Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3CoE/248/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3799899205 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3799899205.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č.8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Považská Bystrica, so sídlom Kukučínova 208/23, Považská Bystrica, proti povinnému: SAMAR, s.r.o. v konkurze, so sídlom Stred 55/43-10, Považská Bystrica, IČO: 31 620 655 (vymazaný z OR SR 17.01.2012), o vymoženie 1.322 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 1Er/1572/1999-10 zo dňa 09. júla 2012 jednomyseľne dňa 19. novembra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie m e n í tak, že súdnej exekútorke Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej, so sídlom Exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Ex. por v spojení s § 18 ods. 1 a § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že oprávneného zaviazal na ich náhradu vo výške 21,31 eur na účet súdneho exekútora Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V danej veci súdna exekútorka doručila súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Následne z výpisu obchodného registra bolo zistené, že Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28K/34/2008-158 zo dňa 26.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2009, zrušil konkurz na majetok povinného pre jeho nedostatok a následne bol dňom 17.01.2012 z obchodného registra ex offo vymazaný. Nakoľko v priebehu konania povinný zanikol výmazom z obchodného registra, stratil tým spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 18 Obč. zák. a § 37 ods. 1 Ex. por. a zanikol bez právneho nástupcu, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia konania, ako aj § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnej exekútorke priznal časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. vo výške 6,64 eur za 1 hodinu exekučnej činnosti (za prevzatie návrhu 10 min., vyžiadanie poverenia 10 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min.). Ďalej jej priznal paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v celkovej výške 6,64 eur za 2 úkony exekučnej činnosti á 3,32 eur (za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie). Súdnej exekútorke ďalej priznal náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. v sume 4,71 eur (za poštovné 1,39 eur a kancelárske náklady 3,32 eur). Keďže súdna exekútorka je platiteľom DPH, z tohto titulu jej priznal 3,32 eur ako DPH z odmeny a hotových výdavkov (okrem poštovného). Na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle § 203 v spojení s § 200 ods. 1 Ex. por., pretože mohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie, keďže od začatia exekúcie dňa 14.06.1999, resp. od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie predchodcovi oprávneného dňa 02.01.1999 nebola vymožená v exekúcii žiadna čiastka pohľadávky. Taktiež pôvodný oprávnený ani súčasný oprávnený po prechode pohľadávky zo zákona od 01.01.2004 neprejavovali žiadny záujem o priebeh exekúcie. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že predmetné exekučné konanie sa začalo 14.06.1999. Uznesením Okresného súdu Trenčín zverejnením v Obchodnom vestníku č. 243/2008 bol dňom 18.12.2008 vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. V zmysle § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii sa exekučné konania vyhlásením konkurzu zastavujú. Dňom 18.12.2008 došlo teda k zastaveniu predmetného exekučného konania zo zákona. Keďže v danom exekučnom konaní došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona ako dôsledok vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, nebola exekúcia zastavená v dôsledku zavinenia oprávneného. Exekučné konanie sa začalo 14.06.1999, teda 9 rokov pred vyhlásením konkurzu. Ďalej uviedol, že dňa 07.07.2006 bola súdnou exekútorkou v danom exekučnom konaní poukázaná na účet oprávneného čiastočná úhrada v sume 130,58 eur, o čom priložil výpis. Poukázal aj na to, že dlžník v rokoch 2004-2008 poukazoval na účet oprávneného úhrady na poistné a sociálne poistenie. Oprávnený ani tak pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie a je toho názoru, že v tejto veci neboli splnené zákonné predpoklady podľa § 203 Ex. por.. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že oprávnený nie je povinný zaplatiť trovy exekúcie. Súdna exekútorka sa k podanému odvolaniu oprávneného vyjadrila tak, uznesenie súdu prvého stupňa je v súlade s ustanoveniami Ex. por. a vyhl. č. 288/1995 Z.z., ako aj s názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v uzneseniach č. 3MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011 a č. 6MCdo 7/2012 zo dňa 30.04.2012. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, a preto je uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že dňa 14.07.1999 bolo súdom prvého stupňa vydané poverenie č. 5306 006034, sp. zn. Er/1572/99 na vymoženie uloženej povinnosti 1.322,45 eur, ktorým bola na vykonanie exekúcie poverená súdna exekútorka Ing. Oľga Hlucháňová, a to na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného, č. k. 116/97-1 zo dňa 12.11.1997. Prvostupňový súd exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko bol ku dňu 17.01.2012 vymazaný z obchodného registra a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 21,31 eur. Výrokom prvostupňového súdu, ktorý nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť, bola exekúcia v danej veci vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Ex. por.. Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Ex. por. účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V danom prípade považoval odvolací súd za potrebné vychádzať z ust. § 235 ods. 2 Ex. por., podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.02.2002, t.j. pred účinnosťou novely Ex. por. vykonanej zákonom č. 32/2002 Z.z. dokončia podľa dovtedajších predpisov (v znení Ex. por. účinnom do 31. januára 2002). Preto nemožno postupovať podľa ust. § 203 ods. 1, 2 Ex. por. a podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por., nakoľko tieto ustanovenia právna úprava Ex. por. účinná ku dňu začatia predmetného exekučného konania neobsahovala. Uvedené ustanovenia sa doplnili do Ex. por. až novelou účinnou od 01.02.2002. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch. V zásade trovy exekúcie hradí povinný v zmysle § 197 ods. 1 Ex. por.. V danej veci však uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/34/2008-158 zo dňa 26.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2009 súd zrušil konkurz na majetok povinného pre jeho nedostatok. Následne bol povinný dňa 21.07.2009 ex offo vymazaný z obchodného registra. Na základe uvedeného stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a teda nemohol byť zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Z ust. § 203 Ex. por. je zrejmé, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť, a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, nie však povinného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa v zmysle § 36 ods. 2 Ex. por. exekučné konanie začalo dňa 14.06.1999 a k výmazu povinného došlo až dňa 17.01.2012, nebolo možné od oprávneného očakávať, že s takýmto časovým predstihom mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zánik povinného a zavinil tak zastavenie exekúcie. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu výmazu na strane povinného. Z uvedených dôvodov dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznať. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .