{"guid": "ba9d3bf5-a269-4971-a0bb-4df4c52a4582:c6bc7f15-9dd7-498f-8a29-e0d26b214324", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8322201220.1", "spisova_znacka": "25Co/44/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/44/2025 z 19. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 19. marca 2026, sp. zn. 25Co/44/2025, ECLI:SK:KSPO:2026:8322201220.1", "identifikacne_cislo": "8322201220", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marian Hoffmann, PhD.", "sudca_id": 481, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-hoffmann-phd-481", "datum_vydania": "2026-03-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6bc7f15-9dd7-498f-8a29-e0d26b214324", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8322201220.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8322201220.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8322201220.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n25Co/44/2025\n8322201220\n19. 03. 2026\nJUDr. Marian Hoffmann, PhD.\nECLI:SK:KSPO:2026:8322201220.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov\nsenátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu R. N., nar. XX.X.XXXX,\nbytom P. XX, W., zastúpeného JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, Štefánikova 22, Humenné, proti\nžalovanému J. L., nar. X.X.XXXX , bytom B. č. XX, zastúpeného T.. Michalom Dribňákom, advokátom,\nKpt. Nálepku 440/18 , Medzilaborce, o vydanie hnuteľnej veci, o odvolaní žalobcu proti III. výroku\nuznesenia Okresného súdu Humenné č.k. 6 C 44/2022 - 438 zo dňa 29.5.2025 takto\nrozhodol:\nI. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku III.\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Humenné uznesením pod č. k. 6 C 44/2022 - 438 zo dňa 29. mája 2025 rozhodol tak, že\nI. Konanie zastavuje.\nII. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nIII. Priznáva Slovenskej republike vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu\ns tým, že žalobca je povinný trovy konania uhradiť na účet Okresného súdu Humenné, pričom ich výška\nbude vyčíslená samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny\núradník.\n2. Z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že žalovaný ako žalobca podal na tunajší súd dňa\n31.07.2024 žalobu, ktorou žiadal, aby žalovaný R. N. bol zaviazaný uhradiť mu sumu 690,- eur. Strany\nsporu uzatvorili zmier tak, že žalovaný uhradí žalobcovi 400,- eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti\nuznesenia o schválení súdneho zmieru s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.\nSúd uznesením č. k. 13C48/2024-123 z 20. februára 2025 schválil zmier tak, ako ho strany sporu\nuzatvorili a predložili súdu na schválenie.\n3. Podaním z 28.05.2025 žalobca zobral žalobu o vydanie hnuteľnej veci späť v celom rozsahu a\nžiadal, aby súd konanie o tejto žalobe zastavil. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný z dôvodu\nuplatnenia zádržného práva odmietol vydať opravený traktor a na základe znaleckého posudku I.. F.\nuplatnil voči nemu v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 13C48/2024 pohľadávku\nvo výške 690,- eur. On predložil znalecký posudok znalca I.. a J. W., U.., z ktorého vyplynula cena\nprác vo výške 910,- eur a na základe ktorého by žalovaný nemohol uplatňovať zádržné právo, lebo\nby nemal splatnú pohľadávku. Strany sporu v konaní sp. zn. 13C/48/2024 uzatvorili zmier tak, že on\nzaplatí žalovanému za opravu traktora ešte sumu 400,- eur. Po zaplatení tejto sumy malo dôjsť k\nodovzdaniu traktora, ale ten dňa 24.04.2025 nebolo možné naštartovať a k jeho odovzdaniu doteraz\n\nnedošlo. Žalobca uviedol, že si je vedomý toho, že aj keď fyzicky traktorom nedisponuje, žalovaný ho\nuž nezadržiava a preto nie je dôvod pokračovať v danom konaní. S prihliadnutím na okolnosti daného\nsporu a aj na zmier uzatvorený v konaní sp. zn. 13C48/2024 má za to, že sú splnené podmienky, aby súd\nnáhradu trov konania nepriznal ani jednej zo strán sporu. Zastavenie konania zapríčinil svojím správaním\naj žalovaný, ktorý hnuteľnú vec zadržiaval od roku 2022 a keďže traktor nie je možné naštartovať,\nvzniknú mu ďalšie náklady spojené s jeho odťahom a následnou opravou. Žalobca preto navrhol, aby\nsúd aplikoval ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku na rozhodnutie o trovách konania strán\nsporu.\n4. Na pojednávaní dňa 29.05.2025 žalovaný uviedol, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania\nsúhlasí a náhradu trov konania voči žalobcovi si neuplatňuje.\n5. V konaní vznikli trovy štátu a to vyplatením odmeny za vypracovanie znaleckého posudku, ktorý\nbol vypracovaný na návrh žalovaného, ktorého nebolo možné zaviazať na zloženie zálohy na trovy\ndokazovania, lebo právna pomoc mu bola priznaná prostredníctvom Centra právnej pomoci (§253 ods.\n2 Civilného sporového poriadku).\n6. „Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená,\nže trovy znaleckého dokazovania znáša štát. Civilný sporový poriadok na rozdiel od O.s.p. účinného\ndo 30. júna 2016 už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 141 ods. 4 O.s.p., podľa\nktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli kryté preddavkom, hradil štát. Strany musia v súvislosti\nso znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov\nznaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa §\n253 ods. 2 CSP preddavkované. Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým\nsa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa\n§ 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane. V zásade platí, že trovy dokazovania je povinná\nnahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný\nneúspech alebo zavinenie zastavenia konania.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 12.09.2019, sp. zn.\nII. ÚS 236/2019 ). Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť,\nktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako\nsvedok. Štátu vzniklo právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie\nkonania. Znaleckým posudkom, v súvislosti s vypracovaním ktorého vznikli trovy štátu, bolo preukázané,\nže žalovaný dôvodne uplatnil zádržné právo a na základe tohto posudku si v inom konaní proti žalobcovi\nuplatnil pohľadávku, o ktorej strany sporu uzatvorili zmier tak, že žalovaný (v danom konaní žalobca)\nuhradí žalobcovi (v danom konaní žalovanému) sumu 400,- eur. Tieto okolnosti však súd nemohol\nposúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k trovám štátu, lebo ten má rovnaké práva\na povinnosti ako svedok, to znamená že si vynaložené náklady môže v konaní uplatniť a uhradí mu\nich strana podľa výsledku konania, v danom prípade ten, kto zavinil zastavenie konania, to znamená\nžalobca.\n7. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku možno aplikovať len pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca navrhol aplikovať toto ustanovenie s\npoukazom na druh konania, jeho priebeh a výsledok, ktorým bolo uzatvorenie zmieru v inom konaní,\nna základe ktorého žalovaný už neuplatňuje zádržné právo a sporný traktor chce žalobcovi vydať. Tieto\nokolnosti sa však netýkajú trov štátu, lebo tie vznikli len potrebou znaleckého dokazovania, ktoré bolo\nvykonané a jeho výsledky poslúžili k ukončeniu dvoch konaní. Žalobca nepreukázal žiadne osobné a\nmajetkové pomery tak, aby súd mohol posúdiť či tieto pomery odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 257\nCivilného sporového poriadku. Strana, ktorá navrhuje aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového\nporiadku s tým, že za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania majú byť\npovažované jej majetkové pomery, musí tieto pomery preukázať listinnými dôkazmi skôr ako sa konanie\nskončí. Súd ex offo nezabezpečuje dôkazy o majetkových pomeroch strany sporu, či už ide o príjmy\nalebo výdavky, lebo nemôže komplexne zhodnotiť sociálnu situáciu strany sporu, vzhľadom na údaje,\nktoré nie je možné zistiť z verejne dostupných registrov (nie je napríklad možné zabezpečiť dôkazy\no príjmoch a úsporách v hotovosti, prípadne o záväzkoch vyplývajúcich z pôžičiek medzi fyzickými\nosobami).\n8. Žalobca svoje majetkové pomery, prípadne sociálnu situáciu nielenže listinnými dôkazmi nepreukázal,\nale ani netvrdil, že ju má súd hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadnú aplikáciu\n\nustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku vo vzťahu k náhrade trov štátu. Preto súd toto\nustanovenie vo vzťahu k náhrade trov štátu neaplikoval a zaviazal žalobcu, ktorý zavinil zastavenie\nkonania, aby štátu trovy konania nahradil potom, čo ich výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení,\nktoré vydá po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník.\n9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie a to proti jeho tretiemu výroku podal odvolanie žalobca. V\npodanom odvolaní poukazoval na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a teda, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Priznanie náhrady trov konania\nSlovenskej republike voči žalobcovi konajúci súd odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu späť v\npriebehu pojednávania po vykonanom dokazovaní , preto procesne zavinil zastavenie konania. Ďalej\nsúd uvádza, že v konaní vznikli trovy štátu vyplatením odmeny za vypracovanie znaleckého posudku,\nktorý bol vypracovaný na návrh žalovaného, ktorého nebolo možné zaviazať na zloženie zálohy na trovy\ndokazovania, lebo právny pomoc mu bola priznaná prostredníctvom Centra právnej pomoci. Žalobca\npodal dňa 08.04.2022 proti žalovanému žalobu o vydanie hnuteľnej veci, predmetom ktorej bolo vydanie\npodomácky vyrobeného traktora vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil zádržné\nprávo, ktorého dôvodom mala byť pohľadávka žalovaného spočívajúca v nevyplatenej odmene za\nopravu traktora. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 14/2023 vypracovaný Ing. Mariánom\nVojtkom, z ktorého vyplynulo, že žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 690,-Eur. Zároveň si\nv tomto konaní dal žalobca na vlastné náklady vypracovať znalecký posudok č. 2/2024 vypracovaný I..\nJ. W., U.., z ktorého vyplynula cena prác za opravu traktora vo výške 910,-Eur a teda žalovaný nemá\nvoči žalobcovi žiadnu pohľadávku. Žalovaný si zároveň pohľadávku vo výške 690,-Eur uplatnil proti\nžalobcovi samostatnou žalobou, pričom konanie bolo vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.\n13C/48/2024. V uvedenom konaní došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmieru a strany sporu sa\ndohodli na vyplatení pohľadávky vo výške 400,-Eur s tým, že trovy konania si každý z účastníkov znáša\nsám. Na podklade zmieru uzatvoreného v konaní sp. zn. 13C/48/2024 žalobca uhradil žalovanému\nsumu 400,-Eur ako doplatok za opravu traktora. Následne malo dôjsť k odovzdaniu traktora, ktorého\nvydanie je predmetom tohto konania. Žalobca si bol osobne prevziať traktor dňa 24.04.2025, ale traktor\nnebolo možné naštartovať, preto do dnešného dňa nedošlo k jeho odovzdaniu a žalobca traktorom\nfyzicky nedisponuje, ale žalovaný traktor už ďalej nezadržuje. Žalobca v týchto dňoch zabezpečuje\nodtiahnutie traktora z dvora žalobcu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že žalobca nemal\nďalej dôvod pokračovať v tomto konaní o vydaní hnuteľnej veci, z uvedeného dôvodu zobral žalobu o\nvydanie hnuteľnej veci podanú dňa 08.04.2022 späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie o tejto\nžalobe zastavil.\n10. S prihliadnutím však na všetky okolnosti daného sporu a aj na zmier uzatvorený v konaní sp. zn.\n13C/48/2024 má odvolateľ za to, že v tomto prípade boli splnené podmienky na to, aby súd nepriznal\nnáhradu trov konania ani jednej zo strán sporu vrátane trov štátu.\n11. Zastavenie konania zapríčinil svojím správaním aj žalovaný, ktorý hnuteľnú vec zadržiaval od roku\n2022 a nakoľko predmetný traktor v súčasnosti nie je možné naštartovať, vzniknú žalobcovi ďalšie\nnáklady spojené s odťahom traktora a následnou opravou. Vzhľadom k uvedenému podľa môjho názoru\nv tomto prípade existujú okolnosti osobitného zreteľa (nemusí ísť len o majetkové pomery) na to, aby\nsúd o trovách konania rozhodol v zmysle § 257 CSP, a teda aj o trovách štátu. Zároveň poukazujem\nna to, že znalecký posudok bol nariadený výlučne na návrh žalovaného po vyslovení predbežného\nprávneho posúdenia súdom prvej inštancie, nakoľko v danom štádiu konania považoval súd pohľadávku\nžalovaného za nepreukázanú. Nariadenie znaleckého dokazovania bolo len v záujme žalovaného.\nVzhľadom k uvedenému žiadam, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel v celom rozsahu a uznesenie\nOkresného súdu Humenné, sp. zn. 6C/44/2022, zo dňa 29.05.2025 zmenil tak, že Slovenskej republike\nvo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\n12. K podanému odvolaniu sa vyjadrila Slovenská republika zastúpená Okresným súdom Humenné\nlistom zo dňa 17.09.2025, ktorým priznanie trov štátu v treťom napadanom výroku uznesenia súdu prvej\ninštancie považuje za vecne správne a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil.\n13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§\n362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359\nCSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a §\n357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a\n\n§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§\n380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré\nale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie,\nbez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383, § 384 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie je vo výroku III. o trovách štátu vecne správne,\nčím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).\n14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n15. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v\nkontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený\nskutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie\nodôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na\nkaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam\npre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).\n16. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne\nstotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,\npresvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádzal vo svojom odvolaní, vyriešil už súd\nprvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu\nnie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.\n17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti\nprávne rozhodné pre posúdenie stranami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal\ndokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo\nvzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď\nvec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na\nsprávne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací\nsúd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto\nnemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom\nžiada dodať už len nasledovné:\n\n18. Podstatná odvolacia námietka spočívala v neaplikácii § 257 CSP aj vo vzťahu k trovám štátu.\nOdvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že Civilný sporový poriadok\nnezakotvuje všeobecnú povinnosť štátu znášať trovy dokazovania a to ani v prípade, ak nebol zložený\npreddavok na znalecké dokazovanie zátvorky para (§ 253 ods. 2 CSP), pričom trovy dokazovania sú\nsúčasťou trov konania a znáša ich strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celok.\n19. V tomto smere zhodne s odôvodnením súdu prvej inštancie poukazuje na uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky pod sp. zn. II US 236/2019 - 34 zo dňa 12. septembra 2019, ktorého právne\nzávery sú aplikovateľné aj na tu posudzovanú právnu vec. V súlade s jeho závermi postupoval aj súd\nprvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí.\n20. Keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania správne bol zaviazaný na náhradu trov štátu,\nktoré vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním. Rozhodujúcou skutočnosťou pri tom\nnie je kto znalecké dokazovanie navrhol, ale ani to, že znalecký posudok bol prípadne využitý v inom\nkonaní, ale to, že znalecké dokazovanie bolo vykonané v tomto konaní , jeho vykonanie bolo objektívne\npotrebné, a konanie bolo zastavené výlučne v dôsledku procesného úkonu žalobcu.\n21. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, ktorú\nmožno aplikovať len pri existencii konkrétnych preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd\n\nprvej inštancie správne zdôraznil, že nejde o ustanovenie, ktoré by bolo možné aplikovať automaticky a\nani len na základe všeobecného poukazu „spravodlivosti “ vo veci. Žalobca nepreukázal v konaní svoje\nosobné a majetkové pomery ani netvrdil, že by tieto pomery mali byť hodnotené ako dôvody hodné\nosobitného zreteľa, nepredložil žiadne listinné dôkazy, na základe, ktorých by bolo možné aplikovať\n§ 257 CSP . Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nie je povinný ex offo zisťovať sociálnu či\nmajetkovo situáciu strany sporu, keďže by tým prekročil rámec dispozičnej zásady a zásady rovnosti\nstrán. Skutočnosti, na ktoré žalobca poukazoval ( zmier v inom konaní, následné vydanie traktora,\n„užitočnosť“ znaleckého posudku pre ukončenie sporu), nesmerujú k posúdeniu dôvodov hodných\nosobitného zreteľa vo vzťahu k trovám štátu. Trovy štátu vznikli výlučne v dôsledku vykonaného\nznaleckého dokazovania, ktoré bolo riadne vykonané a ktorého výsledky boli procesne využiteľné.\nTieto okolnosti sami osebe nemôžu odôvodniť prenesenie nákladov dokazovania na štát, keďže by to\nodporovalo základnej koncepcii, na ktorej je civilné sporové konanie postavené.\n22. V tomto smere poukazuje odvolací súd aj na závery právnej vedy a to konkrétne na komentár\nk Civilnému sporovému poriadku , C.H. Beck 2016 , autorov Števček a spol. strana 905 a 906, kde\nsa uvádza : strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti\nneznáša trovy dôkazov, vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého\ndokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP predávkované. Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu\npreddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť opravenej osobe riadne priznaný nárok\nna náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane. V zásade platí, že\ntrovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku\nv nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. To platí všeobecne, teda aj\no trovách presahujúcich hodnotu zloženého preddavku.\n23. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami\nstrany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2\nCSP). Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú\nešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným\nspôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodol vo výroku III.\n24. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP o nesprávnom právnom posúdení\nveci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu\naplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval\nsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri\naplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade\ntáto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne\ndôvody, pre ktoré vo výroku III. zaviazal žalobcu nahradiť trovy štátu. Súd prvej inštancie správne právne\nvec posúdil.\n25. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III.\nako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania štátu. V tejto\nsúvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie\nv časti trov konania.\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, síce\nvznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však neuplatnil a ani mu z obsahu spisu\nnevyplývajú, preto mu odvolací súd ich náhradu, s poukazom na článok 17 základných princípov CSP\nnepriznal.\n27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený\nadvokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:47f0acc8-2008-4d50-b6af-893f193e16f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.236.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 236/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 236/2019 z 12. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.236.2019.1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}