Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Sa/29/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200825 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200825.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. MarianomHoffmannom, PhD. v právnej veci žalobkyne: Bc. S. Q., bytom S. XXX/XX, XXX XX I. S. proti žalovanému:B. práce sociálnych vecí a rodiny G., Q. peňažných príspevkov na kompenzáciu C. a posudkových činností H., L. 2, 04XXX H., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia pod č. UPS/W zo dňa 8. novembra 2019 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 8. novembra 2019 pod č.W./W a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 11.12.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného pod č. W./W I. Stručné zhrnutia administratívneho konania 2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K., pracovisko SM. na základe žiadosti, ktorú podala dňa 06.05.2019 pani BU., začal konanie vo veci poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. 3. Podľa komplexného posudku vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. číslo K zo dňa 08.07.2019, ktorý je podkladom tohto rozhodnutia, žiadateľka je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nespĺňa zákonné podmienky na priznanie uvedeného peňažného príspevku. Podľa doloženej zdravotnej dokumentácie a jej posúdení lekárom referátu posudkových činností bolo zistené, že pani Bc. S. Q. nemá zvýšené výdavky súvisiace s hygienou, nakoľko ťažké zdravotné postihnutie posudzovanej nepatrí do zoznamu zdravotných postihnutí na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou uvedených v prílohe č. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nemá zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, nakoľko zdravotné postihnutie menovanej nepatrí do zoznamu chronických stavov, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v dôsledku ťažkých porúch mobility bez používania technicky náročných pomôcok uvedených v prílohe č. 7 citovaného zákona. V doloženej zdravotnej dokumentácií sa nenachádzajú žiadne odborné lekárske nálezy, ktoré by u menovanej popisovali ťažké poruchy kontinencie alebo prejavy kožného ochorenia, vyžadujúceho si trvalé ošetrenie pomocou mastí, pást alebo olejov, prípadne prejavy iných ochorení, ktoré sú uvedené v zozname zdravotných postihnutí na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou v zmysle prílohy č. 6 citovaného zákona. Posudzovaná netrpí chronickým stavom v dôsledku ťažkého postihnutia pohybového aparátu, praktickou alebo úplnou slepotou oboch očí a pri chôdzi nepoužíva žiadnu technicky náročnú pomôcku podľa prílohy č. 7 citovaného zákona. Na základe týchto skutočností menovaná nespĺňa zákonné podmienky pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. 4. Na základe uvedených skutočností Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K., pracovisko N. (ďalej len správny orgán I. stupňa) na základe žiadosti, ktorú podala dňa 6.5.2019 pani Bc. S. Q. (ďalej len žalobkyňa), rozhodol nevyhovieť žiadosti a nepriznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov bytového zariadenia. 5. Dňa 12.07.2019 pod č. K vydal ako správny orgán príslušný podľa § 5 ods. 7 písm. a) bod 3. zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 52 písm. a) bod 3. zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodol tak, že podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti, ktorú podala dňa 06.05.2019 pani Bc. OJ.ka, nM.y a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím. II. Stručné zhrnutie žalobou napádaného rozhodnutia 7. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný dňa 08.11.2019 pod č. W./W ako orgán príslušný na konanie podľa § 51 písm. b) tak, že zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 4 ods. 6 písm. c), § 6 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preskúmalo napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a podľa § 2 ods. 3, § 15 ods. 4, § 38 ods. 1 písm. b), 2 a § 55 ods. 8 zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) rozhodlo tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie zamietola napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. (ďalej len „úrad“) č. K zo dňa 12.07.2019 potvrdil. 8. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že po preskúmaní kompletnej zdravotnej dokumentácie (vrátane lekárskych nálezov doložených k odvolaniu) posudkový lekár ústredia vydal lekársky posudok č. UPS/W zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého miera funkčnej poruchy posudzovanej bola stanovená na 20 %, podľa časti XIII.B.4.a) pre inkontinenciu moču - relatívnu - stresovú II. stupňa, prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, v dôsledku ktorej skutočnosti posudzovaná sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 9. Z lekárskeho posudku ústredia ďalej vyplýva, že sa jedná o posudzovanú s postihnutím močového ústrojenstva podmieňujúcim určenú mieru funkčnej poruchy. Miera funkčnej poruchy bola určená na dolnej hranici percentuálneho rozpätia s ohľadom na stupeň inkontinencie, s nepravidelným predpisom pomôcok pre minimálny únik moču. Inkontinencia stolice doteraz jednoznačne potvrdená nebola. Prejavy zvýšenej únavy s možným súvisom s genetickou mutáciou (ešte v pokračujúcom diagnostickom procese), bez funkčného deficitu nie je možné z posudkového hľadiska hodnotiť (nejde o funkčnú poruchu v oblasti nervového systému a pohybového aparátu). Z uvedeného dôvodu posudkový lekár ústredia zmenil hodnotenie oproti lekárskemu posudku úradu s príslušnou zmenou v diagnosticko- funkčnom hodnotení, s následnou zmenou - znížením určenej miery funkčnej poruchy. Ostatné (početné) dokumentované stavy a postihnutia nepodmieňujúce funkčné poruchy (vrátane lekárskeho nálezu rehabilitačného lekára s predpisom gumotextilných pomôcok) nie sú v diagnosticko-funkčnom hodnotení uvedené. Z uvedených dôvodov sa posudzovaná nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 10. Námietky žalobkyne v odvolaní nemajú vplyv na zmenu či zrušenie rozhodnutia vydaného úradom. 11. Žalovaný v rámci druhostupňového konania rozhodol tak, že žalobkyne nemajú vplyv na zmenu, či zrušenie ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t. j. rozhodnutie úradu potvrdilo, avšak nie z dôvodu, že posudzovaná nemá zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ale z dôvodu, že sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe 12. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas správnu žalobu, v ktorej sa domáhala preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia. V podanej žalobe uviedla, že má za to, že s postupom ústredia práce, ako aj s postupom úradu práce ako prvostupňovým orgánom, a následne aj s postupom a rozhodnutím ústredia práce ako druhostupňovým orgánom boli porušené jej práva. Druhostupňový orgán nedostatočne a nesprávne zhodnotil diagnózy a z nich vyplývajúce zdravotné postihnutia a poškodenia. 13. Na základe uvedeného žiadala, aby Krajský súd v Prešove žalobou napádané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému, príp. správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie. Bližšie žalobné dôvody žalobkyňa neuvádzala. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 14. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 27.02.2020, kde uviedol, že v predmetnej veci je potrebné predostrieť, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku je podľa §2 ods.3 v spojení s §38 ods. l písm. b) bod 1. zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle§ 11 ods. 11zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. 15. Nejde pritom o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu, ako posudzovanú osobu. 16. K námietkam uvedeným v správnej žalobe spracoval z uvedeného dôvodu dňa 11.02.2020 stanovisko posudkový lekár žalovaného - MW.ö N., podľa ktorého lekárky posudok č. UPS/W zo dňa 05.11.2019 bol vypracovaný v súlade s ustanovením § 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality. Posudkový lekár žalovaného teda nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov a lekársky posudok vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 17. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii aj dokumentáciu z výkonu sociálnej posudkovej činnosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že pred lekárskou posudkovou činnosťou bola dňa 24.09.2019 vykonaná sociálnym pracovníkom žalovaného sociálna posudková činnosť v domácnosti žalobcu a lekársky posudok bol vypracovaný posudkovým lekárom žalovaného až dňa 05.11.2019. Posudkový lekár žalovaného tak vychádzal aj zo získaných podkladov príslušného sociálneho pracovníka v intenciách §13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. So žalobcom, ako posudzovanou osobou bol na mieste, vyhotovený písomný záznam z vykonanej sociálnej posudkovej činnosti - Záznam z osobného rozhovoru s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím na účely sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 24.09.2019 (v ktorom môže k výkonu sociálne posudkovej činnosti posudzovaná osoba podávať aj návrhy a námietky - v danom prípade zo strany žalobcu nie sú uvedené žiadne). 18. Žalovaný preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu str. 3 žaloby, že: ,,Druhostupňový orgán nedostatočne a nesprávne zhodnotil diagnózy a z nich vyplývajúce zdravotné postihnutia a poškodenia. “ a dodáva, že lekársky posudok žalovaného spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 19. Žalobca si tak laicky osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné s lekárskymi nálezmi špecialistov, pričom k tomuto záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár. 20. Žalovaný v zmysle lekárskej posudkovej činnosti dostatočne preukázal a odôvodnil záver,že žalobca podľa §2 ods.3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a nespĺňa tak základnú hmotnoprávnu podmienku pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku. 21. Správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, vychádza len z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv. Bez ďalšieho nedôvodí a naviac ani neuvádza konkrétne dôvody, prečo odborný lekársky posudok nie je objektívny a je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov. 22. Žalovaný v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, t,j. podania a návrhy žalobcu - listiny, ako sú lekárske správy a nálezy, sociálnu posudkovú dokumentáciu a lekárske posudky. 23. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že v zmysle ústavných princípov pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu činnosť Najvyššieho súdu. Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. 24. Právne závery uvádzané v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012poukazujú na skutočnosť, že podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom- v danom prípade nárok na priznanie požadovaného peňažného príspevku. 25. Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v inej právnej vecí pri posudzovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu vo svojom rozsudku sp. zn.: 9Sžso/63/2016a dňa 29.11.2017 na str. 8 dôvodí, že záver neurológa nie je dôvodom pre priznal predmetného príspevku, nakoľko posudzovanie zdravotného stavu na účely jeho priznania je zverené posudkovým lekárom úradu a žalovaného a nie ošetrujúcemu lekárovi. 26. Aj samotný krajský súd vo svojej rozhodovacej praxi v rozsudku Sp. zn.: XSa/XX/XXX7 zo dňa 27.03.2018 na str. 7 dôvodí vyššie uvedenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 27. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný v rámci svojej diskrečnej právomoci vydal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s platnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom v zmysle §27 ods.2 SSP, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému v týchto intenciách formulovať svoje záver) autonómne. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli zistene správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právne úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné, a preto žalovaný navrhuje, aby krajský súd predmetnú žalobu podľa §190 v spojení s §199 ods.3 SSP ako nedôvodnú zamietol. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 28. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v súlade s § 199 ods. 2 a § 202 ods. 2 SSP, pričom vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov netrval (žalovaný písomným podaním zo dňa 30.4.2020 súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania), aby správny súd na jej prejednanie nariadil pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 29. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 26. Novembra 2020. (§ 137 ods. 3 SSP). 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 2 ods. 2 SSP Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 32. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 34. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.14. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 36. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. 38. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. 39. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. 40. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. 41. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy. 42. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. Sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b/ posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d/ posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a e/ navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. 43. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. Sociálna posudková činnosť sa vykonáva, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. 44. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. Sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu. 45. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálny pracovník pri vykonávaní sociálnej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s posudkovým lekárom, s odborníkmi z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. 46. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. 47. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. Posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopností a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením. 48. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. Posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti. 49. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. 50. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. 51. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. 52. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2. 53. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a/ mieru funkčnej poruchy, b/ vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c/ sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d/ návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g/ termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h/ odôvodnenie komplexného posudku. 54. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. posudok podľa odseku 1 príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50 %. 55. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 447/2008 fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak na a)na diétne stravovanie, b)súvisiace 1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,3.so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. 56. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 447/2008 odkázanosť na každé zvýšenie výdavkov uvedených v odseku 1 sa posudzuje samostatne. 57. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. 58. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ustanovenia § 18 ods.3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. 59. V zmysle ustanovenia § 55 ods. 8) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze. 60. Podľa § 55 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu prvej vety sa rozhodnutie a lekársky posudok, ktorý je podkladom tohto rozhodnutia, doručí účastníčke konania. 61. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 62. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 63. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 64. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.32. Podľa § 60a Správneho poriadku Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 65. Správny súd na tomto mieste pripomína, že priznanie peňažného príspevku je podmienené splnením podmienok stanovených zákonom č. 477/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Peňažné príspevky na kompenzáciu sú podľa charakteru nároku fakultatívnymi dávkami, tzn. že na ich priznanie neexistuje právny nárok, dôvod uplatnenia priznania nároku sa posudzuje na základe konania, ktoré začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok možno fyzickej osobe s ŤZP peňažný príspevok na kompenzáciu poskytnúť. Základnou podmienkou poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu je skutočnosť, že fyzická osoba má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%, čím sa stáva fyzickou osobou s ŤZP. Ďalšou podmienkou je, že v komplexnom posudku, vydanom príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, bol navrhnutý požadovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu. 66. Komplexný posudok ako podklad spracovaný posudkovým lekárom a sociálnymi pracovníkmi prvostupňového alebo druhostupňového správneho konania, je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Lekársku posudkovú činnosť podľa § 63 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch vykonáva posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že len posudkový lekár v prvostupňovom, prípadne druhostupňovom administratívnom konaní je oprávnený a schopný odborne posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby na žiadanú formu kompenzácie, a to predovšetkým na základe doložených komplexných správ a nálezov, ktoré je v zmysle zákona o peňažných príspevkoch účastník konania povinný doložiť k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku. Okrem doložených nálezov, ktoré sa stávajú dôkazom preukazujúcim tvrdenie žiadateľa o jeho zlom nepriaznivom zdravotnom stave, má tiež povinnosť preukázať účastník konania skutočnosti rozhodné na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu. Na základe týchto listinných dôkazov, komplexných nálezov a zdravotnej dokumentácie, či i neskôr v konaní doložených nálezov, vychádzajúc z ustanovenia § 11 a § 13 zákona o peňažných príspevkoch posudkový lekár a sociálny pracovník pri výkone ich posudkovej činnosti vo veci konajú a svoju činnosť zavŕšia podaním komplexného posudku, v ktorom zhodnotiac dôkazy kompenzáciu navrhnú, alebo nenavrhnú. 67. Podľa § 63 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, sociálnu posudkovú činnosť na účely tohto zákona môže vykonávať len sociálny pracovník. Týmto môže byť fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v I., II. alebo III. stupni alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. 68. Posudzovanie miery funkčnej poruchy aj jednotlivých druhov odkázanosti podľa zákona o peňažných príspevkoch sa posudzuje na základe nálezov odborných lekárov, kde sa zohľadňuje nielen samotný trvalý chorobný nález, ale aj jeho stupeň a rozsah jeho trvalého funkčného znevýhodnenia, ktoré trvá aj napriek komplexne absolvovanej liečbe. Subjektívne domnienky/tvrdenia, musia mať objektívny podklad. Posudzovanie je vysoko individuálny výkon a funkčná porucha podľa § 2 ods. 4 zákona je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Posudkový lekár určí mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia tak ako je uvedený v prílohe č. 3 zákona o peňažných príspevkoch. Zároveň posudkový lekár posudzuje jednotlivé druhy odkázanosti na samotné diagnostikované ochorenie, podľa stupňa, formy a štádia ochorenia, ktoré sú objektivizované v nálezoch odborných lekárov a z nich vychádzajúcej potreby skutočnej odkázanosti. Teda nie podľa subjektívneho hodnotenia pocitov posudzovanej fyzickej osoby s ŤZP. 69. Ak má posudkový lekár pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z komplexných nálezov, resp. si potrebuje overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu. Povinnosť posudkového lekára pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 10 mu vzniká len vtedy, ako to fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. 70. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa podala len blanketovú správnu žalobu bez uvedenia konkrétnych žalobných dôvodov, správny súd v súlade so zásadou neformálnosti v konaní o žalobách v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP) a neviazanosťou súdu žalobnými dôvodmi v sociálnych veciach (§ 203 ods. 2 SSP) preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného v plnom rozsahu, aby tak naplnil účel konania o správnych žalobách v sociálnych veciach, ktorým je poskytnutie účinnej súdnej ochrany v sociálnych veciach aj žalobcom bez právneho zastúpenia a bez právnych znalostí. 71. Správny súd v predmetnej veci zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa podala dňa 06.05.2019 žiadosť na správny orgán I. stupňa (Úrad práce sociálnych vecí a rodiny K., odbor sociálnych vecí a rodiny, agenda peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu, v ktorom žiadala kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Správny orgán I. stupňa v začatom správnom konaní vyžiadal v zmysle § 55 zákona č. 447/2008 Z.z. komplexný posudok pre žalobkyňu za účelom posúdenia nároku na peňažný príspevok. Podkladom k žiadosti žalobkyne bol lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie vystavený S.. F. O., všeobecného lekára pre dospelých, K. zo dňa 29.04.2019. K žiadosti žalobkyňa predložila lekárske správy, a to lekársku správu MW.j, neurológa zo dňa 26.03.2019 a zo dňa 24.01.2019, ako aj zo dňa 31.01.2019, ďalej predložila lekársku správu Doc. MW.ej zo dňa 7.1.2018, lekársku správu S.. S. Šofranka zo dňa 13.03.2019 a 06.02.2019, ďalej lekársku správu MUDr. O. S., genetika zo dňa 11.10.2018 a 15.10.2018, ďalej lekársku správu MUDr. F. S. zo dňa 20.11.2017, lekársku správu MUDr. K. I., zo dňa 04.04.2019, lekársku správu MUDr. D. G. zo dňa 28.3.2019, lekársku správu MUDr. S. S. zo dňa 18.12.2018, lekársku správu MUDr. Evy N. zo dňa 24.04.2019, 11.12.2018, 27.02.2019, ambulantný nález MUDr. Z. X. zo dňa 09.10.2018, lekársku správu MUDr. Z. E. zo dňa 12.12.2018, lekársku správu MUDr. S. H. zo dňa 08.11.2017, lekársku správu MUDr. Z. Q. zo dňa 16.05.2018, 16.01.2019 a 15.03.2017, lekársku správu MUDr. S. U. zo dňa 15.04.2019 a zo dňa 11.03.2019, lekársku správu MUDr. Z. E. zo dňa 04.03.2019. Na základe vyžiadania bol spracovaný lekársky posudok na účely § 11 zákona č. 447/2018 Z.z. pred správnym orgánom I. stupňa, a to dňa 17.06.2018 MUDr. S. K., posudkovým lekárom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny K.. V zmysle lekárskeho posudku, pokiaľ ide o diagnostickofunkčné hodnotenie, pod písm. a) je uvedená myopatia, metabolicky podmienená pri deficite myoadenylat deaminázy, ktorá bola zaradená podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2018 Z.z. a bola určená miera funkčnej poruchy v percentách podľa kapitoly 12 - a - 11 - 1 - b s určením miery funkčnej poruchy v percentuálnom rozpätí 60-80%. Bola určená miery funkčnej poruchy v percentách na spodnej hranici vo výške 60%. Z vyjadrenia posudkového lekára správneho orgánu I. stupňa vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá vyžaduje parkovací preukaz a vyžaduje sprievodcu. Lekársky posudok obsahuje záver k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého ide o ťažké zdravotné postihnutie - myopatia, metabolicky podmienená pri deficite myoadenylat deaminázy- stredná ťažká forma s výrazným obmedzením hýbavosti a so závermi v oblasti mobility redukovaná, orientácia v norme. Pokiaľ ide o oblasť komunikácie, tá je v norme. Pokiaľ ide o oblasť zvýšených výdavkov podľa § 14 ods. 5 je schopná prekonávať bytové prekážky. Podľa § 14 ods. 6 nespĺňa kritériá na individuálnu prepravu a nespĺňa podľa § 38 ods. 9 písm. b) podľa § 14 ods. 7 nespĺňa kritériá prílohy č. 5 na diétne stravovanie, podľa § 14 ods. 8 nespĺňa kritériá prílohy č. 6 na hygienu (inkontinencia moču II. Stupňa). Podľa § 14 ods. 9 nespĺňa kritériá prílohy č. 7 na opotrebovanie šatstva. V oblasti sebaobsluhy základné životné úkony zvláda. Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby je III. stupňa s počtom bodov 80. Podľa § 40 ods. 11 citovaného zákona je odkázaná na sprievodcu pri pohybe v exteriéri. Termín kontroly bol stanovený na jún 2023 s aktuálnym nálezom neurológa. Na základe odvolania žalobkyne bol jej zdravotný stav opätovne posúdený v odvolacom konaní, a to lekárskym posudkom zo dňa 05.11.2019, ktorý bol vydaný Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelením peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností a vypracovaný MUDr. EJ.u, posudkovou lekárkou odvolacieho orgánu - žalovaného. Z jeho záverov vyplýva, že diagnosticko-funkčné hodnotenie, pokiaľ ide o klinické diagnózy, bola stanovená inkontinencia moču II. stupňa, pričom ako druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. bola určená podľa položky č. 13.b.4 písm. a) v rozsahu 20-30% na spodnej hranici, inkontinencia moču - relatívna položka stresu II. stupňa s mierou funkčnej poruchy v percentách 20%. Určená miera funkčnej poruchy podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. bola určená teda vo výške v percentuálnom vymedzení 20%. Pokiaľ ide o zvýšenie miery funkčnej poruchy 10%, podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., nedošlo k navýšeniu so záverečným konštatovaním: 1. že sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s týmto odôvodnením: Posudzovaná 49- ročná žena s postihnutím močového ústrojenstva podmieňujúcim určenú mieru funkčnej poruchy, miera funkčnej poruchy určená na dolnej hranici percentuálneho rozpätia s ohľadom na stupeň inkontinencie, s nepravidelným predpisom pomôcok pre minimálny únik moču. Inkontinencia stolice doteraz nebola jednoznačne potvrdená. Prejavy zvýšenej únavy s možným súvisom s genetickou mutáciou (ešte v pokračujúcom diagnostickom procese) bez funkčného deficitu, nie je možné z posudkového hľadiska hodnotiť (nejde o funkčnú poruchu v oblasti nervového systému a pohybového aparátu). Zmena oproti lekárskemu posudku prvostupňového orgánu s príslušnou zmenou v diagnosticko-funkčnom hodnotení s následnou zmenou (znížením určenej miery funkčnej poruchy). Ostatné (početné) dokumentované stavy a postihnutia nepodmieňujúce funkčné poruchy (vrátane nálezu rehabilitačného lekára s predpisom gumotextilných pomôcok) nie sú v diagnosticko-funkčnom hodnotení uvedené. 72. Na základe uvedeného lekárskeho posudku potom vydal žalovaný žalobou napádané rozhodnutie. 73. Podľa názoru súdu žalovaný správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, keď svoj právny záver, ku ktorému dospel zo skutkových okolností, náležite neodôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie treba považovať za nezrozumiteľné, majúce za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné považovať za náležite odôvodnené v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď žalovaný dôvody svojho rozhodnutia oprel len o skutkové zistenia vyplývajúce z posudku posudkového lekára Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny a právnu úpravu ustanovenú v zákone č. 447/2008 Z.z., konštatujúc v závere rozhodnutia, že žalobkyňa nie je podľa lekárskeho posudku druhostupňového správneho orgánu odkázaná na kompenzačný príspevok, pretože nespĺňa zákonné podmienky , z ktorých dôvodov nie je možné vyhovieť jej odvolaniu. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom neuviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ani ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania. Z uvedených dôvodov v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie v zmysle 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku. 74. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 75. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou 76. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo- hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky.). 77. V súlade s citovanou právnou úpravou Ústavy Slovenskej republiky bolo povinnosťou žalovaného pri aplikácií právnych noriem ustanovených v zákone o peňažných príspevkoch, ktoré v napadnutom rozhodnutí citoval, uviesť aj svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospel k záveru, že žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a preto sa jej nepriznáva parkovací preukaz. 78. Povinnosťou žalovaného teda bolo napadnuté rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, nielen z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ale najmä z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností danej veci a zodpovedal na zásadné odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k jeho hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom správneho konania. 79. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade nepostupoval dôsledne v súlade so zámerom zákonodarcom sledovaným v právnej úprave zákona č. 447/2008 Z.z. na vec sa vzťahujúcej vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu žalobkyne, a teda ani v súlade s ústavou. 80. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) - napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (GarcíaRuiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 81. Vychádzajúc z uvedeného sa súdu javí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. K uvedenému súd konštatuje, že súd v procese súdneho prieskumu preskúmava zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy v rozsahu žalobných dôvodov, pokiaľ však napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ide o takú vadu konania, na ktorú súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti. 82. Podľa názoru krajského súdu, napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s § 53 zákona č. 447/2008 Z.z., keď nie je riadne zdôvodnené a pre účastníka správneho konania predvídateľné. Krajský súd konštatuje, že zákon č. 447/2008 Z.z. pripúšťa lekársku posudkovú činnosť, a to najmä za účelom hodnotenia a posudzovania zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, podmieňujúcich zdravotné postihnutie fyzickej osoby, ktorej vykonanie v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti, to však neoprávňuje v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky žalovaného, aby upustil, resp. vôbec nevykonal podrobnú analýzu zistených záverov vo svojom rozhodnutí s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam žalobcu, resp. prečo závery obsiahnuté v lekárskom posudku vyhovujú kritériu spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnosti, hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§ 3 ods. 2, 3 Správneho poriadku). 83. Spornou otázkou v danom prípade je posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a jej odkázanosť na kompenzačný príspevok. Vzhľadom na to, že ide o posúdenie otázok medicínskeho charakteru a súd nemá dostatok odborných vedomostí v tomto smere, pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, vychádza z lekárskych posudkov, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. 84. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4So/83/2006, sp. zn. 1So/97/2005, sp. zn. 10So/22/2017). Uvedené je potrebné aplikovať aj v prípade posudzovania zdravotného stavu na účely konania o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebením šatstva. 85. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí odkazuje na komplexný posudok úradu pod č. POX/RPČ/ SOC/XXXX/XXXXX-XXX8 zo dňa 08.07.2019 vydaný v zmysle § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého sa posudzovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 60% miery funkčnej poruchy, podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu premyopatiu metabolických podmienok pri deficite myoadenylat deaminázy a súčasne odkazuje na lekársky posudok č. W..22 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého miera funkčnej poruchy posudzovanej bola stanovená len na 20%, pre inkontinenciu moču - relatívnu - stresovú II. stupňa, v dôsledku ktorej skutočnosti sa posudzovaná nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej v odôvodnení doslovne preberá odsek z tohto lekárskeho posudku. Rozhodnutie neobsahuje žiadne ďalšie odôvodnenie. 86. Podľa názoru správneho súdu uvedený záver, v rámci lekárskeho posudku, ktorý bol produkovaný v odvolacom konaní, v tomto lekárskom posudku zo dňa 05.11.2019 nie je náležite zdôvodnený. V záveroch lekárskeho posudku sa teda rozdielne od posúdenia pred správnym orgánom I. stupňa vôbec nespomína myopatia metabolicky podmienená, pre ktorú bola stanovená 60% miera funkčnej poruchy podľa prílohy č. 3 časti XII. zákona o peňažných príspevkoch, ale ako rozhodujúca miera funkčnej poruchy je stanovená inkontinencia moču podľa časti XIII bodu b.4.a s mierou funkčnej poruchy len 20%. Ďalej posudkový lekár konštatuje, že v predmetnej veci, pokiaľ ide o neurologické problémy žalobkyne, prejavy zvýšenej únavy s možným súvisom s genetickou mutáciou, bez funkčného deficitu, nie je možné z posudkového hľadiska hodnotiť - nejde o funkčnú poruchu v oblasti nervového systému a pohybového aparátu. Z uvedeného dôvodu posudkový lekár zmenil hodnotenie oproti lekárskemu posudku správneho orgánu I. stupňa. 