Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/5/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710200015 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8710200015.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: ALUMAGELLSEN ERIK WILHELM MAGELSSEN, so sídlom Listuveien 3b, 1359 Eiksmarka, Nórsko, IČ: 982 044 863, zastúpeného: JUDr. Lýdia Farbakyová, Advokátska kancelária, so sídlom Floriánova 12, Prešov, IČO: 37 783 319, proti žalovanému: TATRAVAGÓNKA a.s., so sídlom Štefánikova 887/53, Poprad, IČO: 31 699 847, zastúpenému: Mgr. Miloš Čičmanec, Advokátska kancelária, so sídlom Rastislavova 3468/36, Poprad, IČO: 42 077 206, o zaplatenie 84.600,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/88/2010-631 zo dňa 17.5.2017, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd Poprad napadnutým rozsudkom jeho prvým výrokom zamietol žalobu a druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2) Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.137.500,- eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že v súlade s § 642 a násl. OZ bola v roku 2003 medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného činnosť na území Nórska smerujúcu k možnosti predať na tomto území výrobky žalovaného. V písomnej dohode zo dňa 1.10.2003 si zmluvné strany dohodli výšku provízie pre žalobcu v prípade sprostredkovania obchodu uskutočneného priamym kontraktom medzi žalovaným a zákazníkom (odberateľom). Z čl. 3 tejto dohody vyplýva, že v prípade uzavretia kontraktu (zmluvy) medzi žalovaným a zákazníkom, predstavuje provízia 5 % za každý predaj z hodnoty uzavretej zmluvy, ktorú sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi v rovnakom intervale, v akom žalovaný obdrží platbu od zákazníka, iba o 15 dní neskôr. Na základe sprostredkovateľskej činnosti vykonávanej žalobcom pre žalovaného došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným ako dodávateľom a nórskou spoločnosťou CARGONET AS ako odberateľom, na základe ktorej dodal žalovaný v priebehu rokov 2007, 2008 a 2009 odberateľovi na územie Nórska približne 475 vagónov v celkovej hodnote 42.750.000,- eur. Posledná dodávka vagónov pre žalovaného bola realizovaná v januári 2009 a taktiež platbu za dodávku vagónov uhradil odberateľ - spoločnosť CARGONET AS v januári 2009. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 12.12.2005 potvrdil žalobcovi vyplatenie provízie v zmysle dohody, ak dôjde k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou, t.j. spoločnosťou CARGONET AS so sídlom v Nórsku. Na vyplatenie provízie vyzval žalobca žalovaného písomnými podaniami zo dňa 5.10.2009 a 11.11.2009, na ktoré žalovaný doposiaľ nereagoval. Dňa 1.7.2010 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, kde sa, okrem iného, uvádza, že žalovaný ako dodávateľ nákladných vagónov v marci 2007 dodal spoločnosti CARGONET AS tovar v počte 18 vagónov, za dodávku ktorých mu bola spoločnosťou CARGONET AS uhradená kúpna cena vo výške 1.692.000,- eur (94.000,- eur / 1 ks). V nadväznosti na úhradu kúpnej ceny spoločnosťou CARGONET AS v marci 2007 v spojení so zmluvou o sprostredkovaní, na základe ktorej nadobudol žalobca nárok na úhradu 5 %-nej provízie vyčísľovanej z platby obdržanej od zahraničného partnera, t.j. zo sumy 1.692.000,- eur, predstavuje 5 %-ná provízia sumu 84.600,- eur, upravil žalobca svoj návrh na vydanie platobného rozkazu tak, že do výšky 2.052.900,- eur berie svoj návrh späť. Súd rozhodol v predmetnej právnej veci v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. k. XXCb/XX/XXXX-XX dňa 2.8.2010, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení odporu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný. Žalovaný nemá voči žalovanému žiadny záväzok z titulu nároku na províziu za sprostredkovateľskú činnosť ani zo žiadneho iného titulu. Žiadna zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou CARGONET AS ako kupujúcim nebola uzatvorená v dôsledku sprostredkovateľskej činnosti akejkoľvek tretej osoby, a teda ani žalobcu. Navrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. K odporu žalovaného zaujal stanovisko žalobca v písomnom podaní doručenom súdu 13.9.2010, kde, okrem iného, poukázal na skutočnosť, že samotný žalovaný v písomnom podaní zo dňa 12.12.2005, ktoré bolo súdu predložené spolu so žalobou, potvrdil žalobcovi vyplatenie provízie v zmysle uzavretej zmluvy o sprostredkovaní, a to za podmienky uzavretia zmluvy medzi žalovaným a zákazníkom - spoločnosťou CARGONET AS, t.j. sám žalovaný žalobcovi potvrdil dojednanú províziu, k úhrade ktorej však, napriek ubezpečeniu žalovaného doposiaľ nedošlo. Žalobca má za to, že v odpore uvádzané tvrdenia žalovaného nie sú založené na pravde a s poukazom na žalobcom predložené písomné podklady sú bezpredmetné. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že je nesporné, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami uzavretý bol a snahou žalovaného bolo etablovať sa k uzatvoreniu kúpnych zmlúv na nórskom trhu, čo sa spoločnosti žalovaného aj podarilo. Svedčí o tom skutočnosť, že boli uzavreté zmluvy so spoločnosťou CARGONET AS. Žalobcovi nebola vyplatená dohodnutá provízia. 3) Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami svedkov a s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú: Dohoda z 1.10.2003, e-mailová komunikácia medzi zamestnancami žalovaného a žalobcom, prehlásenie G. D. z 12.4.2011, odpoveď E. N. adresovaná Z.. G. Y. zo dňa 16.5.2008, listy žalovaného pre A. Kjensliho a odpoveď A. Kjensliho z 21.6.2011, predbežná zmluva medzi CARGONET AS a spoločnosťou TATRAVAGÓNKA, a.s., z 12.4.2006, vyjadrenia W. F. - bývalého prezidenta Mitrans AS zo dňa 14.6.2013, faktúry žalovaného pre CARGONET AS vystavené v r. 2007 a ostatné listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: 4) Dňa 1.10.2003 bola podpísaná dohoda medzi žalobcom a žalovaným. V predmetnej zmluve TATRAVAGÓNKA žalobcu poverila zastupovaním pre predaj svojich výrobkov v Nórsku ako aj vo Fínsku a Švédsku. Žalobca mal byť odmenený za každý uskutočnený predaj, ktorý bude uskutočnený priamym kontraktom medzi spoločnosťou TATRAVAGÓNKA a zákazníkom s dohodnutou províziou pre žalobcu, a to vo výške 5 % za každý predaj z hodnoty zmluvy. Ceny, ktoré budú spoločnosťou TATRAVAGÓNKA ponúknuté zákazníkovi, majú obsahovať túto províziu. Provízia mala byť vyplatená žalobcovi o 15 dní po obdržaní platby od zákazníka. V zmluve bola ďalej dohodnutá podpora, ktorú poskytne TATRAVAGÓNKA žalobcovi, ako aj dôvody a možnosti ukončenia či zrušenia zmluvy. Predmetná dohoda podlieha a riadi sa zákonmi Slovenskej republiky a bola účinná od dátumu jej podpísania počas obdobia jedného roka. Po uplynutí tohto obdobia dohoda mala byť automaticky predĺžená na rovnaké obdobie, pokiaľ by nebola písomne ukončená s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorú by dala jedna zo zmluvných strán. Medzi žalobcom a zamestnancami žalovaného v období rokov 2003 až do decembra 2005 prebiehala komunikácia prostredníctvom e-mailov a došlo taktiež aj k osobným stretnutiam žalobcu a zamestnancov žalovaného Z.. F. G. J. X.. Dňa 5.10.2009 je adresovaná výzva žalovanému na úhradu provízie žalobcovi v súvislosti s činnosťou, ktorú žalobca vyvíjal a na základe ktorej odpredal žalovaný kontajnerové vagóny spoločnosti CARGONET AS. Následne dňa 11.11.2009 bola doručovaná žalovanému opätovná výzva na úhradu provízie. Obe výzvy boli napísané právnou zástupkyňou žalobcu JUDr. Farbakyovou. V súdnom spise sa nenachádza odpoveď na predmetné výzvy. Žalobca uvádzal, že celý kontrakt sa týkal predaja 625 vagónov, ktoré mal sprostredkovať žalobca a išlo o dva typy vagónov, a to kapsové a kontajnerové. Touto žalobou si uplatnil nárok na zaplatenie provízie len za 18 vagónov, aj keď v roku 2007 bolo dodaných viac vagónov a žalobca má za to, že sprostredkoval predaj všetkých vagónov pre žalovaného na základe uzatvorenej písomnej zmluvy. V priebehu konania právna zástupkyňa žalobcu špecifikovala na základe predloženého zoznamu odovzdaných vagónov spoločnosti CARGONET AS ako aj na základe predložených faktúr, ktorými TATRAVAGÓNKA v roku 2007 fakturovala kúpnu cenu za dodané vagóny, za predaj ktorých konkrétnych vagónov si žalobca uplatňuje zaplatenie provízie (viď podanie zo dňa 17.9.2013 na č. l. 431 - 432 spisu). Nespochybňoval to, že žalobca sa podieľal na realizácii dodávky 48 vagónov pre spoločnosť Mitrans. Tento obchod bol úspešne zavŕšený a ako sám uviedol, bola mu spoločnosťou Mitrans vyplatená provízia. Žalobca nevysvetlil v rámci svojej výpovede svoj vzťah k spoločnosti CARGONET AS, len uviedol, že firma Mitrans je oficiálnou nórskou spoločnosťou, ktorá oficiálne ponúkla nákladné vozne zo spoločnosti TATRAVAGÓNKA firme CARGONET AS. Uviedol, že vystupoval medzi spoločnosťami Mitrans a TATRAVAGÓNKA, aby sa v konečnom dôsledku mohol zrealizovať obchod medzi Mitrans a CARGONET AS. Z výpovede žalobcu na pojednávaní, ako aj z e-mailov vyplýva, že pri realizácii tohto obchodu - dodávky 48 vozňov na drevo, vystupoval ako obchodný zástupca alebo sprostredkovateľ spoločnosti Mitrans a nie žalovaného, pretože práve spoločnosť Mitrans mu vyplatila za jeho služby, ktoré poskytol pri tomto obchode - províziu. V tejto súvislosti súd poukazuje na e-mailovú komunikáciu nachádzajúcu sa v súdnom spise na č. l. 61 až 74. Z e-mailovej správy, ktorá sa nachádza na č. l. 73, ktorú adresuje žalobca spoločnosti Trade Contact & Consulting vyplýva, že žalobca intenzívne pomáhal firme Mitrans pri zabezpečení kontraktu na 48 vagónov na prepravu dreva pre CARGONET, mysliac si, že bez