Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Sa/1/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200014 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8019200014.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY N. súd v Prešove sudcom JUDr. Mariánom Hoffmannom, PhD., v právnej veci žalobkyne F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXXX/X, XXX XX M., právne zastúpenej: Mgr. Valér Podoľskij, so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, substitučne zastúpený JUDr. Michalom Gumanom, advokátom so sídlom Hlavná 29, Prešov proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/7978-0007 Km zo dňa 22. októbra 2018, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina (ďalej len ako „správny orgán I. stupňa“) rozhodnutím pod č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/ 7978-0007 Km zo dňa 22. októbra 2018 rozhodol tak, že žalobkyni podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.09.2015 do 31.10.2017 v sume 7 954,60 eur zvýšenú o 10 % v sume 795,46 eur. t. j. celkom v sume 8 750,06 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úrad kontrolnou Činnosťou a následným dožiadaním katastrálneho odboru Okresného úradu v Humennom zistil, že žalobkyňa a jej manžel boli počas poberania dávky v hmotnej núdzi a príspevkov vlastníkmi nehnuteľností, pričom túto skutočnosť úradu žalobkyňa pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi neuviedla. Podľa oznámenia katastrálneho odboru bol manžel žalobkyne vlastníkom bytu č. 17 na liste vlastníctva 7300 v katastrálnom území Humenné, ktorý nadobudol Darovacou zmluvou V-376/2004 dňa 26.04.2004. Byt bol Kúpnou zmluvou N 437/2017 pod pol. v. z. 2602/2017. V-1948/2017 zo dňa 20.11.2017 prevedený na iného vlastníka. Zároveň pri podaní žiadosti dňa 07.09.2015 žalobkyňa preukázala bezpodielové vlastníctvo v pomere 1/1 k bytu č. X na liste vlastníctva XXXX. k. ú. Snina, ktorý nadobudli spolu s manželom zmluvou N 35/2007 Nz 11565/2007 zo dňa 26.03.2007, V-203/07 zo dňa 23.04.2007. 2. Na základe týchto skutočností úrad dňa 24.04.2018 vydal rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.02.2016 do 31.10.2017 v sume 6 656,20 eur, zvýšenú o 10 % v sume 665,62 eur. t. j. celkom v sume 7 321,82 eur, proti ktorému žalobkyňa podala odvolanie v stanovenej lehote na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Druhostupňový orgán rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/7978-0003 Km zo dňa 27.06.2018. právoplatným dňa 04.07.2018 zrušil rozhodnutie úradu č. HE2/RHNNVAŠSD/SOC/ 2018/24212-80 zo dňa 24.04.2018 o povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi vyplatenú neprávom za obdobie od 01.02.2016 do 31.10.2017 v sume 6 656,20 eur, zvýšenú o 10 % v sume 665,62 eur, t. j. celkom v sume 7 321,82 eur a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že zo spisovej dokumentácii úradu nebolo preukázané uloženie povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.09.2015 do 31.01.2016 v celkovej sume 1 428,24 eur. Úrad znovu prehodnotil poberanie pomoci v hmotnej núdzi za obdobie od 01.09.2015 do 31.10.2017 a zistil, že manžel žalobkyne okrem bytu, ktorý domácnosť užívala na trvalé bývanie bol aj vlastníkom bytu č. XX na liste vlastníctva XXXX v katastrálnom území Humenné. 3. V ďalšej časti odôvodnenia úrad popísal doklady, ktoré boli súčasťou žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 07.09.2015, pričom žalobkyňa bola poučená o povinnosti ohlásiť úradu do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi, na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom, umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu, ako aj skutočnosť, že v prípade, že fyzická osoba spôsobí, že sa jej poskytne pomoc v hmotnej núdzi neprávom, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10 % odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej sume. 4. Dňa 14.01.2015 bolo v domácnosti žalobkyne vykonane sociálne šetrenie, pri ktorom uviedla, že nevlastnia motorové vozidlá, nemajú iný majetok, iba byt, v ktorom bývajú. Na základe žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi a zistených skutočností úrad poskytoval žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi od 01.09.2015, ktorej výšku priebežne prehodnocoval. Od 01.11.2017 úrad pomoc v hmotnej núdzi odňal, nakoľko príjem domácnosti prevyšoval úhrn súm nárokov. 5. Žalobkyňa pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi ani počas poberania pomoci v hmotnej núdzi si nesplnila povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, keď úradu neoznámila, že manžel je vlastníkom bytu č. XX na liste vlastníctva XXXX v katastrálnom území Humenné, čo malo rozhodujúci vplyv na priznanie a následné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, pretože súčasne domácnosť vlastnila aj byt č. X zapísaný na liste vlastníctva XXXX, ktorý využívala na trvalé bývanie. Domácnosť žalobkyne disponovala majetkom, ktorým si mohla zabezpečiť základné životné podmienky a vyriešiť hmotnú núdzu, a teda sa jej neprávom poskytovala pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.09.2015 do 31.10.2017 v sume 7 954,60 eur, zvýšená o 10 % v sume 795,46 eur t. j. celkom v sume 8 750,06 eur, ktorú je povinná vrátiť na účet úradu. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 14.08.2018 podala žalobkyňa zastúpená splnomocneným právnym zástupcom odvolanie. 7. Na základe včas podaného odvolania žalobkyne, žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2018/7978-0003 Km zo dňa 27.06.2018 rozhodnutie úradu č. HE2/RHNNVAŠSD/ SDC/2018/24212-80 zo dňa 24.04.2018, ktorým žalobkyni uložil povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.09.2015 do 31.10.2017 v celkovej sume 8 750,06 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet úradu, zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 8. Dôvodom žalovaného na postup podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, bola tá skutočnosť, že zo spisovej dokumentácie úradu nemal žalovaný preukázané, že by prvostupňový orgán právoplatným rozhodnutím uložil žalobkyni vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.09.2015 do 31.01.2016 v celkovej sume 1 428,24 eur, keďže preskúmavaným rozhodnutím úradu č. HE2/RHNN VAŠSD/SOC/2018/24212-80 zo dňa 24.04.2018 jej bola uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.02.2016 do 31.10.2017. 9. Na základe rozhodnutia žalovaného č.UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/7978-0003 Km zo dňa 27.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2018. prvostupňový orgán po overení skutočnosti, že žalobkyni nebola právoplatným rozhodnutím úradu uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutá neprávom za obdobie od 01.09.2015 do 31.01.2016. vydal nové rozhodnutie zo dňa 14.08.2018. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 10. Žalovaný vydal dňa 22.10.2018 pod č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/7978-0007 Km zo dňa 22.10.2018 rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa ako orgán príslušný podľa § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov, § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, odvolanie žalobkyne zastúpenej advokátom zo dňa 28.08.2018 zamietol a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. HE2/RHNNVAŠSD/ SOC/2018/24212-85 zo dňa 14.08.2018, potvrdil. 11. Žalovaný má zo spisu preukázané, že domácnosť žalobkyne užíva na bývanie byt č. X nachádzajúci sa v katastrálnom území Snina, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý vlastní žalobkyňa spolu s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a od podania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi. t. j. od 01.09.2015 preukazuje, že má uhradené náklady spojené s bývaním a zaplatenú daň z nehnuteľnosti. 12. Zoznámenia Okresného úradu Humenné, katastrálneho odboru zo dňa 06.03.2018, zaslaného na základe žiadosti úradu o poskytnutie údajov z katastra nehnuteľností, úrad zistil, že manžel žalobkyne nadobudol Darovacou zmluvou V-376/2004 dňa 26.04.2004 byt č. XX na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Humenné, ktorého bol vlastníkom v celosti. Uvedený byt bol Kúpnou zmluvou N 437/2017 pod pol. v.z. 2602/2017, V-1948/2018 zo dňa 20.11.2017 predaný a prevedený na iného vlastníka. 13. Do úradného záznamu zo dňa 13.04.2018, ktorý je súčasťou spisovej dokumentácie žalobkyňa uviedla, že byt č. XX v Humennom nadobudol manžel na základe darovacej zmluvy dňa 26.04.2004 a do svojej smrti v ňom bývala manželova manželka zomrela v októbri 2017. Manželova matka mala v predmetnom byte právo doživotného užívania, čo zdokladuje do 20.04.2018. 14. Zo spisovej dokumentácie mal žalovaný preukázané, že žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť, ako to ukladá § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, keď prvostupňovému orgánu pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi dňa 07.09.2015 a ani počas celého obdobia poberania pomoci v hmotnej núdzi neoznámila, že manžel je vlastníkom bytu č. XX v katastrálnom území Humenné, čo je rozhodujúca skutočnosť na nárok na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a na jej trvanie. 