Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 25Co/44/2025 8322201220 19. 03. 2026 JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI:SK:KSPO:2026:8322201220.1
Uznesenie Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu R. N., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, W., zastúpeného JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, Štefánikova 22, Humenné, proti žalovanému J. L., nar. X.X.XXXX , bytom B. č. XX, zastúpeného T.. Michalom Dribňákom, advokátom, Kpt. Nálepku 440/18 , Medzilaborce, o vydanie hnuteľnej veci, o odvolaní žalobcu proti III. výroku uznesenia Okresného súdu Humenné č.k. 6 C 44/2022 - 438 zo dňa 29.5.2025 takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku III. II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Okresný súd Humenné uznesením pod č. k. 6 C 44/2022 - 438 zo dňa 29. mája 2025 rozhodol tak, že I. Konanie zastavuje. II. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Priznáva Slovenskej republike vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že žalobca je povinný trovy konania uhradiť na účet Okresného súdu Humenné, pričom ich výška bude vyčíslená samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník. 2. Z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že žalovaný ako žalobca podal na tunajší súd dňa 31.07.2024 žalobu, ktorou žiadal, aby žalovaný R. N. bol zaviazaný uhradiť mu sumu 690,- eur. Strany sporu uzatvorili zmier tak, že žalovaný uhradí žalobcovi 400,- eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd uznesením č. k. 13C48/2024-123 z 20. februára 2025 schválil zmier tak, ako ho strany sporu uzatvorili a predložili súdu na schválenie. 3. Podaním z 28.05.2025 žalobca zobral žalobu o vydanie hnuteľnej veci späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie o tejto žalobe zastavil. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný z dôvodu uplatnenia zádržného práva odmietol vydať opravený traktor a na základe znaleckého posudku I.. F. uplatnil voči nemu v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 13C48/2024 pohľadávku vo výške 690,- eur. On predložil znalecký posudok znalca I.. a J. W., U.., z ktorého vyplynula cena prác vo výške 910,- eur a na základe ktorého by žalovaný nemohol uplatňovať zádržné právo, lebo by nemal splatnú pohľadávku. Strany sporu v konaní sp. zn. 13C/48/2024 uzatvorili zmier tak, že on zaplatí žalovanému za opravu traktora ešte sumu 400,- eur. Po zaplatení tejto sumy malo dôjsť k odovzdaniu traktora, ale ten dňa 24.04.2025 nebolo možné naštartovať a k jeho odovzdaniu doteraz
nedošlo. Žalobca uviedol, že si je vedomý toho, že aj keď fyzicky traktorom nedisponuje, žalovaný ho už nezadržiava a preto nie je dôvod pokračovať v danom konaní. S prihliadnutím na okolnosti daného sporu a aj na zmier uzatvorený v konaní sp. zn. 13C48/2024 má za to, že sú splnené podmienky, aby súd náhradu trov konania nepriznal ani jednej zo strán sporu. Zastavenie konania zapríčinil svojím správaním aj žalovaný, ktorý hnuteľnú vec zadržiaval od roku 2022 a keďže traktor nie je možné naštartovať, vzniknú mu ďalšie náklady spojené s jeho odťahom a následnou opravou. Žalobca preto navrhol, aby súd aplikoval ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku na rozhodnutie o trovách konania strán sporu. 4. Na pojednávaní dňa 29.05.2025 žalovaný uviedol, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí a náhradu trov konania voči žalobcovi si neuplatňuje. 5. V konaní vznikli trovy štátu a to vyplatením odmeny za vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na návrh žalovaného, ktorého nebolo možné zaviazať na zloženie zálohy na trovy dokazovania, lebo právna pomoc mu bola priznaná prostredníctvom Centra právnej pomoci (§253 ods. 2 Civilného sporového poriadku). 6. „Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát. Civilný sporový poriadok na rozdiel od O.s.p. účinného do 30. júna 2016 už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 141 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli kryté preddavkom, hradil štát. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP preddavkované. Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane. V zásade platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 12.09.2019, sp. zn. II. ÚS 236/2019 ). Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Štátu vzniklo právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania. Znaleckým posudkom, v súvislosti s vypracovaním ktorého vznikli trovy štátu, bolo preukázané, že žalovaný dôvodne uplatnil zádržné právo a na základe tohto posudku si v inom konaní proti žalobcovi uplatnil pohľadávku, o ktorej strany sporu uzatvorili zmier tak, že žalovaný (v danom konaní žalobca) uhradí žalobcovi (v danom konaní žalovanému) sumu 400,- eur. Tieto okolnosti však súd nemohol posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k trovám štátu, lebo ten má rovnaké práva a povinnosti ako svedok, to znamená že si vynaložené náklady môže v konaní uplatniť a uhradí mu ich strana podľa výsledku konania, v danom prípade ten, kto zavinil zastavenie konania, to znamená žalobca. 7. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku možno aplikovať len pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca navrhol aplikovať toto ustanovenie s poukazom na druh konania, jeho priebeh a výsledok, ktorým bolo uzatvorenie zmieru v inom konaní, na základe ktorého žalovaný už neuplatňuje zádržné právo a sporný traktor chce žalobcovi vydať. Tieto okolnosti sa však netýkajú trov štátu, lebo tie vznikli len potrebou znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané a jeho výsledky poslúžili k ukončeniu dvoch konaní. Žalobca nepreukázal žiadne osobné a majetkové pomery tak, aby súd mohol posúdiť či tieto pomery odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Strana, ktorá navrhuje aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku s tým, že za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania majú byť považované jej majetkové pomery, musí tieto pomery preukázať listinnými dôkazmi skôr ako sa konanie skončí. Súd ex offo nezabezpečuje dôkazy o majetkových pomeroch strany sporu, či už ide o príjmy alebo výdavky, lebo nemôže komplexne zhodnotiť sociálnu situáciu strany sporu, vzhľadom na údaje, ktoré nie je možné zistiť z verejne dostupných registrov (nie je napríklad možné zabezpečiť dôkazy o príjmoch a úsporách v hotovosti, prípadne o záväzkoch vyplývajúcich z pôžičiek medzi fyzickými osobami). 8. Žalobca svoje majetkové pomery, prípadne sociálnu situáciu nielenže listinnými dôkazmi nepreukázal, ale ani netvrdil, že ju má súd hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadnú aplikáciu
ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku vo vzťahu k náhrade trov štátu. Preto súd toto ustanovenie vo vzťahu k náhrade trov štátu neaplikoval a zaviazal žalobcu, ktorý zavinil zastavenie konania, aby štátu trovy konania nahradil potom, čo ich výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení, ktoré vydá po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník. 9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie a to proti jeho tretiemu výroku podal odvolanie žalobca. V podanom odvolaní poukazoval na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Priznanie náhrady trov konania Slovenskej republike voči žalobcovi konajúci súd odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu späť v priebehu pojednávania po vykonanom dokazovaní , preto procesne zavinil zastavenie konania. Ďalej súd uvádza, že v konaní vznikli trovy štátu vyplatením odmeny za vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na návrh žalovaného, ktorého nebolo možné zaviazať na zloženie zálohy na trovy dokazovania, lebo právny pomoc mu bola priznaná prostredníctvom Centra právnej pomoci. Žalobca podal dňa 08.04.2022 proti žalovanému žalobu o vydanie hnuteľnej veci, predmetom ktorej bolo vydanie podomácky vyrobeného traktora vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil zádržné právo, ktorého dôvodom mala byť pohľadávka žalovaného spočívajúca v nevyplatenej odmene za opravu traktora. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 14/2023 vypracovaný Ing. Mariánom Vojtkom, z ktorého vyplynulo, že žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 690,-Eur. Zároveň si v tomto konaní dal žalobca na vlastné náklady vypracovať znalecký posudok č. 2/2024 vypracovaný I.. J. W., U.., z ktorého vyplynula cena prác za opravu traktora vo výške 910,-Eur a teda žalovaný nemá voči žalobcovi žiadnu pohľadávku. Žalovaný si zároveň pohľadávku vo výške 690,-Eur uplatnil proti žalobcovi samostatnou žalobou, pričom konanie bolo vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 13C/48/2024. V uvedenom konaní došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmieru a strany sporu sa dohodli na vyplatení pohľadávky vo výške 400,-Eur s tým, že trovy konania si každý z účastníkov znáša sám. Na podklade zmieru uzatvoreného v konaní sp. zn. 13C/48/2024 žalobca uhradil žalovanému sumu 400,-Eur ako doplatok za opravu traktora. Následne malo dôjsť k odovzdaniu traktora, ktorého vydanie je predmetom tohto konania. Žalobca si bol osobne prevziať traktor dňa 24.04.2025, ale traktor nebolo možné naštartovať, preto do dnešného dňa nedošlo k jeho odovzdaniu a žalobca traktorom fyzicky nedisponuje, ale žalovaný traktor už ďalej nezadržuje. Žalobca v týchto dňoch zabezpečuje odtiahnutie traktora z dvora žalobcu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že žalobca nemal ďalej dôvod pokračovať v tomto konaní o vydaní hnuteľnej veci, z uvedeného dôvodu zobral žalobu o vydanie hnuteľnej veci podanú dňa 08.04.2022 späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie o tejto žalobe zastavil. 10. S prihliadnutím však na všetky okolnosti daného sporu a aj na zmier uzatvorený v konaní sp. zn. 13C/48/2024 má odvolateľ za to, že v tomto prípade boli splnené podmienky na to, aby súd nepriznal náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu vrátane trov štátu. 11. Zastavenie konania zapríčinil svojím správaním aj žalovaný, ktorý hnuteľnú vec zadržiaval od roku 2022 a nakoľko predmetný traktor v súčasnosti nie je možné naštartovať, vzniknú žalobcovi ďalšie náklady spojené s odťahom traktora a následnou opravou. Vzhľadom k uvedenému podľa môjho názoru v tomto prípade existujú okolnosti osobitného zreteľa (nemusí ísť len o majetkové pomery) na to, aby súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 257 CSP, a teda aj o trovách štátu. Zároveň poukazujem na to, že znalecký posudok bol nariadený výlučne na návrh žalovaného po vyslovení predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie, nakoľko v danom štádiu konania považoval súd pohľadávku žalovaného za nepreukázanú. Nariadenie znaleckého dokazovania bolo len v záujme žalovaného. Vzhľadom k uvedenému žiadam, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel v celom rozsahu a uznesenie Okresného súdu Humenné, sp. zn. 6C/44/2022, zo dňa 29.05.2025 zmenil tak, že Slovenskej republike vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. 