Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/42/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611202244 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3611202244.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Eriky Zajacovej, v právnej veci navrhovateľa V. N., trvale bytom G., O. XXXX/XX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Nám. M. R. Štefánika, proti odporcovi V. J., trvale bytom V. O. XX, občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 02. decembra 2011, č. k. 6C/75/2011-62, v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 02.12.2011, č. k. 6C/75/2011-62, bolo rozhodnuté nasledovne: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.000 eur od 02.07.2009 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný navrhovateľovi nahradiť trovy konania v sume 120 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.000 eur od 02.07.2009 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.04.2009 uzavrel s odporcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol odporcovi na jeho žiadosť sumu 2 000 eur. Odporca sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 01.07.2009. Odporca túto sumu ani z časti nevrátil. Pôžička bola poskytnutá bezúročne, úroky za poskytnutie pôžičky dohodnuté neboli. Na zabezpečenie poskytnutej pôžičky mala byť pôvodne uzavretá záložná zmluva, na základe ktorej mal odporca ako dlžník poskytnúť do zálohu svoju nehnuteľnosť. K uzavretiu záložnej zmluvy však nedošlo. Navrhovateľ nespochybňoval tvrdenia odporcu o tom, že mal záujem spolu s odporcom kúpiť nehnuteľnosti v katastrálnom území V. O.. Poprel však odporcove tvrdenia o tom, že by sumu 2.000 eur poskytol odporcovi za týmto účelom. Trval na tom, že uzavrel s odporcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej odporcovi požičal sumu 2.000 eur, ktorú sumu mu odporca v určenej lehote nevrátil. Za akým účelom si odporca peniaze od navrhovateľa požičal, považuje navrhovateľ za bezpredmetné vo vzťahu k povinnosti odporcu poskytnuté peniaze vrátiť. Napriek prísľubom odporca doposiaľ navrhovateľovi dlžnú sumu nevrátil, na neskoršie výzvy navrhovateľa na vrátenia pôžičky odporca nereagoval. Odporca považoval uplatnený nárok za nedôvodný čo do dôvodu aj výšky. Uviedol, že ako kupujúci spolu s navrhovateľom mienil kúpiť nehnuteľnosti v katastrálnom území V. O.. Zmluva o pôžičke bola medzi účastníkmi konania uzavretá výlučne z toho dôvodu, že mala slúžiť na zaplatenie kúpnej ceny za kupované nehnuteľnosti zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ mu poskytol na kúpu nehnuteľnosti najskôr sumu 2.000 eur, na ktorú uzatvorili zmluvu o pôžičke. Táto suma mala byť vyplatená predávajúcemu ako časť kúpnej ceny z jeho strany. K realizácii tejto zmluvy a k prevodu vlastníckeho práva však nedošlo, nakoľko k nehnuteľnosti boli zriadené ťarchy. Navrhovateľ s ním potom prestal komunikovať. Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej popísal obsah jednotlivých vykonaných dôkazov. Vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol, že za ním prišiel odporca s tým, že má záujem o pozemky v B.. Povedal mu, že potrebuje peniaze na kúpu týchto pozemkov. Odporca mu ponúkol, že sa založia i nejaké pozemky v B.. Pri spísaní zmluvy bol prítomný R.. W., ktorý im povedal, že je v tomto prípade zbytočné dávať pozemok do zálohu. Nakoľko odporcu poznal a myslel si, že je dôveryhodný, súhlasil s tým, že sa záložná zmluva nespísala. Odporca mu potom ponúkol nejaké nehnuteľnosti v V. O.. Pri podpise zmluvy odporcovi odovzdal peniaze. Odporca mu ponúkol, že môže zabezpečiť predaj nehnuteľností v V. O., nejaké lesné porasty. Na to mu povedal, že keď sa to pripraví, môžu sa ísť na to pozrieť. Malo to byť realizované cez nejakého pána N. resp. od tohto pána sa nehnuteľnosti mali kupovať, odporca to len organizoval. Zo sumy, ktorú poskytol odporcovi, mu žiadna čiastka vrátená nebola. Osobne bol za ním trikrát, bol za ním na pracovisku. Odporca tvrdil, že mu požičanú sumu vráti. Išiel pracovať do Nórska, kde mal ísť zarobiť. Keď sa vrátil, požičané peniaze mu nevrátil. Potom pracoval na kúpalisku v Topoľčanoch, kde mal bufet, sľúbil, že mu peniaze vráti, ale sľub nedodržal. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že sa s navrhovateľom pozná a mal s ním ústnu dohodu. Poprel, že šiel za navrhovateľom s tým, že by potreboval peniaze. Navrhovateľ sa ho sám spýtal, či sa nedá kúpiť nejaká nehnuteľnosť a či by nejakú nehnuteľnosť nekúpili spolu. Keďže vedel, že sú na predaj nejaké nehnuteľnosti, a to v V. O. a v B., dohodli sa, že nehnuteľnosť v V. O. kúpia na polovicu. Dohodli sa, že mu za to navrhovateľ ešte požičia peniaze, aby si mohol dokúpiť nehnuteľnosť, ktorú už má v podielovej časti na nehnuteľnostiach. Bavili sa aj o záložnej zmluve, ale malo ísť o záložnú zmluvu za to, že mu požičia peniaze na nehnuteľnosť v B.. Tých 2.000 eur, čo mu navrhovateľ požičal, tak to mu dal na kúpu nehnuteľnosti v V. O.. Chcel sa poistiť, aby túto nehnuteľnosť kúpil, preto dal napísať zmluvu o pôžičke na tých 2.000 eur. Nakoľko si myslel, že navrhovateľ je seriózny a dodrží všetko, na čom sa dohodli, tak tú zmluvu o pôžičke aj podpísal. Pri podpise zmluvy o pôžičke mu bola navrhovateľom odovzdaná suma 2.000 eur. Túto sumu 2.000 eur navrhovateľovi nevrátil, nakoľko vyplatil pozemky v V. O., na ktorý účel mu navrhovateľ tieto peniaze i dal. Tieto pozemky kúpili do podielového spoluvlastníctva s navrhovateľom. Návrhu na vklad do katastra nehnuteľností nebolo vyhovené, nakoľko tam bola plomba. Túto plombu chcel aj vyplatiť. Pri telefonickom rozhovore mu však povedali, že je tam plomba asi 1.000 eur. Keď prišiel do tej spoločnosti, vypočítali mu inú sumu. Snažil sa preto spojiť s navrhovateľom a informovať ho o tom. Navrhovateľ mu však nebral telefón, nemohol sa s ním spojiť. Navrhovateľ mu zrejme preto nedvíhal telefón, že s ním už nechcel uzavrieť zmluvu o pôžičke kvôli pozemkom v B., na čom sa dohodli. Navrhovateľ mal zrejme záujem len na pozemkoch v V. O.. Tieto pozemky by však s navrhovateľom nekupoval, keby vedel, že navrhovateľ mu nebude chcieť dať pôžičku na kúpu pozemkov v B.. Nakoľko nebola vyplatená suma spoločnosti, v prospech ktorej bolo zriadené záložné právo, nebol vykonaný zápis Správou katastra Partizánske. Navrhovateľ po tom, čo bolo konanie na katastri prerušené, za ním prišiel, ale nie preto, že by sa chcel dohodnúť. Začal sa mu vyhrážať. Za peniaze, ktoré mu navrhovateľ dal, vyplatil nehnuteľnosti v V. O. a vinou navrhovateľa nemá teraz nehnuteľnosti ani jeden z nich. Svedok R.. B. W. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke, pričom túto zmluvu o pôžičke i spísal. Telefonicky ho kontaktoval navrhovateľ s tým, či je ochotný napísať zmluvu o pôžičke. Obaja účastníci sa dostavili k nemu do kancelárie, kde spísal predmetnú zmluvu s tým, že navrhovateľ peniaze požičiava a odporca si peniaze berie. Odporca zmluvu prečítal, obaja účastníci zmluvu podpísali a navrhovateľ pred ním odporcovi vyplatil sumu 2.000 eur. Napísal i návrh záložnej zmluvy, zároveň však povedal, že na taký malý objem peňazí, teda na takú nízku sumu, nie je potrebné zriaďovať záložné právo, zvlášť keď sa účastníci poznajú. Z listinného dôkazu - zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2009 (č. l. 4 spisu) okresný súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ dňom podpísania zmluvy požičal odporcovi ako dlžníkovi sumu 2.000 eur. Pôžička sa poskytla bez úroku. Odporca dňom podpisu zmluvy potvrdil prevzatie pôžičky v čiastke 2.000 eur a súčasne sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť do 01.07.2009 v mieste bydliska navrhovateľa. Dňa 06.04.2009 bol na Správe katastra Partizánske podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (č. l. 13 spisu), kde navrhovateľmi boli V. N. ako predávajúci a navrhovateľ s odporcom ako kupujúci nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území V. O.. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vyplýva, že dohodnutá kúpna cena za podiel na predmetných nehnuteľnostiach v katastrálnom území V. O. pre odporcu predstavovala 6.640 eur a za podiel navrhovateľa 3.320 eur. Z výpisu z katastra nehnuteľnosti, čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. O. s dátumom vygenerovania 23.12.2010 (č. l. XX spisu) vyplýva, že ako vlastník nehnuteľností je zapísaný V. N.. V časti "C" sú zapísané ťarchy - záložné právo v prospech POHOTOVOSŤ, a.s. a exekučné záložné právo v prospech súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. V návrhu záložnej zmluvy zo dňa 01.04.2009 (č. l. 61 spisu), kde ako účastníci zmluvy sú uvedení navrhovateľ ako záložný