Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 4To/37/2024 8724010794 28. 11. 2024 JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA ECLI:SK:KSPO:2024:8724010794.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.11.2024, v trestnej veci obžalovaných A. A. a B. C., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaných a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 04.10.2024, sp. zn. 2T/59/2024, takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obom obžalovaným. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku 1/ obž. A. A., nar. XX.XX.XXXX v D. D., trvale bytom A., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov, ukladá: Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného A. A. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. 2/ obž. B. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom E. XXX/XX, F., okres G., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov ukladá: Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 06.08.2024, s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného B. C. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaných A. A. a B. C..
odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 04.10.2024, sp. zn. 2T/59/2024 boli obžalovaní A. A. a B. C. uznaní za vinných zhodne zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, formou spolupáchateľstva, na tom skutkovom základe, že - obžalovaní dňa 05.01.2024 v čase okolo 21.00 hod. na mieste verejnosti prístupnom, v meste A., H. A., E. I. J. K., a to pri tzv. „bunkri“, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Autoservisu - Autodiely, po tom, ako poškodený B. E. z A. vyšiel zo spomínaného „bunkra“ na neho spoločne verbálne a neskôr aj fyzicky zaútočili spôsobom, že obžalovaný B. C. ho najmenej jeden - krát udrel päsťou svojej ruky do oblasti jeho tváre, zároveň obžalovaný A. A. ho najmenej jeden - krát udrel päsťou svojej ruky do oblasti jeho tváre, pričom následkom týchto útokov poškodený B. E. spadol na zem, kde obaja obžalovaní vo fyzických útokoch pokračovali spôsobom, že obžalovaný A. A. ho najmenej jeden - krát kopol nohou do oblasti jeho hrudníka a najmenej jeden - krát udrel päsťou svojej ruky do oblasti jeho tváre a obžalovaný B. C. ho najmenej jeden - krát kopol nohou do oblasti jeho hrudníka a najmenej jeden - krát kopol nohou do oblasti jeho tváre, čím mu spôsobili ťažké zranenie spočívajúce v poškodení dôležitého orgánu - mozgu, a to subdurálny hematóm v čelovo spánkovo temennej oblasti vľavo a v čelovo temennej oblasti vpravo, ako aj ďalšie ľahšie poranenia, a to otras mozgu, tržnú ranu tváre okolo ľavej očnice, pomliaždenie ľavého hrudníka, zlomeninu nosových kostí, ktoré si u poškodeného vyžiadali dobu liečenia 12 týždňov. Za uvedený skutok súd obžalovanému A. A. uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024, s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona per analogiam, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obžalovanému B. C. súd uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024, s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona per analogiam, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obom obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému menom B. E. škodu vo výške 7.172,- eur. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obom obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti F. L. A., a. s., škodu vo výške 185,84 eur. Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal odvolanie obžalovaný B. C., podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 08.10.2024 prokurátor a to proti výroku o treste v neprospech oboch obžalovaných a podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.10.2024 obžalovaný A. A.. Prokurátor ním podané odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.10.2024. Namietal, že nesúhlasí s výmerami trestov odňatia slobody u oboch obžalovaných. Tieto považuje za neprimerane nízke, vzhľadom na závažnosť skutku a osoby obžalovaných. Považuje za dôležité akcentovať na samotnú povahu skutku, ktorý vykazoval prvky násilného, ničím neospravedlniteľného útoku proti najdôležitejšiemu záujmu, ktorý spoločnosť chráni. Zdravie poškodeného bolo útokom