15. Za majetok je potrebné považovať nehnuteľnosť získanú aj na základe Darovacej zmluvy V-376/2004 dňa 26.04.2004. Touto darovacou zmluvou sa manžel žalobkyne stal výlučným vlastníkom bytu č. XX v katastrálnom území Humenné uvedenom na liste vlastníctva č. XXXX v celosti. Darovacou zmluvou získaný byt č. XX neužívala a ani neužíva domácnosť žalobkyne na primerané bývanie. Na primerané trvalé bývanie domácnosť užíva byt č. X zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. na ktorý jej bol od septembra až do odňatia pomoci v hmotnej núdzi poskytovaný príspevok na bývanie. 16. Domácnosť žalobkyne v predmetnom období vlastní nehnuteľný majetok, ktorým si v zmysle § 2 ods. 1 v spojitosti s ustanovením § 5 ods. 1. a § 8 ods. l zákona o pomoci v hmotnej núdzi, môže zabezpečiť alebo zvýšiť príjem, a preto nemožno domácnosť žalobkyne považovať za domácnosť v hmotnej núdzi. 17. Z informačného systému riadenia sociálnych dávok mal žalovaný preukázané, že žalobkyni bola za obdobie od 01.09.2015 do 31.10.2017 poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 7 XXX,XX eur (za september 2015 až október 2015 v sume 266,80 eur mesačne, za november 2015 v sume 205,20 eur. za december 2015 v sume 265,60 eur, za január 2016 v sume 294,00 eur, za február 2016 a marec 2016 v sume 393,00 mesačne, za mesiac apríl 2016 v sume 374,20 eur, za mesiac máj v sume 378,00 eur, za mesiac jún 2016 v sume 381,70 eur, za mesiace júl 2016 až september 2016 v sume 393,00 eur mesačne, za mesiace október 2016 a november 2016 v sume 377,20 eur mesačne, za mesiac december v sume 385,10 eur mesačne, za mesiac január 2017 v sume 384,00 eur. za mesiac február 2017 v sume 393,00 eur, za mesiac marec 2017 v sume 329.90 eur, za mesiac apríl v sume 311,50 eur, za mesiac máj 2017 v sume 366,50 eur, za mesiac jún 2017 v sume 315,30 eur, za mesiac júl 2017 v sume 164,70 eur, za mesiac august 2017 v sume 32,90 eur, za mesiac september 2017 v sume 58,70 eur a za mesiac október 2017 v sume 61,30 eur). Z dôvodu, že v uvedenom období boli žalobkyňa spolu s manželom bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X v katastrálnom území Snina, ktorý užívala domácnosť na primerané bývania a manžel žalobkyne bol vlastníkom bytu č. 17 v katastrálnom území Humenné v celosti. teda domácnosť vlastnila dve nehnuteľnosti, žalobkyňa nebola občanom v hmotnej núdzi a pomoc v hmotnej núdzi jej nepatrila. 18. Keďže jej za uvedené obdobie bola pomoč v hmotnej núdzi poskytovaná neprávom, je podľa § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.09.2015 do 31.10.2017 v sume 7 954,60 eur, zvýšenú o 10 % v sume 795,46 eur, t. j. celkom v sume 8 750,06 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správneho orgánu I. stupňa. 19. Zo spisovej dokumentácie mal žalovaný preukázané, že v poučení v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi z podanej dňa 07.09.2015 bola žalobkyňa poučená o povinnostiach žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a príjemcu pomoci, čo na znak porozumenia aj vlastnoručne podpísala. Jej povinnosťou ako žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a neskôr príjemcu pomoci v hmotnej núdzi, bolo postupovať v súlade s ustanovením § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi. 20. K námietke právneho zástupcu žalobkyne, že predmetná nehnuteľnosť sa nemôže posudzovať ako majetok v zmysle § 5 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, keďže povaha tohto majetku s poukazom na skutočnosť, že ju na základe zriadeného vecného bremena doživotne užívali darcovia, to nepripúšťa, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že manžel žalobkyne považoval nehnuteľnosť za svoje vlastníctvo alebo nie, nemá na posúdenie pomoci v hmotnej núdzi vplyv, nakoľko v rozhodnom období od 01.09.2015 do 31.10.2017 bol jej vlastníkom v celosti (od jeho nadobudnutia darovacou zmluvou v roku 2004 do novembra 2017, kedy predmetný byt predal na základe kúpnej zmluvy). 21. Manžel žalobkyne uzavrel darovaciu zmluvu v zmysle § 628 Občianskeho zákonníka k predmetnej nehnuteľnosti. Týmto úkonom nadobudol podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastnícke práva k predmetnej nehnuteľnosti. Je preto zrejmé, že bez ohľadu na spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, domácnosť žalobkyne bola v rozhodnom čase vlastníkom dvoch nehnuteľností, teda nebola v hmotnej núdzi a pomoc v hmotnej núdzi jej nepatrila vôbec. Podľa oznámenia Okresného úradu Humenné, katastrálneho odboru zo dňa 19.09.2018 na predmetný byt č. XX v katastrálnom území Humenné nebolo v minulosti evidované vecné bremeno doživotného bývania. Doživotné právo užívania bytu nie je prekážkou na riešenie hmotnej núdzi domácnosti žalobkyne výkonom vlastníckych práv (prenájom alebo predaj bytu). 