87. Podľa správneho súdu však tomuto konštatovaniu v lekárskom posudku, ktorý bol vyhotovený v odvolacom konaní priamo rozporujú predložené lekárske správy, ktoré predložila žalobkyňa k žiadosti, ako aj posúdenie lekárskym posudkom správneho orgánu I. stupňa, kde v lekárskom posudku správneho orgánu I. stupňa, ktorý bol vyhotovený MUDr. Michalom K., posudkovým lekárom, sa priamo konštatuje, že sa jedná o ťažké zdravotné postihnutie - myopatiu, a to s výrazným obmedzením hýbavosti. Takéto konštatovanie posudkového lekára, ako aj závery predložených lekárskych správ, kde sa v lekárskych nálezoch objavuje myopatia metabolicky podmienená minimálne v lekárskej správe z marca 2019 u MUDr. O., neurologičky, je potom v priamom rozpore s konštatovaním posudkového lekára odvolacieho orgánu - žalovaného, kde v lekárskom posudku konštatuje, že zmena oproti lekárskemu posudku I. stupňa spočíva vtom, že sa jedná len o prejav zvýšenej únavy, a tento nemá funkčný deficit, a nie je možné ho z posudkového hľadiska hodnotiť, pretože sa nejedná o funkčnú poruchu. Z predložených lekárskych správ a z predloženého posudku správneho orgánu I. stupňa, ako aj z vyjadrení žalobkyne pre správny súd vyplýva jednoznačný záver, že o funkčnú poruchu u žalobkyne ide, pokiaľ je obmedzená hybnosť jej pohybového aparátu a nervového systému. Nie je preto zrejmé správnemu súdu, ako k takémuto konštatovaniu posudkový lekár žalovaného dospel, a takýto záver pre správny súd nenapĺňa kritérium presvedčivosti a odôvodnenosti. 88. Potom aj preskúmavané rozhodnutie, ktoré vychádza zo záverov uvedených v lekárskom posudku neobsahuje dostatok dôvodov pre vyvodenie záveru, že žalobkyňa nie je odkázaný na príspevok na kompenzáciu. Pri posudzovaní odkázanosti na príspevok na kompenzáciu je potrebné zohľadniť všetky zdravotné ťažkosti dotknutej osoby a následky, ktoré pre túto osobu vyplývajú z jej postihnutí aj s poukazom na zákonnú podmienku, že cieľom konania pred správnym orgánom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 89. Nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa posudok zakladá. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. S požiadavkou úplnosti zdôvodnenia záverov uvedených v posudku je spojené aj zdôvodnenie zvýšenia, resp. nezvýšenia miery funkčnej poruchy s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.. Posudkový lekár v lekárskom posudku uviedol 1 diagnózu žalobkyne. Záver posudkového lekára o tom, prečo ďalšie ochorenia žalobkyne , (ktoré boli navyše posudkovým lekárom pred správnym orgánom I. stupňa identifikované v rozsahu určenia miery funkčnej poruchy 60 %), nie sú dôvodom na zvýšenie miery funkčnej poruchy, v lekárskom posudku však úplne absentuje. Aj z tohto dôvodu považuje správny súd lekársky posudok za neúplný a nepresvedčivý. Záver posudkového lekára ústredia, že žalobca nie je odkázaný na kompenzáciu nie je odôvodnený dostatočne a presvedčivo, keď nevychádza z komplexného vyhodnotenia všetkých zdravotných postihnutí, ktorými žalobca trpí v ich vzájomných súvislostiach a z hľadiska ich dosahu a vplyvu vo vzťahu k objektívne zostávajúcej schopnosti/ neschopnosti žalobkyne realizovať životné úkony pri zachovaní jej prirodzenej dôstojnosti. 90. V tomto smere správny súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 9Sžsk/160/2018 zo dňa 30. októbra 2019, kde najvyššia súdna autorita dospela v obdobnej veci k identickým právnym záverom. 91. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto je potrebné ho podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 92. V ďalšom konaní žalovaný vo veci znova rozhodne a nové rozhodnutie náležite odôvodní. K záveru o priznaní/nepriznaní príspevku na kompenzáciu žalobkyne, uvedie konkrétne dôvody, prečo žalobkynin zdravotný stav vyžaduje, resp. nevyžaduje priznanie príspevku, a to s ohľadom na všetky jej zdravotné postihnutia. Vysporiada sa s rozdielnymi zisteniami posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa ako aj s predloženými lekárskymi nálezmi a svoje rozhodnutie zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom odôvodní. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 93. Z uvedených dôvodov pochybil žalovaný odvolací správny orgán , ak potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a svoje rozhodnutie presvedčivo neodôvodnil, preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), ods. 4 SSP rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaný povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne, riadiac sa záväzným právnym názorom vysloveným krajským súdom v tomto rozsudku, pričom povinnosťou správneho orgánu je dôsledne postupovať podľa ustanovenia § 47 ods.3 Správneho poriadku, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo zrozumiteľné pre každého. 94. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania s tým, že v zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove(§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach , vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenienapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanierozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.