Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/22/2025 z 19. 2. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Prešov 3To/22/2025 8723010691 19. 02. 2026 JUDr. Monika Halkociová ECLI:SK:KSPO:2026:8723010691.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.02.2026, v trestnej veci obžalovaného A. A. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/74/2023 zo dňa 04.02.2025, takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku Obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., D. XXXX/XX, j e v i n n ý, ž e - dňa 13.08.2022 v čase okolo 14.30 hod. v Poprade na ulici Tomášikova č. 2, okres Poprad, na tam umiestnenom ihrisku, priniesol a sprístupnil poškodenej ml. C. E. tvrdý alkohol vo forme dvoch fliaš vodky, ktorý následne poškodenej maloletej C. E. podal a nabádal ju k tomu, aby sa napila, následne dňa 13.08.2022 v čase okolo 16:30 hod. v pohostinstve s názvom Hostinec Škôlka, na terase daného pohostinstva, zneužil bezbrannosť maloletej C. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa do stavu bezbrannosti dostala požitím alkoholu, ktorý jej zabezpečil a sprístupnil obvinený, a to tak, že ju ohmatával pod mikinou na prsiach, obchytkával po celom tele, dával jej ruku pod jej maskáčové legíny, chytal ju za pohlavné orgány a strkal jej prsty do vagíny, čím takto poškodenej maloletej C. E. spôsobil zranenia, a to škrabance v oblasti podbruška, iritáciu v oblasti interlabiálnych rýh, teda - zneužil bezbrannosť iného k iným sexuálnym praktikám, - vo väčšom množstve podal osobe mladšej ako osemnásť rokov alkoholické nápoje, čím spáchal - zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, - prečin podávania alkoholických nápojov mládeži podľa § 175 Tr. zákona. Za to mu ukladá:

Podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 51 ods. 4 písm. h), k) Tr. zákona ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. A.. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. A. vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a prečinu podávania alkoholických nápojov mládeži podľa § 175 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak že - dňa 13.08.2022 v čase okolo 14.30 hod. v Poprade na ulici D. F. X, G. C., na tam umiestnenom ihrisku, priniesol a sprístupnil poškodenej ml. C. E. tvrdý alkohol vo forme dvoch fliaš vodky, ktorý následne poškodenej maloletej C. E. podal a nabádal ju k tomu, aby sa napila, následne dňa 13.08.2022 v čase okolo 16:30 hod. v pohostinstve s názvom Hostinec Škôlka, na terase daného pohostinstva, zneužil bezbrannosť maloletej C. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa do stavu bezbrannosti dostala požitím alkoholu, ktorý jej zabezpečil a sprístupnil obvinený, a to tak, že ju ohmatával pod mikinou na prsiach, obchytkával po celom tele, dával jej ruku pod jej maskáčové legíny, chytal ju za pohlavné orgány a strkal jej prsty do vagíny, čím takto poškodenej maloletej C. E. spôsobil zranenia, a to škrabance v oblasti podbruška, iritáciu v oblasti interlabiálnych rýh. Za to obžalovanému uložil podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona, § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona a § 51 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 a pol roka s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona pri určení probačného dohľadu ustanovil skúšobnú dobu na 3 a pol roka. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 289 ods. 2 Tr. poriadku súd vyhradil rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak obžalovaný A. A., ako aj prokurátorka okresnej prokuratúry. Prokurátorka smerovala odvolanie len proti výroku o treste, kde poukázala na to, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k výroku o treste a k osobe obžalovaného uviedol, že obžalovaný bol v správe o povesti z miesta bydliska hodnotený všeobecne s tým, že v evidencii mestskej polície má záznam zo dňa 02.06.2020 pre požívanie alkoholu na verejnosti. Ústav na výkon väzby Prešov ho hodnotil priemerne s tým, že disciplinárne odmenený, ani potrestaný nebol, počas výkonu väzby nebol pracovne zaradený a vo väzbe bol od 13.08.2022 do 14.12.2022, kedy bol z výkonu väzby prepustený po založení technického zariadenia na príkaz Krajského súdu v Prešove. V odpise registra trestov má jeden záznam, keď trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/67/2021 zo dňa 16.06.2021 bol uznaný vinným pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce na 60 hodín, ktorý vykonal dňa 29.06.2022, pričom došlo k zahladeniu odsúdenia. Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR mal

v čase podania obžaloby evidovaných sedem záznamov. Nové priestupky sú monitorované aj správami z výkonu probačného dohľadu, z ktorých vyplývajú aj viaceré bezpečnostné incidenty v rámci povinností súvisiacich s nariadením náhrady väzby. Z týchto dôvodov súd neuvažuje o zmene alebo zrušení povinností alebo obmedzení a momentálne nie je trestne stíhaný. Súd uložil obžalovanému jediný možný druh trestu, ktorým je trest odňatia slobody ukladaný za trestný čin najprísnejšie trestný, teda úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona s trestnou sadzbou od 7 do 15 rokov odňatia slobody. Ukladanie úhrnného trestu bolo potrebné ešte modifikovať ustanovením § 41 ods. 2 Tr. zákona, keď platí, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za 2 a viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Tu by už išlo o trestnú sadzbu od 84 mesiacov do 240 mesiacov, čo znamená 7 rokov až 20 rokov. Súd zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, keďže bolo spáchaných viac trestných činov /nesprávne uvedená v zápisnici priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona/. Pri ukladaní trestu bolo potrebné použiť ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona, keď súd musí pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadať na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovanému súd nepriznal žiadne poľahčujúce okolnosti, ukladal trest za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona o použití mimoriadneho zníženia trestu, pričom prihliadal na pomery páchateľa. Uvedené ustanovenie poskytuje súdu vyššiu mieru diskrečnej právomoci vo vzťahu k ukladaniu sankcií. Okresný súd v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k použitiu § 39 ods. 1 argumentoval osobnými pomermi páchateľa, pod ktoré podradil jeho intelektuálnu úroveň, psychický stav spočívajúci v slabomyseľnosti alebo emočnej nevyrovnanosti, ktoré má u obžalovaného za preukázané na základe znaleckého dokazovania. Taktiež poukázal na závery znaleckého