22. Žalovaný postupoval podľa $ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, odvolanie žalobkyne zastúpenej právnym zástupcom zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 14.08.2018 potvrdil. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne v žalobe 23. Žalobou doručenou správnemu súdu sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/7978-0007 Km zo dňa 22. októbra 2018 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracoviska Snina č. HE2/RHNNVAŠSD/ SOC/2018/24212-85 zo dňa 14.08.2018. 24. Žalobkyňa namieta, že žalovaný v predmetnom konaní nepresne, neúplne a neobjektívne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho žalovaný vec nesprávne právne posúdil a vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. 25. Žalobkyňa nepopiera, že v čase poberania dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke bol jej manžel vlastníkom nehnuteľnosti- bytu č. XX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, na Ul. X. č. XX, k. ú. Humenné, obec Humenné, okres Humenné (ďalej ako „nehnuteľnosť“), ktorý nadobudol titulom Darovacej zmluvy evidovanej príslušným katastrom nehnuteľností pod V- 376/2004, ako obdarovaný, od darcov -jeho rodičov, čo sám v konaní žalobca uviedol a nepopieral. Žalobkyňa uvádza, že aj keď z právneho hľadiska bol manžel vlastníkom nehnuteľností, reálne predmetnú nehnuteľnosť neužíval ani s ňou nedisponoval (dalo by sa povedať, že nebol „skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti) a držiteľmi a užívateľmi predmetnej nehnuteľnosť boli darcovia- rodičia manžela. Predmetnú nehnuteľnosť darcovia aj po prevode vlastníctva bezodplatne užívali na základe vzájomnej dohody o zriadení vecného bremena žalobcom v prospech darcov (vecného bremena „in personam“), spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti a v povinnosti hradenia všetkých nákladov s ňou súvisiacich. Na základe uvedených skutočnosti je možné vyvodiť záver, že manžel žalobkyne nemal možnosť takto zaťaženú nehnuteľnosť tretím osobám prenajať, prípadne inak scudziť a mať z nej akýkoľvek finančný prospech. Žalobkyňa ďalej uvádza, že dôvodom prevodu predmetnej nehnuteľnosti na osobu manžela v roku 2004, bola aj tá skutočnosť, že darcovia ho chceli odbremeniť, v prípade ich úmrtia, od akýchkoľvek ďalších nákladov spojených s prejednaním dedičstva, do ktorého by pripadla aj predmetná nehnuteľnosť. Darcovia vedeli o zlej finančnej a majetkovej situácií rodiny žalobkyne a preto konali tak ako to Žalobkyňa uviedla. 26. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav veci a tieto „od stola“ vo veci rozhodli. Žalovaný neuviedol z akého právneho dôvodu odmietol prijať žalobcom uvedené tvrdenia a dôkazy o vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti a akými úvahami bol vedený pri ich hodnotení. Žalobkyňa poukazuje aj na neprimeranú tvrdosť a šikanoznosť v postupe žalovaného a taktiež prvostupňového správneho orgánu, keďže správne orgány nebrali do úvahy tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že sa majetkové pomery rodiny síce formálne zmenili, manžel žalobkyne reálne nezískal majetok, ktorého scudzením by získal finančné prostriedky na zabezpečenie svojich životných potrieb a obživy seba a svojej domácnosti. 27. Žalobkyňa ďalej uviedla, že aj napriek tomu, že bola upozornený na povinnosť písomne ohlásiť všetky skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na dávku, túto povinnosť si nesplnila, nakoľko mala za to, že predmetná nehnuteľnosť, ktorá manželovi bola darovaná jeho rodičmi, nebola skutočnosťou, ktorú by musela úradu oznamovať, keďže mala za to, že v skutočnosti nešlo o jeho reálne vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa preto opätovne dáva do pozornosti súdu, že uvedenou predmetnou nehnuteľnosťou si reálne nemohol zabezpečiť príjem, a tým si zabezpečiť základné životné podmienky v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 z. č. 599/2003 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, účinného do 31.12.2012. Manžel žalobkyne predmetnú nehnuteľnosť v čase podania žiadosti, ani počas poberania dávky v hmotnej núdzi a príspevku reálne nepovažoval za svoje vlastníctvo, ale vlastníctvo darcov- svojich rodičov, ktorí predmetnú nehnuteľnosť na základe zriadeného vecného bremena doživotne užívali a hradili náklady s ňou spojené. 