KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Prešov30. 1. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoP/19/2018 z 30. 1. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 30. januára 2019, sp. zn. 20CoP/19/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8716208620.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/19/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716208620
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716208620.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého I. K., T..
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce. soc. vecí a rodiny Poprad, za účasti matky: V.. I.
K., T.. XX.XX.XXXX, H. C., S. XXXX/X, zastúpená Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, Mnoheľova
17, Poprad a otca: V.. Ľ. K. C.., T.. XX.X.XXXX, H. H., G. XX, zastúpený JUDr. Martinom Kákošom,
advokátom, Topoľčany, Bernolákova 1546/32, v konaní začatom na návrh matky o úpravu práv a
povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
14P/242/2016-125 zo dňa 5.4.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e s a rozsudok s výnimkou výroku o styku otca s maloletým I. v čase od 8.8.2018
do 20.8.2018.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:
„I. Upravuje styk otca s mal. I. K., nar. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. I. každý
druhý víkend v mesiaci od piatku od 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a v čase od 8.8.2018 do
20.8.2018.
II. Matka je povinná vydať dieťa otcovi pred jej bytom v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne
upravené a otec je povinný odovzdať matke dieťa v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne
upravené.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v rámci doplnenia dokazovania súd dospel k záveru,
že nateraz nie je v záujme mal. dieťaťa, aby bolo neustále počas víkendov prenášané k matke na jednu
noc, pretože podľa názoru súdu, ak aj má mal. I. rôzne infekty dýchacích ciest, je aj povinnosťou otca
sa v takomto prípade o dieťa postarať a prípadne zabezpečiť lekársku starostlivosť. V tejto súvislosti
súd poukazuje na potrebu práve rozširovania citových väzieb medzi otcom a dieťaťom a dieťa má právo
spoznať aj domáce prostredie u otca. Je predsa logické, že v prípade objektívnej nemožnosti matky
starať sa o dieťa, by dieťa bolo v starostlivosti otca. Z tohto dôvodu preto súd mierne upravil styk otca
počas každého druhého víkendu v mesiaci tak, ako sa to deje aj v súčasnosti len s tým rozdielom, aby
dieťa nemuselo na noc chodiť k matke a aj vzhľadom na súčasné nadchádzajúce letné obdobie, kedy
sa javí potreba, aby bolo dieťa dlhšie s otcom. Takisto v rámci zážitkov sa javí v najlepšom záujme
mal. dieťaťa, aby trávil určitý čas počas leta s otcom, kde by mohli spoločne prežívať vzájomné citové
zblíženia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku,



2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Namietajúc, že súd
sa nevysporiadal s dôkazmi o zdravotnom stave dieťaťa, ktoré predložila. Má za to, že pre dieťa nie
je vhodné pravidelné cestovanie do H. a že vzhľadom na jeho častú chorobnosť sa otec o maloletého
nebude schopný riadne postarať. Poukázala na to, že jej pracovný čas jej nedovoľuje odovzdať dieťa
otcovi v piatok o 15,00 hod. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil tak, že upraví styk otca s maloletým každý
druhý víkend v mesiaci v sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod. a v nedeľu od 10,00 hod. do 15,00 hod.

3. Otec s tvrdeniami matky nesúhlasil. Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na úvahe odvolacieho
súdu.

4. V ďalších vyjadreniach účastníci zotrvali na svojej argumentácii a neuviedli žiadne nové významné
skutočnosti.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny.

6. Predmetom odvolacieho konania je úprava styku po tom, čo bol rozsudok Okresného súdu Poprad
v časti úpravy styku zrušený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 20CoP/13/2017 - 91 zo dňa
31.10.2017. V tomto rozsudku odvolací súd okrem iného uviedol, že „...že maloletý je vo veku, kedy
je pre deti častý kontakt s matkou a jej prítomnosť mimoriadne dôležitá, najmä pokiaľ by sa malo
jednať o odluku dieťaťa od matky aj počas noci. ... Doplnenie dokazovania nariadením už navrhovaného
znaleckého dokazovania považuje odvolací súd za mimoriadne dôležité, ...“.

7. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v čase vydania predchádzajúceho rozsudku mal
maloletý I. 3 roky, keď v takomto veku je dieťa skutočne silno naviazané na matku. V súčasnosti bude
mať maloletý I. o dva mesiace už 5 rokov, je teda podstatne starší a rozumnejší, a v takomto veku by
dieťa malo zvládnuť odlúčenie od matky aj počas noci, najmä za stavu, ak nejde do cudzieho prostredia
k neznámym ľuďom, ale k vlastnému otcovi, kde má možnosť stretnúť aj so starými rodičmi a ďalšou
rodinou.

8. Úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a odvolací súd nepochybuje, že
by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. V záujme dieťaťa je nepochybne to, aby malo možnosť
vybudovať si rovnako vyvážený vzťah k obom rodičom. Skutočnosť, že rodičia maloletého spolu nežijú
a rozvádzajú sa nesmie byť dôvodom straty kontaktu maloletého s otcom.
Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní najvhodnejšieho usporiadania
vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali
obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochýb nezastupiteľné miesto. Starostlivosť
a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nie len materiálnych, ale i nemateriálnych
podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého
dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.

9. Právo na styk rodiča s dieťaťom je jedným z najdôležitejších práv rodiča, ktorému dieťa nie je
zverené do osobnej starostlivosti. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť
tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere,
tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v
takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená. (Pozri nález Ústavného súdu ČR z 15. marca
2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).

10. Maloletý I. má právo na pravidelný osobný kontakt so svojim otcom, a rovnako otec má rovnaké právo
podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletého rovnako ako matka. Berúc ohľad na uvedené má
odvolací súd za to, že úprava styku tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, aj vzhľadom na vek maloletého,
je primeraná. Navyše takýmto spôsobom bude zabezpečený aj kontakt maloletého so starými rodičmi,
prípadne aj ďalšou rodinou zo strany otca.



11. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého a matkou predložené dôkazy, s týmito sa súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku vysporiadal. Len samotná stručnosť odôvodnenia rozsudku sama o sebe
neznamená jeho nepreskúmateľnosť či nedostatočnosť.

12. Obavy matky o tom, že otec nevie včas rozpoznať začínajúcu chorobu u maloletého a poskytnúť mu
potrebnú starostlivosť odvolací súd považuje za neopodstatnené. Maloletý I. má 5 rokov, ak by sa necítil
dobre, je vzhľadom na svoj vek schopný to otcovi oznámiť. Ak by mal otec v takejto situácii pochybnosti
o tom, čo má robiť, môže zavolať matke maloletého či svojej rodine a poradiť sa. Ak by si zdravotný stav
maloletého vyžadoval okamžité lekárske vyšetrenie, otec je rovnako ako matka schopný odviesť dieťa
na pohotovosť. Navyše, maloletý netrpí žiadnou vážnou diagnózou, ide len o pomerne bežné choroby.

13. Čo sa týka času odovzdania maloletého, t.j. v piatok o 15,00 hod., tento čas považuje odvolací
súd za správne určený vzhľadom na to, že maloletého čaká cesta do H. a podľa názoru odvolacieho
súdu je vhodné, ak otec s maloletým dorazia do H. skôr, aby mali dostatok času na večeru a prípravu
maloletého na nočný spánok. Neskorším časom odovzdania dieťaťa by sa posunul príchod do H. aj
spánok maloletého. V prvom rade je potrebné prihliadať na to, čo je vhodné pre maloleté dieťa, preto je
povinnosťou matky zariadiť si veci tak, aby dieťa bolo v piatok o 15,00 hod. pripravené.

14. Tento rozsudok súdu nebráni rodičom dohodnúť si styk otca s maloletým aj odlišne. Ide v prvom rade
o ich dieťa a len oni by mali najlepšie vedieť, čo je pre neho najvhodnejšie. Na tomto mieste odvolací
súd opätovne apeluje na rodičov, aby nadradili záujmy a prospech maloletého I. nad vlastné záujmy a
negatívne postoje voči druhému rodičovi mal. dieťaťa.

15. K znaleckému dokazovaniu odvolací dodáva, že vzhľadom na čas, ktorý uplynul, už nepovažuje
znalecké dokazovanie za potrebné a vhodné, a to aj vzhľadom na to, že by pre maloletého predstavovalo
len ďalšiu psychickú záťaž, ktorej ešte bude vystavený aj v súvislosti s konaním o rozvod manželstva a
úpravou práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, s výnimkou úpravy styku od 8.8.2018 do 20.8.2018,
nakoľko odvolací súd rozhoduje v januári 2019.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 14P/242/2016

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8716208620