Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sa/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200206 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200206.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu MUDr. Milan Andrejčík - DREVOPLAST, Snina, Sládkovičova 299/2, IČO: 10678875, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, 29. augusta 8-10, za účasti J. O., trvale bytom I., I. XXX/X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 8. januára 2019 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 08.01.2019 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA žalovaná, príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 30.07.2018 číslo: XXX-XX/XXXX (rozhodnutie pobočky Humenné) rozhodla tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie zamestnávateľa: Milan Andrejčík - Drevoplast, IČO: 10 678 875, so sídlom Snina, Sládkovičova 299/2 (ďalej len „zamestnávateľ“) vo veci zániku sociálneho poistenia zamestnanca J. O., trvale bytom I., I. XXX/X zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné. 2. V odôvodnení žalovaná citovala ust. § 2018 ods. 1 a 2 zákona a konštatovala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie č. XXX-XX/XXXX zo dňa 30.07.2018 (rozhodnutie pobočky Humenné ), ktorým rozhodla, že J. O. (ďalej len „zamestnanec“), ako zamestnancovi zamestnávateľa, sociálne poistenie dňom 31.12.2011 nezaniklo. Zamestnávateľ podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné odvolanie, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za absolútne nezákonné, nerešpektujúce vôľu dvoch samostatných subjektov ohľadne ukončenia pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca a prikazujúce absolútne v rozpore s vôľou subjektov zakladajúcich povinnosť platenia poistenia, že pracovnoprávny pomer naďalej trvá. Zamestnávateľ mal za to, že postupom pobočky Sociálnej poisťovne došlo k porušeniu základných ľudských práv garantovaných Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V odvolaní zamestnávateľ podrobne opísal administratívne konanie, postup pobočky ohľadom vonkajšej kontroly, ktorej vykonávania si nie je vedomý, nebol mu odovzdaný žiadny protokol o vykonávanej kontrole, žiadna zápisnice o jeho priebehu a už vôbec v súčinnosti so zamestnávateľom vypracované mesačné výkazy na poistné za obdobie roku 2012. Zamestnávateľ ďalej namietal konštatovanie pobočky Sociálnej poisťovne, že voči rozhodnutiam o predpise poistného on nenamietal, neuplatnil svoje námietky v lehote určenej zákonom a na možnosť podať odvolanie voči predpísanému poistnému nereagoval, a teda so všetkým súhlasil. Zamestnávateľ poukázal, že mal možnosť podať odvolanie a že nie je to jeho povinnosťou, avšak organizačná zložka je aj bez toho povinná zabezpečiť zistenie skutkových okolností z úradnej povinnosti a nekonanie subjektu nemôže mať za následok neunesenie dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania, pričom poukázal na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov 7/2008, rozhodnutie č. 104. Ďalej namietal nekonanie pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá dňa 20.05.2015 vyzvala zamestnávateľa na predloženie mesačných výkazov poistného a príspevkov za obdobie od marca 2014 do marca 2015, na čo reagoval zamestnávateľ dňa 30.05.2015. Poukázal ďalej na niektoré z rozhodnutí pobočky z roku 2015, o odvolaní ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté. Ďalej namietal, že o jeho odvolaní vo veci predpísaného penále nebolo rozhodnuté tri roky, čo je v rozpore so zákonom, že jemu sa vyčíta oneskorené zaslanie odhlášky, avšak o predpísanom penále nebolo rozhodnuté v lehote troch rokov, napriek tomu, že zákon prikazuje rozhodnúť v lehote do 30 dní, prípadne pri predĺžení lehoty do 60 dní, aj to s upovedomením o predĺžení lehoty. Zamestnávateľ tiež namietal konštatovanie pobočky o skutočnosti, že zamestnanec deklaroval úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov za rok 2012 totožný s príjmom od všetkých zamestnávateľov v roku 2011, kedy pracoval zamestnanec u zamestnávateľa, s konštatovaním, že samotným priznaním príjmu zo závislej činnosti v rovnakej výške, je podľa argumentácie Sociálnej poisťovne, pobočky preukázané, že zamestnanca zamestnával práve zamestnávateľ, čo považuje zamestnávateľ za neprípustné. Zamestnávateľ navrhol napadnuté rozhodnutie pobočky zrušiť a žiadal, aby organizačná zložka Sociálnej poisťovne postupovala v súlade s § 221 ods. 2 zákona, pretože rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne sú v rozpore so zákonom. 3. Odvolací orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo doručované aj zamestnancovi, ktorý sa v zmysle § 173 ods. 1 zákona považuje za účastníka konania, ten však odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné v zákonom stanovenej lehote nepodal. 4. Odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné v celom rozsahu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. Následne citoval príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzťahujúce sa na predmet konania a poukázal, že zamestnávateľ je zapísaný od 30.12.1992 na základe živnostenského listu č. ŽO-XXXX/XXXXX v Živnostenskom registri Okresného úradu Humenné, číslo živnostenského registra: XXX-XXX, pod obchodným menom: Milan Andrejčík - Drevoplast a je v Sociálnej poisťovni registrovaný ako zamestnávateľ od 01.02.1991. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné nariadila u zamestnávateľa vykonanie kontroly odvodu poistného a príspevkov na sociálne poistenie a kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa uložených zákonom. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné o tejto skutočnosti informovala zamestnávateľa Oznámením o vykonaní kontroly zo dňa 03.10.2011 a následne Oznámením o vykonaní kontroly - urgencia, zo dňa 08.12.2011, a zároveň ho požiadala o predloženie dokladov. Zamestnávateľ sa dňa 24.01.2012 dostavil na osobné stretnutie do pobočky Sociálnej poisťovne a prehlásil, že trvá na tom, že zamestnanca naďalej zamestnáva, pracovný pomer trvá a tvrdil, že Sociálna poisťovňa od zamestnávateľa aj tak nič nevymôže. Zároveň zamestnávateľ prisľúbil zamestnancom Sociálnej poisťovne, že príde podpísať protokol o výsledku kontroly. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, listom zo dňa 14.02.2012, požiadala zamestnávateľa, aby sa v dňoch 15.02.2012 až 17.02.2012 dostavil na pobočku Sociálnej poisťovne vo veci podpísania protokolu o kontrole, avšak zamestnávateľ s pobočkou Sociálnej poisťovne už nespolupracoval. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné zaslala zamestnávateľovi zápisnicu o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly, ako aj protokol o výsledku kontroly odvodu poisteného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie poštou (zamestnávateľ prevzal zásielku dňa 24.02.2012). 5. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné v súlade s ust. § 144 ods. 2 zákona predpísala zamestnávateľovi viacerými rozhodnutiami poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie január 2012 až február 2014, ktoré boli zamestnávateľovi doručované poštovou prepravou a zo strany zamestnávateľa boli osobne prevzaté. Zamestnávateľ voči predmetným rozhodnutiam nepodal odvolanie, ako ani nevyužil možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok, a preto ako právoplatné a vykonateľné rozhodnutia sa stali predmetom vymáhania. 6. V záujme zistenia skutočného stavu veci Sociálna poisťovňa, pobočka požiadala o súčinnosť Finančné riaditeľstvo SR, ktoré poskytlo pobočke Analytický list zamestnanca za obdobie roka 2011 a roka 2012, z ktorého bolo zistené, že zamestnanec si uviedol úhrn od všetkých zamestnávateľov v sume porovnateľnej s úhrnom príjmov od všetkých zamestnávateľov za rok 2011, pričom v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou, pobočka Humenné je zamestnanec vedený ako zamestnanec len u zamestnávateľa: Milan Andrejčík - Drevoplast. Na základe tejto skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné mala za to, že priznaním príjmu zamestnanca zo závislej činnosti za rok 2012 je preukázané, že pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval. 7. Odvolací orgán ďalej konštatoval, že Okresné riaditeľstvo PZ v Humennom, Odbor kriminálnej polície dňa 02.03.2015 začalo trestné stíhanie za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného voči zamestnávateľovi. Zamestnávateľ až v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním vykonal kroky smerujúce k spätnému zániku sociálneho poistenia zamestnanca ku dňu 31.12.2011. V Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné bol dňa 29.04.2015 doručený Registračný list zamestnávateľa - odhláška s dátumom odhlásenia posledného zamestnanca ku dňu 31.12.2011 a Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku pracovného pomeru dňa 31.12.2011. Okresné riaditeľstvo PZ v Humennom, odbor kriminálnej polície uznesením ČVS: V.-XX/X-VYS-HE- XXXX zo dňa 29.05.2015, zastavilo trestne stíhanie voči zamestnávateľovi z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. V priebehu vyšetrovania bolo zistené, že pracovný pomer zamestnanca v skúmanom období už netrval, nebola mu vyplácaná mzda, a teda zrážky finančných prostriedkov na odvody nemali byť z čoho realizované. 8. Odvolací orgán ďalej poukázal, že Sociálna poisťovňa vykonala vlastné šetrenie, ktoré sa týkalo poistného vzťahu na účely sociálneho poistenia, ktoré nemožno zamieňať s trestnou zodpovednosť, či zdravotným poistením. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ na osobnom stretnutí v Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné dňa 24.01.2012 potvrdil trvanie pracovného pomeru zamestnanca aj po 31.12.2011, rovnako konanie resp. nekonanie zamestnávateľa v období rokov 2012 až 2014 nasvedčovalo tomu, že pracovný pomer so zamestnancom trvá aj po 31.12.2011 a vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanec si uviedol v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012 príjmy od všetkých zamestnávateľov porovnateľné s predchádzajúcim obdobím a nebol súčasne zamestnaný u iného zamestnávateľa, a zamestnávateľ vykonal kroky smerujúce k spätnému zániku sociálneho poistenia zamestnanca až na základe trestného stíhania, Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodnutím zo dňa 23.06.2015 č. XXX-XX/XXXX rozhodla tak, že J. O., ako zamestnancovi zamestnávateľa sociálne poistenie dňom 31.12.2011 nezaniklo. Proti uvedenému rozhodnutiu pobočky podali zamestnanec aj zamestnávateľ v zákonom stanovenej lehote odvolania. 9. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 25.11.2015 konanie o odvolaniach zamestnanca a zamestnávateľa prerušila na obdobie 7 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie odvolania č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 25.11.2015. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2015. Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 25.11.2015, ktorý bol doručený zamestnancovi dňa 15.01.2016, požiadala zamestnanca, aby v záujme správneho a objektívneho posúdenia predmetnej veci zaslal Sociálnej poisťovni, ústredie dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2012. Do dňa vydania druhostupňového rozhodnutia, t.j. do 10.11.2017, zamestnanec nedoručil Sociálnej poisťovni, ústredie žiadne dodatočné daňové priznanie, ako ani vyjadrenie k predmetnej veci. 10. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 10.11.2017 zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 23.06.2015 č. XXX-XX/XXXX a vec vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie. Zaviazala prvostupňový orgán, aby v novom konaní prešetril v súčinnosti so zamestnancom zamestnávateľa príjmy uvedené v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012 ako úhrn od všetkých zamestnávateľov, tzn. od akých zamestnávateľov dosiahol zamestnanec príjmy uvedené v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012 resp. či podal dodatočné daňové priznania za zdaňovacie obdobie roka 2012 a následne mal prvostupňový orgán novým rozhodnutím rozhodnúť o zániku sociálneho poistenia podľa novozistených skutočností. 11. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné v rámci nového prejednania veci požiadala o súčinnosť Daňový úrad Snina a požiadala o zaslanie výpisu daňového priznania zamestnanca za zdaňovacie obdobie roka 2012. Zároveň požiadala o poskytnutie informácie, či zamestnanec podal opravné daňové priznanie, resp. dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2012. V Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné bola dňa 04.01.2018 doručená odpoveď Daňového úradu Prešov, z ktorej vyplýva, že nebolo podané opravné daňové priznanie, ani dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2012 zamestnancom zamestnávateľa. Pobočke Sociálnej poisťovne bola doručená aj overená fotokópia daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2012. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné v záujme správneho a objektívneho posúdenia predmetnej veci dňa 05.01.2018 zaslala zamestnancovi zamestnávateľa predvolanie, za účelom preukázania príjmov uvedených v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012, ako úhrnu od všetkých zamestnávateľov. Na uvedené predvolanie zamestnanca reagoval jeho zamestnávateľ, pričom pobočku Sociálnej poisťovne informoval o tom, že zamestnanec sa momentálne nachádza vo Francúzsku a zároveň prisľúbil, že pri najbližšom telefonickom kontakte bude zamestnanca o predmetom predvolaní informovať. 