Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/42/2012 z 14. 4. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 14. apríla 2014, sp. zn. 6Co/42/2012, ECLI:SK:KSTN:2014:3611202244.1
Krajský súd Trenčín | 6Co/42/2012 | ECLI:SK:KSTN:2014:3611202244.1 | 2014-04-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: § 657 zákona č. 40/1966 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/016c5150-4d8a-4412-98b8-c2ae1dc693c3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3611202244.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/42/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611202244
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3611202244.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy
Markovej a JUDr. Eriky Zajacovej, v právnej veci navrhovateľa V. N., trvale bytom G., O. XXXX/XX,
občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom so sídlom v
Topoľčanoch, Nám. M. R. Štefánika, proti odporcovi V. J., trvale bytom V. O. XX, občanovi Slovenskej
republiky, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 02. decembra 2011, č. k. 6C/75/2011-62, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 02.12.2011, č. k. 6C/75/2011-62, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 2.000 eur od 02.07.2009 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je  povinný navrhovateľovi nahradiť trovy konania v sume 120 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal,
aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8% ročne zo sumy 2.000 eur od 02.07.2009 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že dňa 01.04.2009 uzavrel s odporcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol
odporcovi na jeho žiadosť sumu 2 000 eur. Odporca sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 01.07.2009.
Odporca túto sumu ani z časti nevrátil. Pôžička bola poskytnutá bezúročne, úroky za poskytnutie pôžičky
dohodnuté neboli. Na zabezpečenie poskytnutej pôžičky mala byť pôvodne uzavretá záložná zmluva,
na základe ktorej mal odporca ako dlžník poskytnúť do zálohu svoju nehnuteľnosť. K uzavretiu záložnej
zmluvy však nedošlo. Navrhovateľ nespochybňoval tvrdenia odporcu o tom, že mal záujem spolu s
odporcom kúpiť nehnuteľnosti v katastrálnom území V. O.. Poprel však odporcove tvrdenia o tom, že
by sumu 2.000 eur poskytol odporcovi za týmto účelom. Trval na tom, že uzavrel s odporcom zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej odporcovi požičal sumu 2.000 eur, ktorú sumu mu odporca v určenej
lehote nevrátil. Za akým účelom si odporca peniaze od navrhovateľa požičal, považuje navrhovateľ za
bezpredmetné vo vzťahu k povinnosti odporcu poskytnuté peniaze vrátiť. Napriek prísľubom odporca
doposiaľ navrhovateľovi dlžnú sumu nevrátil, na neskoršie výzvy navrhovateľa na vrátenia pôžičky



odporca nereagoval. Odporca považoval uplatnený nárok za nedôvodný čo do dôvodu aj výšky. Uviedol,
že ako kupujúci spolu s navrhovateľom mienil kúpiť nehnuteľnosti                         v katastrálnom
území V. O.. Zmluva o pôžičke bola medzi účastníkmi konania uzavretá výlučne z toho dôvodu, že mala
slúžiť na zaplatenie kúpnej ceny za kupované nehnuteľnosti zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ mu
poskytol na kúpu nehnuteľnosti najskôr sumu 2.000 eur, na ktorú uzatvorili zmluvu o pôžičke. Táto suma
mala byť vyplatená predávajúcemu ako časť kúpnej ceny z jeho strany. K realizácii tejto zmluvy a k
prevodu vlastníckeho práva však nedošlo, nakoľko k nehnuteľnosti boli zriadené ťarchy. Navrhovateľ s
ním potom prestal komunikovať.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej popísal obsah jednotlivých vykonaných dôkazov. Vo svojej
výpovedi navrhovateľ uviedol, že za ním prišiel odporca s tým, že má záujem o pozemky v B.. Povedal
mu, že potrebuje peniaze na kúpu týchto pozemkov. Odporca mu ponúkol, že sa založia i nejaké
pozemky v B.. Pri spísaní zmluvy bol prítomný R.. W., ktorý im povedal, že je v tomto prípade zbytočné
dávať pozemok do zálohu. Nakoľko odporcu poznal a myslel si, že je dôveryhodný, súhlasil s tým, že
sa záložná zmluva nespísala. Odporca mu potom ponúkol nejaké nehnuteľnosti v V. O.. Pri podpise
zmluvy odporcovi odovzdal peniaze. Odporca mu ponúkol, že môže zabezpečiť predaj nehnuteľností v
V. O., nejaké lesné porasty. Na to mu povedal, že keď sa to pripraví, môžu sa ísť na to pozrieť. Malo
to byť realizované cez nejakého pána N. resp. od tohto pána sa nehnuteľnosti mali kupovať, odporca
to len organizoval. Zo sumy, ktorú poskytol odporcovi, mu žiadna čiastka vrátená nebola. Osobne bol
za ním trikrát, bol za ním na pracovisku. Odporca tvrdil, že mu požičanú sumu vráti. Išiel pracovať do
Nórska, kde mal ísť zarobiť. Keď sa vrátil, požičané peniaze mu nevrátil. Potom pracoval na kúpalisku v
Topoľčanoch, kde mal bufet, sľúbil, že mu peniaze vráti, ale sľub nedodržal. Odporca vo svojej výpovedi
uviedol, že sa s navrhovateľom pozná a mal s ním ústnu dohodu. Poprel, že šiel za navrhovateľom s
tým, že by potreboval peniaze. Navrhovateľ sa ho sám spýtal, či sa nedá kúpiť nejaká nehnuteľnosť a
či by nejakú nehnuteľnosť nekúpili spolu. Keďže vedel, že sú na predaj nejaké nehnuteľnosti, a to v V.
O. a v B., dohodli sa, že nehnuteľnosť v V. O. kúpia na polovicu. Dohodli sa, že mu za to navrhovateľ
ešte požičia peniaze, aby si mohol dokúpiť nehnuteľnosť, ktorú už má                           v podielovej
časti na nehnuteľnostiach. Bavili sa aj o záložnej zmluve, ale malo ísť o záložnú zmluvu za to, že mu
požičia peniaze na nehnuteľnosť v B.. Tých 2.000 eur, čo mu navrhovateľ požičal, tak to mu dal na
kúpu nehnuteľnosti v V. O.. Chcel sa poistiť, aby túto nehnuteľnosť kúpil, preto dal napísať zmluvu o
pôžičke na tých 2.000 eur. Nakoľko si myslel, že navrhovateľ je seriózny a dodrží všetko, na čom sa
dohodli, tak tú zmluvu                       o pôžičke aj podpísal. Pri podpise zmluvy o pôžičke mu
bola navrhovateľom odovzdaná  suma 2.000 eur. Túto sumu 2.000 eur navrhovateľovi nevrátil, nakoľko
vyplatil pozemky              v V. O., na ktorý účel mu navrhovateľ tieto peniaze i dal. Tieto pozemky kúpili
do podielového spoluvlastníctva s navrhovateľom. Návrhu na vklad do katastra nehnuteľností  nebolo
vyhovené, nakoľko tam bola plomba. Túto plombu chcel aj vyplatiť. Pri telefonickom rozhovore mu však
povedali, že je tam plomba asi 1.000 eur. Keď prišiel do tej spoločnosti, vypočítali mu inú sumu. Snažil sa
preto spojiť s navrhovateľom a informovať ho o tom. Navrhovateľ mu však nebral telefón, nemohol sa s
ním spojiť. Navrhovateľ mu zrejme preto nedvíhal telefón, že s ním už nechcel uzavrieť zmluvu o pôžičke
kvôli pozemkom                            v B., na čom sa dohodli. Navrhovateľ mal zrejme záujem len na pozemkoch
v V. O.. Tieto pozemky by však s navrhovateľom nekupoval, keby vedel, že navrhovateľ mu nebude
chcieť dať pôžičku na kúpu pozemkov v B.. Nakoľko nebola vyplatená suma spoločnosti, v prospech
ktorej bolo zriadené záložné právo, nebol vykonaný zápis Správou katastra Partizánske. Navrhovateľ po
tom, čo bolo konanie na katastri prerušené, za ním prišiel, ale nie preto, že by sa chcel dohodnúť. Začal
sa mu vyhrážať. Za peniaze, ktoré mu navrhovateľ dal, vyplatil nehnuteľnosti v V. O. a vinou navrhovateľa
nemá teraz nehnuteľnosti ani jeden z nich.

