Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 18Co/10/2024 8719204375 27. 02. 2025 JUDr. Daniela Babinová ECLI:SK:KSPO:2025:8719204375.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX B., 2/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX B., právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovaným 1/ A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX B., 2/ D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX B., právne zastúpení Vojčík & Partners BA, s.r.o., Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 204 786, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 9C/43/2019 – 219 z 16. 11. 2022, jednohlasne takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. P r i z n á v a žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, vo vzťahu k žalovanému, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne: „I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku parcely reg. „F.“ č. XX/XX o výmere 619 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanému na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B. a k pozemku parcely reg. „F.“ č. XX/XX o výmere 84 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanému na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B.. II. Súd p r i k a z u j e novovytvorenú parcelu registra „E.“ č. XXX/XX o výmere 342 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, katastrálne územie B., vytvorenú geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 19.10.2021, vyhotoveného G. D. H. – I., autorizačne overeného G. J. I. dňa 19.10.2021 a úradne overeného G. K. L. dňa 21.10.2021 pod č. I./XX do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. III. Súd p r i k a z u j e novovytvorenú parcelu registra „E.“ č. XXX/X o výmere 362 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, katastrálne územie B., vytvorenú geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 19.10.2021 vyhotoveného G. D. H. - I., autorizačne overeného G. J. I. dňa 19.10.2021 a úradne overeného G. K. L. dňa 21.10.2021 pod č. I./XX do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných. IV. Žalovaným p r i z n á v a voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval rozhodnutie NS SR sp.zn. 22Cdo/4490/2018, z ktorého vyplýva poradie spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. K funkčnej deliteľnosti spoluvlastníckeho vzťahu citoval rozhodnutie NS ČR sp.zn. 3Cz/17/74, a NS SR sp.zn. 5Cdo/93/2010. Ďalej uviedol, že žalobcovia predložili geometrický plán na rozdelenie pozemku pod označením parc. č. 667/18, a určenie vlastníckych vzťahov k pozemkom parcela č. 667/3 a 667/18, č. 134/2019 úradne overený G. M. pod č. X – XXX/XX z 03. 10. 2019. Žalovaní k žalobe predložili Geometrický plán č. XX/ XXXX, overený G. J. I. zo dňa 09. 09. 2019, a v priebehu konania následne ešte predložili Geometrický plán na rozdelenie parcely č. 667/19, a určenie vlastníctva k pozemkom č. XXX/X a XXX/XX, č. XX/ XXXX, overený G. K. L. z 21. 10. 2021. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nehnuteľnosť je možné rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, pričom väčšinoví spoluvlastníci sú žalovaní v 1. a 2. rade. Následne pokiaľ išlo o účelné využitie tohto pozemku prihliadal predovšetkým na prístup z komunikácie, ktorý by pri priečnom rozdelení žalovaní nemali, a to ani cestou po cudzom pozemku, nakoľko v zadnej časti pri potoku, sa nenachádza žiadna cesta ani komunikácia v zmysle zákona. Je zrejmé, že prístupová cesta je možná len zo strany od rodinných domov, pretože z druhej strany je potok, čo sa preukázalo aj obhliadkou na mieste samom. Žalovaní by mohli prechádzať po parcele č. XXX/X, ale tá je vo vlastníctve tretej osoby, a v súčasnosti je zaťažená právom prechodu a prejazdu v prospech žalovaných vecným