Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sa/27/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200712 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200712.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove ako správny súd sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu L.. V. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. lesom XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 13. septembra 2019 Č.s. X./X Č.z. XXXX/XXXXXX na základe podanej správnej žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Závery správnych orgánov 1. Z administratívneho spisu správneho orgánu správny súd zistil, že žalobca si dňa 4.7.2018 podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom na strane 2 predmetnej žiadosti uviedol, že disponuje platným osvedčením/certifikátom a to Osvedčením o vykonaní odbornej skúšky pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti v sektore Poistenia alebo zaistenia č. XXXXXXXXXXXXX. Na strane 4 žiadosti uviedol, že nie je zamestnancom, držiteľom živnostenského listu ani nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, nevykonáva slobodné povolanie podľa osobitných predpisov ani zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine. 2. Listom č. G z 13.7.2018 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok oznámil žalobcovi jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.7.2018 podľa § 13 ods. 1 písm. f) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Ďalej len zákon č. 5/2004 Z.z.). 3. Dňa 12.6.2019 prvostupňový správny orgán listom č. G z 12.6.2019 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. b) v spojení s §6 ods.1 písm. c) a § 5 ods.1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti a to z titulu vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Správny orgán uviedol, že vykonávaním činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z. je potrebné rozumieť aj činnosť podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Listom zo dňa 14.6.2019 prvostupňový správny orgán opravil chybu uvedenú v predchádzajúcom liste spočívajúcu v tom, že správny orgán začal konanie o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. r) bod v spojení s ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z.. 4. Žalobca sa k oznámeniu o začatí konania o vyradenie z evidencie vyjadril listom zo dňa 24.6.2019 tak, že k zisteniu o jeho zapísaní v zozname znalcov nedošlo náhodne ale túto skutočnosť oznámil zamestnankyni prvostupňového správneho orgánu samotný žalobcu dňa 10.6.2019 na jej otázku, či mu bol pridelený DIČ, preto mal za to, že sa nejedná o nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Poukázal na to, že v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona č.5/2004 Z.z. sa samostatne zárobkovo činnosťou osobou rozumie osoba vykonávajúca činnosť podľa osobitných predpisov, pričom v poznámke pod čiarou zákon o znalcoch uvedený nie je. Žalobca poukázal na to čo sa považuje za samostatnú zárobkovú činnosť podľa zákona o dani z príjmov. Podotkol, že činnosť znalca vykonával len sporadicky, pričom v roku 2018 a rovnako ani za rok 2019 z tejto činnosti nevykazoval žiaden príjem. 5. Na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodnutím č. G. zo dňa 28.6.2019. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca je platne zapísaným v registri znalcom vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR od 3.12.1997, teda v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 4.7.2018 vedel, že vykonáva činnosť znalca ako slobodné povolenie, napriek tomu uvedenú skutočnosť v žiadosti neviedol. K tvrdeniu žalobcu, že upovedomil pracovníčku dňa 4.7.2018 o tom, že je znalcom, správny orgán uviedol, že toto tvrdenie je v rozpore s písomným vyhlásením žalobcu uvedenom v žiadosti. Následne správny orgán konštatoval, že výkon činnosti znalca je na účely zákona o službách zamestnanosti slobodným povolaním , ktoré je samostatnou zárobkovou činnosti a preto znalec nemôže byť zo zákona vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. K otázke príjmu uviedol,. že pre zaradenie osoby do evidencie nie je rozhodujúce či zo slobodného povolenia osoba mala finančný príjem. Na základe uvedeného správny orgán vylúčil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 1.7.2018. 6. Voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že správne vyplnil tlačivo, že nie je SZČO v zmysle textu tlačiva uvedeného v tejto žiadosti, v ktorom je špecifikované aké osoby sú považované za SZČO. Uviedol, že pracovníčkou nebol poučený o tom, že ako znalec sa posudzuje ako SZČO podľa § 5 os. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z. Namietal tú skutočnosť, či činnosť znalca má byť považovaná za zárobkovú činnosť, keďže nie je výslovne uvedená v legálnom odkaze, čím podľa názoru žalobcu právny predpis nespĺňa podmienky normatívneho právneho aktu. Taktiež poukázal na § 5 zákona o sociálnom poistení, teda kto sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa uvedeného zákona. Namietal konštatovanie správneho orgánu, že činnosť znalca je slobodné povolanie, keďže uvedený termín nevyplýva zo žiadneho zákona. 7. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako odvolací orgán rozhodnutím č.X./X zo dňa 13.9.2019 potvrdilo napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. G zo dňa 28.6.2019 a odvolanie žalobcu zamietlo. Odvolací orgán sa s námietkami žalobcu vysporiadal tak, že žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe osobne podanej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.7.2018, pričom v uvedenej žiadosti vyhlásil, že nie je osobou samostatne zárobkovo činnou. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (Ďalej len úrad práce) na základe výpisu z registra Ministerstva spravodlivosti SR zisti, že účastník konania je o 3.12.1997 zapísaný do zoznamu znalcov pod evidenčným číslom XXXXXX,. odbor cestná doprava. Odvolací orgán sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu v zmysle ktorého občan, ktorý je zapísaný v zozname znalcov sa podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č.5/2004 Z.z. považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov, pričom takýmto zákonom je zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a preto mu táto okolnosť bráni v tom, aby bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Keďže žalobca už v čase podania žiadosti mal status samostatne zárobkovo činnej osoby, skutočnosti ktoré tvorili zákonnú prekážku pre jeho zaradenie a následné vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie je nevyhnutné konštatovať, že v danom prípade boli splnené podmienky na jeho vyradenie z evidencie uchádzačov podľa § 36 ods. 1 písm. r) zákona č. 5/2004 Z.z. K tvrdeniu účastníka, že nebol dostatočne poučený pri podávaní žiadosti považoval odvolací orgán za irelevantné, nakoľko súčasťou žiadosti je čestné vyhlásenie, že osoba nie je samostatne zárobkovo činná, pričom skutočnosti uvedené v predmetnej žiadosti žalobca potvrdil svojím podpisom. Odvolací orgán taktiež poukázal na možnosť žalobcu dať sa vyčiarknuť zo zoznamu znalcov podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o znalcoch, čo však žalobca nepreukázal. II. Žalobné argumenty žalobcu v podanej žalobe 8. Voči rozhodnutiu žalovaného č.UPS/X zo dňa 13.9.2019 podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zistený skutkový stav. Žalobca namietal, že výkon činnosti znalca oznámil správnemu orgánu sám a to jednak pri spisovaní žiadosti a taktiež dňa 10.6.2019 na základe dopytu zamestnankyne, či disponuje platným DIČ. So samotným rozhodnutím o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie nesúhlasil žalobca z dôvodu, že v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie pravdivo zakrúžkoval, že nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, keďže to nevyplýva ani zo zákona ani zo znenia žiadosti. Namietal, že zamestnankyňou prvostupňového správneho orgánu nebol upozornený na následky nesprávneho vyplnenia žiadosti. Taktiež namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že podľa jeho názoru činnosť znalca nemôže byť považovaná zárobkovú činnosť, keďže nie je uvedená v legálnom odkazy. Mal za to, že správny orgán nemôže nahrádzať vôľu zákonodarca prekračovať a extenzívnym výkladom rozširovať vymedzenie uvedené v poznámke č. 10 k zákonu č. 5/2004 Z.z.. Na základe uvedeného navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 9. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 9.12.2018, v ktorom uviedol, že žaloba bol pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie informovaný a poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie, vrátane podmienok zaradenia a dôvodov pre prípadné vyradenie z evidencie uchádzačov, tieto informácie zobral na vedomie a potvrdil ich svojim podpisom dňa 4.7.2018. Poukázal na to, že žalobca uviedol nepravdivé informácie, ak v žiadosti uviedol, že nevykonáva slobodné povolanie a ani nie je samostatne zárobkovo činná osoba a to napriek tomu, že v žiadosti bolo špecifikované, ktoré osoby sú považované za samostatne zárobkovo činné osoby podľa § 5 ZoSZ, vrátane osôb ktoré vykonávajú činnosť podľa osobitných predpisov. Keďže žalobca bol evidovaný ako znalec v odbore cestná doprava od 3.12.1997, napĺňal dikciu ustanovenia § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/204 Z.z., a teda nespĺňal podmienky pre jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Uviedol, že odkaz v § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004Z.z. iba príkladmo uvádza zoznam právnych predpisov. Napriek tomu, že tam zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch nie je, jeho konkrétna zákonná úprava obsahuje ustanovenia, ktoré je nevyhnutné vykladať analogicky k ustanoveniam iných predpisov, uvedených v tomto zozname, a preto je potrebné činnosť znalca posudzovať na účely zákon o službách zamestnanosti ako samostatne zárobkovo činnú osobu. Činnosť znalca vykazuje obdobné znaky ako činnosti príkladmo uvedené v poznámke k predmetnému ustanoveniu, keďže sa jedná o špecializované odborné činnosti vykonávané za podmienok ustanovených v osobitných zákonoch a za odmenu, ich výkon je podmienený splnením kvalifikačných predpokladov vzdelania a odbornej praxe, vyžaduje sa obligatórny zápis do zoznamu, prípadne členstvo v komore. Podľa názoru žalovaného, túto skutočnosť podporuje aj skutočnosť, že všetky osobitné zákony, na ktoré príkladmo odkazuje § 5 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti spadajú pod negatívne vymedzenie živnosti upravené v ust. § 3 ods. 1 písm. d) zákona o živnostenskom podnikaní, pričom medzi týmito činnosťami je zahrnutá aj činnosť znalcov. Na základe uvedeného žalovaný mal za to, že postavenie žalobcu ako znalca spĺňa charakter výkonu činností podľa osobitných predpisov, a teda v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. sa jedná o samostatne zárobkovo činnú osobu. Žalovaný taktiež poukázal na možnosť žalobcu požiadať o prerušenie výkonu činnosti alebo o vyčiarknutie zo zoznamu, čím by naplnil podmienky na jeho zápis v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Taktiež uviedol, že zákon č.5/2004 Z.z. neustanovuje za rozhodné kritérium pre posúdenie , či je osoba samostatne zárobkovo činná výšku jej príjmu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol IV. Replika žalobcu 10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.1.2020 uviedol, že trvá na to, že pri vypĺňaní prihlášky do evidencie uchádzačov o zamestnanie postupoval podľa inštrukcii uvedených v prihláške a neviedol žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za nepravdivé. Poukázal na fakt, že v čase zápisu nemal vedomosť, že vnútornou smernicou učenou zamestnancom ÚPSVaR bola činnosť znalca kvalifikovaná ako činnosť podľa osobitných predpisov a zaradená ako výkon SZČO. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 11. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, 14. Podľa § 203 ods. 2 S.s.p., pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov.10) 16. Poznámka č. 10 k zákonu č. 5/2004 Z.z. znie: napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a o Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení zákona č. 136/2010 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. 17. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z. uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“) a ktorý neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. 18. Podľa § 36 ods. 1 písm. r) bod 1 zákona č. 5/2004 Z.z. úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uchádzač o zamestnanie uviedol údaje, ktoré boli následne preukázané ako nepravdivé a ktoré viedli k jeho zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 19. Podľa § 34 ods. 14 písm. i) zákona č. 5/2004 Z.z. do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 až 3. 20. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č.455 /1991 Zb.o živnostenskom podnikaní živnosťou nie je: činnosť pri výkone povolaní 1.psychológov a zdravotníckych pracovníkov podľa osobitných predpisov2a) okrem verejných zdravotníkov, ktorí vykonávajú zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, očných optikov a zubných technikov podľa tohto zákona, 2.veterinárnych lekárov, veterinárnych pracovníkov a osôb vykonávajúcich odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat,3) 3.advokátov,4) notárov,5a) patentových zástupcov6) a súdnych exekútorov,6a) 4.znalcov a tlmočníkov,7) 5.overovateľov (audítorov)8) a daňových poradcov, 6.burzových dohodcov, samostatných finančných agentov a finančných poradcov a iných fyzických osôb oprávnených vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo podľa osobitného predpisu,8a) 7.sprostredkovateľov a rozhodcov kolektívnych sporov,9) mediátorov,9a) 8.autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov,9b) 9.autorizovaných geodetov a kartografov,10) 10.reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia, 11.audítorov bezpečnosti pozemných komunikácií,11) 12.sociálnych pracovníkov podľa osobitného predpisu,11a) 21. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. č.UPS/X zo dňa 13.9.2019, ktorým žalovaný potvrdil napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. G zo dňa 28.6.2019 o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie a jeho odvolanie zamietol. Namietal, že v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie neuviedol nepravdivé informácie ako aj to, že výkon činnosti znalca nemožno zaradiť pod pojem výkon samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z., nakoľko poznámka pod čiarou príslušná k uvedenému ustanoveniu neobsahuje odkaz na zákon o znalcoch č. 382/2004 Z.z.. Poukazoval na nesprávnosť spočívajúcu v tom, že to bol práve on sám, kto zamestnankyňu správneho orgánu upozornil na tú skutočnosť, že je zapísaným v zozname znalcov a to jednak pri spisovaní žiadosti ako aj pri predvolaní na úrad. 22. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobca v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 4.7.2018 na strane 2 predmetnej žiadosti v časti Moje zručnosti, schopnosti, konkrétne v bode Absolvované ďalšie konkrétne vzdelávania/ rekvalifikácie, získané osvedčenia (predložiť doklady k nahliadnutiu) uviedol, že disponuje Osvedčením o vykonaní odbornej skúšky pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti v sektore Poistenia alebo zaistenia č. XXXXXXXXXXXXX.. Z uvedeného však vyplýva, že žalobca správnemu orgánu neoznámil existenciu dokladu o úspešnom absolvovaní skúšky z odboru, v ktorom bol ako znalec zapísaný do zoznamu znalcov ani existenciu dokladu o úspešnom absolvovaní špecializovaného vzdelávania, pričom práve pri odbore cestná doprava sa takéto špecializované vzdelávanie vyžaduje. Žalobca neoznámil orgánu ani tú skutočnosť, že disponuje preukazom znalca podľa § 10 ods. 2 zákona .č 382/2004 Z.z.. V prípade, ak by došlo žalobcom k uvedeniu takýchto informácií do žiadosti, správny súd by mal za preukázanú pravdivosť žalobcom uvádzaných tvrdení o oznámení týchto skutočnosti zamestnankyni správneho orgánu v čase spisovania žiadosti, neskôr vykonané oznámenie relevantných skutočnosti nemá vplyv na posudzovanie dôvodov na vyradenie z evidencie uchádzačov. 23. Žalobca vo svojich podaniach nevysvetlil dôvody, pre ktoré neoznámil úradu práce jeho špecializáciu v odbore cestná doprava a získané osvedčenia v predmetnom odbore. Zo znenia žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je zrejmé, že v uvedenej časti Moje zručnosti, schopnosti je žiadateľ o zaradenie do evidencie vyzývaný, aby správnemu orgánu oznámil všetky absolvované vzdelávania a rekvalifikácie, ktorými disponuje, pričom žalobca v uvedenej časti uviedol iba osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky v oblasti poistenia a zaistenia. Je zrejmé, že žalobca neoznámil úradu, že disponuje aj špecializáciou v odbore cestnej dopravy a že v uvedenom odbore má špecializované vzdelanie ako aj že v tomto odbore zložil odbornú skúšku. Doklady týkajúce sa uvedenej špecializácie žalobca správnemu orgánu nepredložil. Na základe uvedeného správny súd nemal za preukázané žalobcom tvrdené skutočnosti, že oznámil správnemu orgánu, v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť, preto jeho námietku týkajúcu sa oznámenia pravdivých a úplných informácií správnemu orgánu považoval správny súd za nepreukázanú. 24. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca na strane 4 žiadosti čestne vyhlásil, že nie je zamestnancom, držiteľom živnostenského listu ani nie je samostatne zárobkovo činnou osobou (teda nie je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo prokuristom podľa Obchodného zákonníka, neprevádzkuje živnosť, nevykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov), nevykonáva poľnohospodársku výrobu, nevykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 zákona, nevykonáva činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podľa § 58 zákona) ani nevykonáva slobodné povolanie podľa osobitných predpisov. 25. Zo zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch vyplýva, že výkon činnosti podľa tohto zákona nie je podnikaním podľa Obchodného zákonníka ani podľa živnostenského zákona, z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, resp. o činnosť vykonávanú podľa osobitných predpisov. Výkon činnosti podľa osobitných predpisov podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z. a slobodné povolanie podľa osobitných predpisov je potrebné rozumieť ako tie isté činnosti pomenované dvoma rozličnými názvami, avšak ide o totožné činnosti. Zákon o zamestnanosti č.5/2004 Z.z. pojem slobodné povolania podľa osobitných predpisov nepoužíva, preto čestné vyhlásenie v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, že uchádzať nevykonáva slobodné povolenie podľa osobitného predpisu je duplicitným vyhlásením k vyhláseniu, že uchádzač nevykonáva činnosť podľa osobitných predpisov. Žalobca však v oboch prípadoch vyhlásil, že takúto činnosť nevykonáva. 26. Žalobcovi však muselo byť v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zrejmé, že aj v zmysle iných zákonov, ktoré sa vzťahovali na výkon činnosti znalca ako napríklad zákon o dani z príjmu č. 595/2003 Z.z. sa príjem znalca podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch považuje za príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. c) predmetného zákona. Taktiež ustanovenie § 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní obsahuje negatívny výpočet činnosti pri výkone povolaní, ktoré nemožno považovať za podnikanie podľa živnostenského zákona, a práve tu sú vymenované činnosti podľa osobitných zákonov, pričom je medzi nimi zaradený aj výkon činnosti znalcov a tlmočníkov. Z poznámky č.10 k zákonu č. 5/2004 Z.z. vyplýva, že sa jedná nie o taxatívny ale o exemplifikatívny, teda príkladný výpočet jednotlivých činností, ktoré sú vykonávané podľa osobitných predpisov. Po porovnaní jednotlivých bodov ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona s činnosťami vymenovanými v poznámke č. 10 k zákonu č. 5/2004 Z.z. je zrejmé, že v poznámke č.10 k zákonu č. 5/2004 Z.z. sú vymenované takmer všetky činnosti pri výkone povolaní menovaných v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona, kde sú vymenované slobodné povolania, ktorých činnosť je upravená osobitnými predpismi, preto správny súd má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo zahrnúť aj činnosť znalcov pod pojem samostatne zárobkovo činná osoba podľa zákona č. 5/2004 Z.z.. Teleologickým výkladom správny súd dospel k záveru, že v poznámke č.10 k zákonu č. 5/2004 Z.z. sú vymenované slobodné povolania, resp. činnosti vykonávané na základe osobitného predpisu, preto aj výkon znaleckej činnosti je potrebné zaradiť medzi činnosti vymedzené v uvedenej poznámke, čo neodporuje ani gramatickému výkladu uvedeného ustanovenia, keďže samotný výpočet činností začína časticou napríklad, teda nejedná sa len o činnosti výslovne v tejto poznámke uvedené ale aj iné činnosti, ktoré sú charakterom totožné s činnosťami vymenovanými. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správny súd podľa § 190 S.s.p. zamietol žalobu žalobcu, keďže jednotlivé žalobné body považoval za nedôvodné, ktoré nemali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zároveň správny súd podľa § 203 ods. 2 S.s.p. nezistil žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. 28. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.