28. Žalobkyňa taktiež považuje rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu za vydané v rozpore zo základnou zásadou správneho konania - zásadou materiálnej pravdy a ustanovením § 32 a § 46 z. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“). Uvedené konštatovanie žalovaného v odôvodnení nepadnutého rozhodnutia svedčí o nezodpovednosti a nezáujme žalovaného objektívne sa zaoberať stavom veci a tým si splniť svoju zákonnú povinnosť presného a úplne zistenia stavu veci. Žalovaný je pritom povinný pri akomkoľvek vydávaní rozhodnutia vždy vychádzať zo stavu, ktorý spoľahlivo a objektívne zistil. Žalobkyňa poukazuje aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 67/07 zo dňa 06. februára 2008, PL. ÚS 3/00, I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, v ktorých ústavný súd jednoznačne poukázal na tú skutočnosť, že pri rozhodovaní a svojom postupe sa musí správny orgán riadiť princípom proporcionality, čo vyžaduje, aby zásahy správnych orgánov do základných práv účastníka, uskutočňované na základe zákona boli vždy minimalizované na čo naj nižšiu rozumnú mieru a aby správny orgán šetril zmysle a podstatu týchto práv. 29. Žalobkyňa namieta aj tú skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol konkrétne dôvody a odkaz na príslušné zákonné ustanovenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Žalobca poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/85/95 cit. „Súd rozhodnutie správneho orgánu podľa ustanovenia § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako nepreskúmateľné zruší, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (§ 47 ods. 3 z. č. 71/1967 Zb.)“. 30. Žalobkyňa poukazuje taktiež na ustálenú judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky jej aj právo účastníka konania - odsúdeného na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. 31. Žalobkyňa dáva súdu na vedomie aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 143/2002. Ústavnosť konaní orgánov verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu prijať rozhodnutie. 32. V závere žaloby Žalobkyňa opätovne uvádza, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného, pretože podľa jej názoru nepoberala dávku v hmotnej núdzi neprávom a vrátenie tak vysokej čiastky, akú požaduje žalovaný, by žalobkyňu a jej rodinu uvrhlo do veľmi zložitej finančnej a životnej ba priam likvidačnej situácie. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 33. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 19.02.2018, v ktorom uviedol, že žalovaný mal zo spisovej dokumentácie preukázané, že žalobkyňa pri podaní žiadosti dňa 07.09.2018 preukázala bezpodielové vlastníctvo v pomere 1/1 k bytu č. 3 na LV č. 5727, k. ú. Snina, ktorý nadobudla spolu s manželom zmluvou N 35/2007 Nz 11565/2007 zo dňa 26.03.2007, V-203/07 zo dňa 23.04.2007. V žiadosti neuviedla žiadne iné nehnuteľnosti. Ďalej bola podľa § 29 ods. 1 - 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi poučená o povinnosti a zodpovednosti občana v hmotnej núdzi, čo na znak súhlasu vlastnoručne podpísala. Tak isto na znak súhlasu žalobkyňa vlastnoručne podpísala aj vyhlásenie, že všetky údaje uvedené v žiadosti sú pravdivé a je si vedomá právnych následkov v prípade uvedených nepravdivých údajov. 34. Na základe týchto skutočností bola žalobkyni rozhodnutím úradu priznaná dávka v hmotnej núdzi. 35. Výklad žalobkyne o tom, že skutočnými vlastníkmi bytu jej manžela v Humennom vedenom na LV č. XXXX boli, pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi a v čase jej poberania sú jeho rodičia, ktorí mu byt darovali, nemá oporu v platnej právnej úprave. Po darovaní bytu darovacou zmluvou od rodičov dňa 26.4.2004 bol manžel žalobkyne v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník bytu v celosti a z uvedeného dôvodu mala žalobkyňa povinnosť do žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi túto nehnuteľnosť uviesť resp. mala povinnosť úradu oznámiť, že jej manžel je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. 