom priestranstve na celom území mesta Prievidza, okrem miest označených informačnými tabuľkami so symbolom psa a textom „Voľný pohyb psov.“ Územie je označené dopravným značkami R., F., T. S.?W., J. S.?W.. Poukázal na to, že zákon č. 282/2002 Z.z. a ani iná podzákonná norma neurčuje konkrétne, ako má obec technicky vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psov zakázaný, teda že má ísť o umiestnenie zákazových tabúl alebo inú formu značenia. V závere odporca uviedol, že nakoľko má záujem regulovať voľný pohyb psov a zároveň je pri svojich činnostiach viazaný zásadou hospodárnosti, považuje spôsob, akým sa vymedzili miesta, kde je voľný pohyb psov zakázaný za zákonný, hospodárny a efektívny. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie podľa § 250zfa ods. 3 O.s.p. preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Prievidza č. 136/2013 zo dňa 29. januára 2013 o držaní psov na území mesta Prievidza v znení doplnku č. 1 zo dňa 26. júna 2013 v napadnutej časti nie je v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250zfa ods. 1 O.s.p., ak obec, alebo vyšší územný celok nezruší, alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 250zfa ods. 5 O.s.p., ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb. %2523250zfa'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (ďalej len „zákon č. 282/2002 Z.z.“), obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psa zakázaný. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 282/2002 Z.z., miesta vymedzené podľa odseku 1 musia byť viditeľne označené. Ustanovenie § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku, t.j. konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššie územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecnými záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, bolo zaradené k osobitným konaniam v správnom súdnictve novelou Občianskeho súdneho poriadku a to zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. októbra 2008. Toto ustanovenie vychádza z čl. 125 ods. 1 písm. c), d) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je zrejmé, že Ústava Slovenskej republiky pripúšťa možnosť, aby o súlade všeobecných záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky) a so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy (čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) mohol rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t.j. všeobecný súd. Podľa dôvodovej správy k novele O.s.p. (zákon č. 384/2008 Z.z.) zmena vychádza aj z požiadavky, aby ústavný súd rozhodoval, pokiaľ je to možné, len o najzávažnejších veciach, čo odôvodňuje úvahu o presune preskúmania zákonnosti všeobecne záväzných nariadení všeobecnými súdmi. Všeobecne záväzné nariadenie vydáva územná samospráva na plnenie úloh samosprávy obce, mesta či vyššieho územného celku, alebo ak to ustanovuje zákon; takéto všeobecne záväzné nariadenie nesmie odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec, mesto či vyšší územný celok plnia úlohy štátnej správy, môžu vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom a predmetom konania o preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzných nariadení územnej samosprávy je posúdenie obsahového súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily. V danej veci bolo predmetnom konania posúdenie súladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Prievidza č. 136/2013 zo dňa 29. januára 2013 o držaní psov na území mesta Prievidza v znení doplnku č. 1 zo dňa 26. júna 2013, konkrétne § 3 ods. 3, ods. 4, ods. 5 a § 4 ods. 1, so zákonom. Podľa § 3 ods. 3 predmetného všeobecne záväzného nariadenia v znení doplnku č. 1, je zakázané uviazať psa na verejnom priestranstve. Podľa § 3 ods. 4 predmetného všeobecne záväzného nariadenia v znení doplnku č. 1, je zakázané opustenie nebezpečného psa alebo jeho zanechania bez dozoru na verejnom priestranstve. Podľa § 3 ods. 5 predmetného všeobecne záväzného nariadenia v znení doplnku č. 1, je zakázané uviazať psa v bezprostrednej blízkosti vstupov do obchodných prevádzok a úradov. Podľa § 4 ods. 1 predmetného všeobecne záväzného nariadenia v znení doplnku č. 1, zakazuje sa voľný pohyb psov na verejnom priestranstve na celom území mesta Prievidza, okrem miest označených informačnými tabuľkami so symbolom psa a textom „Voľný pohyb psov“. Územie je označené dopravnými značkami R., F., T. S.?W., J. S.?W.. Krajský súd v Trenčíne po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatuje, že oprávnenia mesta na úseku držania psov sú v zákone č. 282/2002 Z.z. vymedzené taxatívne, v dôsledku čoho môže mesto všeobecne záväzným nariadením upraviť len tie oblasti, ktorých úprava bola obci zverená (§ 3 ods. 3, § 4 ods. 5, § 5 ods. 1 písm. a), b), § 6 ods. 3 citovaného zákona). Súčasná platná právna úprava výnimky z takto taxatívne vymedzených oprávnení nepozná. Pokiaľ ide o zákazy uviazať psa na verejnom priestranstve, opustiť nebezpečného psa, zanechať ho bez dozoru na verejnom priestranstve alebo uviazať psa v bezprostrednej blízkosti vstupov do obchodných prevádzok a úradov, ktoré odporca upravil v ustanoveniach § 3 ods. 3, ods. 4 a ods. 5 všeobecne záväzného nariadenia a ktoré sú podľa tvrdenia odporcu odvodené zo zákonného zmocnenia upraviť podmienky vodenia psov, krajský súd poukazuje na to, že uvedené ustanovenia nepojednávajú o vodení psa, ale nad rámec platnej právnej úpravy ukladajú povinnosti, ktoré obmedzujú základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. Pri vodení psa sa totiž kladie dôraz na osobu, ktorá psa vedie, t.j. na schopnosti takejto osoby psa zvládnuť, pričom tieto schopnosti sú upravené v § 4 zákona č. 282/2002 Z.z. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia však nie je možné odvodzovať zákazy, ktoré odporca stanovil v § 3 ods. 3, ods. 4 a ods. 5 všeobecne záväzného nariadenia, pretože uvedený zákon a ani žiadny iný platný právny predpis takéto zákazy neupravuje. Z uvedených dôvodov preto odporca nie je splnomocnený ukladať fyzickým a právnickým osobám povinnosti, ktoré nevyplývajú zo žiadneho právneho predpisu a ani si takéto zákazy nemôže odvodzovať. K ustanoveniu § 4 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia, ktoré zakazuje voľný pohyb psov na verejnom priestranstve na celom území mesta Prievidza, okrem miest označených informačnými tabuľkami so symbolom psa a textom „Voľný pohyb psov“ krajský súd uvádza, že takéto znenie predmetného ustanovenia je v rozpore s § 5 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 282/2002 Z.z. Ustanovenie § 5 zákona č. 282/2002 Z.z. totiž jednoznačne upravuje povinnosť označiť zákazom voľného pohybu psov miesta vymedzené všeobecne záväzným nariadením, na ktorých je voľný pohyb psov zakázaný, a nie povolený. V zmysle súčasnej platnej právnej úpravy teda nie je možné zakázať voľný pohyb psov na celom území mesta, vrátane verejnosti prístupných miest a pozemkov vo vlastníctve fyzických a právnických osôb, ale len na priestorovo vymedzených lokalitách, na ktoré sa zákaz voľného pohybu psov vzťahuje. Na základe uvedeného krajský súd v zhode s názorom navrhovateľa konštatuje, že odporca v ustanovení § 4 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia vytvoril právnu úpravu, ktorá je v rozpore so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že predmetné Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Prievidza č. 136/2013 zo dňa 29. januára 2013 o držaní psov na území mesta Prievidza v znení doplnku č. 1 zo dňa 26. júna 2013 v časti ustanovenia § 3 ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ustanovenia § 4 ods. 1 nie je v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov nepriznal, nakoľko navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil a v súvislosti s týmto konaním mu ani žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.