obžalovaných významne poškodené a bez aktuálnej lekárskej pomoci by poškodený útok neprežil, čo bolo potvrdené aj závermi znaleckého posudku znalca MUDr. Slavkovského. Dovolí si tvrdiť, že poškodený bude týmto útokom poznačený do konca svojho života. U obžalovaného v 1. rade ide o recidivistu, ktorý bol 7-krát súdne trestaný za úmyselné trestné činy, pričom žalovanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený ako súhrnný trest podľa trestnej sadzby ustanovenej u prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný A. bol celkovo 5-krát vo výkone trestu odňatia slobody, čo znamená, že u tejto osoby ide o nenapraviteľného páchateľa, ktorý sa pravidelne dopúšťa trestnej činnosti a doteraz uložené tresty spojené s odňatím slobody kratšieho trvania nesplnili svoj účel. Osobnosť obžalovaného v 1. rade je disharmonicky štrukturovaná s veľkým afektívnym nábojom, je náladový, výbušný, ťažšie sa prispôsobuje, má sklon k parazitickému spôsobu života. Tieto zistenia boli podporené aj znalcom psychiatrom. Obžalovaný pred spáchaním skutku preukázateľne viedol neusporiadaný život, nemal stále zamestnanie a s družkou bol pohádaný. Tieto zistenia u obžalovaného v 1. rade nevykazujú žiadnu pozitívnu prognózu budúceho vývoja správania sa obžalovaného A.. Zákonom ustanovená trestná sadzba v jeho prípade je 6 rokov až 10 rokov, pričom súd klesol o celú 1/3 pod spodnú hranicu upravenej trestnej sadzby z dôvodu urobenia vyhlásenia o vine menovaným. Takúto výšku trestu, vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti a osobu páchateľa, nemožno považovať za dostačujúcu. Čo sa týka obžalovaného C., tento bol v minulosti 7-krát súdne trestaný, pričom všetky odsúdenia už má zahladené, čo síce nenachádza svoj odraz v priťažujúcej okolnosti alebo v naplnení kvalifikačného znaku skutkovej podstaty trestného činu, má však význam pri hodnotení páchateľa. Na základe týchto skutočností si možno vytvoriť obraz o pozitívnom alebo negatívnom správaní sa obžalovaného v spoločnosti. V tejto súvislosti považuje za potrebné zvýrazniť, že obžalovaný v druhom rade sa v minulosti dopustil obdobne násilného konania, keď rozhodnutím súdu z roku 2003 bol odsúdený za ublíženie na zdraví s následkom ťažkej ujmy, teda napriek uplynutiu 20 ročnej doby od predchádzajúceho spáchania skutku rovnakej povahy, je toto zistenie zvlášť významným pri určovaní výšky trestu a skúmaní toho, či v danom prípade je skutočne odôvodnené, aby súd ukladal trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby. U obžalovaného v 2. rade sú prítomné povahové črty impulzívnosť, náladovosť, výbušnosť a častokrát dochádza k uvoľneniu nahromadeného napätia a podľa znalca psychiatra je jeho osobnosť vznetlivá a nestabilná, s disociálnymi tendenciami. Na základe uvedených skutočností sa nie je možné stotožniť s uložením trestu odňatia slobody u obžalovaného v 2. rade, ktorý je uložený pod spodnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, eventuálne, aby sám rozhodol rozsudkom v tejto trestnej veci. Obžalovaný A. uviedol, že od roku 2009 až do roku 2023 žil beztrestne a viedol riadny život, začal spoločne žiť s družkou a založili si rodinu, majú 2 dcéry, o ktoré sa vzorne stará. V decembri 2023 pred Vianocami sa s družkou pohádali, radšej odišiel z domu, ocitol sa vo veľmi zlej životnej situácii, vonku, ukradli mu telefón zaplietol sa so zlou partiou, čo nakoniec skončilo trestným činom. Veľmi to ľutuje, s družkou sa to dalo do poriadku, no po zaplatení účtov jej zostane pár eur. Vždy všetko platil on, stále pracoval a potrebujú preto jeho pomoc. Sľubuje, že bude žiť poriadny a beztrestný život. Chcel by požiadať o zrušenie ústavného protialkoholického liečenia, pretože určite nie na alkohole závislý. Tento skutok sa stal pod vplyvom alkoholu, ktorý už aj tak nikdy nechce. Do roku 2009 užíval drogy, preto ma so závislosťou skúsenosť. Svoje odvolanie doplnil aj prostredníctvom obhajcu, podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 23.10.2024. Namietal, že k vyhláseniu rozsudku došlo na hlavnom pojednávaní 04.10.2024, teda po účinnosti novely zákona č. 40/2024 Z.z.. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že aplikoval vo veci ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona platné do 05.08.2024. Vzhľadom na to, že k vyhláseniu rozhodnutia došlo až po účinnosti novely a § 38 ods. 4 Tr. zákona bol novelizovaný, súd nemohol vo veci zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že u obžalovaného neuznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, pretože aktívne nespolupracoval pri objasňovaní trestnej činnosti. Po ustanovení obhajcu obžalovaný nebol vo veci vypočutý, pričom prostredníctvom svojho obhajcu podal dňa 13.05.2024 návrh na výsluch a zároveň návrh na výsluch spoluobžalovaného. Tento návrh, podaný počas vyšetrovania, bol dňa 22.05.2024 vyšetrovateľom zamietnutý. Naposledy bol odsúdený v roku 2014 za skutok spáchaný v roku 2009. Uvedený trest z roku 2014 vykonával až v roku 2022, pričom mu nie je zrejmé prečo až o 8 rokov neskôr, keď sa 8 rokov nedopustil žiadnej trestnej činnosti. Zároveň súd