36. Jej tvrdenia v žalobe o faktickom vlastníctve jej manžela a reálnom vlastníctve jeho rodičmi k predmetnému bytu nemajú oporu v platnej právnej úprave, pretože manžel žalobkyne bol zapísaný ako vlastník predmetného bytu na LV č. XXXX k. ú. Humenné. Zo spisovej dokumentácie je zrejmé, že aj napriek poučeniu si túto oznamovaciu povinnosť o manželovom vlastníctve k bytu v Humennom žalobkyňa pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi nesplnila, pretože bez riadneho právneho dôvodu dospela k záveru, že nemá takúto povinnosť, pretože sama dospela k záveru, že jej manžel nie je vlastníkom bytu. Teda sama v rozpore s platnou právnou úpravou rozhodla, aké skutočnosti do žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi uvedie resp. neuvedie. Tento postoj žalobkyne k vlastníctvu k bytu jej manžela v Humennom je v rozpore s ustanovením § 8 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, čo bolo aj v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnené. Tým porušila zákonom stanovené povinnosti, pričom v prípade uvedenia nepravdivých údajov sa zaviazala za takéto konanie niesť právne následky. 37. Úrad z vlastnej činnosti dňa 9.3.2018 spisom z Okresného úradu Humenné zistil, že manžel žalobkyne sa na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi ním a jeho rodičmi stal dňa 26.4.2004 vlastníkom bytu vedeného na LV č. XXXX k.ú Humenné. 38. Tvrdenia žalobkyne, že držiteľmi bytu boli na základe vzájomnej dohody o zriadení vecného bremena rodičia manžela žalobkyne (darcovia) považujeme vo veci vrátenia dávky hmotnej núdzi za zavádzajúce. Žalobkyňa do správneho konania, ale ani do súdneho konania, nedoložila žiadny relevantný doklad preukazujúci jej tvrdenie o zriadení vecného bremena, teda ani vyjadrenie predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov do súdneho konania, túto skutočnosť nepotvrdzuje. 39. V ustanovení § 150 o ods. 1 Občianskeho zákonníka sú stanovené podmienky vzniku vecného bremena, pričom pre tento prípad malo byť vecné bremeno dohodnuté písomnou zmluvou o zriadení vecného bremena a tá mala byť zavkladovaná do katastra nehnuteľnosti na príslušný LV. 40. Žalovaný s odkazom na napadnuté rozhodnutie zastáva názor, že dôvody na vrátenie dávky v hmotnej núdzi sú s poukazom na platnú právnu úpravu riadne a zrozumiteľne v napadnutom rozhodnutí odôvodnené (viď. napadnuté rozhodnutie). 41. Žalovaný ako štátny orgán je povinný postupovať podľa čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky, kde je uvedené, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto veci sa koná podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pričom žalovaný s odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona, v napadnutom rozhodnutí, odôvodnil povinnosť žalobkyne vrátiť pomoc v hmotnej núdzi. 42. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi neumožňuje správnym orgánom konať tak, ako to navrhovala žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu resp. v žalobe. Žalobkyňa v žalobe neuvádza, ale ani v správnom konaní neuviedla, k akému porušeniu ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi došlo zo strany žalovaného, keď v napadnutom rozhodnutí neakceptoval tvrdenia žalobkyne o faktickom a reálnom vlastníctve k bytu v Humennom vedenom na LV č. XXXX a o vecnom bremene k nemu v prospech rodičov manžela žalobkyne. Nepoukázala na platnú zákonnú úpravu, z ktorej by bolo zrejmé, že aj napriek tomu, že jej manžel bol od 24.06.2004 zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Humenné ako vlastník bytu, tak nebol jeho vlastníkom. 43. Z uvedeného dôvodu odmietame tvrdenia žalobkyne o neprimeranej tvrdosti a šikanóznosti v konaní správnych orgánov voči jej osobe. 44. Žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa mala povinnosť pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi uviesť do žiadosti aj vlastníctvo k predmetnému bytu jej manžela, čo však z vlastnej vôle neurobila. 45. Žalobkyňa v žalobe nespochybnila oznámenie OÚ Humenné, katastrálny odbor, zo dňa 6.3.2018 o tom, že na základe darovacej zmluvy V-376/2004 dňa 26.4.2004 sa jej manžel stal vlastníkom bytu na LV XXXX k.ú. Humenné, ktorý v roku 2017 predal, podľa Notárskej zápisnici č. 437/2017 za cenu 22.000 eur. Naopak, túto skutočnosť potvrdila aj v žalobe. Naviac v žalobe uviedla, že bez riadneho právneho dôvodu a na základe vlastného rozhodnutia sa domnievala, že toto vlastníctvo k bytu nemá povinnosť uviesť do žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi. Výsledkom tohto jej konania bolo, že pri podaní žiadosti zamlčala relevantnú skutočnosť o vlastníctve k bytu v Humennom jej manžela, pri priznávaní pomoci v hmotnej núdzi. 46. Vzhľadom na uvedené navrhoval, aby správny súd žalobu zamietol. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 47. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 48. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 49. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 50. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 až 4 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona. 51. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 52. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 53. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 54. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP, pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne, a aj nad rámec žalobných dôvodov. 55. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 56. Predmetom konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov v konaní, v ktorom správny orgán I. stupňa, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina rozhodnutím zo dňa 14.08. 2018 žalobkyni uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a rozhodnutie žalovaného , ktorý toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol. 57. Zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky. 58. Podľa § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav. keď príjem členov, domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. 59. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len „člen domácnosti“), ktorými sú manžel, manželka a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti. 60. Podľa § 5 ods. l zákona o pomoci v hmotnej núdzi . majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. 61. Podľa § 7 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. 62. Podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie; na primeranosť trvalého bývania sa neprihliada, ak všetci členovia domácnosti dovŕšili dôchodkový vek. 63. Podľa § 8 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy Životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu. 64. Podľa § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi neprávom, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10 % odo dňa. od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej sume. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytoval alebo poskytuje osobitný príspevok neprávom, je povinná vrátiť poskytnutý osobitný príspevok zvýšený o 10 % odo dňa, od ktorého nepatril vôbec. 65. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľ o osobitný príspevok sú povinní preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok. 66. Podľa § 28 ods. 2 písm. a' zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjemca je povinný úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok. 67. Samotný skutkový stav zistený správnym orgánom nebol medzi účastníkmi sporný a správny súd z neho vychádzal, pretože rovnako nemal dôvod k pochybnostiam. Spornou medzi účastníkmi bola otázka jeho právneho vyhodnotenia správnymi orgánmi. 68. Pri vyhodnotení závažnosti žalobných námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu s právnou citáciou právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. 69. Dávka sociálnej pomoci, určená na pomoc v hmotnej núdzi, má zabezpečiť základné životné podmienky fyzickej osoby za jej prispenia a aktívnej účasti. Obsah pojmu základné životné podmienky definuje §1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi ako jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Účelom poskytovania dávky je teda zachovanie ľudskej dôstojnosti v extrémne nepriaznivých životných situáciách, nie poskytovanie „vreckového“ na uspokojovanie ľubovoľných potrieb žiadateľa. Zákon tiež určuje, koho možno považovať za osobu v hmotnej núdzi, a to pozitívnym ako aj negatívnym vymedzením. Za občanov v hmotnej núdzi nemožno považovať ani osoby, ktorých príjem nedosahuje životné minimum, ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Za majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. 70. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobkyňa dňa 07.09.2015 podala Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. Pri podaní žiadosti preukázala bezpodielové vlastníctvo k bytu č. 3 na LV č. 6701 k. ú. Snina, ktorí nadobudli spolu s manželom v roku 2007 kúpnou zmluvou. V žiadosti neuviedla žiadne iné nehnuteľnosti, ktorými disponuje spoločná domácnosť, konkrétne byt vedený na LV č. XXXX, v k.ú Humenné. Z administratívneho spisu predloženého správnemu súdu tiež vyplynulo, že žalobkyňa písomne vyhlásila, že všetky údaje uvedené v žiadosti sú pravdivé a je si vedomá právnych následkov v prípade uvedenia nepravdivých údajov. Poučenie vlastnoručne podpísané. Na základe týchto skutočností bola žalobkyni priznaná dávka v hmotnej núdzi, ktorej výška sa v ďalšom období aktualizovala. 