Svedok R.. B. W. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke,
pričom túto zmluvu o pôžičke i spísal. Telefonicky ho kontaktoval navrhovateľ s tým, či je ochotný napísať
zmluvu o pôžičke. Obaja účastníci sa dostavili k nemu do kancelárie, kde spísal predmetnú zmluvu s tým,
že navrhovateľ peniaze požičiava a odporca si peniaze berie. Odporca zmluvu prečítal, obaja účastníci
zmluvu podpísali a navrhovateľ pred ním odporcovi vyplatil sumu 2.000 eur. Napísal  i návrh záložnej
zmluvy, zároveň však povedal, že na taký malý objem peňazí, teda na takú nízku sumu, nie je potrebné
zriaďovať záložné právo, zvlášť keď sa účastníci poznajú.



Z listinného dôkazu - zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2009 (č. l. 4 spisu) okresný súd zistil, že navrhovateľ
ako veriteľ dňom podpísania zmluvy požičal odporcovi ako dlžníkovi sumu 2.000 eur. Pôžička sa poskytla
bez úroku. Odporca dňom podpisu zmluvy potvrdil prevzatie pôžičky v čiastke 2.000 eur a súčasne
sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť do 01.07.2009 v mieste bydliska navrhovateľa. Dňa 06.04.2009 bol
na Správe katastra Partizánske  podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
(č. l. 13 spisu), kde navrhovateľmi boli V. N. ako predávajúci a navrhovateľ s odporcom ako kupujúci
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území V. O.. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností vyplýva, že dohodnutá kúpna cena za podiel na predmetných nehnuteľnostiach
v katastrálnom území V. O. pre odporcu predstavovala 6.640 eur a za podiel navrhovateľa 3.320 eur.
Z výpisu z katastra nehnuteľnosti, čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
V. O. s dátumom vygenerovania 23.12.2010 (č. l. XX spisu) vyplýva, že ako vlastník nehnuteľností je
zapísaný V. N.. V časti "C" sú zapísané ťarchy - záložné právo                 v prospech POHOTOVOSŤ, a.s.
a exekučné záložné právo v prospech súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.  V návrhu záložnej
zmluvy zo dňa 01.04.2009 (č. l. 61 spisu), kde ako účastníci zmluvy sú uvedení navrhovateľ ako záložný
veriteľ a odporca ako záložca sa uvádza, že záložný veriteľ sa zaväzuje podľa priloženej zmluvy o
pôžičke poskytnúť záložcovi bezúročnú pôžičku v sume 2.000 eur na kúpu pozemku. Záložca sa v
zmluve                   o pôžičke zaväzuje záložnému veriteľovi pôžičku vyplatiť najneskôr do 01.07.2009. Na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa v sume 2.000 eur z titulu uvedenej pôžičky dáva záložca
do zálohu svoju nehnuteľnosť v katastrálnom území B..

