Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/23/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719201409 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8719201409.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: C.. L. F., O.. XX.X.XXXX, V. U. X, F. V., právne zastúpený JUDr. Marián Kollár, advokát, IČO: 31957285, so sídlom Mnoheľova 22, Poprad, proti žalovanému: C.. U. V., O.. XX.X.XXXX, V. B. XXXX/XX, P., právne zastúpený JUDr. Miloš Kaščák, advokát, IČO: 35511028, so sídlom Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/25/2019-50 zo dňa 25.3.2019, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie. Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad ( ďalej len súd prvej inštancie ) uznesením č. k. 16Cb/25/2019-50 zo dňa 25.3.2019 rozhodol, tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a súčasne vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol , že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.3.2019 domáhal, aby súd zakázal žalovanému uskutočniť zasadnutie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti F., zvolaného na deň 26.3.2019 o 09:00 hod. v advokátskej kancelárii L.. U. M.M., B. H. X, M.. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že sa po oboznámení s obsahom návrhu, pripojenými listinnými dôkazmi a najmä uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. XXCb/XXX/XXXX z 10.1.2019 v spojení s uznesením odvolacieho súdu, dospel k záveru, že neodkladné opatrenie nemožno v zmysle návrhu nariadiť. Poukázal na ustanovenia § 122a Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, že spoločníci vykonávajú svoje práve týkajúce sa vedenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení. V zmysle § 133 Obchodného zákonníka žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti podľa výpisu z obchodného registra, má právo zvolať valné zhromaždenie, obmedziť konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Pokiaľ je valné zhromaždenie zvolané v súlade so zákonom, zákon ani nepozná pojem „uskutočnenie valného zhromaždenia“. Priebeh valného zhromaždenia nemožno obmedziť. Pokiaľ na valnom zhromaždení bude prijaté uznesenie v rozpore so zákonom, dotknutá osoba má právo domáhať sa súdnou cestou určenia neplatnosti uznesenia. Súd nemôže obmedziť oprávnenie konateľa obchodnej spoločnosti, ktoré podľa výpisu z obchodného registra svedčí aj žalovanému. Navyše súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Poprad vo veci sp.zn.XXCb/ XXX/XXXX zo dňa 10.1.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCob/XX/ XXXX z 12.3.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.3.2019, t.j. po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetom tohto neodkladného opatrenia bolo uloženie zákazu žalovanému vykonávať všetky práva a povinnosti spoločníka a konateľa F., ako aj zákaz zvolávať valné zhromaždenie a zúčastňovať sa na zvolanom valnom zhromaždení. Predmet tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol širší a zahŕňal i pojem „uskutočňovania valného zhromaždenia“, keďže žalobca sa domáhal aj zákazu zvolávať valné zhromaždenie a zúčastňovať sa na hlasovaní valného zhromaždenia. Pokiaľ právoplatne súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému malo byť zakázané zvolávať valné zhromaždenie a zúčastňovať sa na hlasovaní valného zhromaždenia, nie je dôvodné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia , predmetom ktorého je zákaz uskutočňovať valné zhromaždenie, a preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď náhradu trov konania si neuplatnil. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že uznesenie považuje v celom rozsahu za nezákonné a nedôvodné. Taktiež uviedol, že súd si nezákonne prispôsobil taxatívne vymedzené právne skutočnosti z dvoch ustanovení Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve. Vzhľadom na to, že obchodná spoločnosť F. nemá bližšie upravené práva a povinnosti spoločníkov a konateľov v spoločenskej zmluve, je nutné vychádzať len z ustanovení Obchodného zákonníka. Má za to, že súd prvej inštancie vôbec nevzal v úvahu naliehavosť právneho záujmu jeho osoby ako spoločníka vydať neodkladné opatrenie na ochranu jeho záujmov proti žalovanému, ktorý opakovane a hrubo porušuje ustanovenia Obchodného zákonníka. Má za to, že súdy ignorujú zásadnú právnu skutočnosť spojenú s valným zhromaždením uskutočnenú dňa 22.11.2011 a zmluvou o prevode obchodného podielu, podpísanou dňa 30.11.2011, žalovanému konštitutívne zanikli oprávnenia spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti F.. Poukázal na skutočnosť, že nie vinou jeho osoby obchodný register registrového súdu doteraz nebol schopný v zákonnej lehote riadne zapísať navrhované zmeny do obchodného registra a tieto skutočnosti Okresný súd Poprad nebral do úvahy. Žalovaný dňa 26.3.2019 uskutočnil zasadnutie valného zhromaždenia, opakovane mu do dnešného dňa nedoručil zápisnicu z valného zhromaždenia. Došlo tým len k ďalšiemu prehĺbeniu poškodzovania jeho oprávnených záujmov ako spoločníka obchodnej spoločnosti F.. Tento nezákonný postup tak umožňuje uskutočňovať žalovanému ďalšie protiprávne konania. Žiadal odvolací súd, aby zrušil uznesenie Okresného súdu Poprad. 3. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., platný a účinný od 1.7.2016, ďalej iba „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť. 4. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a pre upresnenie dodáva. 7. Uznesenie o nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje zásadné rozhodnutie, ktorého účelom je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, okrem osvedčeného návrhu, je osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu a obava, že by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ju obmedziť ju nad mieru nevyhnutnú, nie potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené a musí zvažovať, či je osvedčený nárok, či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Z takéhoto charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej osoby musí byť primerané osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov, takisto musí byť aj primeraná prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom úprava pomerov strán medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, keď existuje dôvodná potreba predbežne regulovať isté vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšenie. 8. Z uvedeného tak vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie, čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Súd taktiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 155 a nasledujúce CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorý dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Vzhľadom na časovosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania zásadne disponovať určitým procesným prostriedkom, ak prípadne z niektorých procesných prostriedkov a ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní, ako je tomu v prípade rovnosti zbraní, pretože záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je však daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania (v prípade vyhoveniu návrhu), ale aj na vyššej zodpovednosti žalobcu za prípadnú ujmu. 10. Odvolací súd z preskúmavaného spisu zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Aj odvolací súd zistil, totožne ako súd prvej inštancie, že v obchodnom registri vo vzťahu k obchodnej spoločnosti F. sú ako spoločníci zapísaní C.. U. V. a C.. L. F., ako konateľ a štatutárny orgán C.. U. V., t.j. žalovaný. Žalobca spochybňuje správnosť týchto údajov, pretože podľa jeho názoru žalovaný nemá oprávnenie na zvolanie takéhoto valného zhromaždenia. Odvolací súd však konštatuje, že žiadne iné rozhodnutia, prijaté na valnom zhromaždení tejto obchodnej spoločnosti, aj to z 22.11.2011, na ktoré poukazuje žalobca vo svojom návrhu, do obchodného registra zapísané neboli. 11. Odvolací súd tak so zreteľom na všetky doklady predložené žalobcom nemôže, napriek špecifickej povahe konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vychádzať len z tvrdení žalobcu a považovať ich za preukázané alebo osvedčené, najmä za situácie, že zápisy v obchodnom registri svedčia v prospech žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaného v súčasnosti nemožno pokladať za osobu, ktorá nie je legitimovaná na zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti v zmysle § 128 Obchodného zákonníka . 12. Je však súčasne potrebné zdôrazniť, že už uplynul deň 26.3.2019, na ktorý malo byť valné zhromaždenie zvolané a je zrejmé, že ani súd nemôže žalovanej strane spätne uložiť povinnosť, aby sa niečoho zdržala (v zmysle návrhu žalobcu uskutočniť zasadnutie valného zhromaždenia), ak je táto povinnosť viazaná na deň, ktorý už uplynul. 13. Vychádzajúc z poznatkov súdnej praxe odvolací súd dodáva a poukazuje, že nedoručoval návrh a uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému. Má za to, že toto uznesenie v priebehu odvolacieho konania mu potrebné doručovať nie je, najmä v prípade, ak uznesenie o zamietnutí návrhu súdom prvej inštancie bolo potvrdené. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taktiež vychádzal len z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolania žalobcu. Prípadné vyjadrenia ostatných strán sporu nie sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu v takomto prípade podstatné a nemožno ich ani pri rozhodovaní vziať do úvahy. 14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich opakovaných rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR všeobecný súd nemôže porušiť a koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskom súdnom konaní. Uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia budú preto žalovanému doručené až s rozhodnutím odvolacieho súdu. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli žiadne, a preto odvolací súd vyslovil, že sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).