nemusí prihliadať na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, keďže u neho ide o záznamy staršieho dáta. Trestného činu ublíženia na zdraví sa dopustil v roku 2009, teda pred pätnástimi rokmi. Ak by súd na priťažujúcu okolnosť § 37 písm. m/ Tr. zákona neprihliadal, ostala by mu 1 poľahčujúca a 1 priťažujúca okolnosť a súd by nemusel pristupovať k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby a pri znížení podľa § 39 Tr. poriadku o jednu tretinu, by mohol uložiť trest 2 roky a 8 mesiacov, ktorý by považoval za zákonný a spravodlivý. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok, uložiť mu úhrnný trest 2 roky a 8 mesiacov, so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný C. odôvodnil svoje odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 18.10.2024. Namietal, že súd správne identifikoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na ich pomer prihliadol, pričom z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že došlo k aplikácii ustanovenia Tr. zákona a Tr. poriadku pred nadobudnutím účinnosti znenia Tr. poriadku dňa 06.08.2024. Pri odôvodnení tohto postupu je nevyhnutné aplikovať Tr. zákon a Tr. poriadok platný a účinný v konkrétnom čase. Po nadobudnutí účinnosti Tr. zákona došlo k zväčšeniu okruhu trestných činov, za ktoré je možné ukladať trest odňatia slobody neprevyšujúci 4 roky, ktorý je možné odložiť s probačným dohľadom. Nezmeneným zostala fakultatívna možnosť využitia tohto inštitútu. Uvedomuje si protiprávnosť svojho konania, ku ktorému sa priznal a úprimne oľutoval. Podľa aktuálnej právnej úpravy je možné výkon trestu odňatia slobody, ktorý neprevyšuje 3 roky podmienečne odložiť a výkon trestu odňatia slobody, ktorý neprevyšuje 4 roky podmienečne odložiť s probačným dohľadom. V záujme deklarovanej snahy zavádzania prvkov restoratívnej justície, s poukazom na záujem spoločnosti a v neposlednom rade s dôrazom na doterajší spôsob jeho života, kedy bol trestný čin u neho ojedinelým vybočením z udržiavania spoločenských noriem, zastáva názor, že aj pri rozhodovaní súdu podľa príslušných legálnych ustanovení bolo možné, spoločensky žiaduce a dostačujúce výkon jemu uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť, prípadne aj s určením probačného dohľadu. Doposiaľ nebol vo výkone trestu a podmienečný odklad jemu uloženého trestu, proti ktorého výške v žiadnom prípade nenamieta, s určením primeranej skúšobnej doby, vrátane prípadného určenia obmedzení a povinností je, podľa jeho názoru, plne spôsobilým zabezpečiť všetky požiadavky spoločnosti a splniť všetky funkcie, ktoré má trest plniť. Ustanovenia Tr. poriadku v čase rozhodovania súdu v predmetnej veci sú jednoznačné vo vzťahu k ukladaniu trestu odňatia slobody, konkrétne vo vzťahu k podmienečnému odkladu jeho výkonu nepochybne priaznivejšie, preto považuje za nesprávne, aby v čase rozhodovania súdu neboli vzaté do úvahy. Zároveň je pre neho priaznivejšie aplikovať ustanovenia Tr. zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku a to aj vo vzťahu k ustanoveniu § 33a ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024. Napriek učinenému vyhláseniu o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a zákonnej možnosti napadnúť odvolaním len výrok o treste, bude nevyhnutné zrušiť aj výrok o vine a rešpektovať uznesenie, ktorým bolo jeho vyhlásenie súdom dňa 02.08.2024 prijaté, aplikovať Tr. zákon a Tr. poriadok účinný po 06.08.2024. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil mu trest odňatia slobody 2 roky a 8 mesiacov, s podmienečným odkladom a určil skúšobnú dobu na 3 roky a probačný dohľad nad jeho správaním, určil mu obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávať sa počas skúšobnej doby s A. A. a príkaze nepriblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov k poškodenému B. E.. Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné a odvolania obžalovaných nie sú dôvodné. Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že obaja obžalovaní sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku priznali na hlavnom pojednávaní a vyhlásili, že sú vinní, pričom súd po splnení zákonných podmienok ich vyhlásenia o vine prijal a následne nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom sa priznali k spáchaniu skutku, ale vykonal len dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a o náhrade škody. Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, je potrebné zdôrazniť, že obžalovaní sa dopustili závažnej úmyselnej trestnej činnosti spočívajúcej v násilnom konaní s prvkami výraznej agresivity vyznačujúcej sa bezohľadnosťou až krutosťou, kedy na poškodeného B. E., ktorý konanie obžalovaných nijakým spôsobom nevyprovokoval, zaútočili najprv päsťou do oblasti tváre, kedy v dôsledku toho poškodený spadol na zem, čo však ich neodradilo od ďalšieho násilného konania a títo v útoku pokračovali, kde obžalovaný A. ho najmenej 1-krát kopol nohou do oblasti hrudníka a 1-krát udrel päsťou do oblasti tváre a obžalovaný C. 1-krát kopol nohou do oblasti hrudníka a 1krát kopol nohou do oblasti tváre. Zo strany obžalovaných tak išlo o opakované údery veľkej intenzity
smerujúce do oblasti tváre a hlavy poškodeného. Je možné konštatovať, že k spáchaniu trestného činu prispelo konanie každého z obžalovaných rovnakou mierou. Obžalovaní útočili na najvyšší záujem chránený trestným zákonom a to záujem na ochrane zdravia. Svojim konaním tak spôsobili závažné následky na zdraví poškodeného B. E., ktorému útokom vznikli viacpočetné zranenia. O závažnosti spôsobených zranení osobitne práve vnútrolebečného krvácania a náročnosť ich liečby vypovedajú závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Slavkovského. Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na osoby obžalovaných ich pomery a možnosti nápravy a tiež zohľadnil postoj obžalovaných k spáchaniu trestnej činnosti a na základe uvedených dôvodov rozhodol tak, ako uviedol vo výroku rozhodnutia. Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaní A. A. a B. C. na hlavnom pojednávaní dňa 02.08.2024, po zákonnom poučení urobili vyhlásenia o tom, že sú vinní, ktoré boli po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a po vyjadrení prokurátora a obhajcu prijaté súdom s tým, že súd nevykoná dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaní priznali k spáchaniu skutku a vykonajú sa dôkazy súvisiace len s výrokom o treste a o náhrade škody. Vychádzajúc z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, odvolací súd nezistil žiadne zásadné porušenie práva obžalovaných na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine, a keďže v danej trestnej veci boli podané odvolania obžalovanými a prokurátorom len proti výrokom o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento odvolaniami napadnutý výrok. Konanie obžalovaných bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Obžalovaní tým, že spoločným konaním inému úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a spoločným konaním sa dopustili fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu žalovaného zločinu. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného A. A. konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. U obžalovaného B. C. konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Krajský súd po oboznámení sa s odvolaniami obžalovaných a prokurátora, týmito odvolaniami napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého spisu konštatuje, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na nápravu obžalovaných budú postačovať tresty uložené pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. zvýšenej trestnej sadzby v prípade obžalovaného A., za použitia § 39 Tr. zákona. V prípade obžalovaného A. sa krajský súd stotožňuje s priznanými poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, ako aj ich pomerom, tak ako to konštatoval súd prvého stupňa, avšak vo vzťahu k obžalovanému C. je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa obžalovanému opomenul priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že viedol riadny život, nakoľko z odpisu registra trestov obžalovaného Čonku vyplýva, že tento má v ňom evidovaných 7 záznamov, ale vo všetkých siedmich prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený pre fikciu zahladenia odsúdenia, pričom naposledy bol súdne trestaný trestným rozkazom Okresného súdu Poprad zo dňa 15.02.2010, sp. zn. 4T/17/2010, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody 3 mesiace, so skúšobnou dobou na 1 rok, do 01.04.2011, v ktorej sa osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Z uvedeného teda vyplýva, že od osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a po vykonaní trestu zákazu činnosti, po spáchanie skutku v prejednávanej trestnej veci, uplynula doba viac ako 10 rokov, čo podľa ustálenej judikatúry je potrebné považovať za vedenie riadneho života. Krajský súd sa zároveň nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že u obžalovaných boli dôvody na ukladanie trestu pod spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. pod spodnú hranicu
zvýšenej trestnej sadzby. U obžalovaných, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné konštatovať mimoriadne okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa a samotné vyhlásenie viny zo strany obžalovaných nepostačuje. Čo sa týka okolností prípadu, je potrebné naopak poukázať na závažnosť trestného činu, na skutočnosť, že konaním obžalovaných bola poškodenému spôsobená ťažká ujma na zdraví, bol poškodený jeden z najdôležitejších životných orgánov a to mozog a bez lekárskej pomoci by zranenia, ktoré poškodenému spôsobili obžalovaní viedli k smrti poškodeného. Zároveň je potrebné poukázať aj na osoby obžalovaných, keď u obžalovaného A. A. tento spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, pričom v minulosti bol celkovo 7-krát súdne trestaný, a aj keď sa niektorých prípadoch hľadí na neho ako keby nebol odsúdený, je potrebné poukázať na to, že v minulosti bol opakovane aj vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k obžalovanému C. je potrebné poukázať na to, že aj keď sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený pre fikciu zahladenia odsúdenia, čo viedlo k priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, nie je možné tieto odsúdenia prehliadať pri posúdení osoby obžalovaného. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že iné ako nepodmienečné tresty odňatia slobody a to u obžalovaného C. na spodnej hranici trestnej sadzby a u obžalovaného A. na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby o jednu tretinu, nebudú postačovať na nápravu obžalovaných, preto obžalovaným uložil tresty odňatia slobody diferencovane a to obžalovanému A. v trvaní 6 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný A. už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a obžalovanému C. trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný C. v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Uvedené tresty krajský súd považuje za dostatočné na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovaných k tomu, aby v budúcnosti viedli riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti, ktorý zodpovedá zásadám ukladania trestov , vzhľadom na okolnosti prípadu, osoby páchateľov a to aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného A., že po ustanovení obhajcu nebol vo veci vypočutý a návrh na jeho výsluch bol zamietnutý, krajský súd udáva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu, jeho vyhlásenie bolo prijaté súdom s tým, že súd už dokazovanie nevykonával. Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného A., že naposledy trestný čin spáchal v roku 2009, za ktorý bol odsúdený v roku 2014 a nie je mu zrejmé prečo daný trest vykonával až o 8 rokov neskôr, krajský súd uvádza, že v prejednávanej veci uvedenú skutočnosť neskúmal, nakoľko bol viazaný rozhodnutím súdu, ako aj rozhodnutím o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pričom je nepochybné, že odsúdený daný trestný čin prejednávanej trestnej veci spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, s tým, že tejto si bol vedomý a rovnako si musel byť vedomý aj toho ako sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia má správať. Ak obžalovaný A. poukazuje na skutočnosť, že konajúci súd nemusel prihliadať na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona krajský súd udáva, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a v minulosti bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, neboli dané mimoriadne dôvody na to, aby na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadal. Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného A., že začal žiť s družkou, založili si rodinu, majú 2 dcéry, o ktorej sa stará, v roku 2023 v decembri pred Vianocami sa s ňou pohádal, ocitol sa vo veľmi zlej životnej situácii vonku a ukradli mu telefón, krajský súd v súhrne udáva, že uvedené skutočnosti nemôžu byť dôvodom ospravedlnenia protiprávneho konania obžalovaného, ani dôvodom pre ukladanie miernejšieho trestu, resp. dôvodom pre ukladanie trestu pod spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného C., že keďže súd vyhlasoval rozsudok až na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2024, kedy už bola platná a účinná novela Tr. zákona č. 40/2024 Z. z., mal pri ukladaní trestu podľa tejto postupovať, krajský súd udáva, že obžalovaný C., rovnako ako obžalovaný A. urobili vyhlásenia o vine pre žalovaný skutok na hlavnom pojednávaní dňa 02.08.2024, teda ešte pred platnosťou a účinnosťou novely Tr. zákona č. 40/2024 Z. z., tieto ich vyhlásenia boli prijaté súdom, čím sa stal výrok o vine u oboch obžalovaných právoplatným a v zmysle ustálenej judikatúry nie je možné o výroku o vine rozhodovať podľa Tr. zákona platného a účinného pred novelou Tr. zákona č. 40/2024 Z. z. o výroku o treste podľa Tr. zákona účinného po novele č. 40/2024. Vzhľadom na právoplatný výrok o
vine obžalovaných bolo potrebné preto trest ukladať podľa zákona platného a účinného do 06.08.2024, preto aj odvolací súd takto postupoval pri ukladaní trestu. To boli podstatné dôvody na základe, ktorých krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako dôvodné, odvolania obžalovaných ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.