Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8CoE/153/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606203582 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4606203582.1
Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35807598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti povinnej R. F., bytom W. XXX o vymoženie 716,99 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 3Er/1400/2008 - 15 zo dňa 22. júna 2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e a návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (EP). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 716,99 € (21 600,-Sk) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom dňa 10.12.2005 pod č. N 6638/2005, NZ 62350/2005. Povinná v exekučnom titule vyhlásila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že uznáva čo do základu aj do výšky dlh voči oprávnenému v celkovej výške 25 863,-Sk, pozostávajúci z úveru a poplatku 21 600,-Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 07.08.2005 do zaplatenia. Zmluvu o úvere, na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný posúdil súd ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § § 1 ods. 1, 2, 3; § 2 písm. a), b) § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ), podľa ktorých sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že v prípade omeškania dlžníka zaplatí dlžník veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Taktiež súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým dlžník (povinná) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Splnomocnenie je predtlačené na formulári zmluvy o úvere a nebolo účastníkmi osobitne dojednané. Poverený splnomocnenec potom na základe tohto splnomocnenia uznal v mene povinnej dlh v celkovej sume 25 .863,- Sk, spočívajúci v úvere a poplatku 21 600,-Sk, spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne od 07.08.2005 do zaplatenia. Podľa názoru exekučného súdu už samotné vydanie exekučného titulu bolo v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Uvedené splnomocnenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez uvedeného splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Splnomocnenec konal nepochybne v rozpore so záujmami splnomocniteľa už len tým, že za neho uznal dlh v zjavne nesprávnej výške. Umožnenie spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a za neplatnú v súlade s čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice „členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 42 ods. 2 písm. c) EP). Zákonnosť exekučného titulu je súd povinný skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, nielen v súvislosti s udelením poverenia na vykonanie exekúcie. Výkon exekúcie môže byť nariadený len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Preto dospel súd k záveru, že exekučné konanie je od počiatku postihnuté takou vadou, ktorá bráni prípustnosti exekúcie a exekúciu je potrebné zastaviť. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Všeobecný súd v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. § 36 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), podľa ktorého je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu, ak je zjavné, že odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. Teda, ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný. Preto je povinnosťou exekučného súdu nakladať s exekučným titulom - notárskou zápisnicou rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu; v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Namietal, že nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Aj keď výkon a ochrana práva oprávneného na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť jeho iným postavením - ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úver, čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Týmto postupom konajúci súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že v exekučnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané náležité dokazovanie, k záverom dospel súd len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Podaním oprávneného doručeným súdu dňa 09.08.2012 označeným ako návrh na prerušenie konania, oprávnený doplnil odvolanie v tom smere, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na to, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady EHS, navyše medzi neprijateľnými podmienkami, ktoré tvoria prílohu smernice sa splnomocnenie výslovne nenachádza. Nemožno tak zistiť, prečo súd odkazuje na smernicu, prečo ju aplikoval v konkrétnom prípade a ako sa riadil jej ustanoveniami pri výklade pojmu „neprijateľná podmienka.“ Prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Neprijateľnosť podmienky súd vidí v tom, že je ňou založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Uvedený záver súdu neobstojí a súd ho ani nijako nezdôvodnil. Týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Splnomocnená osoba nie je oprávneným, preto toto plnomocenstvo pre oprávneného nemohlo spôsobiť nepomernú výhodu oproti stavu pred udelením plnomocenstva. S tvrdením, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, sa súd nijakým spôsobom nevyporiadal, ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Navyše povinný mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, ktorého práva sa zároveň nemohol ani platne vzdať. Preto udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Jednotlivé ustanovenia smernice totiž nemožno aplikovať vo vytrhnutom kontexte, izolovane, v prospech jednej zo zmluvných
strán, resp. účastníkov sporového konania. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby konanie prerušil z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ platí pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci. Prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha, bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka (OZ) zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 veta druhá OZ splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Je vecou vnútroštátnych súdov, aby kvalifikovali zmluvnú klauzulu ako nekalú, Smernica len vzorovo upravuje okruh neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul zmluvné podmienky, na základe ktorých dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, so sídlom Bratislava 3 na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Dňa 10.12.2005 bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom spísaná notárska zápisnica pod č. N 6638/2005, NZ 62350/2005 o vyhlásení účastníka (splnomocnenca) o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, je táto zmluvná podmienka neprijateľnou a neplatnou. Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve medzi splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. OZ upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o plnomocenstve predstavuje dvojstranný právny vzťah, v ktorom splnomocniteľ udeľuje plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. § 31 ods. 1 veta druhá OZ) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa (povinného) malo ísť v tomto prípade o jednostranný prejav vôľe, ktorým navrhuje splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom plnomocenstva). Uvedené splnomocnenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené, nevyplýva z neho, že povinný ako splnomocniteľ je jeho iniciátorom, že je prejavom jeho vlastnej vôle. Navyše osoba splnomocnenca bola navrhnutá oprávneným (veriteľom), t.j. zmluvnej strany, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 1 OZ). Povinný nemohol podpísať zmluvu o úvere bez uvedeného splnomocnenia. Vzhľadom k tomu, že povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, vrátane splnomocnenia ako zmluvnej podmienky a táto nebola uzatvorená v súlade so zákonom, sa považuje za neprijateľnú, dôsledkom čoho je jej neplatnosť. V súlade s čl. 6 ods. 1 smernice je vecnou vnútroštátnych súdov, aby kvalifikovali zmluvnú klauzulu ako nekalú, nakoľko smernica len vzorovo upravuje okruh neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Skutočnosť, ktorú súd zistil pri výkone svojej činnosti, že oprávnený i napriek neplatným zmluvným podmienkam v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvára obdobné zmluvy vyššieuvedeným spôsobom, a tým získava exekučný titul ako podklad pre jeho výkon, predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 53a Občianskeho zákonníka (novela zákona č. 575/2009 Z.z. účinná k 1. marcu 2010), ktorým sa zakazuje používať zmluvné podmienky - o ktorých bolo rozhodnuté, že sú neplatné - i vo vzťahu k iným spotrebiteľom. S poukazom na túto skutočnosť je nutné pre potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmať písomnosti, t.j. Všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Exekučný titul vydaný na základe neplatnej zmluvnej
podmienky (plnomocenstva), nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania zamietol, nakoľko exekučné konania nemožno prerušiť (ust. § 36 ods. 5 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.