12. Z databázy Registra európskych formulárov vedenom v Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné zistila, že zamestnanec bol ako zamestnanec zamestnávateľa: Interwork, s.r.o., vyslaný do 11.02.2018 na územie Nemecka a Francúzska. Z uvedeného dôvodu pobočka Humenné, dna 08.02.2018 zaslala ďalšie predvolanie, v ktorom zohľadnila vyslanie zamestnanca a zvolila termín stretnutia na predpokladaný pobyt v mieste jeho trvalého bydliska. Následne pobočka Sociálnej poisťovne zistila, že zamestnávateľ spoločnosť Interwork, s.r.o. so zamestnancom ukončila pracovný pomer dňa 07.02. 2018 a opätovne uzatvorila pracovný pomer so zamestnancom s dátumom vzniku poistenia dna 15.07.2018. Zamestnanec na predvolania Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné nereagoval, nedohodol si náhradný termín, ani nezaslal žiadne vyjadrenie k predmetnej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné v novom konaní napadnutým rozhodnutím rozhodla tak, že zamestnancovi zamestnávateľa sociálne poistenie dňom 31.12.2011 nezaniklo. 13. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa odvolací orgán následne vysporiadal s námietkami zamestnávateľa. Dospel k záveru, že tieto námietky nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Poukázala na povinnosti zamestnávateľa špecifikované v ust. § 231 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov a argumentovala, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t.j. keď odvádzateľ poistného a príspevkov nepodá Registračný list fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený. Odvolací orgán v zmysle citovaných ustanovení § 209 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona konštatoval, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Zdôraznil, že obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, že nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Poukázala, že tvrdenia zamestnávateľa, že Sociálna poisťovňa ignoruje vôľu účastníkov konania, t.j. zamestnanca a zamestnávateľa ukončiť pracovnoprávny vzťah k 31.12.2011, nemajú vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsledkov vykonanej kontroly, aj s poukazom na skutočnosť, že zamestnávateľa akceptoval rozhodnutia, ktorými mu boli predpísané poistné a príspevky, a že zamestnanec podľa daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2012 dosiahol príjmy zo zamestnania a v danom období nebol zamestnaný u iného zamestnávateľa vyplýva, že pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom zamestnávateľa a zamestnávateľom nebol ukončený k 31.12.2011. Predmetom tohto odvolacieho konania nie je rozhodovanie o poistnom a príspevkoch, penále, o uložení pokuty alebo ich vymáhanie prostredníctvom exekúcie, ale ide o rozhodovanie o zániku sociálneho poistenia zamestnanca u zamestnávateľa. Zdôraznil, že v zákone absentuje inštitút zmiernenia tvrdosti zákona, na základe ktorého by bolo možné osobitne prihliadnuť na zdravotnú situáciu, resp. finančnú situáciu zamestnávateľa uvádzanú v odvolaní a napadnuté rozhodnutie prehodnotiť. Zamestnanec ani zamestnávateľ v odvolacom konaní nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. II. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovanej, aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Humenné, ktoré považuje za nezákonné, zmätočné, nespreskúmateľné a s nesprávne vyhodnoteným skutkovým stavom jednostranne sa opierajúca len o niektoré skutočnosti, s cieľom prispôsobiť rozhodnutie vo veci doposiaľ vykonaným procesným úkonom zo strany organizačnej zložky pobočky Humenné vo veci predpisovania vymáhania poistného u subjektov Milana O. - Drevoplast a J. Andrejčíka. Nesúhlasí, že správne orgány postupovali v súlade s § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca namietal konštatovanie žalovanej, že sociálne poistenie ku dňu 31.12.2011 nezaniklo bez toho, aby vyslovila, kedy k jeho zániku došlo, sama spôsobuje nezákonnosť tým, že napriek vedomosti, že zamestnanec J. O. už dávno nepracuje v spoločnosti Drevoplast, pričom potvrdzuje jeho registráciu ako zamestnanca u iných zamestnávateľov v zahraničí a napriek tomu sama konštatuje nezákonný stav, pretože podľa jej rozhodnutia je naďalej zamestnancom Milana Andrejčíka - Drevoplast, ako keby núti zamestnávateľa k ďalšiemu zamestnávaniu. Spochybňovať právny prejav vôle dvoch samostatných objektov ohľadne ukončenia pracovného pomeru zo strany Sociálnej poisťovne a nútiť k zamestnávaniu ďalej považuje žalobca za absolútne nezákonné a ústavne nemožné zasahovanie do práv jednotlivca. Žalobca chronologicky uvádza, že Sociálnej poisťovni, pobočke Humenné bolo známe, že od 01.01.2012 žalobca nezamestnával žiadnych zamestnancov. Túto skutočnosť žalobca oznámil pobočke telefonicky v januári 2012, osobne dňa 19.11.2012 pri vyplácaní dlžného poistného za predchádzajúce obdobia a písomne preukázateľne dňa 29.04.2015, 10.07.2015 a 22.07.2015. Pracovný pomer posledného zamestnanca bol ukončený ku dňu 31.12.2011 na základe Dohody o ukončení pracovného pomeru zo dňa 19.11.2011. Odhláška z registra zamestnávateľa a registra zamestnancov bola v predpísanej podobe a forme osobne podaná dňa 29.04.2015. Napriek tomuto časovému úseku od ukončenia pracovného pomeru a oznámenia v predpísanej forme (ústne a osobne bolo oznámené už v januári 2012 a novembri 2012) žalobca zotrváva na skutočnosti, že si oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k Sociálnej poisťovni splnil. Skutočnosť, že tak urobil po zákonnej lehote zakladá u žalobcu zodpovednosť za uloženie pokuty v zmysle § 239 zákona č. 431/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nie právo organizačnej zložky ignorovať fakt o odhláškach z registra zamestnávateľov a zamestnanca a naďalej predpisovať poistné a vyrubovať penále až doposiaľ. 15. Žalobca namietal, že pracovný pomer bol ukončený ku dňu 31.12.2011 a na tom nič nezmení ani fakt, že oznamovaciu povinnosť si splnil oneskorene. Nie je možné dátum ukončenia pracovného pomeru prispôsobovať tak, aby to organizačnej zložke vyhovovalo, s ohľadom na doposiaľ vykonané procesné kroky v rámci predpisovania poistného, nehovoriac o akejsi „ponuke“, zo strany organizačnej zložky, že ak žalobca podá odhlášku k dátumu, dokedy má spracované poistné, bude to tolerovať a udelí mu pokutu v minimálnej výške, v opačnom prípade, ak bude žalobca trvať na ukončení pracovného pomeru k dátumu 31.12.2011, vyrubia mu pokutu v najvyššej, zákonne možnej hranici. Túto ponuku žalobca označuje nie že za neprijateľnú, ale v hrubom rozpore so zákonom a zmyslom zákona o sociálnom poistení vôbec. Sankcie za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany subjektu, a majú sankčný charakter, avšak pri ich ukladaní sa musí nevyhnutne zohľadniť závažnosť porušenia, okolnosti a dodržiavať zásady správneho trestania (viď rozhodnutie NS SR č. 68, Zbierka stanovísk NS a súdov č. 4/2012). Žalobca si uvedomuje, že neakceptovanie dátumu zániku poistného, ktorý reálne nastal, by v tejto situácii bolo pre Sociálnu poisťovňu, pobočku Humenné komfortnejšie, vzhľadom na už predpísané platby poistného, vydané rozhodnutia a postúpené pohľadávky na vymáhanie v rámci exekúcií, ale fakty nemožno ignorovať. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné odignorovala nielen prejavenú vôľu dvoch fyzických osôb, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj závery, ku ktorým dospeli dva od seba nezávislé samostatné subjekty, a to orgány činné v trestnom konaní, vyšetrovateľ OR PZ Humenné i dozorujúci prokurátor a Úrad dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Závery orgánov činných v trestnom konaní trestnoprávny postih vylúčili nie z dôvodu nenaplnenia subjektívnej stránky, ale z dôvodu absencie samotného subjektu trestného činu, ktorý je v tomto prípade tzv. špeciálny subjekt, a to zamestnávateľ. Závery jednoznačne preukázali, že žalobca v rozhodnej dobe nikoho nezamestnával a preto nebolo nutné ďalej skúmať naplnenie znakov objektívnej stránky trestného činu. Ďalším rozhodnutím nezávislého orgánu potvrdzujúcim žalobcom deklarované skutočnosti, je rozhodnutie Úradu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 25.10.2013, pod č.k.: PP XXX/XXXXX/XXXX, ktorý ako odvolací orgán jednoznačne konštatoval, že od februára 2012 do novembra 2012 žalobca nemal prihláseného žiadneho zamestnanca a nikoho nezamestnával. Je pritom bezpredmetné, že sa jednalo o rozhodnutie vo veci zdravotného poistenia, pretože hlavný argument a dôvod rozhodnutia je totožný s rozhodovaním organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s jasným konštatovaním, že v rozhodnej dobe žalobca nikoho nezamestnával. Žalobca netvrdí, že Sociálna poisťovňa si nemá vytvárať vlastné závery, ale len poukázal žalobca na rozhodnutie dvoch nezávislých inštitúcií. Žalobca argumentoval, že § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bližšie rozoberá samotný proces dokazovania, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia a definuje čo je dôkazom, najmä výpovede účastníkov konania. Poukázal, že v tejto súvislosti v prípade pochybností o skutkovom stave by bolo minimálne vhodné vypočuť resp. požiadať o vyjadrenie osobu, o statuse ktorej sa rozhoduje - J. O. a ten vo veci vypočutý doposiaľ nebol. Žalobca následne citoval ust. § 195 zákona č. 461/2003 Z.z. 16. Žalobca uviedol, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatovala, že jej bolo známe, že od roku 2010 si žalobca ako zamestnávateľ prestal plniť povinnosti v zmysle § 231 ods. 1 písm. f/ zákona č. 431/2003 Z.z. o sociálnom poistení, no „údajnú“ kontrolu vykonala aj v roku 2012. Žalobca poukázal, že pracovný pomer ukončil s posledným zamestnancom v roku 2011, z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov, ktoré mu nedovolili venovať sa práci dôsledne a plniť si povinnosti zodpovedne. Na základe toho žalobca po vzájomnej dohode splnomocnil zaslaním odhlášky posledného zamestnanca. Súčasne osobne na pobočke oznámil, že nikoho nezamestnáva. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné ďalej uviedla, že dňa 24.01.2012 „údajne“ vykonala kontrolu a to práve z dôvodu, či si žalobca len nesplnil oznamovaciu povinnosť. Podľa jeho názoru išlo o účelovú argumentáciu. Kontrolované obdobie bolo od 01.01.2011 do 31.12.2011, teda obdobie za rok 2011, kedy pracovnoprávny pomer naozaj trval. Žalobca zdôraznil, že žiadne čestné prehlásenie ako zamestnávateľ pri osobnom stretnutí dňa 24.01.2012 nepodal a nepodpísal s tým, že zamestnanca J. O. naďalej zamestnáva. Žalobca opakovane zdôraznil, že si nie je vedomý Odkazujú na čestné prehlásenie mňa ako zamestnávateľa, pri osobnom stretnutí dňa žiadnej vykonávanej kontroly, ktorej realizácia podlieha presne stanoveným kritériám a ani žiadneho čestného prehlásenia. Nebol mu odovzdaný žiadny protokol o vykonávanej kontrole, žiadna zápisnica o jeho priebehu, a už vôbec neboli v súčinnosti s ním vypracované mesačné výkazy na poistné za obdobie od roku 2012. Práve naopak na pobočke argumentoval, že nikoho nezamestnáva, čo preukazujú aj jeho písomné stanoviská, ktoré citoval v odvolaní. Ak existujú nejaké písomnosti jednostranne podpísané iba pracovníkmi pobočky, žalobca poukázal, aby ich preverili orgány činné v trestnom konaní. Podľa žalobcu absolútne neboli splnené podmienky tak ako to požaduje ustanovenie § 245 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré definuje presne procesné podmienky vykonávania kontroly, pričom toto ustanovenie následne aj citoval. 17. Žalobca poukázal, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne podala už pred „údajne vykonanou kontrolou“ začiatkom roka 2012, po tom, čo žalobca osobne oznámil na pobočke Humenné ukončenie pracovnoprávneho pomeru posledného zamestnanca, trestné oznámenie, s cieľom zabezpečiť úhradu dovtedy neuhradených poistných platieb za predchádzajúce roky. Konala tak s vedomím, že žalobca už nikoho nezamestnáva a v záujme efektívneho výberu poistného, prostredníctvom trestnoprávnej roviny, čo aj v novembri 2012 dosiahla, keď napriek skutočnosti, že nikoho nezamestnával a nedosahoval žiadny zisk, rodinní príslušníci (z dôvodu ušetrenia ho nepríjemných procesných úkonov, s ohľadom na jeho zdravotný stav) uhradili zaňho všetky pozdĺžnosti v celkovej výške 1 134,50 eur za predchádzajúce obdobia a opakovane zdôraznili, že nikoho nezamestnáva. V tejto časovej fáze považoval všetky povinnosti vo vzťahu k Sociálnej poisťovne za splnené. Pracovnoprávny pomer s posledným zamestnancom ukončil a všetky pozdĺžnosti za predchádzajúce neuhradené poistné roky uhradil. Podľa žalobcu zaujímavým zostáva aj skutočnosť, že potom, ako oznámil ukončenie pracovného pomeru v roku 2012 pri hradení poistného už žiadnu kontrolu pracovníci pobočky nevykonali, čo logicky podkladá práve jeho vyjadrenia o ukončení pracovného pomeru. Sociálna poisťovňa sa absolútne nevysporiadala s faktom, ktorý žalobca uvádzal v pôvodnom odvolaní a to, že mu z ich strany bola daná „ponuka“, že ak podá odhlášku k dátumu, dokedy majú spracované poistné, budú to tolerovať a udelia mu pokutu v minimálnej výške, v opačnom prípade, ak bude žalobca trvať na ukončení pracovného pomeru k dátumu 31.12.2011, vyrubia mu pokutu v najvyššej zákonne možnej hranici. Žalobca konštatoval, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné v odôvodnení konštatuje, že žalobca voči časovo