bremenom. V prípade navrhovaného priečneho delenia, by súd musel pristúpiť znova jednak k rozdeleniu nehnuteľností, ale aj k zriadeniu vecného bremena pre žalovaných, aby sa k tejto novovzniknutej parcele mohli dostať či peši alebo aj motorovým vozidlom. To, že žalovaní sú v príbuzenskom vzťahu k vlastníkovi parcely č. XXX/X, pre danú vec nie je právne významná. Zároveň v konaní sa preukázalo aj to, že dochádza k vyliatiu potoka, ktorý je bezprostredne susediaci s dolnou časťou pozemku, ktorý je predmetom vyporiadania a to vyplynulo aj z miestnych novín, konkrétne B. novín, kde sa konštatovalo vyliatie tohto potoka a úmysel obce regulovať miestny potok. Pokiaľ ide o argumenty žalobcov, že nehnuteľnosť chcú využívať na záhradkárske účely (akým spôsobom vlastník využíva svoj vlastný pozemok, je na ňom), pričom táto okolnosť nemôže byť určujúca. Pokiaľ namietali tienenie na pozemku v prípade pozdĺžneho rozdelenia tohto pozemku, súd prvej inštancie konštatuje, že vykonal obhliadku na mieste samom, oboznámil sa aj s príslušnou fotodokumentáciou, ktorá svedčí o tom, že ide o bežné tienenie spôsobené rodinným domom a plotom, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Naviac žalobcovia v zadnej časti pozemkov vykonali aj oplotenie a z toho dôvodu pri prípadnom priečnom rozdelení by muselo dôjsť k odstráneniu oplotenia. Pokiaľ išlo o stanovisko susedov, ktoré predložili žalovaní v konaní, toto nebolo významné pre rozhodnutie vo veci samej. Práve z vyššie uvedených okolností rozhodol súd prvej inštancie podľa Geometrického plánu predloženého žalovanými. Vychádzal aj z rozhodovacej činnosti ÚS SR, v rozhodnutiach napríklad sp.zn. II.ÚS 44/03, III.ÚS 209/04, I.ÚS 117/05. 3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 257 CSP. Keďže pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je určujúci úspech, ak súd návrhu jednej strany vyhovel, potom niet dôvodu nepriznať tomu, komu súd vyhovel pri rozdelení podielového spoluvlastníctva, aj nárok na náhradu trov konania proti tej strane, ktorá nemala úspech vo veci. 4. Proti rozsudku v stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia a špecifikovali dôvody odvolania na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Rozsudok považujú za nespravodlivý, založený na nesprávnych skutkových zisteniach, ktoré opomenul pri hodnotení veci, aj po právnej stránke považovali rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Súd sa nezaoberal zmenou odtokových pomerov v dotknutej lokalite a tiež podstatného prehĺbenia koryta Hozeleckého potoka, čo vylučuje potom výskyt tzv. storočnej vody na úplné minimum. Závery v bode 6. odôvodnenia rozsudku, že storočná voda presahuje niekoľko desiatok metrov výšku v porovnaní s uvedeným výškopisom, sú nesprávne, lebo celkové prevýšenie pozemku, vrátane šírky prístupovej cesty od brehu potoka až po bránu vedúcu k pozemku žalobcov predstavuje rozdiel presne 98 centimetrov. K tomu aj pripojili obrázok č. 1. Nesúhlasia ani s argumentmi žalovanej strany, že sa chceli vyporiadať v tomto podielovom spoluvlastníctve a ponúkali na výmenu podiel v inom pozemku, ktorý sa nachádza v Poprade v lukratívnej oblasti pod názvom „K. E.“. S poukazom na to, že žalovaní nevykonali primeranú iniciatívu na toto rozdelenie, potom nemožno pripisovať žalobcom nejaký neúspech a žalovaným úspech v rozsahu 100%. Postavenie týchto dvoch strán v rámci konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je podľa názoru žalobcov rovnaké, a v tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/8/2008, 2Cdo/234/2008, pričom rozdiel vo výškach podielov spoluvlastníkov predstavuje viac ako 2,84% z celku, čo nemôže byť rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie o trovách konania. Ďalej dôležité bolo aj to, na aký účel by bolo možné
pozemok využívať, pričom žalobcovia využívajú tento na poľnohospodárske, záhradkárske účely. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X, aj keď je vo vlastníctve tretích osôb, ide o dcéru a zaťa žalovaných, a v prípade rozdelenia pozemku priečne by žalovaní mali možnosť samostatného prístupu z brehu potoka, aj cez túto parcelu, a nebolo by potrebné odstraňovať existujúce stromy a existujúcu bránu z pozemkov žalobcov, aby bolo umožnené vojsť a otočiť sa na pozemku poľnohospodárskou technikou, ako dôkaz prikladajú obrázok č. 2 k odvolaniu. Nie je pravdou, že by žalovaní museli odstraňovať oplotenie, ktoré inštalovali žalobcovia, pretože oplotenie tam už existovalo aj v čase kedy nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva časť pozemku práve žalobcovia. Naopak samotní žalovaní sa v priebehu súdneho konania vyjadrili, že keby chceli predať novovzniknutý pozemok, budú mať problém, ak by ho naozaj predali tretej osobe, pretože by mala reálny prístup len zo zadnej strany. Vzniknutá situácia vyústila v rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý v bode 46. svojho odôvodnenia píše: „Pokiaľ ide o účelné využitie veci vzniknutej rozdelením, tu súd prihliadol predovšetkým na prístup z komunikácie, ktorý by pri priečnom rozdelení žalovaní nemali, a to ani cestou po cudzom pozemku“. Ide o nesprávne právne posúdenie veci. Žalobcovia dali vypracovať polohopisný a výškopisný plán, na ktorom sú uvedené výškové body dotknutej parcely, ako aj zameranie koryta potoka a susediacich polí, z ktorého je v spojení s obrázkom č. 1 preukázané, že v prípade záplav, by sa voda vylievala dole, doľava na pole. Súd tento dôkaz však nezobral do úvahy. Preto nesúhlasia ani s výrokom o spôsobe zrušenia podielového spoluvlastníctva ale ani o náhrade trov konania. 5. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade. Uviedli, že podielové spoluvlastníctvo chcú zrušiť tak žalobcovia, ako aj žalovaní. Pokiaľ ide o hrozbu vylievania sa potoka B., rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie bola veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci po rozdelení. Je zrejmé, že novovzniknuté parcely, tak ako ich rozhodol súd prvej inštancie sú vyvážené, a nejednalo sa o rozhodujúce kritérium pre použitie rozdelenia dotknutého pozemku pozdĺžne. Jednak súd prvej inštancie zohľadnil prístup k možnému vyliatiu potoka a tiež nesprávne žalobcovia tvrdia, že v bode 6. rozsudku súdu prvej inštancie konštatuje záver o storočnej vode, ktorá presahuje niekoľko desiatok metrov výšku v ktorej sa nachádza breh pozemkov. Dochádzalo v minulosti i teraz k záplavám, na čo boli predložené aj dôkazy. Preto si žalovaní myslia, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne s tým, že pozemky boli proporčne, účelne ale aj s ohľadom na ostatné okolnosti, správne rozdelené. Pokiaľ ide o trovy konania, rovnako tento výrok považujú za vecne správny. Z dôkazov je zrejmé, že žalovaní mali snahu vyporiadať sa mimosúdne so žalobcami. Pokiaľ žalobcovia vyvolali súdny spor majú znášať náhradu trov konania. Rozsah podielového spoluvlastníctva má istú váhu pri rozdelení podielového spoluvlastníctva, a na to tiež súd prvej inštancie prihliadol rovnako ako aj k prístupu k pozemkom, k momentálnej situácií na pozemku, vrátane oplotenia a prístupu bránou, a z tohto dôvodu navrhujú rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 6. K vyjadreniu žalovaných zaslali repliku aj žalobcovia, ktorí uviedli, že trvajú v celom rozsahu na svojom odvolaní. Hlavnou funkciou dotknutého pozemku je poľnohospodárska činnosť. Žalovaní tento pozemok nevyužívajú, a uskladňujú tam dlhodobo vraky motorových vozidiel. Princíp majority je v danom prípade úplne zanedbateľný. Žalovaní mali odmietavé stanovisko ku krokom žalobcov a žalobcovia jasne potvrdili aj značné zatienenie aj počas vegetačného obdobia oproti pozemku žalovaných. Preto bolo potrebné zohľadniť tieto okolnosti týkajúce sa toho, na aké účely bude pozemok slúžiť, aké pozemky vytvoria, kto aký prístup k týmto pozemkom má. Takisto ich situovanie v prírode. To, že boli vykonané opatrenia, aby sa zamedzilo záplavám. Na základe uvedeného navrhli zmeniť alebo zrušiť uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie predmetnej veci, a vec tak skutkovo ako aj právne správne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005). 10. Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 11. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 12. Na základe uvedeného na teraz z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcov a žalovaných k pozemku parcely reg. „F.“ č. XX/XX o výmere 619 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovanému na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B. a pozemku parcely reg. „F.“ č. XX/XX o výmere 84 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovanému na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B.. 13. Podľa listu vlastníctva č. XXX – parcela reg. „F.“ č. XX/XX o výmere 619 m2, orná pôda sú žalobcovia spoluvlastníkmi nasledujúcich podielov: 1/30, 3/50, 7/105, 3/56, 17/840, 131/2520, 1475/9000 t.j. 278, 36 m2 a žalovaní spoluvlastníkmi nasledujúcich podielov: 12/50, 83/360, 67/840 t.j. 340, 64 m2. 14. Podľa Listu vlastníctva č. XXX – parcela reg. „F.“ č. XX/XX o výmere 84 m2, orná pôda, sú žalobcovia spoluvlastníkmi nasledujúcich podielov: 1/30, 3/50, 7/105, 3/56, 17/840, 131/2520, 1475/9000,761/2520 t.j. 63, 14 m2, a žalovaní sú spoluvlastníkmi nasledujúcich podielov: 12/50, 1/120 t.j. 20, 86 m2. 15. Celkom teda sú žalobcovia vlastníkmi 341, 50 m2, čo predstavuje 48, 58 % a žalovaní 361, 50 m2, čo predstavuje 51, 42 %, žalovaní teda vlastnia väčšinový spoluvlastnícky podiel. 16. Žalobcovia sú vlastníkmi pozemku a stavby (rodinného domu), ktorý sa nachádza priamo pred predmetnými spornými pozemkami (z pohľadu prístupovej komunikácie – cesty vedúcej k stavbám – rodinným domom) a žalovaní sú vlastníkmi susedného pozemku a stavby (rodinného domu) k pozemku a stavbe žalobcov, to znamená uhlopriečne k sporným pozemkom. 17. Žalovaní ako listinný dôkaz predložili Výpočet hladinového režimu na B. potoku z augusta 2021, vypracovaný spoločnosťou B. J., N., ktorého objednávateľom bol O. P. B., B. XX, XXX XX B., pre katastrálne územie B.. V závere predmetného výpočtu je uvedené nasledovné: „Výpočtom bolo prehodnotené v akom priečnom a pozdĺžnom profile bude pretekať 100 ročná voda. Súčasný stav jednoznačne preukázal nedostatočnú kapacitu jestvujúceho prietokového profilu kynety v celej dĺžke skúmaného úseku B. potoka. V celom úseku je prietoková kapacita nedostatočná. Hladinový režim preukázal potrebu vybudovania ochranného technického prvku, ktorý zabráni rozliatiu veľkých prietokov. Prietokový profil počíta zvýšenie kolmo nad zameranú brehovú čiaru na oboch brehoch, čo pri návrhu protipovodňových opatrení môže byť upravené podľa potreby a priestoru, ktorý bude k dispozícii. Predložený hladinový režim vypočítaný na základe podkladov zaslaných objednávateľom jednoznačne preukázal potrebu riešiť protipovodňové opatrenia v predmetnej lokalite. Podrobným zameraním celej lokality vrátane situácie nad skúmaným územím bude možné predložený hladinový režim použiť na prípravu prípravnej dokumentácie - projekt pre územné rozhodnutie ochrany obce pred povodňami.“ 18. V Záverečnom účte Obce B. a rozpočtového hospodárenia za rok 2015 z 30. 05. 2016, schváleného dňa 15. 06. 2016, pod písmenom c) Tovary a služby, je okrem iného uvedené, že aj pri navážaní protipovodňovej hrádze pri vyhlásení III. a II. stupňa bol nerozpočtovaný náklad vo výške 10 753,- eur (zo štátneho rozpočtu im tieto finančné prostriedky boli v celej sume uhradené).
19. Občiansky zákonník, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve, dáva v ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej títo dojednávajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v ust. § 142. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania : a) reálne rozdelenie podľa výšky spoluvlastníckych podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva, b) prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné, c) predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju pri vyporiadaní nemožno prikázať (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/47/2008). 20. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP, pozn.) ... Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ od 01. 01. 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/93/2010). 21. Súd prvej inštancie dôsledne postupoval pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keďže zo stanoviska oboch strán sporu jasne vyplynulo, že nechcú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, tak, že pristúpil k reálnej deľbe pozemku. Obe strany sporu predložili geometrické plány na rozdelenie nehnuteľnosti, z ktorých súd prvej inštancie považoval za najvhodnejší posudok predložený žalovanou stranou (po vykonaní ohliadky na mieste samom). Zohľadnil prístup k pozemku od rodinných domov žalobcov a žalovaných, ktoré rozdelenie je nepochybne najpraktickejšie a najhospodárnejší spôsob. Geometrické plány predložené stranami sporu odrážal ich predstavu o spôsobe rozdelenia nehnuteľnosti a bolo úlohou súdu prvej inštancie, aby vyhodnotil zistené skutočnosti a nehnuteľnosť rozdelil s ohľadom na výšku podielov, situovanie pozemkov v pomere k prístupu k ním. Súd prvej inštancie v bodoch 47. až 49. rozsudku sa vyjadril k dôvodom rozdelenia pozemku s prihliadnutím na námietky žalobcov – tienie pozemku, zaplavovanie pozemku a využitie pozemku. Toto odôvodnenie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za dostatočný. Naviac z konania vyplynulo, že tomuto konaniu predchádzalo konanie, kde žalobcovia žiadali určiť vlastníctvo k celej nehnuteľnosti a neboli úspešní, teda jasne prejavili záujem o pozemok bez ohľadu na prípadne zaplavenie pozemku, či je jeho čiastočné tienenie. 22. Rozhodnutie súdu vychádza z formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením (§ 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/32/2021). 23. Pokiaľ medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, konajúci súd vyporiadal nehnuteľnosť po vykonanom dokazovaní a vzhľadom na odlišné postoje strán sporu, nebolo možné vyhovieť obom a pokiaľ nevyhovel predstavám žalobcov, nemožno to hodnotiť, že bolo porušené ich práva na spravodlivý proces. 24. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. 07. 2012, sp. zn. 4MCdo/10/2012).
25. Žalobcovia namietali správnosť výroku o priznanej náhrade trov konania. Vyššie citovaný judikát Najvyššieho súdu SR svedčí o tom, že nie v každom prípade rozhodnutie o trovách konania pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je rozhodnuté o ich nepriznané ani jednej zo strán sporu (pre nemožnosť ovplyvniť rozhodnutie súdu). Súd prvej inštancie vychádzal z návrhov strán v spore, zisteného skutkového stavu a z postoja pri záverečnom návrhu. Na základe týchto zistení možno súhlasiť so záverom konajúceho súdu, že bolo vyhovené návrhu žalovaných a je možné konštatovať, že mali úspech v konané v celom rozsahu. 26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 27. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu. 28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle zásady úspechu. V odvolacom konaní mali úspech žalovaní, preto im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).