Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/9/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210419 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8714210419.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v V. J. č. XX, 2. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v V. J. č. XX a 3. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v V. J. č. XX, právne zastúpených Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Poprade, na Námestí sv. Egídia č. 93, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, na ul. Štefánikovej č. 17, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, na Dvořákovom nábreží č. 8/A, o zaplatenie sumy 80.000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 04.05.2018 č.k. 20C 117/2014 - 311 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 20.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 10.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 10.000 eur do 3 dní do právoplatnosti rozsudku. Čo do zvyšku rozsudok mení tak, že žalobu zamieta. Žalobcom v 1., 2. a 3. rade sa priznáva náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 40.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 11.09.2014 do zaplatenia, žalobkyni v 2. rade sumu 20.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 11.09.2014 do zaplatenia a žalobcovi v 3. rade sumu 20.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 11.09.2014 do zaplatenia. Žalobcom priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 20.09.2011 došlo k dopravnej nehode zavinenej Q. Z., vodičom motorového vozidla značky Z. U.. Pri dopravnej nehode okrem vodiča zahynul tiež spolujazdec B. Z., syn žalobkyne v 1. rade a brat žalobcov v 2. a 3. rade. 3. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrňuje tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka. Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného ustanovenia, zákonná úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu na určitú osobu. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka je teda subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Jedná sa preto o výlučne osobnú povinnosť tohto subjektu, ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník nemá ani ustanovenie, ktoré by umožňovalo prípadný prechod tejto povinnosti na ďalšiu osobu ako osobu z tohto hmotnoprávneho vzťahu povinnú. Z uvedených úvah teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv je v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. V posudzovanej veci bolo nesporné, že zásah do osobnostných práv žalobcov bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil poistenec žalovaného. 4. Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, teda podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. 5. Poistenie má za úlohu ekonomickú ochranu jednotlivcov a rodín, spoločenstiev, firiem, či iných subjektov. Poisťovníctvo je založené na tvorbe poistno-technických rezerv, ktoré sa tvoria prostredníctvom výberu a akumulácie poistného od poistených. Z týchto rezerv sú následne poisťovňou vyplácané poistené plnenia. Na základe dohody a za poplatok poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. V prípade, že nastane poistná udalosť, poisťovňa sa zaväzuje uhradiť poistenému dohodnutú poistnú sumu, v prípade poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, sa poistenie vzťahuje na následky spôsobené poškodeným pri prevádzke motorového vozidla a nie je obmedzené na osobu poistenca. Uvedený druh poistenia je poistením, ktorého existencia je pri prevádzke motorového vozidla povinná v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Poistenie slúži ako prostriedok na prenos rizika zo subjektu, ktorý ho nie je ochotný podstúpiť, na poisťovateľa, ktorý je ochotný ho prebrať. Pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je pojem škoda potrebné vykladať tak, že zahŕňa i nemajetkovú ujmu, i keď sa jedná o samostatné inštitúty, ak účelom poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo v súvislosti s prevádzkou vozidla. 6. Vo svetle eurokonformného výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. platí, že náhrada škody z dôvodu nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu krytia povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, a preto žalovaný je ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu pasívne vecne legitimovaným subjektom, ktorému na základe ustanovenia § 15 ods. 1 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z. vznikla povinnosť uhradiť škodu žalobcom. Otázka pasívnej legitimácie žalovaného ako poisťovateľa bola právoplatne vyriešená medzitýmnym rozsudkom. 7. Pri výške nemajetkovej ujmy u žalobcov v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa prihliadalo na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou a pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí mať preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcom. Z dokazovania v súvisiacej trestnej veci vyplynulo, že poistenec žalovaného porušil svoje zákonné povinnosti vodiča, čím spôsobil smrť tretej osoby. Týmto došlo k zásahu do osobnostných práv nebohého a jeho rodiny v tej najhoršej možnej intenzite. Závažným spôsobom bolo dotknuté právo žalobcov na ich súkromný a rodinný život, pričom vzhľadom na charakter zásahu je vylúčené domáhať sa morálneho zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je dôvodné domáhať sa zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. 8. Smrťou B.a Z. bola spôsobená trvalá a neodstrániteľná ujma rodine, v ktorej okrem nebohého a jeho matky žalobkyne v 1. rade, žili aj maloleté deti, žalobcovia v 2. a 3. rade. Rodina už nebude spĺňať svoju funkciu výchovnú, ekonomickú, prípadne výrobnú, ochrannú, emocionálnu. V rodine žalobcov došlo k nenapraviteľnej ujme, ktorú možno zmierniť len priznaním peňažnej satisfakcie za túto ujmu. Priznanie nemajetkovej ujmy nie je repráciou. Je nespochybniteľné, že žiadna priznaná suma nenahradí žalobcom stratu blízkej osoby, no môže zmierniť následky vzniknutej nemajetkovej ujmy. Na strane nebohého neboli zistené okolnosti týkajúce sa jeho spoluzavinenia a žalobcami požadované sumy dostatočne zohľadňujú fakt, že žalobcovia žili s nebohým v čase jeho úmrtia v spoločnej domácnosti a boli na neho odkázaní. Priznané sumy 40.000 eur pre matku a 20.000 eur pre súrodencov nebohého sa považovali za primerané všetkým okolnostiam týkajúcim sa posúdenia výšky nemajetkovej ujmy. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 9. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 a § 262 CSP. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne požadoval rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 390 CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke stanovenia výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy a k nej prislúchajúcemu príslušenstvu a súčasne trpí vadami nedostatočného, nepresvedčivého a arbitrárneho odôvodnenia. Pri rozhodovaní nebolo dostatočne zdôvodnené, na základe akých skutkových okolností sa dospelo k priznaniu uplatňovaných nárokov zo strany žalobcov v maximálnej možnej výške. Vo vzťahu k stanoveniu výšky nemajetkovej ujmy poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Kontrová proti Slovenskej republike, ktorým bola sťažovateľke priznaná nemajetková ujma 25.000 eur za to, že nekonaním štátnych orgánov bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv usmrtením jej oboch maloletých detí, pričom v danom prípade došlo k absolútnemu rozvráteniu rodinného života poškodenej, keďže boli usmrtené obe jej dcéry a sťažovateľka žiadne iné deti nemá. Zo strany prvoinštančného súdu nedošlo, a to ani len v náznakoch k vysporiadaniu sa so skutočnosťou, ktorú predstavovalo úmrtie samotného vinníka nehody a v nadväznosti na to, jej prípadný vplyv na stanovenie a priznanie výšky nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania poukázal na skutočnosť, že rozsudok predstavuje konštitutívne rozhodnutie, ktorým sa zakladá nový právny nárok v určitom rozsahu. Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia a až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Priznané úroky z omeškania predstavujú neopodstatnený, nedôvodný a právne ničím nepodložený nárok žalobcov. 11. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. 12. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného je čiastočne opodstatnené. 13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny záver s výnimkou výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú nemožno považovať za primeranú. 14. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka určuje súd, a to s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 15. Pri zvažovaní výšky nemajetkovej ujmy je potrebné vziať do úvahy okolnosti, ktoré sa zohľadňujú na strane zodpovednej osoby. Týmito okolnosťami sú postoj škodcu, dopad udalosti do duševnej sféry pôvodcu - fyzickej osoby, majetkové pomery škodcu, miera zavinenia, eventuálne miera spoluzavinenia usmrtenej osoby. Je zreteľné, že postoj pôvodcu zásahu môže podstatným spôsobom ovplyvniť vnímanie ujmy pozostalými. Ústretové chovanie, ospravedlnenie, či prejavenú ľútosť škodcu môže zmierniť dopad nemajetkovej ujmy. Naopak, jeho ľahostajnosť, arogancia, či vyjadrená bezcitnosť ju môže tiež prehĺbiť. Je nutné prihliadať aj k jeho majetkovým pomerom tak, aby bola daná možnosť reálneho uspokojenia priznaných nárokov. 16. V prejednávanej veci pôvodca zásahu, vodič motorového vozidla, zomrel. Za takejto situácie nebolo možné na jeho strane zohľadňovať okolnosti, ktoré by sa inak zohľadňovali na strane zodpovednej osoby za predpokladu, ak by táto osoba žila. 17. Je ale nepochybné, že smrť syna žalobkyne v 1. rade a brata žalobcov v 2. a 3. rade spôsobil vodič motorového vozidla Q. Z. z nedbanlivosti, keď porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Otázka miery zavinenia pôvodcu zásahu pre stanovenie výšky náhrady podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je spoluurčujúcim a bezpochyby jedným z kľúčových hľadísk pre určenie tejto náhrady. Základným zmyslom náhrady je zmysel satisfakčný, pričom potreba finančnej satisfakcie narastá v priamej úmere s mierou zavinenia pôvodcu zásahu, pretože vyššou mierou zavinenia je vždy neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv zosilnená. 18. Podľa ust. § 13 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uvedené ustanovenie pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značnú mieru zníženia dôstojnosti fyzickej osoby, a to za situácie, ak by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie. Právo na súkromie sa neobmedzuje len na slobodné rozhodovanie fyzickej osoby o sprístupňovaní skutočností týkajúcich sa jej súkromia iným osobám a na ochranu proti neoprávneným zásahom do tohto oprávnenia fyzickej osoby. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, nakoľko súčasťou súkromného života je tiež rodinný život zahŕňajúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, najmä vzťahy sociálne a morálne. Rodinný život zahŕňa okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi bez ohľadu na skutočnosť, či spolu trvale žijú alebo nie a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym, citovým a kultúrnym väzbám predstavovať tak vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplňovanie osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti. Z tohto pohľadu Občiansky zákonník dáva podmienky pre uplatnenie finančnej satisfakcie za ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv v dôsledku smrti blízkej osoby. Ak k smrti blízkej osoby dôjde v dôsledku prevádzky motorového vozidla, vzniknutá nemajetková ujma musí byť pokrytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 19. Vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné dodať, že táto je primeraná do sumy 20.000 eur pre žalobkyňu v 1. rade a do sumy po 10.000 eur pre žalobcov v 2. a 3. rade. Smrť syna a brata žalobcov spôsobil bez akýchkoľvek pochybností z nedbanlivosti poistenec žalovaného, ktorý porušil svoje zákonné povinnosti vodiča pri vedení motorového vozidla. Nebohý B. Z. žil pred nehodou v spoločnej domácnosti so svojou matkou, žalobkyňou v 1. rade a súrodencami, žalobcami v 2. a 3. rade. Žalobkyňa v 1. rade prešla so svojim synom všetkými jeho životnými fázami, a to od prvých krokov, predškolského obdobia, obdobia školskej výchovy a prípravy na budúce povolanie. Syn jej pomáhal a predstavoval pre ňu oporu. S mladšími súrodencami mal veľmi dobrý vzťah, hrali sa spolu a pomáhal im s učením. Pomáhal aj v domácnosti, záhrade a okolo domu. Chystal drevo, kosil a mal priateľku, s ktorou si plánovali spoločnú budúcnosť. Tým, že žalobcovia s nebohým B.om Z. žili dlhodobo v jednej domácnosti, trávili s ním spolu veľa času a boli na neho silne citovo naviazaní, smrťou syna a brata došlo k nenávratnej strate milujúcej osoby a všetky plány do budúcnosti zostali v dôsledku straty jedného mladého života navždy nenaplnené. K okolnostiam súvisiacim s prežívaním tragickej udalosti, ktorá postihla rodinu žalobcov sa podrobne v rámci svojho výsluchu vyjadrovala žalobkyňa v 1. rade. Výsluch žalobkyne v 1. rade predstavuje v súlade s ustanovením § 195 CSP jeden z dôkazných prostriedkov. 20. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 21. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. 22. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. 23. Žalobkyňa v 1. rade dostatočným spôsobom v rámci svojho výsluchu preukázala, aký negatívny vplyv mala smrť syna na jej život a život súrodencov nebohého. O pravdivosti tohto dôkazu nemá pochybnosti ani odvolací súd. 24. Závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, sú v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka určujúce pre stanovenie výšky náhrady súdom. Určenie tejto náhrady ale nemôže byť svojvoľné a ničím neobmedzené. V prípade straty dieťaťa a súrodenca za situácie neexistencie závažných okolností vedúcich či už k zvýšeniu alebo zníženiu náhrady nemajetkovej ujmy, primeranou, zodpovedajúcou ustálenej súdnej praxi sa považuje náhrada nemajetkovej ujmy približne na úrovni 20.000 eur pri strate dieťaťa a 10.000 eur pri strate súrodenca. 25. Keďže v prejednávanej veci neboli preukázané také závažné okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie vyšších náhrad, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 20.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 10.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 10.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny potvrdil. 26. Čo do zvyšku rozsudok v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol a to i v časti týkajúcej sa priznaných úrokov z omeškania. Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka. 27. Zároveň úspešným žalobcom bola priznaná náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. V danom prípade predmetom konania boli nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška uplatňovaných nárokov teda bez akýchkoľvek pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnuté v § 142 ods. 3 OSP, uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy bolo povinnosťou žalobcov v žalobe uviesť ich požadovanú výšku. Z povahy týchto nárokov však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že strana je zastúpená advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ustanovenia § 255 CSP. Podľa tohto kritéria, môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak súd prizná nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu. 28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).