Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 10Co/32/2026 8725204533 28. 07. 2026 JUDr. Marek Kohút ECLI:SK:KSPO:2026:8725204533.5
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Letisko Poprad – Tatry, a.s., so sídlom Na letisko 100, 058 98 Poprad, IČO: 35 912 651, právne zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovaným: 1/ TATRAMARKET POPRAD, s.r.o., so sídlom Starý Smokovec 18100, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 31 671 870, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 3/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXXX/X, XXX XX F., všetci žalovaní právne zastúpení JUDr. Tiborom Bašistom, AK so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35507128, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní všetkých žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 17C/93/2025-329 zo dňa 25.05.2026, takto jednohlasne rozhodol: I. Mení uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 17C/93/2025-329 zo dňa 25.05.2026 tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta. II. Všetci žalovaní majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „I. U k l a d á žalovanému v 1./ rade povinnosť strpieť existenciu oplotenia postaveného na pozemkoch parcely registra KN-C parcelné číslo XXXX/XX a registra KN-E parcelné číslo XXXX, nachádzajúcich sa v k. ú. H., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad užívaného žalobcom, a to v nevyhnutnom rozsahu na účely ochranného pásma vymedzeného rozhodnutím Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2001, č. j. 313-404-OP/2001-1863, zákonom č. 143/1998 Z. z. a Letovým predpisom L 14, I. zväzok - Navrhovanie a prevádzka letísk, Hlava 9, body 9.10.2 a 9.10.4., a to odo dňa vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do 31.12.2027. II. U k l a d á žalovaným v 2./ a 3./ rade povinnosť strpieť existenciu oplotenia postaveného na pozemkoch parcely registra KN-E parcelné čísla XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, nachádzajúcich sa v k. ú. H., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, užívaného žalobcom, a to v nevyhnutnom rozsahu na účely ochranného pásma vymedzeného rozhodnutím Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2001, č. j. 313-404OP/2001-1863, zákonom č. 143/1998 Z. z. a Letovým predpisom L 14, I. zväzok - Navrhovanie a prevádzka letísk, Hlava 9, body 9.10.2 a 9.10.4., a to odo dňa vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do 31.12.2027. III. Poučuje strany sporu, a to žalovaných v 1./, 2./ a 3./ rade o tom, že môžu v zmysle § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, kde strany sporu budú totožné ako v tomto konaní a predmet konania bude nárok na náhradu škody.
IV. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“ 2. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému v 1/ rade strpieť existenciu oplotenia postaveného na pozemkoch registra KN-C parcelné číslo XXXX/ XX a registra KN-E parcelné číslo XXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. H., užívaného žalobcom, a to v nevyhnutnom rozsahu na účely ochranného pásma vymedzeného rozhodnutím Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2001, č. j. 313-404-OP/2001-1863, zákonom č. 143/1998 Z. z. a Letovým predpisom L 14, I. zväzok - Navrhovanie a prevádzka letísk, Hlava 9, body 9.10.2 a 9.10.4., žalovaným v 2/ a 3/ povinnosť strpieť existenciu oplotenia postaveného na pozemkoch registra KN-E parcelné čísla XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H., ktoré je užívané žalobcom, a to v nevyhnutnom rozsahu na účely ochranného pásma vymedzeného rozhodnutím Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2001, č. j. 313-404OP/2001-1863, zákonom č. 143/1998 Z. z. a Letovým predpisom L 14, I. zväzok - Navrhovanie a prevádzka letísk, Hlava 9, body 9.10.2 a 9.10.4. a na náhradu trov konania. 3. Návrh odôvodnil tým, že žalobca zabezpečuje prevádzku Letiska Poprad - Tatry a súvisiace činnosti. Rozhodnutím Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2001, č. j. 313-404-OP/2001-1863, boli určené ochranné pásma Letiska Poprad - Tatry vrátane pozemných zariadení. V súlade s uvedeným rozhodnutím Leteckého úradu Slovenskej republiky, s povinnosťami uvedenými v § 29 a § 31 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve ako aj s Letovým predpisom L 14, I. zväzok - Navrhovanie a prevádzka letísk, Hlava 9, body 9.10.2 a 9.10.4, žalobca vybudoval oplotenie letiska, ktorým si zabezpečil splnenie zákonných povinností. K časti oplotenia žalobca dohľadal aj rozhodnutie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby „Oplotenie časti letiska v priestore pred prahom dráhy 27“. Uvedené rozhodnutie bolo vydané Dopravným úradom dňa 12.08.2016 pod č. 8327/2016/ŠSÚ-31. Žalobca má dôvodnú obavu, že zo strany žalovaných dôjde k odstráneniu uvedeného oplotenia. Túto obavu odôvodňuje návrh žalovaných zo dňa 28.10.2025, doručený žalobcovi dňa 31.10.2025, v ktorom žalovaní výslovne uviedli: „V prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle bodov 1. a 2., žalobcovia budú žiadať o bezodkladné odstránenie plota, ktorý je bez oprávnenia postavený na ich pozemkoch a slúži výlučne pre potreby Letiska Poprad - Tatry.“ Žalobcovi bola zároveň spoločnosťou SCHEIDEGGER TRAINING INSTITUTE EUROPE, s.r.o., predložená výzva na odstránenie protiprávneho stavu. Uvedenú výzvu doručili tejto spoločnosti ako stavebníkovi oplotenia práve žalovaní. V zmysle tejto výzvy žalovaní vyzvali uvedenú spoločnosť na odstránenie oplotenia a uvedenie pozemkov do pôvodného stavu do 15.12.2025. Vzhľadom na stanovenú lehotu je zrejmé, že existuje potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko reálne hrozí, že žalovaní pristúpia k odstráneniu oplotenia. Odstránením predmetného oplotenia by žalobcovi vznikla škoda, ktorá by znemožnila prevádzku Letiska Poprad - Tatry. Letisko by po odstránení oplotenia prestalo spĺňať zákonné požiadavky týkajúce sa ochranného pásma a zabezpečenia proti vstupu zvierat a neoprávnených osôb na letiskové plochy. Absencia oplotenia areálu by spôsobila zvýšené riziko neoprávneného vstupu osôb, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie lietadiel, letiskovej dráhy alebo iného majetku nachádzajúceho sa v letiskovom areáli, vrátane neoprávneného nakladania s vozidlami a predmetmi. Rovnako by nebolo možné zabrániť voľnému pohybu zvierat, najmä vysokej zvery, ktorá sa v okolí letiska bežne vyskytuje. Pohyb zvierat alebo osôb v priestore letiskovej dráhy môže viesť k vážnym škodám, vrátane rizika leteckej havárie, pri ktorej môže dôjsť k ohrozeniu zdravia alebo života osôb a k poškodeniu majetku žalobcu, či tretích osôb. Letisko Poprad - Tatry má postavenie medzinárodného letiska a uzatvorené zmluvy s viacerými spoločnosťami vykonávajúcimi pravidelné letecké linky. Strata povolenia na prevádzku letiska by spôsobila žalobcovi značnú, až nevyčísliteľnú škodu, a to nielen pre samotného prevádzkovateľa, ale aj pre letecké spoločnosti a cestujúcich s plánovanými letmi. V dôsledku odstránenia oplotenia by letisko Poprad - Tatry stratilo povolenie na prevádzku. Je zrejmé, že oplotenie plní nezastupiteľnú funkciu ochrany zdravia a majetku osôb a jeho odstránenie by bolo v rozpore s verejným záujmom. Žalobca v súčasnosti disponuje geometrickým plánom č. 164/2007 na oddelenie a právne usporiadanie poz. p. č. 1904/2-11, 1905/2-9, 1906/2-5, 1907/2-12 a 1908/23-36 vyhotoveným G. F. C. dňa 03.07.2007, úradne overený dňa 24.09.2009. Predmetný geometrický plán zohľadňuje existenciu oplotenia a rieši usporiadanie nasledovných pozemkov: vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ sú nasledovné pozemky: - parcela registra „E“ KN, parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 491 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec I., k. ú. H..
