Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sa/15/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200485 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200485.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu T.. O. Y., trvale bytom M. XXXX/X, O., právne zastúpeného JUDr.Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29.augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. júla 2019 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala dňa 03.02.2017 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým priznala podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) žalobcovi dňa 19.10.2014 starobný dôchodok v sume 313,50 eur mesačne, ktorý následne podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení v spojení s § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z. a č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky o percento zvýšenia úrazovej renty, zvýšila starobný dôchodok od 01.01.2015 na sumu 318,70 eur mesačne, od 01.01.2016 na sumu 320,60 eur mesačne a od 01.01.2017 na sumu 328,80 eur mesačne. V rozhodnutí vychádzala zo skutočnosti, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek XX rokov dňa XX.XX.XXXX a týmto dňom splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože získal 15.365 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 42 rokov a 33 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku bola vypočítaná vo výške 555,40 eur mesačne, ktorá bola znížená podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcemu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku za celé roky, najviac o sumu výsluhového príspevku, ktorá sa vyplácala ku dňu priznania starobného dôchodku. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru a to doba výkonu základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií, doba vojaka z povolania v I. kategórii funkcií a doba služby v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií a trvanie služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe od 30.09.1971 do 04.06.1999, celkom 19 rokov a 264 dní. Suma starobného dôchodku 304,70 eur po zaokrúhlení žalobcovi bola určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 555,04 eur mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku 250,71 eur mesačne. 2. Neformálnou žiadosťou zo dňa 13.02.2019, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie, dňa 18.02.2019, žalobca požiadal o prepočítanie sumy starobného dôchodku k 56. roku veku, t. j. k XX.XX.XXXX a to s poukazom na právnu úpravu § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v znení zákona č. 376/1997 Z. z., účinnú v čase skončenia jeho služobného pomeru, v spojení s § 175g písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z. 3. O tejto neformálnej žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.04.2019 tak, že podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 a § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. II. 4. Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.07.2019 žalovaný odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.04.2019 potvrdil. 5. Rozhodnutie odôvodnil citovaním ustanovení § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, citoval výrok prvostupňového správneho orgánu a uviedol, že žalobca v podanom odvolaní opakovane žiada, aby mu bol priznaný starobný dôchodok od dovŕšenia 56. roku veku, pretože podľa jeho názoru podmienky nároku na starobný dôchodok od 56. roku veku spĺňa. 6. Žalovaný konštatoval, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu a aj napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. 7. Žalovaný konštatoval, že z administratívneho spisu žalobcu vyplýva, že mu bol priznaný starobný dôchodok právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.02.2017 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení a v súlade s právnym záverom Krajského súdu v Prešove vyjadrený v rozsudku sp. zn.: 6Sd/90/2015 zo dňa 14.09.2016 a to od 19.10.2014 (od dovŕšenia 62. roku veku) v sume 313,50 eur. Ďalej žalovaný citoval z tohto rozhodnutia všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré ovplyvnili výpočet sumy starobného dôchodku a určenie všetkých zákonných podmienok pre jeho priznanie, pričom konštatoval, že Sociálna poisťovňa, ústredie, určila sumu starobného dôchodku k 62. roku veku, t. j. k 19.10.2014 správne a v súlade s právnymi predpismi. 8. Ďalej žalovaný uviedol, že neformálnou žiadosťou zo dňa 13.02.2019 požiadal žalobca o prepočítanie sumy starobného dôchodku k 56. roku jeho veku, k XX.XX.XXXX a to s poukazom na právnu úpravu § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Z. z., účinnú v čase skončenia jeho služobného pomeru (nie v znení zákona č. 355/1999 Z. z. účinného od 22.12.1999), v spojení s § 175g písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z. 9. Citoval ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na dovŕšenie dôchodkového veku. Citoval pritom ustanovenia § 21, § 14 ods. 2 a § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. 10. Poukázal aj na ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999, za zamestnanie sa na tieto účely považujú aj náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. 