žalobcu by tento kontrakt Mitrans nezískal. Ďalej je tu uvedené, že stále žalobca rokuje so spoločnosťou Mitrans ohľadom jeho provízie. Zároveň tu uvádza skutočnosti súvisiace s tým, že CARGONET nemal byť spokojný s prácou, ktorú Mitrans pre neho robil v súvislosti s riešením problémov objavujúcich sa po dodávke a objavuje sa tu informácia o tom, že sa CARGONET chystá nakúpiť nové kontajnerové a kapsové vozne a je konštatované, že CARGONET má v súčasnosti na leasing okolo 150 kapsových vozňov a niekoľko kontajnerových vozňov od leasingovej spoločnosti AAE, s ktorými je spokojný a tieto vozne boli pôvodne vyrobené spoločnosťou TATRAVAGÓNKA. Zároveň tu žalobca udáva, že má „dobrý pocit“, že CARGONET sa pokúsi nakúpiť nové vozne priamo od spoločnosti TATRAVAGÓNKA bez toho, aby ich do tohto kontraktu zaangažovali. Spoločnosť, ktorej bol tejto e-mail adresovaný, bola požiadaná, aby sa stretla so spoločnosťou TATRAVAGÓNKA a čo najskôr si objasnili, prečo nereaguje žalovaný na ich telefonáty, či má záujem získať TATRAVAGÓNKA tento kontrakt, či TATRAVAGÓNKA chce, aby pre nich pracovali na zabezpečení kontraktu, akú stratégiu zamýšľajú použiť v projekte a či sa chcú s nimi stretnúť, aby stanovili spoločnú platformu pre tento projekt. 5) Konštatoval, že nespochybňuje e-mailovú komunikáciu predloženú žalobcom a nepovažuje ju za nehodnovernú, ale je podstatný obsah tejto komunikácie, podľa ktorého, žiadnym spôsobom táto komunikácia nepreukazuje skutočnosť, že žalobca vyvíjal činnosť ako obchodný zástupca žalovaného. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by dochádzalo k aktívnemu kontaktu a stretnutiam medzi ním a spoločnosťou CARGONET AS, ku ktorým by dôjsť malo, pokiaľ by sa mal predmetný obchod uzatvoriť v dôsledku činnosti žalobcu. Z dohody, ktorá je zmluvou o obchodnom zastúpení, zástupcovi vznikne nárok na odmenu len za splnenia podmienok uvedených v § 659a Obchodného zákonníka, a teda v prípade, ak sa obchod uzatvoril v dôsledku činnosti zástupcu alebo ak sa obchod uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi ako obchodnému zástupcovi by vznikol nárok na vyplatenie provízie za predpokladu, že by zmluva s CARGONET AS bola uzatvorená v dôsledku činnosti žalobcu alebo ak by získal spoločnosť CARGONET AS na účel uskutočňovania obchodov na kúpu výrobkov žalovaného. E-mailová komunikácia nepreukazuje, aby žalobca poskytol žalovanému akúkoľvek informáciu, ktorá by napomohla uzatvoreniu zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou CARGONET AS. Viac-menej žalobca poukazoval na obchod, ktorý bol zrealizovaný v roku 2003, kedy spoločnosť žalovaného dodala spoločnosti Mitrans 48 vagónov, pričom tento zrealizovaný obchod mal byť údajne obsahom ústnej dohody o obchodnom zastúpení medzi žalobcom a žalovaným a táto spolupráca mala vyvrcholiť uzavretím písomnej dohody zo dňa 1.10.2003. Súd konštatuje, že uzatvorenie zmluvy medzi žalovaným a Mitrans nenadväzovalo a ani nesúviselo s obchodom, ktorý následne žalovaný realizoval so spoločnosťou CARGONET AS v roku 2006. V roku 2003 išlo o dodávku 48 vagónov pre spoločnosť Mitrans, kde ani žalovaný nespochybňoval, že sa žalobca aktívne zapájal do celého procesu a uznával jeho podiel na danom obchode. O tom svedčí aj samotný obsah e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a zamestnancami žalovaného, ktorá sa nachádza v súdnom spise a nemožno neuznať, že žalobca nórsky trh poznal, mal mnohé skúsenosti a kontakty, a využijúc tieto skúsenosti a kontakty došlo aj k uzatvoreniu dohody, ktorá bola uzatvorená v písomnej forme v októbri 2005. Žalovaný však mohol uzatvárať obchody aj priamo sám bez zastúpenia a ako sám uvádzal, v prípade zrealizovaného druhého obchodu to bol práve žalovaný, ktorý si zabezpečil uzavretie obchodnej zmluvy so spoločnosťou CARGONET AS bez akéhokoľvek vplyvu alebo súčinnosti tretích osôb. E-mailová komunikácia, ktorú predložil žalobca, dá sa povedať, je jednostranne zameraná na komunikáciu medzi žalobcom (Alumag či TROY) a žalovaným a nebola predložená e-mailová komunikácia medzi ním a zástupcami spoločnosti CARGONET AS, ku ktorej by v prípade aktívneho obchodného zastúpenia žalobcu malo dochádzať. Pokiaľ súd porovnal e-mailovú komunikáciu súvisiacu so zrealizovaním predaja vagónov na drevo pre spoločnosť Mitrans a následnú komunikáciu, ktorá, podľa žalobcu, súvisela s jeho činnosťou, ktorá mala vyvrcholiť obchodom uzavretým v roku 2006 súd konštatuje, že v prvom prípade mal žalobca vedomosť o podmienkach zmluvy, o objeme dodávky, o cene za vagón či o celkovej cene samotného obchodu, avšak pri druhom obchode možno povedať, že nedisponuje žalobca žiadnymi takýmito informáciami a jeho komunikácia je zameraná len na poskytnutie informácie o tom, že bude CARGONET AS nakupovať kapsové a kontajnerové vozne a približne aký počet to bude. Zasielanie takýchto e-mailov s týmto obsahom nepostačuje pre záver, že obchod, ktorý bol uzavretý v roku 2006 bol uzatvorený v dôsledku činnosti žalobcu. Naviac, v predložených odpisoch e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a zamestnancami žalovaného je množstvo takých, na ktoré nie je zo strany žalovaného žiadna odpoveď a nachádza sa tu aj komunikácia, ktorá sa týka dodávok kamennej dlažby pre park v Nórsku (viď č. l. 83 - 84 spisu). Obsah týchto e-mailov v skutočnosti nepotvrdzuje ani nepreukazuje nijakú konkrétnu činnosť žalobcu. V mnohých e-mailoch žalobca pripomína žalovanému, že má právo na províziu, že vystupuje ako ich obchodný zástupca (ide o komunikáciu medzi žalobcom, resp. Alumag alebo TROY a zamestnancami žalovaného), avšak možno povedať, že ani jeden e-mail nepreukazuje žiadnu konkrétnu činnosť žalobcu smerujúcu k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným a CARGONET AS. V súdnom spise sa nachádzajú e-maily, kde je spomínané stretnutie s G. D., ako aj e-maily o tom, že CARGONET chce nakúpiť vagóny a vyhlási súťaž, avšak táto informácia ohľadom nákupu vagónov už bola žalovanému známa, keďže ide o špecifický obchodný trh. Žalobcom nebol predložený žiaden listinný dôkaz, či už zápis z konkrétneho rokovania, stretnutia so spoločnosťou CARGONET AS okrem e-mailu, kde spomínal, že vedúci nákupu E. N. ho kontaktoval v súvislosti s doručením ponuky na nákup kontajnerových vozňov. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný E. N. pri svojej výpovedi, keď uviedol, že ho P. J., ktorého vždy spájal so spoločnosťou TROY a nepočul o Alumag, oslovil, či by mohol nejakým spôsobom prispieť v súvislosti s nákupom vozňov pre CARGONET, na čo mu mal povedať, že si nemyslí, že by bola taká potreba, pričom neskôr J. e-mailom oslovil a požiadal ho o ponuku, ktorú žiadosť však zaslal aj priamo spoločnosti TATRAVAGÓNKA. To, či dostal aj odpoveď od J., si svedok nepamätal. 6) Súdu z dokazovania vyplynulo, že žalovaný bol spoločnosti CARGONET známy už pred uzatvorením dohody, keďže počet výrobcov nákladných železničných vagónov na európskom trhu nie je vysoký. Spoločnosť CARGONET tak, ako to potvrdil aj E. N., mala už pred uzatvorením Dohody od leasingovej spoločnosti AAE v nájme vagóny typu Sdggmrs vyrobené žalovaným. Kontakt žalovaného so spoločnosťou CARGONET možno povedať, že sa odvíjal z úzkeho prepojenia spoločností v nákladnej železničnej doprave, keďže ide o osobité odvetvie, v ktorom, ako sa vyjadrili svedkyňa Skokanová a N., „každý každého pozná“. TATRAVAGÓNKA sa zúčastnila výberového konania na dodávku vagónov pre spoločnosť CARGONET, ktorá bez pričinenia žalobcu prizvala žalovaného do výberového konania na dodávku vagónov typu Sdggmrs. V tomto výberovom konaní však uspela spoločnosť Trinity, čo uviedol vo svojom liste zo dňa 16.5.2008 aj E. N.. Spoločnosť Trinity však následne v ďalšom rokovaní so spoločnosťou CARGONET neuspela, keď sprísnila svoje podmienky a svoju ponuku napokon odvolala. Uvedené nemožno považovať za zásluhu žalobcu. Podľa názoru súdu, dôvodom, prečo spoločnosť CARGONET AS po tom, čo nepodpísala zmluvu s Trinity, oslovila žalovaného, bola skutočnosť, že v minulosti mala v nájme vagóny vyrobené žalovaným prostredníctvom spoločnosti AAE, čo nakoniec potvrdil aj E. N., ako aj aktivita Z.. Y. ako novej obchodnej riaditeľky žalovaného. Osoby, ktoré sa priamo podieľali na uzatváraní tohto obchodu nepotvrdili akúkoľvek účasť p. J. na vzájomných rokovaniach medzi žalovaným a spoločnosťou CARGONET AS či akékoľvek spolupôsobenie pri uzatvorení tohto obchodu. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že v kúpnej cene, ktorú za dodávku kontajnerových a kapsových vagónov žalovaný od spoločnosti CARGONET AS ako kupujúceho obdržal je zahrnutá aj provízia vo výške 5 %, ktorá mala byť vyplatená žalobcovi na základe dohody uzavretej dňa 1.10.2003, čo má jednoznačne vyplývať z dohody, súd konštatuje, že toto tvrdenie sa v rámci vykonaného dokazovania nepotvrdilo a nebolo nijak preukázané, že kúpna cena obsahuje aj 5 %-nú províziu pre žalobcu. Možno povedať, že pokiaľ by mala výška provízie určená %-om z ceny produktu byť zahrnutá v cene, za ktorú sa tovar predáva tretiemu subjektu, tak samotná provízia by bola vyplácaná už aj z 5 %-nej provízie, ktorá mala byť zahrnutá v kúpnej cene. V tomto smere čl. 3 dohody s názvom „Odmena a platba“ možno považovať sčasti za nejasný. 7) Žalobca uviedol, že sa aktívnych rokovaní nezúčastňoval, nevedel uviesť presný počet dodaných vagónov, či ich cenu. Nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal jeho akékoľvek spolupôsobenie na obchode, práve naopak. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj p. Are Kjensli, listom z 21.6.2011, podľa ktorého, žalobca sa nezúčastňoval ani nijako neprispieval v procese uzatvorenia zmluvy o dodávke vagónov medzi CARGONET a žalovaným, taktiež p. G. D. nebol zodpovedným za vedenie tohto projektu a nezúčastňoval sa žiadnych rokovaní. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nevysvetlil, v dôsledku ktorej jeho činnosti mal byť uzatvorený obchod medzi žalovaným a CARGONET alebo v dôsledku ktorej by žalobca získal spoločnosť CARGONET na účel uskutočňovania obchodov na kúpu výrobkov žalovaného, ani nepreukázal uskutočňovanie žiadnej takej činnosti. Žalobca ako obchodný zástupca žalovaného by mal nárok na províziu za predpokladu tak, ako uvádza § 659a a násl. Obchodného zákonníka, a teda za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu a uzatvorené v dôsledku jeho činnosti alebo uzatvorené s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočnenia týchto obchodov. V dohode medzi žalobcom a žalovaným nebola dohodnutá povinnosť žalobcu iba obstarať príležitosť pre žalovaného, aby mohol uzavrieť obchod s treťou osobou, ale podľa Dohody z 1.10.2003 žalobcovi vznikol nárok na províziu v tom prípade, ak žalovaný obchod s treťou osobou uzavrel na základe činnosti vykonanej žalobcom alebo v prípade, ak žalovaný obchod uzavrel s treťou osobou, ktorú na účel uskutočnenia obchodov získal žalobca. 8) Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca svojou činnosťou nezabezpečil uzatvorenie obchodu medzi žalovaným a nórskou spoločnosťou CARGONET z roku 2006, a preto mu nevznikol nárok na províziu. Možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že pre zabezpečenie obchodov nie je postačujúce len označenie, resp. predstavenie potenciálnych zmluvných partnerov, ale aktívny zástupca musí nadviazaním styku vyvolať u potenciálnych partnerov záujem o uzavretie obchodov a oznámiť túto možnosť svojmu klientovi alebo zhromažďovať návrhy zmlúv od získaných záujemcov, prípadne sa inak aktívne podieľať na obchode. Dôkazy vykonané v tomto spore nepreukazujú, aby žalobca vykonal takú činnosť, v dôsledku ktorej by došlo k uzavretiu obchodu medzi žalovaným a spoločnosťou CARGONET AS v máji 2006. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. 9) Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby tento rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Napadol obidva výroky rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a súčasne súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). 10) V dôvodoch odvolania k právnym záverom konajúceho súdu, že medzi zmluvnými stranami uzavretú Dohodu zo dňa 1.10.2003 je potrebné posúdiť ako zmluvu o obchodom zastúpení podľa § 652 a násl. Obchodného zákonníka a že dohoda účinná od 1.10.2003 zanikla ku dňu 1.10.2005, uviedol, že sa s týmto záverom nestotožňuje a je toho názoru, že konajúci súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že listinnými dôkazmi, predloženými z jeho strany v konaní, bolo preukázané, že medzi žalovaným a treťou osobou - nórskou spoločnosťou CARGONET AS došlo v máji 2006 k uzavretiu priameho kontraktu na dodávku vagónov v počte cca 475 kusov, a teda bolo naplnené ustanovenie čl. 3 (Odmena a platba) Dohody zo dňa 1.10.2003, že v prípade, ak žalobca sprostredkuje obchod uskutočnený priamym kontraktom medzi spoločnosťou TATRAVAGÓNKA a zákazníkom, vznikne žalobcovi nárok na províziu vo výške 5 %, ktorá mu bude vyplatená o 15 dní neskôr, ako obdrží platbu od zákazníka. To, že k uzavretiu takejto zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou CARGONET AS došlo, bolo v konaní nesporne preukázané. 11) Podľa ust. § 651 Obchodného zákonníka vzniku práva na províziu nebráni skutočnosť, že až po zániku zmluvy o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva (§ 644), prípadne splnená zmluva (§ 646), na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť. Žiadne ustanovenie dohody (zmluvy) uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.10.2003 nestanovilo žalobcovi povinnosť účasti pri konkrétnych jednaniach žalovaného ako záujemcu s treťou osobou, ani zo zmluvy nevyplývalo, že by ho bol žalovaný ako záujemca zaviazal k povinnosti účasti na týchto jednaniach, a k jeho povinnosti byť prítomný pri podpisovaní konkrétnej zmluvy medzi žalovaným a záujemcom - nórskou spoločnosťou CAGRONET AS. 12) Už len z e-mailovej správy zaslanej žalobcom dňa 13.12.2005 Ing. Anne Skokanovej je zrejmé, že žalobca informoval po stretnutí so zástupcami spoločnosti CARGONET AS žalovaného, že žalovaný by mal upraviť ceny, aby sa opäť vrátil k rokovaciemu stolu so spoločnosťou CARGONET AS. To, že problémy tohto charakteru existovali, kedy na strane CARGONET AS boli pochybnosti finančného charakteru potvrdil aj E. N. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.7.2011 adresovanom Ing. Anne Skokanovej a toto vyplýva aj z jeho odpovede na otázku č. 15 na strane 8, keď v odpovedi „či spoločnosť CARGONET AS ukončila rokovania so spoločnosťou TATRAVAGÓNKA na konci r. 2005 z dôvodu, že TATRAVAGÓNKA neodrážala požiadavky CARGONET AS na prispôsobenie cien a špecifikácii“ odpovedal, že „áno, v kombinácii s finančnou situáciou spoločnosti TATRAVAGÓNKA, čo zneistilo CARGONET s ohľadom na dodávky v súlade so zmluvou. Svedok Gjermund Rustand vo svojej odpovedi na otázku 16 na strane 5 odpovedal, že zaslal žalobcovi mail na zaslanie ponuky na vagóny od spoločnosti TATRAVAGÓNKA, čo sa malo uskutočniť začiatkom r. 2005. Tejto výpovedi svedka E. N. zodpovedá aj jeho e-mailová žiadosť adresovaná žalobcovi dňa 17.2.2005 (v nórskom jazyku) s požiadavkou na ceny vagónov, ktorú dňa 21.2.2005 žalobca zaslal e-mailovou správou Z.. A. F. G. J. X.. 13) Vyhlásenie G. D., výrobného riaditeľa a viceprezidenta spoločnosti CARGONET AS v rokoch 2000 až 2006, zo dňa 12.4.2011 v preklade do slovenského jazyka (preklad 61/2011) potvrdzujúce činnosť žalobcu smerujúcu k sprostredkovaniu uzavretia zmluvy na dodávku vagónov medzi žalovaným ako dodávateľom a treťou osobou - obchodnou spoločnosťou CARGONET AS, ktorý v tomto vyhlásení ako výrobný riaditeľ a viceprezident spoločnosti CARGONET AS v období od roku 2000 do roku 2006, uviedol, že navrhovateľ P. J., majiteľ spoločnosti Alumag, predstavil firmu TATRAVAGÓNKA a.s., spoločnosti CARGONET AS na jar roku 2002 a P. J. sa vo vzťahu k dodávke približne 200 kontajnerových a kapsových vozňov, ktorá finálne dosiahla 625 kusov aktívne a osobne zúčastnil so spoločnosťou CARGONET AS už 14.2.2003 a 29.3.2004. S týmto vyjadrením G. D. korešponduje aj e-mailová správa žalobcu zo dňa 29.3.2004 (nachádzajúca sa v preklade pod č. 12/2011 zo dňa 26.1.2011). 14) Ďalším dôkazom preukazujúcim činnosť žalobcu je aj vyhlásenie G. D., ktorý bol nielen riaditeľom výroby, ale aj viceprezidentom spoločnosti CARGONET AS v rokoch 2000 až 20006, zo dňa 1.12.2015, v ktorom sú potvrdené stretnutia žalobcu so zástupcami tejto spoločnosti už v roku 2004 a následne v roku 2005 (konkrétne dňa 2.2.2005), kedy mal informovať žalobcu o záujme prezidenta spoločnosti navštíviť spoločnosť žalovaného a že žalobcu informoval aj o záujme spoločnosti CARGONET AS nakúpiť 350 kusov vagónov. V neposlednom rade sa v spise nachádza listinný dôkaz - vyhlásenie Y. F. zo dňa 19.12.2016, v ktorom potvrdil, že v dňoch 11.5. - 12.5.2004 v pozícii kupujúceho za spoločnosť CARGONET cestoval so žalobcom na Slovensko navštíviť niekoľko spoločností vrátane spoločnosti TATRAVAGÓNKA, Poprad. 15) Keďže sa súdna judikatúra ustálila na tom, že postačí, ak sprostredkovateľ skontaktuje záujemcu s treťou osobou a je naplnená príčinná súvislosť medzi uzavretím záujemcom požadovanej zmluvy a činnosťou sprostredkovateľa, je možné jednoznačne v danej veci uzavrieť, že činnosťou žalobcu došlo k naplneniu zmluvy o sprostredkovaní, a teda, že žalobca ako sprostredkovateľ má nárok na províziu, pretože medzi jeho činnosťou ako sprostredkovateľa a dosiahnutým výsledkom - uzavretím priameho kontraktu so zákazníkom, t.j. so spoločnosťou CARGONET AS, je príčinná súvislosť. 16) Poukázal na to, že snaha obísť sprostredkovateľa je rovnako stará ako novodobé podnikanie (viď stanoviská publikované v Obchodní zákonník, D.. D.. H.. X. P., Praktické poznámkové vydání s výběrem judikatúry od roku 1900, Sbírka rozhodnutí Nejvyššího soudu (ročníky 1918 až 1938, Vážného sbírka) ako: Váž. 1146 (z r. 1921) k § 644 - Pro vyplacení odmeny je rozhodný výsledek zasáhnutí zprostředkovatele, třeba nebyl činným až do uzavření smlouvy. Váž. 5 178 (z r. 1925) k § 644 - Byli-li ujednány zprostředkovatelské obchody pod podmínkou, jež se však potom nesplnila, přísluší zprostředkovateli nárok na odměnu pouze tehdy, nedošlo-li k uzavření obchodu pouze následkem obmyslného chování zájemcova, směřujícího právě k tomu, aby byl zmařen zprostředkovateluv nárok na odměnu. Váž. 3 630 (z r. 1924): Pro nárok sprostředkovatele na odměnu stačí, že smluvníci projevili souhlasnou vuli, že uzavírají zprostředkovaný obchod. Lhostejno je že k uskutečnení obchodu nedošlo prutahem jedné ze stran. 17) Hoci konajúci súd podriadil zmluvný vzťah zo dňa 1.10.2003 pod ustanovenie § 652 a násl. Obchodného zákonníka, a teda, že strany uzatvorili zmluvu o obchodnom zastúpení, ani v tom prípade nie je žalobca stotožnený s právnym posúdením veci konajúcim súdom a má za to, že konajúci súd vec neprávne právne posúdil, ak ustálil, že zmluvný vzťah z dohody zo dňa 1.10.2003 zanikol k 1.10.2005. 18) Ak súd skonštatoval, že zmluva zanikla ku dňu 1.10.2005, tak žalobca má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a opomenul vyhodnotiť a zaoberať sa tou skutočnosťou, že e- mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným trvala a existovala aj po dátume 1.10.2005. 19) Podľa ust. § 667 Obchodného zákonníka došlo k predĺženiu dohody uzavretej bez obmedzenia, keďže sa zmluvné strany aj naďalej spravovali a riadili dohodou, ktorú ako jedinú mali medzi sebou uzatvorenú. Ani jeden zo zamestnancov žalovaného Z.. R., Z.. F. G. G. Z.. Y. nenamietali skutočnosť, že by zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami mal skončiť, resp. že tento zmluvný vzťah skončil, a kedy, a ku ktorému dátumu sa tak stalo. Zo znenia čl. 2 Dohody zo dňa 1.10.2003 vôbec nevyplýva to, čo uviedol súd v bode 22 na str. 19, že písomná dohoda stratila účinnosť dňa 1.10.2005, pretože čl. 2 hovorí o tom, že „po tomto období bude dohoda automaticky predĺžená na rovnaké obdobie, pokiaľ nebude písomne ukončená s trojmesačnou výpovednou lehotou jednou zo strán„ čo neznamená, že by mala byť predĺžená len jedenkrát a len na jeden ďalší rok. V právnom posúdení veci konajúci súd jednoznačne pochybil. 20) Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nenamietal, že by jeho zamestnanec Z.. F. nebol oprávnený vystupovať a konať v mene žalovaného, tvrdenia žalobcu nikdy výslovne nepoprel, a preto nie je žalobcovi jasné, na akom základe sa súd predmetnou skutočnosťou, či Z.. F. bol tou osobou, ktorá mohla rozhodovať o tom, že či zmluva so žalobcom bude predĺžená, za akých podmienok a pri akej odmene, vôbec zaoberal. 21) Podľa § 149 CSP sa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany rozumejú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany sporu majú zákonnú povinnosť uvádzať pravdivé a úplné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú sporu a majú význam pre jeho vyriešenie. Súd môže požadovať na objasnenie veci aj ďalšie skutkové tvrdenia. Veľmi dôležitým faktom v novom CSP je to, že ak druhá strana sporu skutkové tvrdenie protistrany výslovne nepoprie, súd bude považovať toto tvrdenie za nesporné. V prípade, že s tvrdením protistrany druhá strana nesúhlasí, musí to výslovne uviesť súdu. Nestačí však len povedať, že s tvrdením strana nesúhlasí. 22) Konajúci súd právne aj procesne vážne pochybil, ak sa vôbec zaoberal skutočnosťou, či Z.. F. bol či nebol oprávnený konať, ak táto skutočnosť zo strany žalovaného nebola výslovne spochybnená a popretá, a ak žalovaný nepredložil žiaden hodnoverný listinný dôkaz, že ako zamestnanec žalovaného vo funkcii projektový a obchodný manažér Z.. A. F. nemal oprávnenie konať. Dôkazné bremeno preukázať, že jeho zamestnanec nemohol konať ako projektový a obchodný manažér, bolo na strane žalovaného, a keďže žalovaný bol v tomto smere nečinný a žiaden dôkaz nepredložil, súd konal nad rámec príslušných ustanovení CSP, ak sa tým, čo žalovaný nepoprel, a ak poprel, dostatočne dôkazmi nepreukázal, vôbec zaoberal. 23) Žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka) a je presvedčený o tom, čo svojimi dôkazmi aj preukázal, že sám žalovaný robil všetky kroky s vedomím obísť vo finálnom štádiu uzavretia zmluvy žalobcu, ktorý sprostredkoval spoločnosť CARGONET AS ako osobu na uzavretie priameho kontraktu (v zmysle uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným) s cieľom nevyplatiť mu v zmysle zmluvy províziu a vyhnúť sa jej vyplateniu, o čom svedčí vyššie uvádzaná korešpondencia medzi účastníkmi konania. 24) Súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s ust. § 655 a § 665a Obchodného zákonníka, v odôvodnení rozhodnutia absentuje logické zdôvodnenie a vyhodnotenie konania žalovaného, hoci žalobca na toto konanie a správanie sa vo svojich písomných podaniach poukazoval a súd na to upozorňoval. V odôvodnení rozhodnutia neuviedol, z akého dôvodu dôkazy, na ktoré žalobca poukazoval v rámci správania sa žalovaného nevzal na zreteľ a z akého dôvodu neaplikoval ust. § 265 Obchodného zákonníka s prihliadnutím a porušenie kogentného ust. § 655a Obchodného zákonníka zo strany žalovaného. Tým, že súd žalobu žalobcu zamietol, poskytol súdnu ochranu žalovanému, a to aj napriek tomu, že tento svojím konaním a správaním porušil ust. § 655a Obchodného zákonníka. V tomto kontexte je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie zamietavého rozhodnutia. Ak súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal výšku provízie, ktorá by mu mala byť vyplatená, tak k tomu žalobca uvádza, že výšku 5 %-nej provízie určil z hodnoty jedného vagóna 94.000,- eur, hoci ako vyplýva z faktúr č. 8210700126 a 8210700039, cena za jeden vagón bola vyššia ako 94.000,- eur. Ani túto výšku provízie však žalovaný nenamietal takým spôsobom, že by bol tvrdil, že výška provízie mala byť určená a vypočítaná iným spôsobom, t.j. ak ju teda namietal, bolo jeho povinnosťou preukázať, že táto je vyúčtovaná v nesprávnej výške, resp. že mala byť vyúčtovaná z inej sumy ako je cena za 1 vagón, ktorú kupujúci - spoločnosť CARGONET AS - žalovanému uhradila. Dôkazná povinnosť v tomto smere bola na strane žalovaného. 