nasledujúcim rozhodnutiam o predpise poistného nenamietal a neuplatnil svoje námietky v lehote určenej zákonom a na možnosť podať odvolanie voči predpísanému poistnému nereagoval. Žalobca zdôraznil, že definícia „môže podať odvolanie“, znamená jednoznačné právo účastníka podať odvolanie, nie povinnosť. Organizačná zložka je aj bez toho povinná zabezpečiť zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti „ex offo“ a nekonanie subjektu nemôže mať za následok neunesenie dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania (rozhodnutie č. 104, Zbierka stanovísk NS a súdov 7/2013). Argumentácia organizačnej zložky o tom, že konanie, resp. nekonanie subjektu v rokoch 2012 až 2014 nasvedčovalo tomu, že pracovný pomer naďalej trvá, je neprípustné. Žalobca ďalej uvádza, že v roku 2015 organizačná zložka naďalej ignorovala moje oznámenia, že nikoho nezamestnáva, prepisovala mu poistné, žiadala po ňom mesačné výkazy za zamestnancov za mesiac apríl 2015 a máj 2015 a vyrubovala mu penále. Sociálna poisťovňa svojím rozhodnutím vlastne konštatuje, že doposiaľ J. O. žalobca zamestnáva, pričom medzitým preukázateľne pracoval u iných zamestnávateľov, čo je absolútne nezákonné. 18. Žalobca tiež namietal celkovú nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia organizačnej zložky, nielen pre nedostatok dôvodov, ale aj procesný postup správnych orgánov, čo je dôvodom pre zrušenia rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, čo potvrdzuje nielen konštantná judikatúra všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, ale aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Organizačná zložka vo výrokovej časti len stroho konštatuje fakt, že sociálne poistenie dňom 31.12.2011 nezaniklo. Tento výrok však nekonštatuje ani vznik, ani prerušenie a ani zánik sociálneho poistenia s ohľadom na citované ustanovenie. Negatívne vymedzenie, kedy k zániku nedošlo, bez určenia súčasného stavu, nie je dostatočným rozhodnutím a je potrebné ho označiť za zmätočné. Rozhodnutie vo všeobecnosti zakladá alebo mení isté práva a povinnosti osôb, avšak z toho rozhodnutia a následných procesných krokov organizačnej zložky vyplýva skôr právna anarchia, ako zákonný stav a určenie konkrétnych práv povinností, čo nie je možné tolerovať. Žalobca zdôraznil, že výrok rozhodnutia predstavuje záväznú, a teda najdôležitejšiu časť, lebo sú v ňom určené práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 2Sž/7/2010). V tomto výroku neboli určené žiadne povinnosti, či práva, len negatívna konštatácia bez bližšej konkretizácie a určenia, čo je v rozpore so zákonom. 19. Žalobca sa následne vyjadril k tvrdeniu organizačnej zložky pobočky Humenné, ktorá konštatovala, že zistila a objasnila v spolupráci s Finančným riaditeľstvom SR na základe poskytnutého Analytického listu daňového subjektu - J. O. skutočnosť, že v rámci riadku 34. deklaroval úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov, totožne ako v roku 2011, že samotným priznaním príjmu zo závislej činnosti v rovnakej výške za rok 2012 je podľa argumentácie organizačnej zložky preukázané, že žalobca osobu J. O. zamestnával práve on. Toto tvrdenie považuje žalobca za absolútne neprípustné. Je vylúčené, aby žalobca ako subjekt niesol zodpovednosť za skutočnosti uvedené a deklarované iným subjektom, prípadne ak nepodal opravné daňové priznanie. Za toto žalobca ako zamestnávateľ nemôže niesť zodpovednosť a nemôže predpokladať porušenie povinnosti zo strany iného subjektu. Z podaného daňového priznania nie je zrejmé, koho ako zamestnávateľa J. O. deklaroval pri uplatnení príjmov zo závislej činnosti. 20. Žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie. III. Vyjadrenie žalovanej a ďalšieho účastníka k podanej žalobe 21. K žalobe sa písomným vyjadrením zo dňa 12.07.2019 vyjadrila žalovaná. Zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Navrhla, aby Krajský súd v Prešove žalobu zamietol. Zároveň žiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. 22. Účastník konania J. O., trvale bytom I., I. XXX/X sa k žalobe nevyjadril, zásielku obsahujúcu žalobu si v odbernej lehote neprevzal. Správny súd požiadal Mestskú políciu v Snine o doručenie súdnej zásielky. Hliadka Mestskej polície Snina súdnu zásielku nedoručila. Zistila, že účastník konania sa na uvedenej adrese zdržiava len ojedinele. Pri každom pokuse o doručenie zásielky otec menovaného K. O. hliadke odpovedal, že J. O. je odcestovaný za prácou, nevie kde a nevie kedy sa vráti. Z uvedeného dôvodu bolo predvolanie na pojednávanie zverejnené na úradnej tabuli súdu od 06.10.2020 do 22.10.2020. IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej (replika) 23. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 25.02.2020 sa vyjadril k písomnému vyjadreniu žalovanej k žalobe. Opätovne zdôraznil, že rozhodnutím žalovanej aj rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach. Poukázal, že žalovaná až v konaní pred súdom priznala, že žiadne čestné prehlásenie ním podpísané neexistuje, napriek tomu, že túto skutočnosť namietal už v prvotnom odvolaní v rámci administratívneho konania zo dňa 27.07.2015, a to ako jedno z ťažiskových dôkazných prostriedkov žalovaná vyhodnocovala a posudzovala ako keby toto čestné prehlásenie bolo ním podpísané. Argumentáciu žalovanej, že jeho nečinnosť bola spôsobená od roku 2007 zdravotným stavom, keďže prekonal závažný infarkt myokardu a opakovane aj v roku 2019, automaticky znamená súhlas s rozhodnutím, považuje žalobca aj naďalej za právne neakceptovateľné a nezákonné. Žalovaná svojim konaním spôsobila nezákonný stav tým, že jemu ako zamestnávateľovi prikazuje, a doslova proti jeho vôli, vedie J. O. ako jeho zamestnanca už 9 rokov. To považuje za nezákonné a ústavne neakceptovateľné, čím Sociálna poisťovňa porušuje jeho základné práva. Žalovaná napriek tomu nikdy nevyslovila kedy poistenie vlastne zaniklo. Aj žalovanej je známe, že J. O. pracuje na plný pracovný úväzok u iných zamestnávateľov v zahraničí, a nie je reálne, aby súčasne pracoval u neho. Žalovaná nevyhodnotila všetky dôkazy v logickej súvislosti, nevysporiadala sa so všetkými vo veci zabezpečenými a ním predloženými dôkazmi. Žalobca poukázal, že nie je v jeho moci ovplyvňovať konanie bývalého zamestnanca v tom, aké daňové priznanie podal, či skutočnosť, kde a či sa niekde zamestnával počas sporného obdobia, a to aj napriek skutočnosti, že ide o rodinného príslušníka, no nie je možné preberať zodpovednosť za jeho konanie. Ide o dva samostatné subjekty. Čo žalobca priznáva, je oneskorené podanie odhlášky resp. registračného listu, čo nikdy nepopieral, a to predovšetkým z dôvodu zdravotných problémov, za čo je ochotný niesť zodpovednosť. Je pravdou, že reálne mu pokuta uložená nebola, avšak argumentoval, že pracovníčka pobočky mu hrozila najvyššou pokutou, ak nebude súhlasiť s dátumom zániku poistenia, ktorý stanovila žalovaná. Logicky ak žalovaná vydala rozhodnutie o tom, že poistenie nezaniklo, nebolo možné mu v tejto procesnej fáze pokutu ukladať, keďže doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie, ktoré by určovalo deň zániku poistenia. Len preto, že žalovaná rezignovala pri vykonávanom dokazovaní a nezabezpečila priame vyjadrenie J. O., nemôže žalovaná dôkazy vyhodnocovať žalobcovi na ťarchu. Žalovaná sa snaží brániť, pretože všetky pohľadávky, ktoré zo sporného obdobia vznikli už postúpila na exekučné konania a niektoré z nich sú už aj vymožené. 