12. K podanému odvolaniu sa vyjadrila Slovenská republika zastúpená Okresným súdom Humenné listom zo dňa 17.09.2025, ktorým priznanie trov štátu v treťom napadanom výroku uznesenia súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil. 13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383, § 384 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie je vo výroku III. o trovách štátu vecne správne, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP). 14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 15. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05). 16. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádzal vo svojom odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok. 17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie stranami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
18. Podstatná odvolacia námietka spočívala v neaplikácii § 257 CSP aj vo vzťahu k trovám štátu. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že Civilný sporový poriadok nezakotvuje všeobecnú povinnosť štátu znášať trovy dokazovania a to ani v prípade, ak nebol zložený preddavok na znalecké dokazovanie zátvorky para (§ 253 ods. 2 CSP), pričom trovy dokazovania sú súčasťou trov konania a znáša ich strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celok. 19. V tomto smere zhodne s odôvodnením súdu prvej inštancie poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. II US 236/2019 - 34 zo dňa 12. septembra 2019, ktorého právne závery sú aplikovateľné aj na tu posudzovanú právnu vec. V súlade s jeho závermi postupoval aj súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí. 20. Keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania správne bol zaviazaný na náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním. Rozhodujúcou skutočnosťou pri tom nie je kto znalecké dokazovanie navrhol, ale ani to, že znalecký posudok bol prípadne využitý v inom konaní, ale to, že znalecké dokazovanie bolo vykonané v tomto konaní , jeho vykonanie bolo objektívne potrebné, a konanie bolo zastavené výlučne v dôsledku procesného úkonu žalobcu. 21. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, ktorú možno aplikovať len pri existencii konkrétnych preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd
prvej inštancie správne zdôraznil, že nejde o ustanovenie, ktoré by bolo možné aplikovať automaticky a ani len na základe všeobecného poukazu „spravodlivosti “ vo veci. Žalobca nepreukázal v konaní svoje osobné a majetkové pomery ani netvrdil, že by tieto pomery mali byť hodnotené ako dôvody hodné osobitného zreteľa, nepredložil žiadne listinné dôkazy, na základe, ktorých by bolo možné aplikovať § 257 CSP . Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nie je povinný ex offo zisťovať sociálnu či majetkovo situáciu strany sporu, keďže by tým prekročil rámec dispozičnej zásady a zásady rovnosti strán. Skutočnosti, na ktoré žalobca poukazoval ( zmier v inom konaní, následné vydanie traktora, „užitočnosť“ znaleckého posudku pre ukončenie sporu), nesmerujú k posúdeniu dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k trovám štátu. Trovy štátu vznikli výlučne v dôsledku vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré bolo riadne vykonané a ktorého výsledky boli procesne využiteľné. Tieto okolnosti sami osebe nemôžu odôvodniť prenesenie nákladov dokazovania na štát, keďže by to odporovalo základnej koncepcii, na ktorej je civilné sporové konanie postavené. 22. V tomto smere poukazuje odvolací súd aj na závery právnej vedy a to konkrétne na komentár k Civilnému sporovému poriadku , C.H. Beck 2016 , autorov Števček a spol. strana 905 a 906, kde sa uvádza : strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazov, vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP predávkované. Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť opravenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane. V zásade platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. To platí všeobecne, teda aj o trovách presahujúcich hodnotu zloženého preddavku. 23. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP). Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodol vo výroku III. 24. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré vo výroku III. zaviazal žalobcu nahradiť trovy štátu. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil. 25. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania štátu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti trov konania. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však neuplatnil a ani mu z obsahu spisu nevyplývajú, preto mu odvolací súd ich náhradu, s poukazom na článok 17 základných princípov CSP nepriznal. 27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).