dokazovania v odbore psychiatria, kde sa vyjadril, že znalkyňa z odvetvia psychiatrie považuje pri zachovaní rozpoznávacej schopnosti ovládaciu schopnosť za podstatne zníženú, v dôsledku vážnej poruchy osobnosti, ovplyvnením alkoholu a zisteným psychosexuálnym infantilizmom, čo je poruchou všetkých zložiek sexuálneho systému a liečba tejto poruchy by účel nesplnila. Osobnosť je nevyrovnaná, emočne nestabilná, labilná a infantilná, čo je vývin ADHD psychickej poruchy v detstve do dospelosti. V liečbe bol nedisciplinovaný, liečbu bagatelizoval, odmietol, považoval ju za zbytočnú. Dospelá sexualita u obžalovaného chýba. Konal pod vplyvom alkoholu, bez akéhokoľvek dvorenia. Podľa znalkyne psychologičky je z jej hľadiska osobnosť disharmonicky jednoduchšie štrukturovaná, nahromadené napätie môže ventilovať náhlym prekvapivým spôsobom. S napadnutým rozsudkom vo vzťahu k výroku o treste sa preto prokurátorka nestotožnila a považuje ho za nezákonný, pretože trest má podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (prvok individuálnej prevencie) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (prvok retribúcie). Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona možno páchateľovi uložiť len taký druh trestu, a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu a výmery trestu, jedným z dôležitých kritérií, na ktoré musí súd prihliadať, je aj osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Tiež nemenej významné sú kritériá spôsobu spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zákona je vo všetkých štyroch odsekoch zločinom, pričom sa na jeho spáchanie vyžaduje zo subjektívnej stránky úmyselné zavinenie. Úmyselné zavinenie môže mať podobu priameho úmyslu alebo nepriameho úmyslu. Rozdiel medzi priamym a nepriamym úmyslom je v odstupňovaní vôľovej zložky, ktorá je u nepriameho úmyslu menej intenzívna. Za inak rovnakých okolností je priamy úmysel závažnejšou formu zavinenia, než úmysel nepriamy, čo má význam najmä z hľadiska ukladania trestu. Z doteraz vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že obžalovaný chcel porušiť záujem chránený týmto zákonom, konal v priamom úmysle a medzi jeho konaním a následkom je príčinná súvislosť. Obžalovaný svojím konaním, ktoré zahŕňalo závažnejšiu formu úmyselného zavinenia, porušil záujem na ochranu ľudskej dôstojnosti poškodeného. V tomto prípade má prokurátorka za to, že súd pri určení výmery trestu sa vyššie citovanými ustanoveniami Trestného zákona dôsledne neriadil. Primárnou zásadou účelu trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu vyjadrená vo forme represie a cieľom uplatňovania tejto zásady je uložiť páchateľovi trest, ktorý by mal byť určitou formou odplaty spoločnosti, a to vo forme ujmy na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného. Taktiež okrem odplaty odsúdeného ide spoločnosti vo

vyjadrenom treste aj o jej ochranu, teda o zabránenie páchania ďalšej trestnej činnosti a tiež o prevenciu jednak v podobe individuálnej prevencie pôsobením na odsúdeného sankciou tak, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale tiež vo forme generálnej prevencie pôsobením trestom smerom k ostatným jedincom tak, aby vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení. Zároveň má ísť aj o vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa, ktoré sa prejavuje jeho odsúdením na určitý konkrétny trest. Obdobne sa k účelu trestu vyjadruje Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 1To/2/2014, kde sa uvádza, že základným účelom a cieľom je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadné aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robiť tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. V nadväznosti na argumentáciu súdu k použitiu moderačného ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, vzhľadom na pomery páchateľa, prokurátorka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.10.2019 sp. zn. 3To/2/2019, kde sa uvádza, že ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona umožňuje mimoriadne zníženie trestu v dvoch prípadoch, a to jednak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa, ak ma súd za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Z tohto rozsudku nie je jasné, čo bolo dôvodom mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu obžalovaného. Prvostupňový súd neuviedol žiadne mimoriadne okolnosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 39 Tr. zákona, konštatuje len, že trest odňatia slobody podľa zákonnej trestnej sadzby by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Za pomery páchateľa sa považujú okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby, nesúvisia so spáchaným trestným činom, avšak môžu ovplyvniť úvahy o treste. V podstate ide o rodinné a osobné pomery, ktoré existujú nie v čase spáchania skutku, ale v čase rozhodovania o treste. Ide napríklad o nepriaznivý zdravotný stav páchateľa, starostlivosť o početnú rodinu, kde je jediným živiteľom a podobne. Ustanovenie § 39 Tr. zákona je nazvané mimoriadne zníženie trestu, z čoho je možné vyvodiť, že ho možno aplikovať len pri ojedinelých okolnostiach, ktoré sa vymykajú z inak bežne sa vyskytujúcich okolností prípadu, či pomerov páchateľa. Tomuto judikátu sekunduje nasledujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.06.2021 sp. zn. 8To/9/2021. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia, ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ide o osobitné rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste, napríklad kritické majetkové pomery páchateľa, jeho zhoršený zdravotný stav a zhoršený zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu a podobne. Z takto ustálenej rozhodovacej praxe sa, podľa názoru prokurátorky, nemožno stotožniť s právnymi úvahami okresného súdu uvedenými v odôvodnení smerujúcimi k mimoriadnemu zníženiu trestu, v ktorom súd poukázal na podstatne zníženú ovládaciu schopnosť v dôsledku vážnej poruchy osobnosti ovplyvnením alkoholu a zisteným psychosexuálnym infantilizmom, či osobnosť páchateľa, ktorá je nevyrovnaná, emočne nestabilná, labilná a infantilná, čo je vývin ADHD psychickej poruchy v detstve do dospelosti, absenciu dospelej sexuality u obžalovaného, či konaním pod vplyvom alkoholu bez akéhokoľvek dvorenia. Spomenuté nemožno, podľa názoru prokurátorky, podradiť pod žiadne z okolností, ktoré spája ustálená rozhodovacia prax súdov s pojmom pomery páchateľa uvedenom v § 39 ods. 1 Tr. zákona. Musí ísť o také pomery osoby, ktoré nesúvisia so spáchaným trestným činom, a teda konanie pod vplyvom alkoholu možno v tomto