Okresný súd poukázal na znenie ustanovenia § 657, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a §
3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že obaja dňa 01.04.2009 podpísali listinu označenú ako Zmluva o pôžičke, podľa ktorej
poskytol navrhovateľ odporcovi sumu 2.000 eur a odporca sa zaviazal túto sumu navrhovateľovi vrátiť
najneskôr do 01.07.2009. Nebolo sporné, že navrhovateľ odporcovi po podpise tejto zmluvy sumu
2.000 eur odovzdal, rovnako nebolo sporné, že odporca navrhovateľovi túto sumu v určenej lehote
a ani neskôr nevrátil, a to ani           z časti. Odporca popieral dôvodnosť návrhom uplatneného
nároku navrhovateľa a tvrdil, že sumu 2.000 eur mu navrhovateľ poskytol na kúpu nehnuteľností,
ktoré mali nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území V. O.,
ktorým návrhom sa navrhovateľ a odporca domáhali zápisu vlastníckeho práva  - spoluvlastníckych
podielov k nehnuteľnostiam v katastrálnom území V. O.. Navrhovateľ nepopieral, že mal záujem
nadobudnúť s odporcom nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Z návrhu záložnej zmluvy,
ktorá napokon nebola uzavretá, vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku na kúpu pozemku.
Tieto skutočnosti však nepreukazujú, že by suma 2.000 eur bola navrhovateľom odporcovi poskytnutá
ako kúpna cena za nehnuteľnosti alebo jej časť. Tieto skutočnosti nevyvracajú tvrdenia navrhovateľa
o uzavretí zmluvy o pôžičke, ktoré tvrdenie je navyše preukázané listinným dôkazom a podporne
svedeckou výpoveďou Ing. B. W.. Zmluva o pôžičke je jasne koncipovaná, záväzok vrátiť poskytnutú
sumu v určenej lehote je jednoznačne formulovaný. Odporca svoje tvrdenie, ktorým by popieral
existenciu pôžičky riadne nevysvetlil ani vo svojej výpovedi. Hoci odporca tvrdí, že zmluva o pôžičke
mala byť spísaná len ako istá poistka pre navrhovateľa, aby nehnuteľnosti v V. O. kúpil, odporca túto
zmluvu, kde je jasne formulovaný záväzok odporcu poskytnutú sumu v určenej sume vrátiť, podpísal.
Okresný súd navrhovaný dôkaz - svedeckú výpoveď W.. L. O. nevykonal. Túto svedeckú výpoveď
navrhoval pôvodne navrhovateľ, nakoľko ním navrhnutý svedok bol prítomný pri spísaní predmetných
právnych úkonoch a spísal pre navrhovateľa i návrh na začatie konania. Z dôvodu pretrvávajúcej
práceneschopnosti sa však navrhovaný svedok na pojednávanie nedostavil, navrhovateľ preto na jeho
výpovedi netrval. Výpoveď svedka W.. L. O. však následne navrhol odporca, a to z dôvodu, že W.. L.
O. spísal zmluvu na kúpu nehnuteľností i návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Nakoľko však tieto skutočnosti neboli sporné, okresný súd mal za to, že doposiaľ vykonané dôkazy
postačujú pre riadne a spravodlivé rozhodnutie veci. Preto dôkaz výsluchom svedka Mgr. L. O. nevykonal
a na základe vyššie uvedených skutočností uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.000 eur.

Lehotu na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom okresný súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. Odporca
je preukázateľne s plnením svojho záväzku v omeškaní. Preto okresný súd zaviazal odporcu v zmysle



§ 517 Občianskeho zákonníka aj na zaplatenie navrhovateľom uplatneného úroku z omeškania, a to vo
výške 8% ročne zo sumy 2.000 € od 02.07.2009 až do zaplatenia.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech,
preto mu okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania v sume 120 eur titulom
zaplateného súdneho poplatku za návrh. Lehotu na splnenie povinnosti nahradiť trovy určil podľa § 160
ods.1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že predmetná zmluva o pôžičke
je zo strany navrhovateľa simulovaný právny úkon, ktorým sa navrhovateľ snažil zabezpečiť návratnosť
jeho investície do pozemkov, ktoré mali s navrhovateľom nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva.
Navrhovateľ od predmetnej kúpy odstúpil. Pri predmetnej investícii boli preinvestované peniaze oboch
účastníkov. Odporca vytýkal okresnému súdu, že žiadnym spôsobom neprihliadal k vyjadreniam odporcu
a obmedzil sa výlučne na tvrdenia navrhovateľa a svedka R.. W.. Z vyjadrení uvedeného svedka
však nevyplýva, že uvedená suma predstavovala výšku istiny pôžičky, resp. svedok neuviedol, že
sa jednalo o sumu, ktorá je predmetom pôžičky a ani nič podobného. Svedok sa tiež nevyjadril, či
sa v danom prípade jednalo skutočne o pôžičku, ktorú mal odporca vrátiť alebo išlo o vyplatenie
peňazí na iný účel. Z uvedeného podľa názoru odporcu vyplýva, že navrhovateľovi nič nedlhuje.
Navrhovateľ podstúpil investíciu v záujme nadobudnutia nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva,
od ktorej kúpy neskôr odstúpil a dožaduje sa vrátenia investície od odporcu bez právneho dôvodu
pod zásterkou simulovaného právneho úkonu pôžičky. Odporca poukázal na to, že neplatný je aj
právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom. Má za to, že zmluva o pôžičke, uzavretá medzi účastníkmi je neplatným právnym
úkonom, s čím sa podľa názoru odporcu okresný súd žiadnym spôsobom nezaoberal. Keďže okresný
súd na základe vykonaných dôkazov, hodnotených jednostranne v prospech navrhovateľa, dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa nevyjadril k odvolaniu odporcu.