Geometrickým plánom č. 164/2007 zo dňa 03.07.2007 bol z parcely registra „E“ KN parcelné číslo XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 491 m2 - odčlenený diel č. 17 o výmere 228 m2. Uvedená časť je reálne v užívaní žalobcu a nachádza sa za oplotením letiskovej plochy. V podielovom spoluvlastníctve žalovaných 2/ a 3/ o veľkosti spoluvlastníckych podielov 1/2 sa nachádzajú nasledovné nehnuteľnosti: - parcela registra „E“ KN, parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere 3793 m2, - parcela registra „E“ KN, parcelné číslo XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 1154 m2, - parcela registra „E“ KN, parcelné číslo XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 422 m2, - parcela registra „E“ KN, parcelné číslo XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 597 m2, - parcela registra „E“ KN, parcelné číslo XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 261 m2, - parcela registra „E“ KN, parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere 828 m2, - parcela registra „E“ KN, parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere 395 m2, - parcela registra „E“ KN, parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere 552 m2, - parcela registra „E“ KN, parcelné číslo XXXX/X - vodná plocha o výmere 754 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, obec I., k. ú. H.. Geometrickým plánom č. 164/2007 zo dňa 03.07.2007 boli z predmetných parciel registra „E“ odčlenené tieto diely: - z parcelného číslo XXXX diel č. 32 o výmere 1 198 m2, - z parcelného číslo XXXX diel č. 3 o výmere 183 m2, - z parcelného číslo XXXX diel č. 15 o výmere 189 m2, - z parcelného číslo XXXX diel č. 19 o výmere 198 m2, - z parcelného číslo XXXX diel č. 21 o výmere 8 m2, - z parcelného číslo XXXX diel č. 22 o výmere 770 m2, - z parcelného číslo XXXX diel č. 20 o výmere 395 m2, - z parcelného číslo XXXX diel č. XX o výmere 552 m2, - z parcelného číslo XXXX/X diel č. 12 o výmere 193 m2. Uvedené diely sú reálne v užívaní žalobcu a nachádzajú sa za oplotením letiskovej plochy. Žalobca z katastrálnej mapy a z výpisov z listov vlastníctva zistil, že oplotenie sa nachádza aj na ďalších pozemkoch, ktoré nie sú uvedené v geometrickom pláne. Konkrétne ide o nasledovný pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1/ rade: - parcela registra „C“ KN, parcelné číslo XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 26 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre obec I., k. ú. H.. Žalobca navrhol, aby bolo neodkladné opatrenie vydané na neurčitý čas, keďže počas prevádzky Letiska Poprad - Tatry nie je možné predmetné oplotenie odstrániť. Žalobca má zároveň záujem vzniknutú situáciu riešiť trvalo, a to buď vyvlastnením predmetných pozemkov, na ktorých sa oplotenie nachádza, alebo zriadením vecného bremena, v súlade s § 31 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z.. Žalobca poukázal na ustanovenie § 29 ods. 1, 2, § 31 ods. 1, 2 zákona č. 143/1998 Z. z. a body 9.10.2., 9.10.4. Letového predpisu L14I. zväzok. Žalobca zastával názor, že v danej veci sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodu neodkladnej potreby úpravy pomerov účastníkov. Konaním žalovaných je bezprostredne ohrozená prevádzka Letiska Poprad - Tatry, ako aj jeho bezpečnosť, čo odôvodňuje potrebu okamžitej súdnej ochrany. 4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dňa 03.12.2025 a rozhodol identickým výrokom o navrhovanom neodkladnom opatrení. 5. Po odvolaní všetkých žalovaných odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 6. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. Čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 329 ods. 1, § 333 a § 334 Civilného sporového poriadku. Zároveň aplikoval ust. § 29 ods. 1, 2, § 31 ods. 1, 2 zákona č. 143/1998 Z.z. a body 9.10.2, 9.10.4 Letového predpisu L14 I. 7. Podľa súdu prvej inštancie žalobca osvedčil, že je vecne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. 8. Žalobca osvedčil aktívnu vecnú legitimácia rozhodnutím o určení ochranných pásiem letiska POPRAD-TATRY, rozhodnutím o povolení užívania stavby „OPLOTENIE ČASTI LETISKA V
PRIESTORE PRED PRAHOM DRÁHY 27“. Žalobca je civilné medzinárodné letisko so vzletovou a pristávacou dráhou (RWY 09/27) s kódovým značením 4D. Žalobca pripojenými rozhodnutiami osvedčil i existenciu oplotenia časti letiska i výzvy žalovaných 1./, 2./ a 3./ smerujúcich k odstráneniu oplotenia časti letiska v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy v zmysle výzvy zo dňa 28.10.2025 do 15.12.2025. 9. Zo skutočnosti všeobecne známych a listinných dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca je civilné medzinárodné letisko. Z právnej úpravy je zrejmé, že bezpečnosť na letiskách zabezpečujú ochranné pásma. Od 23.11.2006 musí byť na verejnom letisku pre leteckú dopravu zriadené oplotenie alebo iná vhodná zábrana na znemožnenie prístupu veľkých zvierat, ktoré by mohli ohroziť lietadlá na pohybovej ploche a prístupu neoprávnených osôb na neverejné plochy letiska. 10. Je zrejmé, že žalobca ako civilné medzinárodné letisko musí mať zabezpečené oplotenie na zamedzenie prístupu zvierat a neoprávnených osôb a to v záujme zachovania bezpečnosti pri prevádzke letiska, ochrany života a zdravia osôb, ochrany majetku a vo verejnom záujme na zachovanie bezpečnosti. 11. Je nepochybné, že právo žalobcu je ohrozené správaním sa žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade, keď z listu zo dňa 28.10.2025 vyplýva hrozba vážnej ujmy žalobcovi i verejnému záujmu štátu na zachovaní prevádzky medzinárodného letiska. Žalobca osvedčil, že zo strany žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade hrozí vážna škoda v prípade odstránenia oplotenia letiska. 12. Je zrejmé, že časť oplotenia sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných v 1/, 2/, 3/ rade, no v danom prípade prevažuje verejný záujem na zachovaní bezpečnosti leteckej dopravy a vôbec samotnej prevádzky leteckej dopravy, ktorá by bola odstránením oplotenia ohrozená. 13. Súd prvej inštancie nepopiera vlastnícke právo žalovaných v 1/, 2/, 3/ rade, no upriamuje pozornosť na ústavné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého je zrejmá i možnosť núteného obmedzenia vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Zachovanie oplotenia letiska na pozemkoch žalovaných v 1/, 2/, 3/ rade predstavuje zásah do vlastníckeho práva žalovaných v 1./, 2/, 3/ rade v nevyhnutnej miere realizovaný vo verejnom záujme. 14. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovaných v 1/, 2/, 3/ rade nepopiera, že zo strany žalobcu je potrebné riešiť právne vzťahy k dotknutým pozemkom v záujme ochrany vlastníckeho práva žalovaných v 1/, 2/, 3/ rade, avšak nie spôsobom odstránenia oplotenia, ale tak, aby nedošlo k narušeniu bezpečnosti a prevádzky letiska. 15. Za šikanózne správanie žalovaných v 1/ až 3/ rade súd prvej inštancie považuje podanie zo dňa 28.10.2025, v ktorom vyzývajú žalobcu na kúpu sporných pozemkov za cenu 150 eur/1 m2 do dňa 15.12.2025, v opačnom prípade budú žalovaní v 1/ až 3/ rade žiadať o bezodkladné odstránenie plota. 16. Z uvedeného listu zo dňa 28.10.2025 vyplýva trvanie ohrozenia prevádzky letiska v prípade, ak sa žalovaní v 1/ až 3/ rade pre nesplnenie návrhu žalobcom, rozhodnú odstrániť oplotenie. Uvedené správanie žalovaných v 1/ a 2/ rade pretrváva a odôvodňuje časovú naliehavosť zásahu. 17. Súd prvej inštancie nepopiera, že vzťahy medzi stranami sporu je potrebné usporiadať, žalovaní v 1/ až 3/ rade majú právo na satisfakciu od žalobcu, napr. vo forme bezdôvodného obohatenia. Uvedené však nemôže byť dôvodom na odstránenie plota a realizáciu vážneho zásahu do verejného záujmu na prevádzkovaní medzinárodného letiska. 18. Súd prvej inštancie nemôže dopustiť znefunkčnenie letiska v dôsledku odstránenia oplotenia. Pokiaľ žalobca doposiaľ neuzavrel so žalovanými v 1/ až 3/ rade kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k sporným pozemkom za cenu 150,- eur/1 m2, ohrozenie prevádzky letiska pretrváva a jediným zákonným prostriedkom na ochranu žalobcu je nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Je potrebné zdôrazniť, že oplotenie slúži nielen na ochranu majetkových záujmov žalobcu, ale plní funkciu bezpečnostného prvku nevyhnutného pre prevádzku medzinárodného letiska Poprad-Tatry. Súd mal preukázané, že oplotenie je stavbou povolenou príslušným špeciálnym stavebným úradom. Odstránenie oplotenia by znamenalo okamžité faktické zastavenie prevádzky medzinárodného letiska
na neurčitý čas, pričom letisko zabezpečuje pravidelné medzinárodné linky do Gdanska, do LondýnLuton. T. č. je potrebné ešte o to viac chrániť verejný záujem na prevádzkovanie letiska, keď nastupuje obdobie charterových letov z letiska Poprad-Tatry do Bulharska, Turecka, Egypta, Tuniska a v tejto letnej sezóne aj na Cyprus a Chalkidiki. 20. Je potrebné dodať, že uložením povinnosti žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade strpieť existenciu oplotenia nebude vo väčšom rozsahu zasiahnuté do práv žalovaných v 1/, 2/, 3/ rade, ako je t. č. žalovanými v 1/, 2/, 3/ rade ohrozované právo žalobcu no najmä verejný záujem, preto je nevyhnutné uložiť žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade, aby sa zdržali konania ohrozujúceho záujem žalobcu, a najmä verejný záujem. 21. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia. 22. Po právoplatnosti výroku č. III. uznesenia zo dňa 03.12.2025 predmetom bolo konanie o uloženie neodkladného opatrenia do 31.12.2027. Súd prvej inštancie je opätovne názoru, že je dôvodné nariadiť neodkladné opatrene do 31.12.2027, čo je dostatočne dlhá doba na usporiadanie vzťahov so žalovanými v 1/ až 3/ rade. Prípadne pred uplynutím tejto doby je potrebné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 23. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku úspešnému žalobcovi v prevažnej miere priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď žalobca bol neúspešný iba v dĺžke trvania nariadeného neodkladného opatrenia. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. 24. Proti uvedenému uzneseniu ako celku podali všetci žalovaní včas odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. 25. V podanom odvolaní poukázali na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci, ktorým zrušil nariadenie neodkladného opatrenia a vec vrátil súdu prvej inštancie. Žalovaní mali za to, že napadnuté uznesenie spočíva na totožných vo veci nesprávnych a právne neudržateľných záveroch, ktoré ani odvolací súd nepovažoval za správne a riadne odôvodnené. Ignorovanie týchto záverov by podľa žalovaných zakladalo hrubo nekonzistentnosť súdneho rozhodovania a porušenie princípu právnej istoty. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi ochranu s poukazom na prevádzku medzinárodného letiska a potrebu oplotenia, úplne však podľa žalovaných opomenul posúdiť elementárny predpoklad - existenciu riadneho hmotnoprávneho titulu žalobcu k pozemkom žalovaných. 26. Ako poukázal odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí, oplotenie areálu žalobcu postavila spoločnosť SCHEIDEGGER TRAINING INSTITUTE EUROPE, s.r.o. bez súhlasu žalovaných (resp. ich právnych predchodcov) a bez stavebného povolenia a resp. akéhokoľvek iného povolenia, je teda neoprávnenou stavbou postavenou na cudzom pozemku. Rovnako poukázali na záver odvolacieho súdu, že samotné vecné bremeno v prospech žalobcu nikdy zrejmé nebolo, čo konštatoval aj príslušný správny súd, ktorý zrušil nezákonný záznam tohto fiktívneho vecného bremena v evidencii nehnuteľností. Žalobca tak nedisponuje žiadnym právnym titulom, ktorý by ho oprávňoval obmedzovať vlastnícke právo žalovaných. Neodkladným opatrením nie je možné sanovať úplnú absenciu hmotnoprávneho vzťahu a fakticky tak legalizovať užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu. 27. Pokiaľ súd prvej inštancie kvalifikoval mimosúdnu výzvu ako „šikanózny výkon práva“ a bezprostrednú hrozbu, ktorá má odôvodňovať urgentný zásah súdu, tento záver je podľa odvolateľov v právnom rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. 28. Žalovaní ako vlastníci vyčkali na rozhodnutie správneho súdu, ktorým im dal za pravdu a potvrdil nezákonnosť zápisu vecného bremena. Následne zaslanie výzvy na odstránenie neoprávnenej stavby alebo ponuka na odkúpenie pozemkov za trhovú cenu je štandardným, plne legitímnym a zákonným postupom v intenciách mimosúdneho riešenia sporov. Označovať takýto postup za šikanu zo strany prvoinštančného súdu podľa žalovaných je hrubým pochybením. Žalovaní nikdy neavizovali svojpomocnú, či násilnú likvidáciu plotu, ale uplatnenie nárokov legitímnou právnou cestou. Ak v tomto konaní niekto konal v rozpore s princípom poctivosti a dobrých mravov, je to podľa žalovaných výlučne žalobca, čo uviedol napokon vo svojom uznesení aj odvolací súd.
29. Podľa žalovaných žalobca dlhodobo od roku 2007, kedy si nechal vyhotoviť geometrický plán, ignoruje potrebou majetkovoprávneho usporiadania vzťahov s vlastníkmi pozemkov. Namiesto ponuky na riadny odkup alebo nájom pozemkov, resp. namiesto iniciatívy zákonného postupu sa žalobca opakovane pokúša zneužívať inštitút neodkladného opatrenia. Podľa žalovaných cieľom žalobcu je zabezpečiť cez súdne príkazy bezplatné, dlhodobé a trvalé užívanie cudzích nehnuteľností, čím prenáša svoje prevádzkové a podnikateľské náklady (udržiavanie bezpečnosti letiska) na plecia súkromných osôb, a to bez akéhokoľvek finančného plnenia. 30. Podľa odvolateľov súd fakticky vykonal nútené bezplatne obmedzenie vlastníckeho práva, čo je v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. 31. Absolútne rozhodnutie doplnil výrokom, ktorým súd prenáša procesnú iniciatívu na žalovaný s poučením, že oni sami môžu podať žalobu podľa § 337 CSP. Prvoinštančný súd tak úplne otočil zmysel civilného procesu namiesto toho, aby bol žalobca nútený podať žalobu o nariadenie vecného bremena za náhradu a uniesť dôkazné bremeno, dostal od súdu výhodu bezplatného užívania cudzích pozemkov a žalovaní boli zaťažení povinnosťou vyvoláva ďalšie súdne spory na ochranu pred dôsledkami samotného neodkladného opatrenia. 32. Zároveň žalovaní zotrvali na svojej argumentácii, ktorú uvádzali v rámci odvolania proti prvotnému uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým vydal predchádzajúce neodkladné opatrenie. 33. Ďalej žalovaní poukázali na § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Mali za to, že žalobca využil predmetné ustanovenie CSP bez toho, aby 10 rokov riešil majetkovoprávne pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných a na ktorých je postavené oplotenie. 34. Žalovaní opätovne poukázali na správne konanie, ako aj na ostatné konania, ktoré skončili v prospech žalovaných s tým, že žalobca nie je aktívne legitimovaným v tomto konaní. 35. Na základe uvedeného žalovaní žiadali v rámci svojho odvolacieho návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na neodkladné opatrenie zamietol a zároveň priznal žalovaným voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. 36. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných považoval napadnuté uznesenie za vecne správne, zákonné a spravodlivé, nakoľko súd prvej inštancie v plnom rozsahu rešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení. 37. Podľa žalobcu odvolanie žalovaných je postavené na účelovej argumentácii, ktorý úplne ignoruje kľúčový aspekt tohto sporu, ktorým je ochrana bezpečnosti leteckej prevádzky, ochrana života a zdravia cestujúcich a verejný záujem na fungovaní medzinárodného letiska. Žalovaní sa snažia zneužiť svoje vlastnícke právo na nátlakový nástroj na dosiahnutie neprimeraného finančného prospechu na úkor bezpečnosti verejnosti, pričom ich odvolacie dôvody nemôžu pred zákonom podľa žalobcov obstáť. 38. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že súd prvej inštancie ignoroval právny názor krajského súdu. Zrušil predchádzajúce rozhodnutie predovšetkým v dôvodu nedostatočného odôvodnenia a nedostatočného zistenia stavu. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého do spisu obstaral aj písomné vyjadrenie žalobcu, fotodokumentáciu oplotenia letiska areálu, ako aj štatistické údaje o počte pohybov lietadiel na Letisku Poprad Tatry za roky 2025 a 2026, ktoré jednoznačne preukazujú intenzívnu medzinárodnú a vnútroštátnu prevádzku. 39. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnotil rozhodnutie dopravného úradu zo dňa 12.08.2016 o povolení užívania stavby oplotenia, znalecké posudky č. 18 a 2/2026 a pripojil si spisy Okresného súdu Poprad, ktoré riešia nároky žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe tohto doplnenia súd prvej inštancie riadne odôvodnil prečo súvisiace konania o bezdôvodné obohatenie nemajú vplyv na naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, keďže tieto konania sa týkajú výlučne finančného vyporiadania, nemôžu sanovať bezprostrednú hrozbu s znefunkčnenia letiska a odstránením oplotenia. Súd prvej inštancie teda pokyn odvolacieho súdu splnil.
40. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných zdôraznil, že hrozba odstránenia oplotenia je reálna, konkrétna a bezprostredná, čo vyplýva priamo z písomného návrhu žalovaných zo dňa 28.10.2025, v ktorom uviedli, že ak nedôjde k odkúpeniu ich pozemkov za nimi jednostranne určenú cenu 150 eur / m2 do 15.12.2025, budú žiadať o bezodkladné odstránenie plota. Túto hrozbu následne potvrdili dňa 13.11.2025, kedy doručili stavebníkovi oplotenia výzvu na jeho odstránenie s lehotou do 15.12.2025. Podľa žalobcu je zrejmé, že ak by žalobca nepodal návrh na neodkladné opatrenie, žalovaní by po uplynutí nimi stanovenej lehoty pristúpili k odstraňovaniu oplotenia, čo by malo pre žalobcov a verejnosť nenahraditeľné následky. Odstránenie oplotenia by viedlo k okamžitému zastaveniu prevádzky letiska, nakoľko podľa zákona č. 143/1998 Z.z. a Medzinárodného letového predpisu L14 je oplotenie povinným bezpečnostným prvkom medzinárodného letiska a bez neho by okamžite stratilo povolenie na prevádzku, čo by spôsobilo žalobcovi, leteckej spoločnosti a cestovného ruchu v regióne nevyčísliteľné škody a viedlo by k prepúšťaniu zamestnancov. Absencia opatrenia by navyše umožnila voľný vstup lesnej zveri a neoprávnených osôb na vzletovú a pristávaciu dráhu, čo priamo ohrozuje bezpečnosť lietadiel a zakladá riziko leteckej katastrofy, pričom takéto konanie by mohlo naplniť znaky trestného činu všeobecného ohrozenia. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že správanie žalovaných, ktorý podmienil bezpečnosť medzinárodného letiska a zaplatením neprimeranej sumy za pozemky vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva a zakladá naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov. 41. Argument žalovaných že oplotenie je neoprávnenou a čiernou stavbou bol podľa žalobcu jednoznačne vyvrátený predložením právoplatného rozhodnutia dopravného úradu zo dňa 12.08.2016 č. 8327/2016/6ŠSU-31, ktorým bolo oplotenie dodatočne povolené a bolo povolené jeho užívanie. Oplotenie je z hľadiska verejného práva plne legálnou, skolaudovanou stavbou, pričom prípadné nevyporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod touto stavbou nemenia nič na skutočnosť, že ide o legálnu stavbu postavenú vo verejnom záujme. Žalovaní navyše nie sú vlastníkmi tejto stavby, a preto nemajú žiadne právo ju odstraňovať alebo s ňou svojvoľne nakladať. Aktívna legitimácia žalobcu je daná jeho zákonnou povinnosťou prevádzkovateľa letiska zaistiť bezpečnosť leteckej prevádzky, pričom formálne vlastníctvo stavby nie je pre poskytnutie dočasnej ochrany pred jej zničením rozhodujúce. 42. Žalobca nespochybňoval vlastnícke právo žalovaných k dotknutým pozemkom avšak toto právo nie je absolútne a v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 31 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z.z. ho možno vo verejnom záujme a za náhradu obmedziť. Nariadenie neodkladného opatrenia je plne proporcionálne, keďže oplotenie a ochranné pásmo letiska existujú na predmetných pozemkoch dlhodobo, pričom strpenie opatrenia nespôsobuje žalovaným žiadnu novú, ani inú bezprostrednú ujmu, nakoľko ich právne postavenie zostáva dlhodobo nemenné a pozemky vzhľadom na ochranné pásma letiska a tak nemôžu reálne stavebne využívať. 43. Tvrdenie žalovaných, že žalobca nemá záujem o majetkovo-právne vyporiadanie vzťahov vyvracia samotný procesný postup strán. Žalobca má eminentný záujem na dosiahnutie dohody o odkúpenie pozemkov, čo potvrdzuje aj žalovaným predložená žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 18.11.2025 v konaní sp. zn. 13C/23/2021, kde strany deklarovali prebiehajúce rokovania. Hlavnou neprimeranou prekážkou je však neprimeraná kúpna cena 150 eur/m2 požadovaná žalovanými, ktorá nezodpovedá reálnemu charakteru a obmedzeniam pozemkov v ochrannom pásme. Ujma, ktorá hrozí žalobcovi a verejnosti v prípade odstránenia oplotenia je neporovnateľne závažnejšia než dočasné obmedzenie žalovaných. Žalovaní nemali legitímny dôvod na odstránenie oplotenia, keďže ich majetkové záujmy sú plne chránené v prebiehajúcich súdnych sporoch o bezdôvodné obohatenie, čím zostáv princíp proporcionality zachovaný. S poukazom na uvedené preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 44. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom v ustanovení § 370 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 45. V prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
46. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 47. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne opraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 48. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 49. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 50. V prejednávanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej. 51. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je predpokladom nariadenia neodkladných opatrení osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy). 52. Všetky tieto zákonne podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne vyskúmať ich splnenie každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky okolnosti, ktoré by boli potrebné vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť dosvedčené aspoň základne skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný). 53. Neodkladné opatrenie bude z pravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušeniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. 54. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový poriadok, Komentár, doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol. C. H. Beck 2016, str. 1106). Navrhovateľ preto musí v návrhu na nariadení neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa ma poskytnúť ochrana. 55. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, v ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/91/2012). Podľa právnej teórie osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčenie skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I.ÚS/102/2005, III.ÚS/298/2008, atď.).
56. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti o trvaní chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenia exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nároku vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol. C. H. Beck 2016, str. 1108). 57. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nie je preukázaná akútna a nevyhnutná potreba opravy vzťahov medzi stranami sporu, t.j. nebolo preukázané, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. 58. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci uviedol, že žalobca navrhovaným neodkladným opatrením požadoval ochranu pred konaním žalovaných spočívajúcom v snahe odstrániť oplotenie, čím majú bezprostredne ohroziť prevádzku žalobcu, ako aj jeho bezpečnosť. Rovnako tak odvolací súd skonštatoval, že právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná aj po dlhšie časové obdobie. 59. Súd prvej inštancie túto akútnu potrebu zdôvodnil tým, že výzva žalovaných, ktorou žiadali spoločnosť SCHEIDEGGER TRAINING INSTITUTE EUROPE, s.r.o. o odstránenie plota, je účelová, ba priam majúca znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom. Odvolací súd uvádza, že v spisovom materiáli sa nachádza výzva žalovaných pre SCHEIDEGGER TRAINING INSTITUTE EUROPE, s.r.o., datovaná ku dňu 13.11.2025, v ktorej je táto spoločnosť vyzvaná na odstránenie oplotenia a uvedenia pozemkov do pôvodného stavu do 15.12.2025. Túto výzvu posúdil súd prvej inštancie ako účelovú, pričom tento svoj skutkový záver nijako bližšie nezdôvodnil, v čom by mala spočívať jej účelovosť, keď naopak žalovaní v tejto výzve poukazujú na konania vedené proti žalobcovi o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj na rozsudok Správneho súdu v Košiciach vo veci sp.zn. 4S/3/2023, ktorým došlo k zrušeniu záznamu vecného bremena. Naviac súd prvej inštancie konštatuje, že táto výzva má znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom, a to opäť bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. K uvedenému odvolací súd uvádza, že to bola práve táto spoločnosť (SCHEIDEGGER TRAINING INSTITUTE EUROPE, s.r.o.), ktorá bez súhlasu žalovaných resp. ich právnych predchodcova bez stavebného povolenia, resp. akéhokoľvek iného povolenia postavila na ich pozemkoch oplotenie areálu žalobcu. Až následne došlo k jej legalizácii rozhodnutím Dopravného úradu zo dňa 12.08.2016 s ktorého však nie je zrejmé, či toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Následne žalobca podal návrh na vykonanie záznamu tohto vecného bremena, aj keď samotné vecné bremeno tak, ako to konštatuje aj správny súd, nikdy zriadené nebolo. Z uvedeného konania žalobcu jednoznačne vyplýva, že je to práve konanie žalobcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom, pričom žalovaní, ktorí sa tejto nápravy musia domáhať súdnou cestou a ktorí túto výzvu na odstránenie oplotenia zaslali až po rozhodnutí, ktorým bol zrušený záznam vecného bremena tohto oplotenia v evidencii nehnuteľností, konali úplne legitímne, keď vyzvali SCHEIDEGGER TRAINING INSTITUTE EUROPE, s.r.o. ako stavebníka, aby odstránil túto stavbu postavenú na ich pozemkoch. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v čom spočíva záver súdu prvej inštancie o účelovosti konania žalovaných, resp. rozpornosť ich konania s dobrými mravmi, keď títo nijako neprekročili zákonné mantinely a ich konanie nevykazuje znaky protiprávnosti. 60. Zo samotného znenia výzvy na odstránenie protiprávneho stavu zo dňa 13.11.2025, od ktorého opiera žalobca potrebu neodkladne opraviť pomery strán sporu, určeného nie pre žalobcu, ale tretiu osobu a okrem poukázania na rozhodnutie správneho súdu, ktorým zrušil záznam vecného bremena tohto oplotenia v evidencii nehnuteľností vyplýva žiadosť o jeho odstránenie a uvedenie pozemku do pôvodného stavu do 15.12.2025. Zo žiadnej časti a rovnako ani podľa žiadneho výkladu tejto výzvy nemožno vyvodiť, že žalovaní by pristúpili k jeho odstráneniu svojpomocne, resp. že by ho
odstránili inak ako zákonnou cestou v prípade ak žalobca resp. jeho staviteľ s týmto odstránením nesúhlasí. Napokon uvedenému nasvedčuje aj okolnosť, že žalovaní nepodnikli žiadne faktické úkony smerujúce k svojvoľnému odstráneniu a poškodeniu predmetnej stavby po tom ako táto lehota uplynula a nebolo už účinné (po jeho zrušení odvolacím súdom) v tejto veci vydané prvé neodkladné opatrenie. Napokon žalovaný a žalobca to ani vo svojom vyjadrení k odvolaniu nepopiera, pokiaľ sa týka sporu so žalobcom ohľadom výstavby oplotenia, resp. jeho užívania, postupovali vo veci vždy zákonne, čomu nasvedčuje aj tá okolnosť, že výzvu staviteľovi oplotenia zaslali až potom ako sa právnou cestou domohli na príslušnom správnom súde zrušenia záznamu vecného bremena tohto oplotenia v príslušnej evidencii nehnuteľností. Napokon bol to práve žalobca, resp. staviteľ tohto oplotenia, ktorý bezosporu so súhlasom žalobcu toto oplotenie vybudovali bez akéhokoľvek oprávnenia a až dodatočne požiadali dopravný úrad ako špeciálny stavebný úrad o povolenie jeho užívania. Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby spojené s kolaudačným rozhodnutím je administratívnym procesom, ktorým tento úrad legalizuje čiernu stavbu (oplotenie letiska) a zároveň schvaľuje jej bežné užívanie leteckej prevádzky. 61. Odvolací súd nerozporuje argumentáciu žalobcu, že oplotenie letiska nie je bežný plot, ale kľúčový prvok fyzickej bezpečnosti na zamedzenie neoprávnenému vniku do vyhradeného bezpečnostného priestoru a je esenciálnou súčasťou prevádzky žalobcu, avšak nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že ide o legálnu stavbu, lebo ak letisko stratilo právo na užívanie pozemku zrušením vecného bremena, dodatočné povolenia a kolaudácie, vrátane oplotenia na tomto pozemku, síce automaticky nezanikajú, ale stavba oplotenia sa stáva neoprávnenou stavbou na cudzom pozemku. Túto neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku je možné odstrániť len tak ako legálnu stavbu, a to výlučne legálnou cestou, teda na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo stavebného úradu. Akýkoľvek svojvoľný zásah bez vykonateľného rozhodnutia súdu alebo stavebného orgánu, ktoré by povolilo jeho odstránenie, je protiprávny a trestný. Žalobca nijako v konaní nepreukázal, že žalovaní chcú pristúpiť k svojvoľnému odstráneniu tejto nelegálnej stavby na pozemkoch čiastočne alebo úplne patriacich žalovaným, a to aj napriek tomu, že od uplynutia lehoty, kedy žalovaní žiadali stavebníka oplotenia o jeho odstránenie, uplynulo viac ako 7 mesiacov a zároveň v časti tohto obdobia existoval časový úsek po zrušení v poradí prvého vydaného neodkladného opatrenia a pred vydaním napadnutého neodkladného opatrenia, počas ktorého neexistovalo vykonateľné rozhodnutie, ktoré by explicitne zakazovalo žalovaným takéto konanie. 62. Podľa odvolacieho súdu preto absentuje žalobcom uvádzaná reálna a konkrétna hrozba zo strany žalovaných, a to ani z podania žalovaných pre žalobcu zo dňa 28.10.2025, kde žalovaní pre žalobcu výslovne uviedli v bode 4. tohto podania, že „v prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle bodoch 1 a 2, žalobcovia budú žiadať o bezodkladné odstránenie plota, ktorý je bez oprávnenia postavený na ich pozemku a slúži výlučne pre potreby Letiska Poprad Tatry“. Priamo z tohto návrhu žalovaných pre žalobcu na odkúpenie pozemkov žalovaných vyplýva, že žalovaní „budú žiadať o bezodkladné odstránenie plotu“, z čoho nijako nemožno vyvodiť, že žalovaní pristúpia k jeho svojpomocnému (svojvoľnému) odstráneniu. Odvolací súd zároveň poukazuje pokiaľ žalobca týmto návrhom odôvodňoval bezodkladnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, že ide o návrh jednej zo strán sporu na mimosúdne riešenie vo viacerých súdnych sporoch, pričom žalobca (aspoň zo spisu to nevyplýva) na tento návrh nijako k dnešnému dňu nereagoval Pokiaľ tvrdí, že navrhovaná kúpna cena (150 eur za 1 m2) pozemkom je neprimerane vysoká a nezodpovedá jej reálnej trhovej hodnote, mal túto okolnosť v rámci elementárnej slušnosti oznámiť najskôr žalovaným a nie tak ako to urobil, že žalovaní (aspoň zo spisu to nevyplýva inak) sa o tom, že žalobca nesúhlasí s navrhovanou kúpnou cenou, dozvedeli až z vydaného neodkladného opatrenia, resp. z podaní žalobcu urobenom v tomto súdnom konaní. Preto pokiaľ žalobca poukazuje na šikanózny výkon práv, resp. konanie žalovaných v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku (dobrými mravmi), bol to práve žalobca, ktorý má síce formu obchodnej spoločnosti ale ako subjekt majoritne vo vlastníctve štátu, ktorý nielenže ignoroval výzvy žalovaných na mimosúdne vyriešenie sporov a následnú legalizáciu neoprávnenej stavby potom ako rozhodol správny súd, že postupoval pri zriadení vecného bremena neoprávnene, ktorý konal v rozpore s dobrými mravmi, keď nielen po tomto rozhodnutí, ale aj pred ním (postavením oplotenia nelegálne s jeho dodatočnou legalizáciou), ktorý konal v rozpore s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom. Naopak, žalovaní sa svojich práv doposiaľ, a žalobca ani netvrdil opak, domáhali vždy legálnou cestou, či už úspešnou žalobou o zrušenie záznamu vecného bremena na príslušnom správnom súde, žalobami o vydanie bezdôvodného obohatenia na všeobecnom súde, resp. predložením návrhu na majetkovoprávne vyporiadanie, ktoré žalobca ako verejná korporácia úplne odignoroval. Žalobcovi nič nebránilo, potom ako mu odpadol civilnoprávny titul zrušením záznamu
vecného bremena rozhodnutím správneho súdu, čím sa stavba oplotenia stala neoprávnenou stavbou, domáhať sa zriadenia vecného bremena legálnou cestou v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka za náhradu, keď je nesporné, že prevádzka žalobcu podlieha verejnému záujmu. Bolo by už na posúdení súdu, či tento verejný záujem prevažuje nad vlastníckym právom žalovaných. Žalobca však nielen počas tohto konania, ale minimálne od roku 2016 je úplne pasívny, keď sú to práve žalovaní, ktorí sa musia opakovane v súdnych sporoch domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. Žalobca prostredníctvom tretej osoby zriadil v rozpore s právnymi predpismi stavbu oplotenia, ktorá musela byť dodatočne legalizovaná a ani po tom ako bol zrušený záznam vecného bremena tejto stavby v katastri nehnuteľností, nevyvinul žiadnu snahu, okrem neustáleho deklarovania ochoty sa dohodnúť so žalovanými na uspokojenie nároku žalovaných. K tomu odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie svoj záver o šikanóznom správaním žalovaných vo vzťahu k žalobcovi oprel výlučne o vyššie uvedené podanie žalovaných zo dňa 28.10.2025, v ktorom ako uviedol, vyzývali žalobcu na kúpu sporných pozemkov za cenu 150 eur / 1 m2, z ktorej však jednoznačne vyplýva, že ide o ich návrh, teda nie konečnú sumu a pričom žalobca na tento návrh žalovaných nijako, ako to už vyššie uviedol odvolací súd, nereagoval napr. svojím protinávrhom. Ak by si odvolací súd osvojil túto argumentáciu súdu prvej inštancie, akýkoľvek návrh kúpnej ceny resp. zmluvný návrh, napr. aj zo zmluvy o dielo, ktorý prekračuje predstavu adresáta návrhu, by predstavoval „šikanózne správanie“, tak ako to uviedol súd prvej inštancie. 63. Odvolací súd zároveň poukazuje, že každé rozhodnutie súdu by malo, ak nie odstrániť, tak aspoň zmierniť právnu neistotu Takto navrhovaným neodkladným opatrením je tomu presne naopak, kedy by žalovaní boli nútení ho trpieť až do konca roku 2027 bez toho, aby bol žalobca, ktorý bol doposiaľ viac ako 10 rokov úplne pasívny, nútený podať akúkoľvek žalobu resp. vyvinúť akúkoľvek aktivitu na ukončenie a sanáciu tohto ním spôsobeného protiprávneho stavu. Naopak súd prvej inštancie poučil žalovaných, že môžu podať ďalšiu žalobu a to dokonca na náhradu škody proti žalobcovi, aj napriek tomu, že žalovaní sa už podanými žalobami proti žalobcovi domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia a nie náhrady škody. Pokiaľ mal už súd prvej inštancie za to, že žalovaný sa majú domáhať na žalobcovi náhrady škody, mal už aspoň uviesť, aj keď to sami žalovaní ani netvrdia, akým konaním žalobcu mala žalovaným vzniknúť škoda. 64. Súd prvej inštancie napriek tomu, že mu to odvolací súd výslovne uložil vo svojom zrušujúcom uznesení, nijako neskúmal naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán bez splnenia, ktorej podmienky nie je možné neodkladné opatrenie vydať a aj napriek tomu opätovne vydal navrhované neodkladné opatrenie s úplnou absenciou posúdenia bezprostredného ohrozenia práv žalobcu, toto ohrozenie, tak ako to uviedol odvolací súd vyššie, nemožno nijako odvodzovať z návrhu na mimosúdne riešenie sporu adresovanom žalobcovi dňa 28.10.2025 a ani z výzvy na odstránenie protiprávneho stavu adresovanom stavebníkovi oplotenia dňa 13.11.2025. Rovnako takáto naliehavosť potreby okamžitého zásahu nevyplýva z konania žalovaných predchádzajúcemu vydaniu neodkladného opatrenia a to či už v poradí prvého alebo druhého napadnutého týmto odvolaním a ani po ich vydaní. Aj keď odvolací súd uložil súdu prvej inštancie posúdiť časovú naliehavosť zásahu práve teraz, keď spornosť výstavby oplotenia trvá mnoho rokov, súd prvej inštancie tento záväzný právny názor odvolacieho súdu úplne odignoroval, keďže nielenže nezistil správne skutkový stav, ale toto svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil. Za odôvodnenie nemožno považovať argumentácie možnou hrozbou ohrozenia prevádzky žalobcu, keď takáto hrozba nevyplýva zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní. Podľa odvolacieho súdu nie je možné, aby došlo k zakonzervovaniu protiprávneho stavu neoprávnenej stavby, k čomu by nepochybne v prípade, ak by vydané neodkladné opatrenie zostalo v platnosti a žalovaní by sa podľa poučenia súdu prvej inštancie domáhali náhrady škody, nepochybne došlo do konca roka 2027. Z doposiaľ úplnej pasivity žalobcu od zriadenia oplotenia až doposiaľ, behom 10 rokov, možno predpokladať, že ani po uplynutí doby trvania neodkladného opatrenia, by tomu nebolo inak. 65. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ by žalobca mal reálnu snahu o vyporiadanie sporných nárokov, minimálne by zaslal odpoveď žalovaným ohľadom návrhu kúpnej ceny za ich pozemkov, resp. by podal žalobu o zriadenie vecného bremena. Je viac ako zrejmé, že žalobcovi tento protiprávny stav na rozdiel od žalovaných vyhovuje, keď užíva pozemky žalovaných, na ktorých bez stavebného povolenia zriadil neoprávnenú stavbu s jej následnou legalizáciou, bez akejkoľvek finančnej náhrady (aspoň zo spisu táto nevyplýva), a to minimálne po dobu 10 rokov.
66. Je to práve žalobca, ktorý svojím protiprávnym opakovaným konaním (výstavbou oplotenia bez stavebného povolenia, zriadením protiprávneho vecné bremena), ktorý ako subjekt s majoritnou účasťou štátu, je povinný reálne pristúpiť k vyporiadaniu oprávnených nárokov žalovaných, a to akoukoľvek formou, nielen odkúpením ich nehnuteľnosti, resp. zriadením vecného bremena za náhradu, nemôže však, ako tomu bolo doposiaľ, zostať úplne pasívny a spoliehať sa výlučne, že verejný záujem na jeho prevádzke preváži nad vlastníckym právom žalovaných. Odvolací súd sa plne stotožňuje s argumentáciou žalobcu v jeho vyjadrení k odvolaniu spočívajúcom v tom, že oplotenie letiska existuje na predmetných pozemkoch dlhodobo, nesúhlasí však so záverom, že im nespôsobuje bezprostrednú ujmu, nakoľko predmetné pozemky vzhľadom na ochranné pásma nemôžu reálne využívať, keď tieto možno využiť nielen na poľnohospodársku výrobu, ale tieto sa bežne využívajú a nie je to v rozpore ani s leteckým zákonom na fotovoltaické elektrárne, resp. iné stavby ktorých výška by neprekračovala rozsah stanovený Leteckým úradom SR a príslušnými predpismi. 67. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, keďže nezistil splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP tak, že návrh žalobcu na jeho nariadenie zamietol. 68. O nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 261 ods. 1 CSP spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalobca ako procesne neúspešná strana je povinný nahradiť žalovaným celé trovy konania, a to v rozsahu 100 %, o výške, ktorých rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP, a to samostatným uznesením. 69. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).