veriteľ a odporca ako záložca sa uvádza, že záložný veriteľ sa zaväzuje podľa priloženej zmluvy o pôžičke poskytnúť záložcovi bezúročnú pôžičku v sume 2.000 eur na kúpu pozemku. Záložca sa v zmluve o pôžičke zaväzuje záložnému veriteľovi pôžičku vyplatiť najneskôr do 01.07.2009. Na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa v sume 2.000 eur z titulu uvedenej pôžičky dáva záložca do zálohu svoju nehnuteľnosť v katastrálnom území B.. Okresný súd poukázal na znenie ustanovenia § 657, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že obaja dňa 01.04.2009 podpísali listinu označenú ako Zmluva o pôžičke, podľa ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi sumu 2.000 eur a odporca sa zaviazal túto sumu navrhovateľovi vrátiť najneskôr do 01.07.2009. Nebolo sporné, že navrhovateľ odporcovi po podpise tejto zmluvy sumu 2.000 eur odovzdal, rovnako nebolo sporné, že odporca navrhovateľovi túto sumu v určenej lehote a ani neskôr nevrátil, a to ani z časti. Odporca popieral dôvodnosť návrhom uplatneného nároku navrhovateľa a tvrdil, že sumu 2.000 eur mu navrhovateľ poskytol na kúpu nehnuteľností, ktoré mali nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území V. O., ktorým návrhom sa navrhovateľ a odporca domáhali zápisu vlastníckeho práva - spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v katastrálnom území V. O.. Navrhovateľ nepopieral, že mal záujem nadobudnúť s odporcom nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Z návrhu záložnej zmluvy, ktorá napokon nebola uzavretá, vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku na kúpu pozemku. Tieto skutočnosti však nepreukazujú, že by suma 2.000 eur bola navrhovateľom odporcovi poskytnutá ako kúpna cena za nehnuteľnosti alebo jej časť. Tieto skutočnosti nevyvracajú tvrdenia navrhovateľa o uzavretí zmluvy o pôžičke, ktoré tvrdenie je navyše preukázané listinným dôkazom a podporne svedeckou výpoveďou Ing. B. W.. Zmluva o pôžičke je jasne koncipovaná, záväzok vrátiť poskytnutú sumu v určenej lehote je jednoznačne formulovaný. Odporca svoje tvrdenie, ktorým by popieral existenciu pôžičky riadne nevysvetlil ani vo svojej výpovedi. Hoci odporca tvrdí, že zmluva o pôžičke mala byť spísaná len ako istá poistka pre navrhovateľa, aby nehnuteľnosti v V. O. kúpil, odporca túto zmluvu, kde je jasne formulovaný záväzok odporcu poskytnutú sumu v určenej sume vrátiť, podpísal. Okresný súd navrhovaný dôkaz - svedeckú výpoveď W.. L. O. nevykonal. Túto svedeckú výpoveď navrhoval pôvodne navrhovateľ, nakoľko ním navrhnutý svedok bol prítomný pri spísaní predmetných právnych úkonoch a spísal pre navrhovateľa i návrh na začatie konania. Z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti sa však navrhovaný svedok na pojednávanie nedostavil, navrhovateľ preto na jeho výpovedi netrval. Výpoveď svedka W.. L. O. však následne navrhol odporca, a to z dôvodu, že W.. L. O. spísal zmluvu na kúpu nehnuteľností i návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nakoľko však tieto skutočnosti neboli sporné, okresný súd mal za to, že doposiaľ vykonané dôkazy postačujú pre riadne a spravodlivé rozhodnutie veci. Preto dôkaz výsluchom svedka Mgr. L. O. nevykonal a na základe vyššie uvedených skutočností uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.000 eur. Lehotu na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom okresný súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. Odporca je preukázateľne s plnením svojho záväzku v omeškaní. Preto okresný súd zaviazal odporcu v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka aj na zaplatenie navrhovateľom uplatneného úroku z omeškania, a to vo výške 8% ročne zo sumy 2.000 € od 02.07.2009 až do zaplatenia. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania v sume 120 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh. Lehotu na splnenie povinnosti nahradiť trovy určil podľa § 160 ods.1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že predmetná zmluva o pôžičke je zo strany navrhovateľa simulovaný právny úkon, ktorým sa navrhovateľ snažil zabezpečiť návratnosť jeho investície do pozemkov, ktoré mali s navrhovateľom nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľ od predmetnej kúpy odstúpil. Pri predmetnej investícii boli preinvestované peniaze oboch účastníkov. Odporca vytýkal okresnému súdu, že žiadnym spôsobom neprihliadal k vyjadreniam odporcu a obmedzil sa výlučne na tvrdenia navrhovateľa a svedka R.. W.. Z vyjadrení uvedeného svedka však nevyplýva, že uvedená suma predstavovala výšku istiny pôžičky, resp. svedok neuviedol, že sa jednalo o sumu, ktorá je predmetom pôžičky a ani nič podobného. Svedok sa tiež nevyjadril, či sa v danom prípade jednalo skutočne o pôžičku, ktorú mal odporca vrátiť alebo išlo o vyplatenie peňazí na iný účel. Z uvedeného podľa názoru odporcu vyplýva, že navrhovateľovi nič nedlhuje. Navrhovateľ podstúpil investíciu v záujme nadobudnutia nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva, od ktorej kúpy neskôr odstúpil a dožaduje sa vrátenia investície od odporcu bez právneho dôvodu pod zásterkou simulovaného právneho úkonu pôžičky. Odporca poukázal na to, že neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Má za to, že zmluva o pôžičke, uzavretá medzi účastníkmi je neplatným právnym úkonom, s čím sa podľa názoru odporcu okresný súd žiadnym spôsobom nezaoberal. Keďže okresný súd na základe vykonaných dôkazov, hodnotených jednostranne v prospech navrhovateľa, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa nevyjadril k odvolaniu odporcu. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odporca prezentoval aj počas konania pred okresným súdom. Z hľadiska dôvodov odvolania odporcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odporca odôvodnil svoje odvolanie tým, že okresný súd hodnotil vykonané dôkazy jednostranne v prospech navrhovateľa a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, teda odporca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Nad rámec správnych úvah okresného súdu v súvislosti s otázkou posudzovania správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov súdom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že hodnotenie dôkazov je činnosť zameraná na zistenie skutkových udalostí, teda toho, čo sa v minulosti udialo. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu o tom, že v rozhodnej dobe došlo k spísaniu a podpísaniu písomnej zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi, a že navrhovateľ odovzdal odporcovi sumu 2.000 eur sú správne a majú oporu vo vykonaných dôkazov. Okresný súd správne poukázal na rozpor medzi tvrdeniami účastníkov ohľadne účelu odovzdania uvedených peňazí, ktorý rozpor okresný súd vyriešil v prospech navrhovateľa s poukazom na obsah listinného dôkazu, a to písomnej zmluvy o pôžičke, ktorá obsahovala potvrdenie o reálnom odovzdaní peňazí, ako aj písomný záväzok odporcu vrátiť odovzdané peniaze navrhovateľovi do 01.07.2009. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri takomto spôsobe hodnotenia dôkazov postupoval v úplnom súlade s ustanovením § 132 O.s.p.. Okresný súd postupoval aj v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p., upravujúceho dôkazné bremeno tvrdení účastníkov, keď dospel k záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že odovzdanie peňazí odporcu navrhovateľovi pri podpisovaní zmluvy o pôžičke nesúviselo so zmluvou o pôžičke, ale s investíciou do nehnuteľností. Okresný súd pritom správne vychádzal z obsahu písomnej zmluvy o pôžičke, vlastnoručne podpísanej oboma účastníkmi, v ktorej je okrem iného uvedené prehlásenie oboch účastníkov, že po prečítaní zmluvy súhlasia s obsahom zmluvy v celom rozsahu, že zmluva bola spísaná na základe pravdivých údajov a podľa ich slobodnej a pravej vôle, nie v tiesni, ani za jednostranne nevýhodných podmienok, na dôkaz čoho pripájajú svoje vlastnoručné podpisy. Na základe uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu správny záver okresného súdu o neunesení dôkazného bremena tvrdení odporcu o jeho inej vôli a iných skutkových okolnostiach prípadu, ktoré tvrdenia odporca opakovane prezentoval aj v odvolaní. Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval za dôvodné argumenty odporcu v odvolaní, s ktorými sa okresný súd, ako bolo vyššie konštatované, riadne vyporiadal súd už v odôvodnení svojho rozsudku. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je vo výroku vecne správny. Preto potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil spôsobom upraveným v ustanovení § 151 ods. 1 O.s.p., a preto mu neboli priznané. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .