Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/51/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202385 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8718202385.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D. XXX, XXX XX T. D., právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, proti žalovanej: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpená: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 11C/23/2018-113 z 23.07.2020 takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom (v tomto spore už v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a súvisiacim výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal žalobcu. 2. Svoje rozhodnutie postavil na zistení, že podanou žalobou sa žalobca proti žalovanej - svojej exmanželke - domáha určenia bezpodielového, alternatívne podielového spoluvlastníctva k bytu bližšie špecifikovaného v petite žaloby, a to titulom vydržania, pričom v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/286/2014 bolo určené, že výlučnou vlastníčkou bytu je exmanželka žalobcu, a to titulom transformácie členského podielu k družstevnému bytu. Žalobca, ktorý vedel, že nebol členom družstva, a že členské práva v družstve získala žalovaná prevodom od svojej matky, potom nemohol dobromyseľne vstúpiť do držby tohto bytu, a to po povolení vkladu vlastníctva k bytu (dňa 18.01.1999) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorú v prípade, ak bol jej účastníkom aj žalobca, považoval za neplatnú. Rovnako spochybnil aj existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na tu požadovanom určení, pričom neuprel právo žalobcu na podanie takej žaloby, no jeho konanie posúdil ako rozporné s dobrými mravmi, ak sa inštitútom vydržania snaží obísť inštitút, ktorým nadobudla vlastníctvo k bytu jeho exmanželka - transformáciu členského podielu - a tak sa stať taktiež spoluvlastníkom predmetného bytu. Výrok o trovách konania odôvodnil zásadou úspechu. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, § 123, § 124, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 3, § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Obč. zák., výrok o trovách konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 ods. 2 CSP. 3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci), napadol žalobca. Odvolateľ mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že splnil všetky zákonom vyžadované predpoklady vydržania, pričom pre posúdenie splnenia podmienky užívania bytu počas vydržacej doby bola podstatná skutočnosť, že byt užíval dobromyseľne a nepretržite odo dňa povolenia vkladu vlastníctva 18.01.1999 na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, pričom okolnosti uzatvorenia tejto zmluvy svedčia o tom, že bol spolu so žalovanou dobromyseľný v tom, že im byt patrí, a že sú jeho bezpodieloví spoluvlastníci. Od povolenia vkladu mal žalobca predmetný byt nepretržite v oprávnenej držbe počas zákonom stanovenej 10 - ročnej vydržacej doby. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy odvolacieho konania. Podľa nej žalobca od povolenia vkladu nevstúpil do oprávnenej držby a byt nepretržite a dobromyseľne neužíval, lebo byt nepatril do BSM strán sporu. 5. Iné podania dané neboli. 6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383, § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP). 7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05). 9. S poukazom na dátum podania, označenie i obsah žaloby, v danom prípade bola nesporne podaná určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c/ CSP. 10. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zákon trvá na tom, aby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (pozri napr. R 17/1972). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti, alebo spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). 11. Ak súd zamieta žalobu na určenie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky (SJ 3/1997). 12. V tomto potom súd prvej inštancie pochybil, lebo ak mal za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, nemal sa ďalej zaoberať žalobou z vecnej stránky. Navyše odôvodnenie neexistencie naliehavého právneho záujmu v napadnutom rozsudku ostalo, prinajmenšom hmlistým/pochybným, a to s poukazom na doktrínu, ako aj rozvetvenú konštantnú judikatúru k tejto otázke. 13. Naliehavý právny záujem na určení BSM k bytu, daný nie je. V tomto smere je potrebné vychádzať, ako to už judikoval Ústavný súd SR zo zásady, že žiaden spor neexistuje samoúčelne, ale jeho cieľom je dosiahnutie vzniku, zmeny či zániku hmotných práv a povinností fyzickej či právnickej osoby. Pokiaľ tieto práva či povinnosti vyplývajú priamo zo zákona či zo zmluvy, ich súdnou deklaráciou tak dochádza iba k rozmnožovaniu súdnych sporov. Potom nárok, ktorý si žalobca tu podanou žalobou na určenie BSM k bytu uplatnil, mal uplatniť v samotnom konaní o vyporiadanie BSM (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. I. ÚS 118/2012). Obiter dictum (hoc nezostáva nič iné, ako rešpektovať právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníctva k bytu žalovanej) rovnako malo byť naložené s jej žalobou v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/286/2014, ak prebiehalo konanie o vyporiadanie BSM. 14. Odvolací súd má však naproti názoru súdu prvej inštancie za to, že naliehavý právny záujem na v tomto spore požadovanom určení, avšak iba čo do určenia prípadného podielového spoluvlastníka, daný je, lebo ak je žalovaná nateraz v katastri zapísaná ako výlučná vlastníčka bytu, iba kladné súdne rozhodnutie v tomto spore by mohlo byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri ( ZSP 48/2004). 15. Ako je už konštantou a rozvetvenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít ustálené „dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napr. prisvojuje cudziu vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z nich možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami; z nich sa dá súdiť, že toto presvedčenie bolo po celú dobu vydržania dôvodné“ (napr. pozri NS ČR, sp. zn. 28Cdo/1167/2011). 16. Potom vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, so zreteľom na všetky dostupné okolností prípadu, majúc pritom na pamäti konštantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít a v tomto spore preukázanú vedomosť žalobcu jednak o spôsobe nadobudnutia členských práv v družstve žalovanou, ako i o tom, že nebol členom družstva, hoc v zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu bol ako účastník označený, úvaha súdu prvej inštancie o nedobromyseľnosti žalobcu, nemôže byť hodnotená ako zjavne neprimeraná. 17. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP. 19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).