71. Súd preto považuje za účelové tvrdenie žalobkyne, že skutočnými vlastníkmi bytu v Humennom vedenom na LV č. XXXX boli pri podaní Žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi a v čase jej poberania, rodičia manžela, ktorí mu byt darovali. Žalobkyňa vedela a mohla z okolností predpokladať, že dávka sa jej vypláca neprávom, táto skutočnosť musela byť žalobkyni zrejmá už v čase, keď napriek poučeniu zatajila skutočnosti dôležité pre priznanie dávky. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.04.2004, bol manžel žalobkyne v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník bytu v celosti a z uvedeného dôvodu mala povinnosť do Žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi túto nehnuteľnosť uviesť, resp. mala povinnosť úradu oznámiť, že je manžel vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, tvrdenia žalobkyne o jeho faktickom vlastníctve a reálnom vlastníctve jeho rodičmi, k predmetnému bytu, sú nedôvodné. Uvedeným konaním žalobkyňa preukázateľne porušila zákonom stanovené povinnosti, pričom v prípade uvedenia nepravdivých údajov sa zaviazala, za takéto konanie niesť právne následky. 72. Tvrdenie žalobkyne, že držiteľmi bytu boli na základe vzájomnej dohody o zriadení vecného bremena rodičia manžela (darcovia), nebolo v rámci administratívneho konania, ale ani súdneho konania preukázané, žalobkyňa nedoložila žiaden relevantný doklad preukazujúci tvrdenie o zriadení vecného bremena. Preto súd považuje uvedenú námietku za irelevantnú. 73. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/84/2007) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnenosť a príslušnosť správneho orgánu pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto správny súd posudzoval otázku správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácia hmotného práva. Podľa názoru správneho súdu žalovaný správny orgán aj prvostupňový správny orgán náležite posúdili všetky predložené doklady, riadne zistili skutkový stav a z neho vyvodili správny právny záver. Zároveň sa žalovaný dôsledne zaoberal všetkými odvolacími námietkami žalobcu a tieto správne vyhodnotil. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd ich vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné. Žalobkyňa nespochybnila, že na základe darovacej zmluvy V-376/2004 dňa 26.04.2004 sa stal jej manžel vlastníkom bytu na LV XXXX k.ú. Humenné, ktorý v roku 2017 predal, podľa Notárskej zápisnice č. 437/2017 za cenu 22.000 eur. 74. Správne orgány dôvodne žalobkyni podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uložili povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.09.2015 do 31.10.2017 v sume 7 954 eur, zvýšené o 10 % v sume 795,46 , t. j. celkom v sume 8 750,06 eur , nakoľko bolo preukázané, že pri podaní žiadosti zamlčala relevantnú skutočnosť o vlastníctve k bytu v Humennom, pri priznávaní pomoci v hmotnej núdzi. Súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 75. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 76. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 77. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 78. Právny súd konštatuje, že námietky žalobkyne, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav veci a „od stola“ vo veci rozhodli a rovnako námietka žalobkyne, že rozhodnutia sú vydané v rozpore zo základnou zásadou správneho konania - zásadou materiálnej pravdy a ustanovením § 32 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku sú nedôvodné. Podľa názoru súdu žalovaný správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď svoj právny záver, ku ktorému dospel zo skutkových okolností náležite odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie treba považovať za zrozumiteľné v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 79. Rovnako námietka žalobkyne , že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takmer vôbec nevysporiadal s jej tvrdeniami a dôkazmi, neuviedol konkrétne dôvody a odkaz na príslušné zákonné ustanovenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal je nedôvodná. Správny súd uvádza, že žalovaný jasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tak, že je zrozumiteľným spôsobom zrejmé, nielen z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ale najmä z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností danej veci a zodpovedal na zásadné odvolacie námietky žalobkyne vo vzťahu k jej hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom správneho konania. 80. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP a účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a vo vzťahu k trovám konania žalovaného súd dospel k záveru, žeby nebolo spravodlivé od žalobcu takúto náhradu trov konania požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.