25) Žalobca sa podaným návrhom domáha zaplatenia takej sumy, na zaplatenie ktorej sa žalovaný zmluvne zaviazal, t.j. zaviazal sa, že v prípade uzavretia kontraktu so zákazníkom mu vyplatí províziu. Platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Ide o dôsledok vyplývajúci zo zásady „pacta sunt servanda“, ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. Jedná sa o jednu z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. 26) Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považuje žalobca za zmätočné a z tohto dôvodu za nepreskúmateľné. Riadnemu odôvodneniu rozhodnutia totiž nezodpovedá také odôvodnenie, ktoré iba opisuje priebeh konania, skutkový stav prípadu, časť vykonaných dôkazov a cituje v ňom súd vybrané zákonné ustanovenia bez tohto, aby riadnym, jasným a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné a bez ich výkladu ku konkrétnym okolnostiam danej veci - z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (uznesenie NS SR zo dňa 20.6.2012 sp. zn. 7Cdo/83/2012 ). Navyše, nie je postačujúce, ak sa súd obmedzí iba na citáciu zákonných ustanovení, ale je potrebné právny predpis, resp. zákonné ustanovenie stručne vyložiť v súvislosti s riešením predmetnej veci tak, aby bol zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. 27) Naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. d/ OSP účinného do 30.6.2016) vidí žalobca v tom, že konajúci súd prvej inštancie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a ktoré vyšli počas konania najavo, vyhodnotil tak, že ich vyhodnotením došlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov. Skutkové zistenia súdu nezodpovedajú vykonaným dôkazom, pretože výsledok hodnotenia nie je v súlade s ust. § 191 CSP, pričom súd pri hodnotení dôkazov postupoval nesprávne, pretože vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a súčasne súd nevzal do úvahy skutočnosti z dokazovania vyplývajúce. 28) Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach a všetkých ním predložených dôkazných prostriedkoch a navrhol, aby Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad ako vecne správny. 29) Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinnom od 1.7.2016, ktorým bol nahradený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodného ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. uvedeného v ust. § 470 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesno- právnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania, a to na i na konania začaté predo dňom nadobudnutia nového zákona. 30) Krajský súd v Prešove ako odvolací súd prejednal vec podľa § 379 CSP, podľa ktorého, je rozsahom odvolania viazaný, a podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Podľa § 219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súdu oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. 31) Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). 32) Odvolací súd považuje v prvom rade za podstatné poukázať na to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. 33) Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. 34) Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda uzatvorená a podpísaná dňa 1.10.2003 zanikla 1.10.2005, ktorá nie je označená ani ako zmluva o sprostredkovaní, ani ako zmluva o obchodnom zastúpení. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť ako zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka. Stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca svojou činnosťou nezabezpečil uzatvorenie obchodu medzi žalovaným a nórskou spoločnosťou CARGONET AS z roku 2006, a preto mu nevznikol nárok na províziu. Dôkazy, ktoré boli vo veci predložené, tak žalobcom ako aj žalovaným, preukazujú, že žalobca nevykonal takú činnosť, v dôsledku ktorej by došlo k uzatvoreniu obchodu medzi žalovaným a spoločnosťou CARGONET AS v máji 2006. Skutočnosť, že sa spoločnosť CARGONET AS o žalovanom dozvedela v minulosti pri sprostredkovaní iného obchodu, ešte neznamená, že žalobcovi vznikol nárok na províziu z obchodu uzavretého medzi žalovaným a spoločnosťou CARGONET AS v máji 2006 bez toho, aby vyvinul a preukázal činnosť, ktorá viedla k uzavretiu tohto obchodu. 35) K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu v dostatočne vykonanom rozsiahlom dokazovaní. Súd vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli. Skutkové závery založil na logickom vyhodnotení dôkazov, na základe ktorých aj rozhodol. 36) Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukázal žalobca nie sú opodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 37) O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 38) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).