11. Argumentoval, že vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanie zaradené do I. kategórii funkcií netrvalo u žalobcu k 31.12.1999, ale k 04.06.1999, ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. sa na žalobcu nevzťahuje a nárok na starobný dôchodok mu dovŕšením 56. rokov veku nevznikol z dôvodu, že žalobca nespĺňa zákonom stanovené podmienky nároku na starobný dôchodok, resp. na zníženie dôchodkového veku, bola jeho žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku k 56. roku veku napadnutým rozhodnutím správne zamietnutá a je potrebné skonštatovať, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vecne správne a zákonné, vydané v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení a poistení. 12. Ďalej uviedol, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. 13. K odvolacej námietke žalobcu citoval ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Argumentoval, že námietka žalobcu vznesená v odvolaní, týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovenia § 174 ods. 1 a 2 a § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., je nedôvodná. Uvedené ustanovenie sa na žalobcu nevzťahuje, pretože za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. do 31.12.2003 nedovŕšil žalobca dôchodkový vek, čím k tomuto dňu nesplnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok, a teda nemôže byť jeho nárok posudzovaný podľa tejto právnej normy, pokiaľ platná právna úprava v prechodných ustanoveniach na to neodkazuje. Zákonné ustanovenia aplikované v súvislosti s posúdením nároku žalobcu na starobný dôchodok, sú kogentného charakteru a tieto ustanovenia, ktorými je napadnuté rozhodnutie zdôvodnené, neposkytujú priestor na správne úvahy na možnosť ich nerešpektovať a neumožňujú žiadnu inú alternatívu rozhodnutia. Vyhovením námietke žalobcu vznesenej v odvolaní by došlo k rozporu s príslušnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. 14. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, výpočet príslušných ustanovení kogentného charakteru a ich zosúladenie s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli v konaní zistené, a ktoré boli preukázané, je jediný možný spôsob odôvodnenia rozhodnutia v predmetnej dôchodkovej veci, pretože nie je možné sa od nich odchýliť. Tento charakter napadnuté rozhodnutie spĺňa, a teda spĺňa všetky požiadavky, náležitosti rozhodnutia podľa § 209 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný ako odvolací orgán zhodnotil v administratívnom spise žalobcu podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. III. 15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného. V úvode žaloby poukázal na skutočnosť, že tesne pred týmto sporom viedol súdny spor voči Sociálnej poisťovni na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.: 4Sd/57/2013 a proti nepriaznivému rozhodnutiu sa úspešne odvolal na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý rozhodol rozsudkom sp. zn.: 1So/69/2014. Ku dňu podania žiadosti dňa XX.XX.XXXX, v ktorej žiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku od 07.05.2010, dosiahol fyzický vek XX rokov. Zákon č. 100/1088 Zb. mal platnosť do 31.12.2003. Policajnú kariéru ukončil v roku 1999. Zákon č. 100/1988 Zb. sa môže na neho vzťahovať iba v jeho aktuálnej verzii ku dňu 04.06.1999, kedy odišiel do civilu a od 05.06.1999 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa výsluhový príspevok iba považuje podľa § 124 ods. 2 zákona za výsluhový dôchodok (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7So/155/2011 zo dňa 15.08.2012). Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je možné stanoviť pre neho iné menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku a výšky nároku na starobný dôchodok, resp. na jeho výhodnejší prepočet. 16. Žalobca poukázal na to, že podľa osobného listu dôchodkového poistenia spĺňal všetky podmienky na vznik starobného dôchodku, dňa XX.XX.XXXX dosiahol vek XX rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a zároveň splnil aj podmienku zamestnania najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 19 rokov a 250 dní v službe I. kategórii funkcií. Zároveň odpracoval v III. pracovnej kategórii 22 rokov a 141 dní. Namietal, že nemôže akceptovať osobný list dôchodkového zabezpečenia, kde mu Sociálna poisťovňa nepresne priznala z dôvodu posúdenia výšky nároku na starobný dôchodok niektoré odpracované doby v III. pracovnej kategórii. 17. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením veci žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorí zamietli jeho žiadosť o prepočítanie dôchodku z dôvodu, že služba u neho netrvala k 31.12.1999, teda že nesplnil podmienku nároku na skorší odchod do starobného dôchodku. Táto podmienka uvedená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Zb. bola zavedená až v decembri 1999. Žalovaný nezohľadňuje historický a systematický vývoj § 174 a mal pristúpiť k dôkladnému systematickému výkladu, teda objasňovaniu významu § 174 ods. 2 z aspektu jeho miesta v zákone č. 100/1988 Zb. Z novely tohto zákona zavedenej zákonom č. 355/1999 pri svojich rozhodnutiach použil žalovaný len ustanovenie § 142 ods. 2 vyžadujúce trvanie služby k 31.12.1999, ale úplne ignoroval a nerešpektoval ustanovenie § 175g ods. 2 zavedené tou istou novelou, ktorá odkazuje na použitie skorších právnych predpisov. V § 175g ods. 1 rieši konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške, kde nebolo do účinnosti novely (22.12.1999) právoplatne rozhodnuté, teda postup už v začatých konaniach, keď zo strany občana bola už podaná žiadosť na Sociálnu poisťovňu o priznanie dôchodku. Musela byť zo strany občana už v tej dobe už splnená podmienka dôchodkového veku a získanie príslušného počtu rokov vo všeobecnom systéme. V odseku 3 rieši prípady, ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo už právoplatne skončené, teda starobný dôchodok bol priznaný a určená aj jeho výška. V odseku 2 § 175g upravuje, že ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Poukázal na to, že tento návrh zákona bol prijatý na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky T. B. P. na 25. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 07.12.1999, pričom to bolo odôvodnené tým, že schváleným pozmeňujúcim návrhom sa okrem iného zabezpečí zachovanie nároku na starobný dôchodok vzniknutého podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v platnom znení aj vtedy, ak sa o nároku na starobný dôchodok podľa tohto ustanovenia právoplatne nerozhodlo do účinnosti tohto návrhu zákona. 18. Namietal, že Sociálna poisťovňa nesprávne aplikovala a použila znenie ustanovenia §174 zákona č. 100/1988 Zb. zavedené novelou zákona č. 355/1999, pričom s poukázaním na § 175g ods. 2 mal použiť novelu § 174 zavedenú zákonom č. 376/1997 Z. z. pre posudzovanie nárokov vzniknutých v roku 1999 ako to už vyplýva z nadpisu tohto ustanovenia, ktorý v odseku 2 vyžaduje, aby zamestnanie alebo služba v I. alebo II. pracovnej kategórie trvali k 31.12.1998, čo žalobca splnil. Poukázal na ústavný princíp právnej istoty, ktorý vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III.US 102/2012 zo dňa 02.05.2012, podľa ktorého z hľadiska rešpektovania základných princípov právneho štátu by bolo neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky sťažovateľa, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou úpravou. Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7So/192/2011 a sp. zn.: 10So/85/2012, vrátane nálezu Ústavného súdu I.US 306/2010-30 zo dňa 08.12.2010. 19. Argumentoval, že posledná novela § 174 zákona č. 100/1988 Zb. zavedená zákonom č. 355/1999 Z. z. jednoznačne uvádza v ustanovení § 175g ods. 2 použitie predchádzajúcich noviel, ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti poslednej novely. O jeho nároku, ktorý mu vznikol na základe účinnosti ustanovenia § 174 zavedeného zákonom č. 376/1997 Z. z., nebolo doteraz preukázateľne právoplatne rozhodnuté. 20. Namietal, že nie je možné svojvoľne bez akéhokoľvek právneho oprávnenia vyňať pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z I., II. kategórie z novely zákona č. 100/1988 Zb. zavedenej zákonom č. 355/1999 Z. z. len znenie § 174 a postupovať pri rozhodovaní o nároku podľa neho a nerešpektovať pritom znenie ustanovenia § 175g ods. 2, ktoré bolo zavedené tou istou novelou, má tu istú právnu silu a je kľúčovým ustanovením pri posudzovaní nárokov. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 5Sd/21/2016, na základe ktorého argumentoval, že v skutkovo podobnej veci krajský súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. 21. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, spôsobené nesprávnym právnym posúdením a použitím nesprávnej právnej normy. Tvrdí, že žalovaný pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotil celkovú dobu zamestnania žalobcu ako aj doby zamestnania v I. kategórii funkcií, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Rozhodnutie nevychádza zo skutočného stavu veci. 22. Žalobca žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. IV. 23. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 02.09.2019, v ktorom konštatoval, že námietky žalobcu vznesené v správnej žalobe sú v zásade totožné s námietkami uvedenými v odvolaní. Vo vyjadrení preto argumentoval dôvodmi, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 24. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 19.09.2019 a 07.02.2019, v ktorom opätovne namietal, že Sociálna poisťovňa recentne a účelovo zneužíva nejednoznačnú a nedokonalú interpretáciu legislatívnych ustanovení výlučne vo svoj prospech a nie v prospech poistenca. Namietal porušenie ústavného princípu právnej istoty, čo argumentoval rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III.ÚS 102/2012 a I.ÚS 306/2010. Opätovne poukázal na námietky uvedené v žalobe k aplikácii § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. V. 25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 29. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 30. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 31. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.07.2019, ktorým podľa §218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.04.2019 v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 a §114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku. V súlade s § 199 ods. 1 písm. a) SSP ide o správnu žalobu v sociálnych veciach. 32. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 33. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 34. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca neformálnou žiadosťou zo dňa 13.02.2019 požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie, o znovu prepočítanie už priznaného starobného dôchodku s prihliadnutím na aktuálnosť § 175g zákona č. 100/1988 Zb. a bol toho názoru, že spĺňa podmienky podľa § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Žalobcovi Sociálna poisťovňa, ústredie, právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03.02.2017 priznala starobný dôchodok v sume 313,50 eur mesačne podľa § 65, §274 a § 82 zákona o sociálnom poistení, ktorý mu k 01.01.2015 zvýšila na sumu 318,70 eur mesačne, k 01.01.2016 na sumu 320,60 eur mesačne a k 01.01.2017 na sumu 328,80 eur mesačne podľa § 82, § 293dq, § 293dr zákona o sociálnom poistení a opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z. a č. 283/2015 Z. z., ktorými sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty. V rozhodnutí vychádzala zo skutočnosti, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov veku XX.XX.XXXX, ku ktorému získal 15 363 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 42 rokov a 33 dní obdobia dôchodkového poistenia. Taktiež bolo konštatované, že žalobcovi bol priznaný nárok na výsluhový príspevok podľa potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby Bratislava č. p.: 39/56-95/2013 zo dňa 23.04.2013, kde mu bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru a to doba výkonu základnej vojenskej služby, doba vojaka z povolania v I. kategórii funkcií, doba služby v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií a trvanie služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe, celkom 19 rokov a 264 dní. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru bola žalobcovi na určenie sumy starobného dôchodku započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a suma starobného dôchodku mu bola podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru znížená o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku za celé roky, najviac o sumu výsluhového príspevku, ktorá sa vypláca ku dňu priznania starobného dôchodku. 35. Vychádzajúc z obsahu podanej žiadosti žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a námietok žalobcu, spornou otázkou bolo právne posúdenie ustanovenia § 174 ods. 1 v spojení s § 175 písm. g) ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). 36. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 37. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. 38. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. 39. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. 40. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 41. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 42. Podľa § 175g ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak. 43. Podľa § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 44. Podľa § 175g ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok a o jeho výške rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 45. Žalobca v žalobe v prvom rade poukazoval na súdny spor vedený voči Sociálnej poisťovni na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.: 4Sd/47/2013, kde uvádza, že sa voči nepriaznivému rozhodnutiu krajského súdu úspešne odvolal na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodol rozsudkom sp. zn.: 1So/69/2014. 46. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.: 4Sd/57/2013 rozhodol rozsudkom zo dňa 13.03.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.06.2013, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie, zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok ku dňu 07.05.2010 z dôvodu, že nespĺňal podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v predmetnom konaní, rovnako ako aj Krajský súd v Prešove v citovanom rozsudku, zaoberal a posudzoval nárok žalobcu na starobný dôchodok, ktorý si uplatnil ku dňu 07.05.2010 a či splnil podmienky dovŕšenia dôchodkového veku a získania potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že predpokladom vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenej v § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v službe I. kategórii funkcií v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999, ktorú žalobca nesplnil. Vyjadril sa aj k námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona o sociálnom zabezpečení na jeho skutkový stav (tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že skončil služobný pomer dňa 04.06.1999, pričom novela zákona o sociálnom zabezpečení nadobudla platnosť a účinnosť dňa 22.12.1999. Zdôraznil, že nárok na priznanie starobného dôchodku vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok, tzn. v danom prípade podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I., II. kategórie do 31.decembra 2023, poukazujúc na zákon o sociálnom zabezpečení. V predmetnom konaní teda nebolo rozhodnuté v prospech žalobcu tak, ako to uvádza v podanej žalobe. 47. Správny súd poukazuje teda na skutočnosť, že už v predchádzajúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1So/69/2014 bol vyslovený právny názor vo vzťahu k posúdeniu požadovaného nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku v skoršom veku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s §274 zákona o sociálnom poistení, kedy Najvyšší súd konštatoval, že žalobca zákonné podmienky nesplnil. 48. Správny súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, ktorou neakceptoval osobný list dôchodkového zabezpečenia, ktorým mu žalovaná Sociálna poisťovňa nepresne priznala z dôvodu posúdenia výšky nároku na starobný dôchodok niektoré odpracované doby v III. pracovnej kategórii. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného mal správny súd za preukázané, že o starobnom dôchodku a jeho výške bolo právoplatne rozhodnuté Sociálnou poisťovňou, ústredím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. februára 2017. Pokiaľ mal žalobca námietky vo vzťahu k nesprávnemu určeniu obdobia dôchodkového poistenia v III. pracovnej kategórii, mohol sa domáhať v odvolacom konaní zmeny alebo zrušenia tohto rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu však táto skutočnosť nevyplýva. Správny súd preto nemôže v konaní o tejto žalobe rozhodovať alebo posudzovať zákonnosť postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, v konaní, ktoré skončilo právoplatným rozhodnutím. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. 49. Správny súd považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktorý konštatoval, že žalobca nespĺňa podmienky vzniku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pretože jeho zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. netrvalo k 31. decembru 1999, a preto prepočítanie starobného dôchodku a priznanie od dovŕšenia 56. roku veku zamietol za vecne správne a zákonné. 50. Ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. je prechodným ustanovením, ktorého cieľom bolo v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1992, predlžovaného až do 31.12.1999, odstrániť tvrdosť zákona spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa § 21 tohto zákona po 31.12.1992, resp. po 31.12.1999, a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 zákona, resp. v I., II. kategórii funkcií skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok od zníženého dôchodkového veku podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. je skutočnosť, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. alebo II. kategórii funkcií trvali k 31.decembru 1999. Žalobca túto podmienku nesplnil, pretože je nesporné, a vyplýva to aj z obsahu napadnutého rozhodnutia, že žalobca skončil služobný pomer dňa 04.06.1999. 51. Tento názor vyplýva aj z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sk/3/2018, sp. zn.: 9So/82/2009 a sp. zn.: 1So/69/2014. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti sa zaoberal aj aplikáciou ustanovenia §175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v rozsahu, ako to namietal žalobca v podanej žalobe. Najvyšší súd v rozsudkoch sp. zn.: 9So/232/2016 a 1Sk/3/2018 vyslovil názor, že vo vzťahu k ustanoveniu § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. považoval námietku sťažovateľa za nedôvodnú. Argumentoval, že zákonom č. 355/1999 Z. z. bolo predlžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do I. kategórii funkcií až do 31.12.1999 a zákonodarca v ustanovení § 175g ustanovil len to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa § 174, ktoré neboli právoplatne skončené, pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (22.12.1999), sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 52. Správny súd poukazuje v celom rozsahu na závery uvedené v citovaných rozsudkoch a zároveň konštatuje, že v prípade žalobcu konanie o nároku na priznanie starobného dôchodku začalo dňa 04.08.2015, ktoré bolo skončené právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03.02.2017 priznaním starobného dôchodku. Konanie teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z. 53. Z uvedených dôvodov správny súd považuje rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a zákonné a žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 54. Žalobca v podanej žalobe poukazoval aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj krajských súdov, na ktoré správny súd nereaguje v odôvodnení tohto rozhodnutia, pretože z týchto rozhodnutí nevyplýva rozdielny právny názor, ktorý uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovaných rozhodnutiach. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozhodnutí sp. zn.: IV.ÚS 115/03 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 55. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 ods. 1 SSP. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému nezistil splnenie podmienok uvedených v § 168 SSP pre priznanie nároku na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.