Krajský  súd, ako  súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa  § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa  § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje  s týmito
skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a  podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody odporca prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.

Z hľadiska dôvodov odvolania odporcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odporca odôvodnil
svoje odvolanie tým, že okresný súd hodnotil vykonané dôkazy jednostranne v prospech navrhovateľa
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, teda odporca uplatnil
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Nad rámec správnych úvah okresného súdu v súvislosti s otázkou posudzovania správnosti hodnotenia
vykonaných dôkazov súdom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 132
O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy



v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho,
čo uviedli účastníci. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že hodnotenie dôkazov je činnosť
zameraná na zistenie skutkových udalostí, teda toho, čo sa v minulosti udialo.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu o tom,
že v rozhodnej dobe došlo k spísaniu a podpísaniu písomnej zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi, a
že navrhovateľ odovzdal odporcovi sumu 2.000 eur sú správne a majú oporu vo vykonaných dôkazov.
Okresný súd správne poukázal na rozpor medzi tvrdeniami účastníkov ohľadne účelu odovzdania
uvedených peňazí, ktorý rozpor okresný súd vyriešil v prospech navrhovateľa s poukazom na obsah
listinného dôkazu, a to písomnej zmluvy o pôžičke, ktorá obsahovala potvrdenie o reálnom odovzdaní
peňazí, ako aj písomný záväzok odporcu vrátiť odovzdané peniaze navrhovateľovi do 01.07.2009.
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri takomto spôsobe hodnotenia dôkazov postupoval v
úplnom súlade s ustanovením § 132 O.s.p.. Okresný súd postupoval aj v súlade s ustanovením § 120
ods. 1 O.s.p., upravujúceho dôkazné bremeno tvrdení účastníkov, keď dospel k záveru, že odporca
neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že odovzdanie peňazí odporcu navrhovateľovi pri
podpisovaní zmluvy o pôžičke nesúviselo so zmluvou o pôžičke, ale s investíciou do nehnuteľností.
Okresný súd pritom správne vychádzal z obsahu písomnej zmluvy o pôžičke, vlastnoručne podpísanej
oboma účastníkmi, v ktorej je okrem iného uvedené prehlásenie oboch účastníkov, že po prečítaní
zmluvy súhlasia s obsahom zmluvy v celom rozsahu, že zmluva bola spísaná na základe pravdivých
údajov a podľa ich slobodnej a pravej vôle, nie v tiesni, ani za jednostranne nevýhodných podmienok, na
dôkaz čoho pripájajú svoje vlastnoručné podpisy. Na základe uvedeného je podľa názoru odvolacieho
súdu správny záver okresného súdu o neunesení dôkazného bremena tvrdení odporcu o jeho inej vôli
a iných skutkových okolnostiach prípadu, ktoré tvrdenia odporca opakovane prezentoval aj v odvolaní.
Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval za dôvodné argumenty odporcu v odvolaní, s ktorými
sa okresný súd, ako bolo vyššie konštatované, riadne vyporiadal súd už v odôvodnení svojho rozsudku.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je vo výroku vecne
správny. Preto potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak náhradu trov odvolacieho
konania si neuplatnil spôsobom upraveným v ustanovení § 151 ods. 1 O.s.p., a preto mu neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie     n i e    j e    p r í p u s t n é   .