24. V závere žalobca namietal aj procesný postup. Uviedol, že lehota na rozhodnutie žalovanej o prvotnom opravnom prostriedku namiesto zákonných 60 dní bez oznámenia predĺženia lehoty trvala žalovanej takmer 365 dní. Okrem iného organizačná zložka žalovanej ešte po dlhý čas, napriek jeho vyjadreniam, mu naďalej predpisovala poistné a o ním podaných odvolaniach doposiaľ nerozhodla. 25. Žalobca uviedol, že k nariadeniu pojednávania sa vyjadril v podanej žalobe, ak však konajúci súd vo veci nariadi pojednávanie vzhľadom na zdravotný stav bude musieť určiť zástupcu v konaní. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 20.10.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na súdom vytýčenom termíne zo zdravotných dôvodov, ktorý mu nedovoľuje dostaviť sa osobne na pojednávanie, keďže je po dvoch prekonaných závažných infarktoch s pridruženými zdravotnými diagnózami a poukázal na hrozbu v súvislosti so šírením sa ochorenia Covid 19. Žiadal, aby súd vo veci rozhodol s poukazom na žalobu. 26. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 178 ods. 1 SSP. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 32. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 33. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlavy SSP. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 34. Podľa § 199 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 35. Podľa 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 36. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe žaloby je povinný posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie, ktoré bolo vydané bolo v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. 37. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu vo veci zániku sociálneho poistenia zamestnanca J. O. o tom, že mu ako zamestnancovi zamestnávateľa Milan Andrejčík - Drevoplast, Sládkovičova 299/2, Snina, IČO: 10 678 875 sociálne poistenie dňom 31.12.2011 nezaniklo. 38. S poukazom na vyššie citované ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia i konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 39. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 40. Podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinného od 01.01.2011 od 31.12.2012, zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, ak zákon neustanovuje inak (§ 4 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinného od 01.01.2011 od 31.12.2012). 41. Podľa § 7 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinného od 01.01.2011, zamestnávateľ podľa tohto zákona je a) fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 a má na území slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, b) právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky, c) pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 1. fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo 2. právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. 42. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinného od 01.01.2011, povinne nemocensky poistený je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1. 43. Podľa § 15 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinnom od 01.01.2011, povinne dôchodkovo poistený je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2. 44. Podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinného od 01.01.2011 do 31.10.2013, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v§ 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. 45. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinného od 01.01.2011 do 31.12.2012, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/. 46. Podľa § 144 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako. 47. Podľa § 231 ods. 2 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z.z. účinného od 01.01.2009 do 01.03.2012 povinnosti podľa odseku 1 písm. a/ až f/, h/, j/ a m/ až o/ je zamestnávateľ povinný splniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. 48. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné ako orgán príslušný podľa § 178 ods.1 písm. a/ bod prvý , rozhodovať vo veci zániku sociálneho poistenia vydala rozhodnutie dňa 23.06.2015 číslo: XXX-XX/XXXX, že J. O., bytom I., I. XXX/X ako zamestnancovi zamestnávateľa Milan Andrejčík - Drevoplast sociálne poistenie nezaniklo dňa 31.12.2011. Zamestnávateľ aj zamestnanec využili svoje právo a proti predmetnému rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím zo dňa 10.11.2017 číslo: XXX-XX/XXXX zrušila rozhodnutie pobočky Humenné zo dňa 23.06.2015 a vec vrátila pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán zaviazal pobočku Sociálnej poisťovne, aby v súčinnosti so zamestnancom zamestnávateľa preskúmala od akých zamestnávateľov dosiahol príjmy, ktoré si uviedol v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012 ako úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov a resp. či podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2012. Následne po opätovnom preskúmaní veci Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodnutím zo dňa 30.07.2018 číslo: XXX-XX/XXXX opätovne rozhodla, že J. O. ako zamestnancovi zamestnávateľa Milan Andrejčík - Drevoplast sociálne poistenie nezaniklo dňa 31.12.2011. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie iba zamestnávateľ. Zamestnanec zamestnávateľa odvolanie proti tomuto rozhodnutiu pobočky odvolanie nepodal. Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie pobočky bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto odvolanie zamestnávateľa zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím zo dňa 08.01.2019 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA. 49. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správne orgány pri vydaní napadnutých rozhodnutí sa opierali len o dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu a žalobcom namietané skutočnosti vôbec nevzali do úvahy, ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a nezákonné prenesenie dôkazného bremena zo zamestnanca na neho ako zamestnávateľa. Vzniesol námietky aj v procesnoprávnej rovine, kde poukázal na oneskorené vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní a na neurčitosť výroku rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky, ktorý nekonštatuje ani vznik, ani prerušenie a ani zánik sociálneho poistenia zamestnanca . 50. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal správny súd za preukázané, že z dôvodu dlhodobého neplnenia si povinností v zmysle zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné vykonala u žalobcu vonkajšiu kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa podľa zákona o sociálnom poistení, tzv. vonkajšiu kontrolu v dňoch od 24.01.2012 do 31.01.2012. Žalobca sa na pobočku Sociálnej poisťovne na základe viacerých písomných i telefonických predvolania a žiadostiach o predloženie podkladov na vykonanie tejto vonkajšej kontroly dostavil dňa 24.01.2012, kedy priniesol len doposiaľ nepredložené výkazy poistného a príspevkov za predošlé obdobia a čestne prehlásil, že k tomuto dňu zamestnáva jediného zamestnanca, a to svojho syna J. O. na skrátený pracovný úväzok. Dôvodom trvajúceho pracovného pomeru bolo podľa vtedajších slov žalobcu to, „aby mal jeho syn sociálne poistenie“. Čestné prehlásenie žalobca pri osobnom stretnutí nepodpísal, no uviedol, že príde znova na druhý deň a predloží všetky pobočkou požadované podklady a čestné prehlásenie aj podpíše. Žalobca sa však na pobočku Sociálnej poisťovne nedostavil, nepodpísal aj zápisnicu o prerokovaní protokolu a výsledku kontroly zo dňa 22.02.2012 č. XXXX-X/XXXX-HE. Z kontroly bol vyhotovený protokol č. XXX- XXXXXXXXXX-AGXX/XX o výsledku kontroly odvodov poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktorý spolu so zápisnicou prevzal dňa 24.02.2012, o čom svedčí doručenka založená v administratívnom spise. Prevzatím protokolu a zápisnice z kontroly bez vyjadrenia žalobcu k jej výsledkom správny orgán považoval kontrolu za ukončenú. Voči protokolu o kontrole žalobca nenamietal, ani nijakým spôsobom nereagoval. Je pravdou, že v zmysle § 245 ods. 7 zákona o sociálnom poistení sa protokol o kontrole považuje za prerokovaný aj vtedy, ak vedúci kontrolovaného subjektu odmietne sa oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Správny súd je toho názoru, že keďže žalobca sa k nemu písomne nevyjadril, ani nevzniesol nejaké námietky voči jeho obsahu, táto kontrola bola ukončená. 51. K tvrdeniu žalobcu, že už v januári 2012 informoval pobočku Humenné, že ku dňu 31.12.2011 nezamestnával žiadneho zamestnanca a pri osobnom stretnutí na pobočke dňa 24.01.2012 trval na tom, že naďalej zamestnáva svojho syna J. O., správny súd poukazuje, že žalobca ani pri ďalších urgenciách a žiadostiach Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné o predloženie poistného, príspevkov a o uhradenie dlžnej sumy poistného žalobca nespolupracoval, nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce toto jeho tvrdenie, Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné mu postupne predpísala dlžné sumy poistného rozhodnutiami, ktoré sú špecifikované číslom a dátumom. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že ak by žalobca s predpísanými sumami poistného za obdobia od januára 2012 a nasledujúcimi nesúhlasil, keďže by mal za to, že už nezamestnával žiadneho zamestnanca je logické, že odvolanie by proti týmto rozhodnutiam o predpísaní dlžných súm poistného skutočne podal. Žalobca však ani proti jednému rozhodnutiu odvolanie nepodal. Žalobca zmenil svoje pôvodné tvrdenie a Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné oznámil, že od 01.01.2012 už nezamestnáva žiadneho zamestnanca, a to až dňa 29.04.2015, kedy pobočke Sociálnej poisťovne predložil Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného poistenia ku dňu 31.12.2011 za zamestnanca J. O. a rovnako aj Registračný list zamestnávateľa - odhláška s uvedeným dátumom odhlásenia posledného zamestnanca dňa 31.12.2011. Žalobca dovtedy nereagoval na žiadne výzvy, urgencie, písomné ani telefonické zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné ktoré by smerovali k vyriešeniu celej situácie a predloženiu vyššie spomínaných registračných listov- odhlášok. K tomu došlo až potom, ako Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné podala na Okresné riaditeľstvo PZ v Humennom trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol zo strany žalobcu spáchaný trestný čin neodvedenia dane a poistného. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že po roku 2012 Sociálna poisťovňa u žalobcu žiadnu vonkajšiu kontrolu nevykonala, nakoľko jej toto zo strany žalobcu nebolo umožnené. Listom zo dňa 26.03.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné zaslala žalobcovi oznámenie o vykonaní kontroly, ktorá sa mala uskutočniť dňa 09.04.2015. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 30.03.2015, žalobca na oznámenie nereagoval, preto mu pobočka Sociálnej poisťovne zaslala ďalšie oznámenie o vykonaní kontroly dňa 27.04.2015, ktoré prevzal 23.04.2015. Žalobca opätovne nereagoval, následne Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné vykonanie vonkajšej kontroly odo dňa 23.06.2015 prerušila. 52. K námietke žalobcu, že správny orgán má v rámci dokazovania vychádzať najmä z výpovedí účastníkov konania, správny súd dáva do pozornosti, že Sociálna poisťovňa, pobočka sa snažila zamestnanca J. O. predvolať na pobočku niekoľkokrát, ten sa nedostavil. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné podporne vychádzala z viacerých dôkazov- a to daňové priznanie zamestnanca žalobcu za rok 2012, kde si v kolónke „úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov“ uviedol príjem vo výške 1 963,20 eur a zároveň vychádzala z údajov poskytnutých Daňovým úradom Prešov, kontaktné miesto Snina. Príslušný daňový úrad listom doručeným pobočke Sociálnej poisťovne, Humenné dňa 04.01.2018 potvrdil, že predložené daňové priznanie za rok 2012 je riadnym daňovým priznaním a kópiu daňového priznania aj priložil k listu. Z úradnej činnosti žalovanej je jej známe, že v roku 2012 bol J. O. vedený ako zamestnanec jedine u žalobcu. Podľa údajov z Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol J. O. zamestnancom iného zamestnávateľa, a to spoločnosti Intrework s.r.o. až v období od 20.12.2017 do 07.02.2018, od 15.07.2018 do 13.08.2018 a od 18.09.2018 do 08.10.2018. Keďže zamestnanec žalobcu nereaguje na predvolanie Sociálnej poisťovne, pobočky ale aj ústredia, Sociálna poisťovňa musela vychádzať z údajov, ktoré sú jej známe. 