prípade vylúčiť. Ďalej nemožno pod slovné spojenie pomery páchateľa podradiť osobné povahové vlastnosti obžalovaného, ktoré mali mať vplyv na jeho konanie, a teda spáchanie skutku, nakoľko ich dôležitosť je relevantná v čase rozhodovania o treste, nie v čase spáchania skutku, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR. Spomenuté judikáty súdov vyššej inštancie sa taktiež zhodujú s vymedzením potenciálnych situácií, ktoré môžu napĺňať dikciu pomerov páchateľa, ako napríklad zdravotný stav páchateľa, starostlivosť o početnú rodinu a podobne. V tomto kontexte sa žiada akcentovať, že znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychiatria bolo zistené, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou. V prípadoch, ak páchateľ spácha čin v stave zmenšenej príčetnosti, existujú zákonné možnosti, akými modifikovať trest, ktorými sú § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, § 40 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Vzhľadom však na vykonané dokazovanie, znaleckým posudkom nebolo zistené, žeby obžalovaný trpel duševnou poruchou, ani že by bol pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný, a teda nedošlo k naplneniu zákonných podmienok podľa § 73 pre uloženie ochranného liečenia a taktiež vzhľadom na povahu predmetného trestného činu, ktorý je zločinom, nemôže súd túto okolnosť zohľadniť vo svojich právnych úvahách pri odôvodňovaní uloženého trestu. Ďalej prokurátorka poukázala na okolnosti konkrétneho prípadu, že obžalovaný smeroval svoj útok

proti záujmu chránenému Trestným zákonom voči chránenej osobe, vtedy iba 12 ročnej poškodenej, maloletej, v prípade ktorej zneužil jej bezbrannosť, kedy sa táto dostala do tohto stavu požitím alkoholu, ktorý jej obžalovaný zabezpečil a sprístupnil. Vzhľadom na spomenuté okolnosti prípadu má za to, že za takýchto okolností prípadu nemožno aplikovať moderačné oprávnenie súdu smerujúce k zníženiu trestu v § 39 ods. 1, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre jeho aplikáciu. S výškou uloženého trestu sa nestotožnila, považovala ho za neprimeraný, taktiež vzhľadom na postoj obžalovaného počas celého trestného konania, kde sa tento po vznesení obvinenia vo svojej výpovedi na výsluchu zo dňa 15.08.2022 ku skutku priznal, následne 26.05.2023 vypovedal, že jeho výpoveď zo dňa 15.08.2022 nie je jeho výpoveď, sú tam nepravdivé údaje a skutkové okolnosti, pričom však na otázku vyšetrovateľa, či sa na zápisnici nachádza jeho podpis, túto skutočnosť potvrdil. Obžalovaný napĺňa podmienky ustanovené v § 8 Občianskeho zákonníka, je osobou plnoletou, je plne spôsobilý na právne úkony, nebolo u neho zistené obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nemožno preto toto tvrdenie obžalovaného vyhodnotiť inak, ako účelové, obštrukčné a klamlivé. V rámci spochybňovania výpovedí svedkov, ktorí vypovedajú o skutku zhodne v zásadných znakoch, ako aj výsledkoch znaleckého dokazovania zo strany obžalovaného, obhajoby možno jednoznačne identifikovať obštrukčné správanie zo strany obžalovaného, obhajoby s cieľom mariť účel trestného konania smerujúceho k tomu, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní. Taktiež prokurátorka vyslovila názor, že súd opomenul priznať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. f), nakoľko z vykonaného dokazovania, najmä výpovede obžalovaného, svedkov H. B., maloletej I. B., maloletej J. K. E., mladistvej B. H. jednoznačne vyplýva, že obžalovaný spáchal trestný čin na terase pohostinstva s názvom Hostinec škôlka pred štyrmi osobami, ktorými sú vyššie spomenuté osoby, ktoré boli priamo prítomné pri skutku, ktorý je predmetom trestného konania a následne vypovedali ku skutku, a teda naplnil podmienky § 122 ods. 2 písm. b), keďže skutok spáchal pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Túto skutočnosť je podľa § 38 ods. 2 taktiež potrebné zohľadniť pri určovaní trestu a jeho výmery, nakoľko sa v kontexte sexuálneho trestného činu smerujúceho proti ľudskej dôstojnosti a veku maloletých prítomných pri jeho spáchaní, ako aj na možné následky tohto konania nielen na hmotnom predmete útoku, ale taktiež na maloletých svedkov, zvyšuje miera závažnosti spáchania predmetného trestného činu. S poukazom na uvedené navrhla, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol v intenciách odvolacích dôvodov. Obžalovaný podal odvolanie vo vzťahu k výroku o vine, treste ako aj proti konaniu, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, pričom prostredníctvom obhajcu odôvodnil odvolanie tak, že okresný súd, podľa jeho názoru, vyhodnotil dôkazy výlučne jednostranne, arbitrárne v jeho neprospech, v rozpore so zásadami trestného práva. Ak by súd postupoval v zmysle základných zásad ustanovených v § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. poriadku, a teda, že by pristúpil k hodnoteniu dôkazov zákonným spôsobom a po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne, nemohol by dospieť k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe, a že ho mal spáchať obžalovaný. Výrok o vine založil výlučne na výpovedi tzv. detských svedkov, teda osôb mladších ako 14 rokov, pričom išlo o výpoveď ešte pred vznesením obvinenia a tieto výpovede boli pod dojmom udalostí v krátkom čase a bol tam aj nepriateľský postoj voči obžalovanému. V tejto súvislosti uviedli, že výpovede detských svedkov sa už na hlavnom pojednávaní za prítomnosti obhajoby výrazne líšili od výpovedí pred vznesením obvinenia, čo súd nevyhodnotil žiadnym spôsobom, aj keď je pravda, že výpovede pred vznesením obvinenia sú procesne a zákonne neúčinné. Súd navyše úplne odignoroval výpovede plnoletých osôb a závery exaktných vedeckých disciplín. Podľa rozsudku súdu, zločinu sexuálneho násilia sa mal obžalovaný dopustiť tak, že poškodenú ohmatával pod mikinou na prsiach, obchytkával po celom tele, dával jej ruku pod jej maskáčové legíny, chytal ju za pohlavné orgány, strkal jej prsty do vagíny, čím takto poškodenej spôsobil zranenia, a to škrabance v oblasti podbruška, iritáciu v oblasti interlabialných rýh. Vykonané dokazovanie jasne preukázalo, že skutok sa nestal, čo vyplýva z exaktných vedeckých metód a výpovedí, ktoré nie sú v rozpore so závermi týchto metód. V prvom rade v prípravnom konaní po uznesení o vznesení obvinenia ako aj na hlavnom pojednávaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom tieto dôkazy možno rozdeliť do štyroch skupín: 1/ výpovede osôb mladších ako 18 rokov, 2/ výpovede osôb starších ako 18 rokov, znalecké posudky a ostatné listinné dôkazy. Vo všeobecnosti hodnotenie týchto dôkazov je nutné vykonať nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnom súhrne, pričom pri ich samotnom vyhodnotení netreba zabúdať na to, aby jednotlivé dôkazy boli podporené aj závermi exaktných vedeckých metód, čo v danom prípade súd podľa názoru odvolateľa neurobil. Detské výpovede sa nezhodujú s tým, kto sa nachádzal v pohostinstve, kto tam mal sedieť, pri akom stole, akou rukou mal ohmatkávať poškodenú, kde a ako dlho, ani jedno z detí neuvádza, že by poškodená išla na toaletu, pričom svedok B. jednoznačne potvrdil, že tam bola viackrát. Nakoniec aj v lekárskej

