Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Co/153/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201617 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117201617.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 7, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp 20/2017-47 zo dňa 21. septembra 2017, takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytovaní domáceho servisu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, z 25.9.2012 v bode 2.2. v znení: ,,Klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 204,75 eura a to v pravidelných 3 mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur“ j e n e p r i j a t e ľ n á. II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 204,75 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy, od 18.2.2017 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 3 odsek 1, § 39, § 53 odsek 1, 5, 6 a 10, § 54 odsek 1 a 2, § 451 odsek 1 a 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 9 odsek 2, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“); § 3 odsek 3, § 8 odsek 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). 3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 25.9.2012 uzatvorili strany sporu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný pri podpise zmluvy žalobkyni úver vo výške 500 Eur. Zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, ktorá bola uzavretá v ten istý deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že šlo o službu spočívajúcu v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Za uvedenú službu mala žalobkyňa zaplatiť odmenu v celkovej výške 204,75 Eur a to v pravidelných 3 mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 13 C 230/2015 z 12.4.2016, ktorý podľa zistení súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť 21.6.216, v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s. proti žalovanej M. W. (teda totožným stranám v opačnom postavení) v konaní o zaplatenie 275 Eur s príslušenstvom bolo rozhodnuté, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX . zo dňa 25.9.2012 je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o zmluvu o poskytovaní domáceho servisu súd prvej inštancie konštatoval, že táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Uzavretie tejto zmluvy bezprostredne a nepodmienečne súviselo s uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, napokon boli podpísané v ten istý deň so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom klientovi zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nevplynuli prakticky žiadne výhody. Poukázal aj na to, že aj označenie predmetnej zmluvy ako „Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu“ nie je úplne presné a hodnoverné, keďže táto zmluva znamená v podstate iba poplatok za výber splátok, preto z hľadiska korektnosti bolo možno vhodné túto zmluvu nazvať ako zmluvu o poplatku za osobné inkasovanie splátok, pričom ako už bolo konštatované žalovanému nič nebránilo, aby bol tento poplatok zahrnutý priamo v zmluve, avšak takýmto rozložením poplatkov chcel žalovaný, podľa názoru súdu prvej inštancie, zmiasť spotrebiteľa a zneprehľadniť jednotlivé poplatky. Výška poplatku za domáci servis predstavuje vo vzťahu k istine 40,95 %, pričom súd považuje za úplne absurdné, aby aj podpriemerný spotrebiteľ v prípade, pokiaľ by mu bola poskytnutá možnosť splácania úveru (napr. z účtu resp. poštovou poukážkou) súhlasil s tým, že splátky úveru nebude uhrádzať iným spôsobom, ale hotovostným výberom a že zároveň bude dobrovoľne platiť aj takéto neprimerane vysoké poplatky za túto „službu“. Z týchto dôvodov preto určil, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná. Pokiaľ ide o určitú vedomosť žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia, je možné vyvodiť to, že až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci 13 C 230/2015, t. j. 21.6.2016 mala žalobkyňa bezpochyby vedomosť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, čo indikovalo aj bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu tak súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný ako nebankový subjekt dlhodobo poskytujúci úvery (vrátane úverov spotrebiteľských) vo veľkom rozsahu má povinnosť poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzatváraných žalovaným (vrátane predmetnej zmluvy o úvere) sú formulované žalovaným ako dodávateľom, a preto žalovaný zodpovedá za ich obsah a za to, aby boli v súlade s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Zastával názor, že v danom prípade je potrebné vychádzať z desaťročnej premlčacej lehoty. Súd tak námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú. 4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmení tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je samostatným platným právnym úkonom. Jej hlavným predmetom bolo poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb. Namieta, že by sa Zmluva o poskytovaní domáceho servisu mala spravovať, či riadiť normami a ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nesúhlasí s tým, žeby sa na predmetnú právnu vec mala aplikovať 10 ročná premlčacia doba. Žalobkyňa nepreukázala úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Uviedol, že opomenutie akejkoľvek reakcie súdu na námietky uvádzané vo vyjadrení predstavuje porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. 5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné: 9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa 25.09.2012 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500 Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny (100 Eur). Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny (90 Eur). Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi úver vrátane odplaty v 13 mesačných splátkach (3 po 2,50 Eur a 10 po 68,25 Eur). Priemerné RPMN bolo v Zmluve o úvere uvedené v hodnote 45,60 %. 10. Dňa 25.09.2012 bola medzi stranami sporu uzatvorená aj Zmluva o poskytovaní domáceho servisu. V zmysle Článku 1.1, cit.: „Predmetom tejto zmluvy je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom. Domáci servis je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.9.2012 uzatvorenej medzi poskytovateľom ako veriteľom a klientom ako dlžníkom. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania.“ Podľa Článku 2.2, cit.: „Klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 204,75 Eur a to v pravidelných 3 mesačných splátkach vo výške 68,25 EUR. Splátky odmeny sú splatné pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere. Poskytovateľ je oprávnený žiadať od klienta uhradenie celej nezaplatenej odmeny po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak.“ Podľa Článku 2.3, cit.: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ klient nesplní svoj záväzok podľa čl. II ods. 2 tejto zmluvy, je poskytovateľ oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 10 % z odmeny. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa klient dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky.“ 11. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/230/2015-38 zo dňa 12.04.2016 bol úver zo Zmluvy o úvere posúdený ako bezúročný a bez poplatkov. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.06.2016. 12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere (ako aj Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa odseku 10, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. 14. Podľa ustanovenia § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. 15. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 16. Podľa ustanovenia § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa odseku 2, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 17. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 18. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 19. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 20. Podľa ustanovenia § 9a odsek 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. 21. Podľa názoru odvolacieho súdu Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu je potrebné vyhodnocovať v kontexte k uzavretou Zmluvou o úvere. Z Článku 1.1 vyplýva, že cit.: „Domáci servis je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa 25.9.2012...“ Ich obsahové prepojenie vyplýva aj z toho, že prvé 3 mesačné splátky úveru mali byť vo výške 2,50 Eur, tzn. boli znížené z dôvodu vykonania splátky „odmeny“ vo výške 204,75 Eur vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Ich vzájomná prepojenosť vyplýva aj z vyjadrenia žalobkyne, ako aj z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Prešove (konania vo veci sp. zn. 13Co/89/2016, 10Co/96/2016 a 23Co/29/2017). Predpokladom poskytnutia „služieb“ na základe Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu je uzatvorenia Zmluvy o úvere. Žalovaný taktiež ničím nepreukázal, žeby žalobkyni na základe Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu poskytoval aj iné služby než tiež, ktoré mu ukladá samotný zákon (prijímanie splátok úveru). Žalobkyni tak nebolo poskytnuté žiadne reálne plnenie, za ktoré by už nebola dohodnutá odmena v podobe úroku (či v podobe odmeny za poskytnutie úveru). Podľa názoru odvolacieho súdu uzatvorením Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu dodávateľ sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na neprimeranú výšku „odmeny“ vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, ktorá predstavovala 204,75 Eur, t.j. 40,95 % vo vzťahu k poskytnutej istine (ktorá bola vo výške 500 Eur). 22. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie rozhodol správne pokiaľ vyhodnotil zmluvnú podmienku nachádzajúcu sa v Článku 2.2 Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu ako neprijateľnú. 23. Vzhľadom na to, že žalovaný na základe podmienky, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú prijal od žalobkyni plnenie vo výške 204,75 Eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, pokiaľ žalovaného zaviazal na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, vo výške 204,75 Eur. 24. Občiansky zákonník v ustanovení § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 odsek 1) a objektívnou premlčacou dobou (§ 107 odsek 2). Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne. 25. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. (Pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986) 26. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. 27. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobkyňa podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty, pretože o bezdôvodnom obohatení sa v danom prípade nedozvedela skôr, než o neprijateľnosti zmluvnej podmienky (na základe ktorej sa žalovaný bezdôvodne obohatil) rozhodol súd svojim meritórnym rozhodnutím. Napriek tomu, že súd prvej inštancie viazal začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na iný okamih, t.j. na právoplatnosť rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16Csp/20/2017, dospel k správnemu záveru o neuplynutí subjektívnej premlčacej doby. 28. Pre začiatok plynutia 3 ročnej príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba. (Pozri rozhodnutie NS ČR z 14.08.2007, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006) 29. Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V zmysle § 2 odsek 1 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná (od 01.01.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy už platila právna úprava upravujúca neprijateľné zmluvné podmienky, či ochranu spotrebiteľa. 30. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že zakomponovaním neprijateľnej zmluvnej podmienky do Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že súd môže (dokonca aj ex offo) vyhlásiť uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel). Odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. (Porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012) 31. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa uplatňuje ustanovenie § 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba desaťročná a plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia. V predmetnom prípade táto desaťročná premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako v roku 2012 (t.j. skôr ako bola uzatvorená Zmluva o úvere a Zmluva o poskytovaní domáceho servisu). Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby (žaloba doručená súdu 27.02.2017). 32. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov bola táto podmienka určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17C/315/2015-106 zo dňa 30.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/89/2016-134 zo dňa 07.12.2017, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 25C/315/2015-127 zo dňa 19.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 10Co/96/2016-161 zo dňa 11.10.2017 a rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 14C/455/2015-87 zo dňa 19.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 23Co/29/2017-129 zo dňa 28.02.2018. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. 33. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06) 34. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04) 35. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdzuje ako vecne správny. 36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p.. Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni v priebehu odvolacieho konania trovy nevznikli, preto sa jej ich náhrada nepriznáva. 37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).