53. Správny súd dáva do pozornosti, že žalobca ako zamestnávateľ má v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. povinnosti voči zamestnancovi aj voči Sociálnej poisťovni. Žalobca ako zamestnávateľ na výzvy Sociálnej poisťovne nepredložil podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné v súlade s § 144 ods. 2 zákona predpísala poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa v činnosti obdobného charakteru. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné vykonala vlastné šetrenie a v zmysle pokynu odvolacieho orgánu zaslala zamestnancovi J. O. na adresu trvalého bydliska (zhodného s miestom podnikania žalobcu) predvolanie za účelom preukázania príjmov uvedených v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012 ako úhrn od všetkých zamestnávateľov. Na toto predvolanie reagoval len žalobca, ktorý uviedol, že sa J. O. sa momentálne nachádza vo Francúzsku, a že bude informovať svojho syna o predmetnom predvolaní na pobočku Sociálnej poisťovne. Podľa názoru správneho súdu žalobca na podporu svojich tvrdení mal zabezpečiť účasť Kamila O., aby uvedené skutočnosti, ktoré tvrdí žalobca prezentoval správnemu orgánu prvého stupňa resp. žalobca mal zabezpečiť aspoň písomné vyjadrenie zamestnanca, ktoré by bolo pobočke Sociálnej poisťovne doručené poštou. Správny súd dáva do pozornosti, že sám zamestnanec J. O. v odvolaní osobne doručenom na Sociálnu poisťovňu, pobočka Humenné dňa 28.07.2015 proti skoršiemu rozhodnutiu pobočky č. XXX-XX/XXXX zo dňa 23.06.2015 uviedol, že pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 31.12.2011 z dôvodu zdravotných komplikácií zamestnávateľa. Avšak argumentoval, že všetky účtovné doklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou realizoval účtovník (meno neuviedol), na ktorého sa spoliehal a ten mal odhlášky odovzdať Sociálnej poisťovni. O skutočnosti, že odhlášky neboli odoslané v zákonnej lehote, ako to považuje zákon, sa dozvedel až v rámci prebiehajúceho trestného konania, keď bol predvolaný na OR PZ Humenné ako svedok. Žiadne bližšie okolnosti podporujúce tvrdenie žalobcu zamestnanec J. O. však neuviedol, nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Uviedol, že podá dodatočné daňové priznanie, aby si splnil svoje zákonné povinnosti, to však nevykonal. Keďže bol aj on účastníkom správneho konania, mal aktívnejšie pristupovať k ochrane svojich procesných práv. 54. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania. Správny súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/38/2011 zo dňa 08.11.2011, z ktorého vyplýva, že „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), a teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. 55. V zmysle § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 56. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 57. Námietky žalobcu, vznesené v procesnoprávnej rovine, sú nedôvodné. 58. Podľa ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinnom od 01.08.2006, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 59. Podľa ustanovenia § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 125/2016 Z.z. účinnom od 01.07.2016, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odvodnenie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 60. Podľa ustanovenia § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. 61. Podľa ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 62. Rozhodnutia oboch správnych orgánov spĺňajú všetky predpísané formálne aj obsahové náležitosti uvedené v § 209 zákona o sociálnom poistení. 63. Správny súd dáva do pozornosti ustanovenie § 27 ods. 2 SSP, podľa ktorého pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah vybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (po bodkočiarku). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 6Sžo/146/2010, podľa ktorého... „limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním nahradzovali orgány verejnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu. Zákonnosťou rozhodnutia a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky.“ 64. Prvostupňový správny orgán rozhodol, že dňom 31.12.2011 nezaniklo zamestnancovi žalobcu sociálne poistenie ako o spornom prípade podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení neurčuje lehotu, v ktorej má Sociálna poisťovňa rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, čo je uvedené v záhlaví, aj v odôvodnení jej rozhodnutia. 65. Žalovaná ako odvolací orgán zaslal žalobcovi oznámenie, že vzhľadom na povahu veci a stav odvolacieho konania predĺžuje zákonnú lehotu na vyhotovenie rozhodnutia v zmysle § 210 zákona o sociálnom poistení o 60 dní. V administratívnom spise sa nachádza doručenka o prevzatí tohto oznámenia žalobcom dňa 02.11.2018, preto námietka žalobcu o porušení procesného postupu žalovanej je nedôvodná. 66. Je potrebné uviesť, že išlo o nedávkové konanie, kde vo väčšine prípadov začína konanie na podnet Sociálnej poisťovne, ktorá má možnosť zistiť a overiť si všetky údaje z vlastnej činnosti, hlavne z vlastných databáz a registrov poistencov. Začatím nedávkového konania realizuje svoje práva vyplývajúce zo sociálno-poisťovacích vzťahov, ktoré na druhej strane korešpondujú s povinnosťami subjektov sociálneho poistenia. Týmto konaním sa v plnej miere realizuje zásada oficiality. 67. Keďže predmetom preskúmania neboli rozhodnutia správneho orgánu o predpísaní poistného, správny súd sa námietkami vznesenými žalobcom ohľadom podania či nepodania odvolania voči týmto rozhodnutiam (ktoré sú právoplatné) bližšie nezaoberal. Správne orgány oboch stupňov spomenuli rozhodnutia o predpísaní povinného poistného v zmysle § 144 ods.2 zákona o sociálnom poistení žalobcovi na podporu svojich tvrdení, že žalobca ako zamestnávateľ si dlhodobo neplnil svoje povinnosti v súlade s § 231 zákona o sociálnom poistení. Správny súd opätovne dáva do pozornosti zásadu, že „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), a teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. 68. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní dostatočne a v potrebnom rozsahu zistila skutkový stav, tento správne právne posúdila a rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnila a postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi. Rozhodnutia oboch správnych orgánov tvoria jeden celok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/2/2016 zo dňa 27.03.2019). 69. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: ... „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“. 70. Z uvedených dôvodov žalobu podľa § 190 SSP správny súd ako nedôvodnú zamietol. 71. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1, v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol ani naplnený dôvod priznať žalovanej právo na náhradu trov konania uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).