správe zo dňa 13.08.2022 o 20.29 hod. A. L. H. je uvedené, že poškodená mala byť zatiahnutá do kríkov a pohlavne zneužitá. Odkiaľ prišla k takýmto informáciám lekárka, je záhadou, keďže poškodená jej to nemohla v ten večer uviesť. Opäť rozširovaním a pridávaním nepravdivých skutočností prostredníctvom detí a následne aj na sociálnych sieťach, je nepravdepodobné, že ak by sa dialo to, čo popisujú deti, že by nezasiahli dospelí ľudia sediaci ihneď pri vedľajšom stole, respektíve krčmár, ktorý chodil obsluhovať hostí na terasu a rovnako je, podľa odvolateľa, nepravdepodobné, že by to niekto nešiel oznámiť dospelej osobe. Rovnako nikto nepočul údajné kričanie detí, aby jej to nerobil, že to nechce. Výpovede osôb starších ako 18 rokov, dospelých, sú v súlade so závermi znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice, ktorý exaktnou a nespochybniteľnou vedeckou metódou preukázal, že na predložených stopách (nohavičky a ster z pošvy poškodenej) sa nenachádza DNA obžalovaného, a teda obžalovaný poškodenú nemohol ohmatávať pod mikinou na prsiach, nemohol obchytkávať po celom tele, dávať jej ruku pod jej maskáčové legíny, chytať ju za pohlavné orgány a strkať jej prsty do vagíny, čím takto poškodenej mal spôsobiť zranenia, a to škrabance v oblasti podbruška, iritáciu v oblasti interlabialných rýh. Vyššie uvedené údajné konanie obžalovaného jednoznačne vylučuje záver znaleckého posudku a tieto skutočnosti potvrdila aj M. N. O.. To, že uvedený skutok obžalovaný nespáchal a je nevinný, potvrdzuje podľa názoru odvolateľa aj výpoveď H. B.. Ten v prípravnom konaní dňa 18.11.2022 jasne popísal okolnosti a skutočnosti, ktoré sa stali 13.08.2022 a jednoznačne uviedol, že obžalovaný nespáchal to, čo je uvedené v obžalobe. Tento svedok na hlavnom pojednávaní dňa 18.01.2024 uviedol, že čo uvádzal v prípravnom konaní, nie je pravda a zmenil svoju výpoveď. Jeho zmenená výpoveď však bola chaotická, ako aj jeho celé vystupovanie na hlavnom pojednávaní a táto výpoveď na hlavnom pojednávaní je v celom rozsahu nepravdivá. Jasne to vyplýva z toho, že na hlavnom pojednávaní svedok B. uviedol, že to, čo vypovedal pred vyšetrovateľom, mu kázal vypovedať advokát obžalovaného, ktorého mal stretnúť o 10.55 hod. pred kriminálkou, rozprávať 3 a 4 minúty. Obžalovaný od samého počiatku má len jedného obhajcu a svedok H. B. záhadne nespoznal, že by mal pred kriminálkou rozprávať s tým obhajcom, ktorý sa nachádzal na hlavnom pojednávaní dňa 18.01.2024 a tvrdil, že sa pred kriminálkou nerozprával s tou osobou, ktorá vystupovala ako obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní 18.01.2024. Rovnako je nepravda, že by sa mal obhajca so svedkom stretnúť o 10.55 hod. pred kriminálkou v Poprade a rozprávať sa, ako má vypovedať svedok B.. Advokát obžalovaného sa v čase o 10.55 hod. nachádzal vo svojej kancelárii v Spišskej Novej Vsi a výsluch svedka B. bol až o 13.00 hod. dňa 18.11.2024. Obžalovaný má za to, že súd výsluch tohto svedka nesprávne vyhodnotil a z nepochopiteľných dôvodov zmenenú výpoveď akceptoval, hoci bola jednoznačne nepravdivá a zmätočná, pričom svedok B. zjavne mal sľúbené úľavy pri svojich skutkoch, pre ktoré bol v tom čase stíhaný. Podľa súdu, prečinu podávania alkoholických nápojov mládeži podľa § 175 Tr. zákona sa mal obžalovaný dopustiť tak, že vo väčšom množstve podal osobe mladšej ako 18 rokov alkoholické nápoje. Toto tvrdenie súdu nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože to jasne preukázalo, že to nie je pravda, pretože všetci svedkovia, čo boli prítomní na ihrisku, uviedli, že osoba mladšia ako 18 rokov, C. E., si brala alkohol sama a nikto ju nenabádal, ani nenútil piť alkohol. Obžalovaný naopak zakázal deťom piť alkohol a netreba zabúdať, že na ihrisku bolo viacero dospelých ľudí, ktorí mohli požívať alkohol. Samotné donesenie alkoholu a položenie na voľné miesto, ešte nie je trestným činom, pretože to by museli byť trestne zodpovedné všetky obchody, kde je voľne položený alkohol, ako aj automaty. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí, pretože skutok, ktorý je mu kladený za vinu v obžalobe, sa nestal. Na základe takto riadne, včas a oprávnenými osobami podaných odvolaní, postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom. V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne

preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný, a to aj napriek tomu, že tento jeho spáchanie pred súdom popieral. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku kladenému mu za vinu obžalobou a následne nevypovedal, pričom okresný súd prečítal jeho výpovede z prípravného konania. Dňa 15.08.2022 obvinený uviedol, že skutok v uznesení o vznesení obvinenia sa stal tak, ako je v tomto uznesení opísaný, priznal sa k nemu v celom rozsahu, považuje to za skrat, nevie si vysvetliť, prečo to urobil, vedel o tom, že poškodená C. E. mala len 12 rokov, priznal, že on doniesol dve fľaše vodky Nicolaus 38 %, poškodená C. E. pila sama od seba, on ju nenútil, na všetko si jasne pamätá, nevie, prečo jej dal tú ruku do nohavičiek, prsty jej dnu nedal, len ju držal za vagínu, mohlo to trvať tak polhodinu, bol v krčme Škôlke na terase. Poškodená bola mimo, na mol opitá, nevedela, čo sa s ňou deje. V prípravnom konaní bol obžalovaný opakovane vypočutý dňa 26.05.2023, kedy uviedol, že si predchádzajúcu výpoveď neprečítal, priznal, že na ihrisko doniesol fľaše alkoholu, ale nikoho nenútil piť, poprel, aby sa poškodenej dotýkal na intímnych miestach. Túto zmenenú výpoveď obžalovaného hodnotí aj krajský súd ako výpoveď vykonanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosť, nevierohodnú. Okrem toho, že ani krajský súd nezistil žiadny dôvod, prečo by neuveril priznaniu obvineného po vznesení obvinenia, keď aj pred sudcom pre prípravné konanie nenamietal, že by snáď vypovedal pred vyšetrovateľom nepravdu, navyše bol obžalovaný zo spáchania skutku usvedčený viacerými svedkami. Pokiaľ obhajoba vyslovila názor, že snáď výpovede svedkov po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia sú právne neúčinné, ide o názor, ktorý je v rozpore s Trestným poriadkom, rovnako tak aj s ustálenou súdnou praxou. Neúčinné sú v štádiu po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia len výpovede svedkov, ktorí majú právo vo vzťahu k obžalovaným odoprieť výpoveď, teda blízkych osôb, nie však výpovede svedkov, ktorí vo vzťahu k obžalovanému nie sú blízkymi osobami, zvlášť za situácie, že títo boli riadne poučení o právach a povinnostiach svedka, boli poučení aj o následkoch krivého obvinenia a krivej svedeckej výpovede. Nepriamo obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v rozsudku usvedčila svedkyňa J. I., matka poškodenej, keď sa táto o skutku dozvedela od staršej dcéry J., ktorá jej povedala, že ju kontaktovali priatelia s tým, že sestra, poškodená C. je opitá, že ju obžalovaný A. ošahával, pričom jej preposlala aj screenshoty správ od kamarátov. Maloletá poškodená C. E. priznala, že bola vonku s kamarátmi, obžalovaný A. A. išiel kúpiť vodku a chcel, aby pila, obžalovaného pozná asi mesiac, povedala mu, že má 12 rokov, nevedela, koľko rokov mal v tom čase obžalovaný a potom si nič nepamätala. Vypili asi až 2-3 fľaše alkoholu. Pokiaľ ide o námietky obhajoby, že to bola poškodená, ktorá si sama vzala alkohol, podobne, ako by tomu bolo napríklad v potravinách, krajský súd uvádza, že to bol práve obžalovaný, v čase skutku 21-ročný dospelý muž, ktorý prišiel k deťom vo veku 12-15 rokov s dvoma fľašami tvrdého alkoholu, ktoré tam kolovali, teda nielenže krajský súd obžalovanému neuveril, ale navyše zdôrazňuje, že obžalovaný, pokiaľ už sa rozhodol prísť k deťom s fľašami tvrdého alkoholu, nemal ich čo dávať z ruky, nie že by tie fľaše medzi deťmi kolovali, preto v tomto smere neuveril obrane obžalovaného, ktorú považuje za nedôveryhodnú, vykonanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Svedkyňa maloletá J. E., sestra poškodenej, uviedla, že jej zatelefonovala kamarátka C., že jej sestra je opitá, že zvracia, ihneď volala mame, kamarátka hovorila, že príde záchranka, ona tam utekala, kričala po obžalovanom, že je pedofil, zavolala policajtov. Nie je známe, aby obžalovaný sestre poprel, že to nie je pravda, napokon, aj pri prvom výsluchu uvádzal, že nevie, prečo to urobil. Sestrini kamaráti hovorili, že obžalovaný ju chytal, bozkával, že sa pokúšala brániť, ale nešlo to, lebo bola opitá. Bol tam ešte aj P. I., I. B.. Svedkyňa maloletá I. B. potvrdila, že videla, že obžalovaný mal ruku medzi nohami poškodenej, vraveli mu, nech prestane, načo obžalovaný na chvíľu prestal a potom poškodenú začal obchytkávať, dávať jej ruky pod tričko, chytať zadok, stehná a všetko, potom sa poškodená povracala. Poškodená sa nevedela postaviť, otvoriť oči a ani poriadne rozprávať. Taktiež obžalovaný im povedal, že keď jeho pustia, majú všetci po riti. Oni keď prišli, poškodená už bola opitá. Svedok maloletý P. I. uviedol, že keď začali piť alkohol, on sa odišiel domov najesť a keď sa vrátil, tak mu I. B. povedala, že sa obžalovaný s poškodenou bozkávali, ona nechcela, odťahovala sa a že je opitá. Obžalovaný išiel poškodenej rukami pod mikinu, kamaráti mu povedali, že jej dal ruku aj pod tepláky a svedok osobne videl, ako obžalovaný dával poškodenej ruku na prsia, následne svedok išiel hrať futbal, pili Q. vodku, ktorú kúpil obžalovaný.

Svedkyňa J. K. E. uviedla, že sa stretli s partiou na ihrisku, potvrdila, že to bol obžalovaný, ktorý kúpil 2 fľaše vodky, dával do kruhu, ona nechcela, mala asi glg, I. asi tiež si dala, C. dával obžalovaný stále, všetko vypil obžalovaný, poškodená a C., oni traja. Potom išli do krčmy, kde obžalovaný pil pivo a mal ruku pod nohavicami poškodenej, poškodená hovorila nech prestane, kusala ho a tak aj oni mu hovorili, nech prestane. Poškodená sa potom pozvracala na zem a na topánku obžalovaného a prišiel tam majiteľ a povedal im, nech idú preč. Obžalovaný dal ruku poškodenej do nohavíc spredu medzi nohy, poškodená bola opitá, ležala mu na nohách. Ruku jej dával aj pod mikinu, obžalovaný nebol úplne opitý. Svedkyňa C. C. uviedla, že bola na ihrisku, nebola svedkom toho, čo sa stalo, obžalovaného pozná 5 rokov, bol tam 12-ročný chalan, ktorý jej povedal, že poškodená sa bozkávala s obžalovaným, že poškodená to sama chcela, ona tam vtedy nebola. Poškodená si sama brala alkohol a tento následne užívala. Obžalovaný jej zakázal piť, ona zavolala poškodenej J. E., potom tam prišla polícia aj záchranka. Svedok H. B. na hlavnom pojednávaní dňa 18.01.2024 v prítomnosti obžalovaného, ako aj jeho obhajcu vypovedal, že vo svojej výpovedi na kriminálke klamal, že to obžalovaný nespáchal. V prípravnom konaní tento svedok uviedol, že keď on prišiel na ihrisko, bol tam obžalovaný, poškodená, I. a bola tam aj B. H. a K., R. A.. Keď prišiel, už nevidel, aby požívali alkohol, po asi hodine začala poškodená bozkávať obžalovaného asi 5 minút, potom išli do krčmy, sadli si na terasu, A. objednal kofolu C., C. bola veľmi opitá, nepila kofolu, ležala pri A. a potom začala zvracať. Bol tam po celý čas, obžalovaný nedával poškodenej ruky pod tričko a medzi nohy, ostatní svedkovia vypovedali proti A., lebo nechceli, aby A. k nim do partie chodil, obžalovaného poznal asi rok, robil s otcom okná, bol v pohode. C. E. pozná asi 4 mesiace, sedel oproti nim. Všimol si, že C. pohrýzla obžalovaného, nevedel prečo, on sa hral na telefóne, možno to prehliadol, prečo C. pohrýzla A.. V minulosti zažil, že C. od nich pýtala alkohol a bola dotieravá. Krajský súd k výpovedi tohto svedka z prípravného konania uvádza, že táto výpoveď je protichodná, keď svedok na jednej strane uvádzal, že po celý čas tam bol a že obžalovaný nedával poškodenej ruky pod tričko a medzi nohy, na druhej strane pripustil, že si všimol, že poškodená pohrýzla obžalovaného, ale nevedel prečo, lebo sa hral na mobile. Teda na jednej strane tvrdil, že všetko videl, na druhej strane súčasne sám pripustil, že nemusel všetko vidieť, lebo bol na telefóne, taktiež nie bez významu je aj skutočnosť, že obžalovaného poznal rok, lebo robil s otcom okná. Na hlavnom pojednávaní priznal, že v prípravnom konaní klamal, keď ho pred kriminálkou čakal právnik a povedal mu, aby klamal. Ďalej svedok uviedol, že mohol by mať z toho problémy, preto sa rozhodol povedať pred súdom pravdu, pravda je taká, že spolu pili obžalovaný a poškodená a ďalší chlapci, ako aj že obžalovaný siahal poškodenej na prsia a v oblasti rozkroku. Obžalovaný núkal piť poškodenú a tá bola dosť opitá. Táto výpoveď ohľadom skutku sa javí aj krajskému súdu vierohodná, keď je v podstatných bodoch v súlade s prvou výpoveďou samotného obžalovaného z prípravného konania. Svedok C. B. uviedol, že prišiel na ihrisko, kde sa pilo, alkohol na ihrisko doniesol obžalovaný A., fľašku si brala C. a ostatní sami, nevšimol si, aby A. ponúkal alkohol. Niekto mu povedal, že obžalovaný mal ruku v podbrušku poškodenej, že v nej palcoval. Obžalovaný je priateľský, pozná ho tri roky, poškodenú pozná asi pol roka. Poškodená začala obžalovaného bozkávať. Svedok O. B., čašník v pohostinstve uviedol, že tam prišla partia mladých ľudí, väčšinou dievčatá a jeden chlapec, sadli si na terasu, poškodená si sadla s obžalovaným, ktorý si objednal pivo a dievčatám kofolu, dievčatá boli vo veku 15-16 rokov, nevšimol si na poškodenej, že by bola opitá, potom prišla pani, že slečna leží v zvratkoch, aby zavolal sanitku, nevidel, aby obžalovaný dával ruku poškodenej pod mikinu alebo pod legíny. Krajský súd k argumentácii obhajoby, že by snáď výpoveď tohto svedka vyvracala vinu obžalovaného, lebo by to mal vidieť uvádza, že pokiaľ svedok obsluhoval hostí dnu aj vonku, logicky nemusel vidieť každého hosťa v každej jednej situácii, teda takáto argumentácia, podľa názoru krajského súdu, nevyvracia vinu obžalovaného. Svedkyňa P. R. na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom uviedla, že trvá na výpovedi z prípravného konania, pamätá si, že sa tam pilo, potom sa niečo stalo v škôlke, bola tam, ale nevidela nič, čo sa stalo. Na otázku obhajcu uviedla, že nevie, či obžalovaný nútil poškodenú piť alkohol, fľaša s alkoholom sa tam podávala, na otázku, či nejakým spôsobom obžalovaný obchytkával poškodenú na intímnych miestach uviedla, že nie. Potom uviedla, že počula, ako J. alebo B. povedali, nerob to, keď vidíš, že to nechce, na otázku prokurátorky uviedla, že videla, ako obžalovaný išiel poškodenej rukou pod tričko smerom ku prsiam, svedkyňa tam nebola po celý čas, išla aj na WC a potom sa vrátili. Svedkyňa B. H. uviedla, že sedeli v kruhu, podávali si fľašu C. a A., bol tam C., I., A., C. a ona, videla ako poškodenej dával obžalovaný pod gate ruku, poškodená robila také zvuky, že to nechce a potom ľahla na jeho kolená, pozvracala mu topánky, fľašu vodky tam doniesol obžalovaný, ktorý dával ruku poškodenej aj na prsia, poškodená mu dávala ruky preč, pohryznutie nevidela.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých a psychológie sexuality, vo vzťahu k maloletej C. E. uviedla, že neboli u nej zistené žiadne poruchy vnímania, je orientovaná v realite, chápe bežne situácie, má dostatočne zachovanú schopnosť vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti a nie je sugestibilná. Ťažko prijíma názory iných a má tendenciu zbavovať sa zodpovednosti, všetko svedčí o ťažkej opitosti, čo má závažný vplyv na jej kognitívne schopnosti, a preto bola schopná vnímať len malé množstvo podnetov, napríklad dotyky na intímnych miestach, ale nebola schopná vyvinúť dostatočnú aktivitu na svoju obranu, ani rozpoznať dôsledky správania obžalovaného. Bola výrazným spôsobom ovplyvnená aj pozornosť, aj schopnosť zapamätať si, teda poškodená nie je schopná zreprodukovať udalosti, ktoré prežila v stave opitosti. Intelektové schopnosti sú na hranici pásma podpriemeru a priemeru, zistila disharmonický vývoj osobnosti v smere disociálnej poruchy osobnosti. Je náladová, výbušná, jej správanie je často situačne determinované, je intolerantná, koná v záujme znižovania vlastnej úzkosti. Emocionálny život je plytký, vzťahy nedostatočne emocionálne sýtené. Od ľudí veľa očakáva, pocity šťastia sú zriedkavé, dokáže sa prispôsobiť, nie je úplne konformná, dokáže povedať svoj názor. Správanie je nadmerne uvoľnené, citlivosť voči morálnym normám je nízka. V jej životnom štýle majú prím vlastné potreby, má tendenciu zbavovať sa zodpovednosti, záujmy sú slabo rozvinuté. Podľa slov matky, nerešpektuje jej pravidlá, je zrejmé, že matka je v niektorých smeroch viac benevolentná a maloletá má širšie hranice, ako sa v tomto veku odporúčajú. Sama maloletá uviedla, že alkohol neužila prvýkrát a ak bola pod vplyvom alkoholu, išla k babke, ktorá si to nevšimla. Ťažká opitosť spôsobila to, že u poškodenej nedošlo k rozvoju závažnejšej traumy, prítomné sú ale pocity hanby, ktoré nastúpili po tom, ako bola konfrontovaná s vyšetrovanou udalosťou. Keďže nedošlo k použitiu násilia, je možné, podľa názoru znalkyne, predpokladať, že tento skutok nebude mať závažný vplyv na sexuálny vývin maloletej v zmysle traumatického prežívania sexuálneho života. Vo vzťahu k obžalovanému A. A., znalkyňa z odboru psychológia zistila, že jeho intelektové schopnosti sú na hranici pásma priemeru a podpriemeru, regulácia správania prostredníctvom rozumových zložiek funguje zle. Jeho osobnosť je disharmonicky štruktúrovaná, je výbušný, voči afektom bezbranný, je treba rátať s nebrzdenou agresivitou. V posudzovaní je zvýšene subjektivistický, emocionálny život je plytký, nerád sa zaväzuje, nerád preberá zodpovednosť, citlivosť voči morálnym normám je nízka. V jeho životnom štýle majú prím jeho potreby, netrpí poruchami vnímania, neboli u neho zistené sklony k vymýšľaniu. Pod vplyvom alkoholu bola jeho racionálna kontrola a citlivosť voči normám ešte nižšia. Skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil skutku uvedeného v obžalobe, potvrdzuje aj lekárska správa maloletej poškodenej z gynekologickej ambulancie, z ktorej plynie, že u poškodenej boli v oblasti podbruška zistené dve stopy po škrabancoch, oblasť interlabliálnych rýh bola mierne začervenaná, lekárka nezistila známky priameho fyzického sexuálneho zneužitia, popísala iritáciu v oblasti interlabialných rýh. Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, plynie, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou, znalkyňa zistila emočne nestabilnú poruchu osobnosti – impulzívny typ, ako aj jednoduchú opitosť v čase skutku, rozpoznávacia schopnosť u obžalovaného nebola zmenená ani znížená, ovládacia schopnosť bola znížená podstatne do polovice kombináciou poruchy osobnosti, simplexnou ebrietou a psychosexuálnym infantilizmom. Navrhla, aby sa obžalovaný podrobil ochrannému psychiatrickému liečeniu ambulantnou formou, ktorá by stabilizovala poruchy správania, schopnosť ovládať svoje správanie ako aj porozumenie tomu, že má abstinovať od alkoholu. V detstve bola obžalovanému diagnostikovaná porucha ADHD. Zo záverov znaleckého posudku, odboru prírodovedeckého skúmania a kriminalistickej identifikácie, plynie, že stopu č. 1 tvorili dámske nohavičky, na ktorých nebola zistená prítomnosť spermy, stopové množstvo krvi nebolo dostatočné na stanovenie jej druhovej príslušnosti, DNA analýzou z viacerých miest bola vykonaná analýza bližšie neurčeného biologického materiálu, ktorý obsahoval DNA profil len poškodenej C. E., stopy stery spod nechtov obžalovaného neobsahovali DNA profil vhodný na identifikáciu, neboli zistené stopy krvi, spermy, ani viditeľných biologických stôp. Krajský súd poznamenáva, že prehliadka tela obžalovaného, vrátane bukálneho výteru z ústnej dutiny na DNA analýzu, ako aj ster z rúk spod nechtov bol vykonaný 13.08.2022 o 21.50 hod., teda po 7 hodinách od skutku, preto ani nie je možné predpokladať, žeby si obžalovaný medzičasom neumýval ruky. Teda ani závery tohto posudku, podľa názoru krajského súdu, nevyvrátili vinu obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania, ani krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by neuveril výpovediam svedkov, a to bez ohľadu na to, či išlo o maloletých svedkov alebo plnoletých, ktorí ihneď oznámili udalosť sestre poškodenej a nato bola privolaná polícia. Na závere o tom, že svedkovia boli dôveryhodní, keď popísali priebeh skutku v podstatných bodoch zhodne, nemenia nič ani odchýlky v popise toho, kto kde počas skutku sedel, keď ani samotný obžalovaný nepoprel, že svedkovia, ktorí boli vo veci vypočutí, sa na mieste činu nachádzali. K odvolacím námietkam obžalovaného, že ak by to bola pravda, zakročil by niekto z dospelých, súd uvádza, že samotní svedkovia uvádzali, že napomínali obžalovaného, aby prestal, čašník v žiadnej prevádzke nie je nonstop pri jednom stole, keď vchádza a vychádza do prevádzky, preto objektívne nemusel vidieť skutok samotný, teda to, že tento svedok tvrdil, že si nič nevšimol, nevylučuje skutočnosť, že sa to mohlo stať. Napokon aj samotný obžalovaný v prípravnom konaní priznal, že doniesol alkohol, ako aj že s maloletou alkohol pil a aj že sa jej dotýkal na intímnych miestach. Argument, že svedkovia vypovedali proti obžalovanému, lebo nechceli, aby k nim do partie chodil, nepovažuje ani krajský súd za uveriteľný, práve naopak, po oznámení veci sestre poškodenej táto ihneď prišla na miesto samé, privolala políciu, ako aj bola privolaná RZP, teda konanie všetkých zúčastnených bolo rýchle a za danej situácie zrozumiteľné. Čo sa týka použiteľnosti svedeckých výpovedí z prípravného konania v súdnom konaní, resp. celkovo ich významu z pohľadu rozhodovania súdu, je potrebné poznamenať, že pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). V prípadoch, keď svedok na hlavnom pojednávaní podstatne zmení svoju výpoveď v porovnaní s výpoveďou z prípravného konania, nestáva sa výpoveď z prípravného konania v dôsledku takejto okolnosti nulitnou, podľa názoru krajského súdu, uvedené platí aj naopak, ani výpoveď pred súdom nie je automaticky nulitná. Trestný poriadok umožňuje takúto výpoveď využiť a subsumovať ju do procesu hodnotenia vykonaných dôkazov, a to spôsobom a za podmienok uvedených v ustanoveniach § 264 Tr. poriadku, ktoré vytvárajú podmienky pre správne zhodnotenie výpovede svedka v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 358/2018 z 11. septembra 2018). K námietkam obhajoby o tom, že by snáď výpoveď svedka po začatí trestného stíhania, teda zadovážená v trestnom konaní, podľa Trestného poriadku mala byť snáď neúčinná len z toho dôvodu, že nebola vykonaná po vznesení obvinenia, nie je v súlade ani s Trestným poriadkom, ani s ustálenou súdnou praxou, krajský súd len na podporu svojho tvrdenia poukazuje na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod R30/2010: „na zjednotenie výkladu zákona k otázke, či môže byť obžaloba opretá o svedecké výpovede vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“, ako aj k otázke, či týmto postupom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu I. Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením (§ 206 ods. 1 Tr. poriadku), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci" podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku. II. Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b) Tr. poriadku charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu; taký charakter majú aj výpovede svedkov mladších ako 15 rokov (§ 135 ods. 2 veta druhá Tr. poriadku). III. Ak obvinený po vznesení obvinenia sám (prostredníctvom obhajcu) žiada zopakovať výsluchy iných svedkov, je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby po posúdení dôkaznej situácie vo veci rozhodli o potrebe vykonať kontradiktórny výsluch svedka. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom. „Na druhej strane, ak ide o výsluch svedka, ktorý sa po vznesení obvinenia dostáva do postavenia blízkej osoby vo vzťahu k obvinenému v zmysle § 127 ods. 4, resp. ods. 5 Tr. zákona, v dôsledku čoho nadobúda práva uvedené z § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku, je výsluch takého svedka vykonaný pred vznesením obvinenia pre ďalšie trestné konanie právne neúčinný (§ 263 ods. 4 Tr. poriadku). V prejednávanom prípade svedkovia, ktorí vo veci vypovedali, nemali podľa v spise uvedených údajov vo vzťahu k obžalovanému postavenie blízkych osôb a ani obhajoba toto netvrdí,

preto jej vyjadrenia o neúčinnosti výpovedí svedkov po začatí trestného stíhania, ale pred vznesením obvinenia, je neopodstatnená. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, obžalovaný tým, že zneužil bezbrannosť iného k iným sexuálnym praktikám, dopustil sa zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona a tým, že vo väčšom množstve podal osobe mladšej ako 18 rokov alkoholické nápoje, naplnil všetky znaky prečinu podávania alkoholických nápojov mládeži podľa § 175 Tr. zákona. Krajský súd sa nestotožnil s kvalifikáciou skutku ustáleného v rozsudku okresného súdu aj podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, teda, že malo ísť o spáchanie činu na chránenej osobe - dieťati s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, keďže zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu nevyplýva, žeby mal byť skutok spáchaný v súlade s vekom maloletej. Poškodená síce je maloletá osoba, ale na kvalifikáciu skutku je potrebné v skutku vyjadriť aj to, že skutok bol spáchaný v súvislosti s vekom poškodenej. Podľa § 139 ods. 2 Tr. zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod R 117/2014. Pokiaľ teda prokurátor a následne aj súd prvého stupňa chcú klásť obžalovanému za vinu aj spáchanie kvalifikovanej skutkovej podstaty vychádzajúcej z ustanovenia o chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, potom musia v skutkovej vete vymedziť opis skutku tak, aby pokrýval nielen skutočnosť že poškodená bola dieťaťom (čo je vyjadrené v skutkovej vete napríklad uvedením dátumu narodenia), ale aj skutočnosť, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s postavením poškodenej osoby. Táto súvislosť spáchaného trestného činu s postavením poškodenej ako dieťaťa osoby, musí vyplývať z tzv. skutkovej vety (z popisu ktorej by malo vyplývať napríklad, že obžalovaný zaútočil na poškodené dieťa, o ktorom vedel, že nie je dospelé práve preto, že to bolo maloleté dieťa a preto očakával slabší odpor a podobne a nie z iného dôvodu). Trestného činu podávania alkoholických nápojov mládeži podľa § 175 Tr. zákona sa dopustí ten, kto sústavne alebo vo väčšej miere podáva osobe mladšej ako 18 rokov alkoholické nápoje. Podávaním sa rozumie akýkoľvek spôsob poskytnutia alkoholických nápojov osobe mladšej ako 18 rokov, môže to byť predaj, darovanie, výmena a podobne. Pojem podávanie alkoholických nápojov vo väčšej miere je treba hodnotiť predovšetkým vzhľadom k veku a vyspelosti osoby mladšej ako 18 rokov. Hodnotiť je treba nielen objemové množstvo podávaných alkoholických nápojov, ale aj obsah alkoholu v konkrétne podávaných nápojoch. Podávaním alkoholických nápojov vo väčšej miere súdy kvalifikujú v prípadoch, keď išlo o požitie alkoholických nápojov v takom množstve, že malo spravidla nepriaznivé účinky (napríklad strata rovnováhy, zvracanie, otravu alkoholom, stav bezvedomia, neschopnosť samostatnej chôdze, a iné zrejmé známky ťažkej opitosti). (R11/84, B1/1980, B2/1983) Ak obžalovaný, ako plne trestnoprávne zodpovedný páchateľ, doniesol na ihrisko, na ktorom sa nachádzali maloleté deti, zväčša žiaci základnej školy, tvrdý alkohol a tento nechal medzi deťmi kolovať, v dôsledku čoho došlo k ťažkej opitosti 12-ročnej maloletej poškodenej, ktorá musela byť hospitalizovaná, nepochybne naplnil všetky pojmové znaky prečinu podávania alkoholických nápojov mládeži podľa § 175 Tr. zákona. Pokiaľ ide o ich výšku trestu, obžalovaný v minulosti bol raz súdne trestaný pre prečin krádeže trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/67/2021 zo dňa 16.06.2021, za čo mu bol uložený trest povinnej práce, ktorý vykonal, preto sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. V evidencii priestupkov má evidovaných sedem priestupkov, z toho dva na úseku cestnej premávky, dva proti občianskemu spolunažívaniu, jeden proti majetku a dva proti verejnému poriadku. Zo správy Sociálnej poisťovne plynie, že obžalovaný od svojho prepustenia z väzby na slobodu pracuje, v prejednávanej veci bol vo výkone väzby od 13.08.2022 do 14.12.2022, teda po dobu 4 mesiacov, po prepustení bol monitorovaný technickým zariadením na sledovanie pohybu a podroboval sa aj dohľadu probačného a mediačného úradníka, kde boli zaznamenané porušenia vo vzťahu k požívaniu alkoholu, ako aj spáchanie priestupkov, čo vyznieva značne v neprospech obžalovaného a v tomto smere je potrebné súhlasiť aj s argumentmi uvedenými v odvolaní prokuratúry k osobe obžalovaného. Pri zločine sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, je možné uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere od 5 do 10 rokov. V tomto prípade sa krajský súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zákona pre mimoriadne zníženie trestu, keď išlo z pohľadu druhu trestnej činnosti o jednorazové konanie obžalovaného, pričom poškodená sa s obžalovaným mala v skupine aj stretávať, nešlo o ľstivé konanie, že by snáď obžalovaný niekde poškodenú vylákal alebo aby ju niekam zatiahol, u obžalovaného nebola zistená sexuálna deviácia, či sexuálne násilie. Zo záverov znaleckého dokazovania nebolo zistené, aby konanie

obžalovaného zanechalo následky na psychike poškodenej, keďže si táto skutok pre značný stav opitosti nepamätala. Obžalovaný pred spáchaním skutku nebol nikdy súdne trestaný, zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatria plynie podstatne znížená ovládacia schopnosť obžalovaného vplyvom nielen alkoholu, ale aj poruchy osobnosti, pre ktorú poruchu sa obžalovaný nelieči. V zásade nebolo podané odvolanie v neprospech obžalovaného, v časti, keď prvostupňový súd obžalovanému neuložil ochranné psychiatrické liečenie, riešenie tejto otázky okresný súd vyhradil na verejné zasadnutie. Prokurátorka v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom navrhla uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou. Ustanovenie § 39 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu je ďalším prostriedkom individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Trestného zákona. Umožňuje zmiernenie trestu odňatia slobody, keď tento trest v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a osobe páchateľa a keď by trest uložený aj na dolnej hranici trestnej sadzby bol pociťovaný ako prekážka brániaca uloženiu primeraného trestu. Vyššie uvedené okolnosti prípadu považuje aj krajský súd za také, ktoré odôvodňujú zhovievavejší postup pri trestaní a ktoré by mohli efektívnejšie naplniť účel trestu, ktorým je predovšetkým náprava obžalovaného tak, aby do budúcna viedol riadny život. Pokiaľ ide v zásade o akademickú otázku, či nemal mať prednosť postup okresného súdu podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona za súčasného uloženia ochranného liečenia psychiatrického ambulantnou formou, s takýmto názorom prokurátorky je možné súhlasiť, avšak, podľa názoru krajského súdu, nie je v danom prípade vylúčený ani postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, pretože boli splnené podmienky uvedené aj v tomto ustanovení Trestného zákona. Krajský súd, vzhľadom na uvedené, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovanému uložil podľa § 200 ods.1 Tr. zákona, § 39 ods.1 Tr. zákona, § 41 ods.1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 rokov a zároveň uložil aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň uložil aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Takýto trest považuje krajský súd za primeraný na nápravu páchateľa, ako aj na ochranu spoločnosti. Pokiaľ obžalovaný bude aj naďalej porušovať zákon v zmysle páchania priestupkov alebo nedodrží uložené povinnosti, súd nariadi výkon trestu odňatia slobody. Keďže uloženie ochranného liečenia si vyhradil okresný súd na verejné zasadnutie, nebolo predmetom rozhodovania krajského súdu, avšak obžalovaný sa mu môže začať dobrovoľne podrobovať, keďže práve porucha osobnosti a užívanie alkoholu obžalovaným bola spolupríčinou spáchania trestného činu. Keďže krajský súd ani čiastočne nevyhovel odvolaniu obžalovaného, postupom podľa § 319 Tr. poriadku toto odvolanie zamietol. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.